Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_38R-7-2014.pdf
PDF · 80.15 KB
Case nature
Subarea
38R/7/2014
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa - dlžníka Best, spol. s r.o. so sídlom Teplárenská 2, 971 01 Prievidza, IČO 31 603 823, o návrhu na povolenie reštrukturalizácie dlžníka, takto
rozhodol:
Reštrukturalizačné konanie sa z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Podaným návrhom, ktorý došiel súdu dňa 24.11.2014 sa navrhovateľ - dlžník domáhal, aby súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka. Tunajší súd uznesením č.k. 38R/7/2014-192 zo dňa 27.11.2014, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku s účinkami zverejnenia ku dňu 4.12.2014, rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi.
Podľa § 116 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 7/2005 Z.z.) ak sú splnené predpoklady, aby súd povolil reštrukturalizáciu, súd najneskôr do 30 dní od začatia
reštrukturalizačného konania uznesením rozhodne o povolení reštrukturalizácie. Inak reštrukturalizačné konanie v rovnakej lehote uznesením zastaví.
Podľa § 116 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. súd povolí reštrukturalizáciu, ak
a) posudok spĺňa zákonom predpísané náležitosti,
b) obsah posudku je jasný a zrozumiteľný,
c) posudok vypracoval správca zapísaný do zoznamu správcov, ktorý má v obvode krajského súdu, v ktorom sídli príslušný súd, zriadenú kanceláriu,
d) posudok v čase podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie nebol starší ako 30 dní od jeho vypracovania,
e) správca poverený vypracovaním posudku reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a zo záverov posudku je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady.
Podľa § 116 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. ak v čase rozhodovania súdu o povolení reštrukturalizácie uplynulo od vypracovania posudku viac ako 60 dní, súd pred rozhodnutím o povolení reštrukturalizácie vypočuje správcu, či sa zásadne nezmenili pomery dlžníka, či sú závery posudku aktuálne a či možno predpokladať úspešnú reštrukturalizáciu.
Po začatí reštrukturalizačného konania súd skúmal, či sú splnené podmienky pre povolenie reštrukturalizácie uvedené v § 116 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. a zistil, že nie sú splnené všetky predpoklady na povolenie reštrukturalizácie dlžníka a to predpoklady uvedené v § 116 ods. 2 písm. a/,b/ zák. č. 7/2005 Z.z.
Jedným z predpokladov pre povolenie reštrukturalizácie je, že posudok spĺňa zákonom predpísané náležitosti, ktoré sú uvedené v § 110 ods. 1,2 zák. č. 7/2005 Z.z. Preskúmaním posudku súd zistil, že predložený vypracovaný posudok nespĺňa náležitosti podľa § 110 ods. 1 písm. e/ zák. č. 7/2005 Z.z. a to podrobný opis finančnej a obchodnej situácie dlžníka. V rámci finančnej situácie je potrebné uviesť doterajší vývoj cash flow, ako aj predpokladaný budúci vývoj cash flow. Vzhľadom k tomu, že hľadisko finančnej situácie môže byť pre samotný úspech reštrukturalizácie určujúci, nakoľko zabezpečiť potrebný cash flow pre prevádzku podniku je spravidla kľúčový, je vhodné, aby súčasťou posudku bol aj plán budúceho vývoja toku finančných prostriedkov, t.j. vývoja cash flow. V rámci finančnej situácie podniku je ďalej potrebné zhodnotiť, z čoho je cash flow tvorený, resp. či existujú prípadné úverové linky, ktoré možno využiť. Predložený posudok síce obsahuje popis finančnej situácie dlžníka, ale len za minulé roky a to konkrétne za roky 2011 až do 7/2014. Aktuálna finančná situácia (aká bola u dlžníka v čase vypracovania posudku, teda minimálne k 10/2014, keďže posudok bol vypracovaný začiatkom mesiaca november 2014) z predloženého posudku vôbec nevyplýva. Takisto z neho nevyplýva predpokladaný budúci vývoj cash flow, teda predpoklad vygenerovanej nadhodnoty v nasledujúcich rokoch (opierajúci sa o závery finančného plánu do budúcna, ktorý by mal mať dlžník pokúšajúci sa o reštrukturalizáciu podniku, vyhotovený). Z predloženého posudku teda nevyplýva nielen aktuálna ale ani predpokladaná finančná situácia, aká by mala u dlžníka nastať v nasledujúcich rokoch. Popis finančnej situácie dlžníka len za minulé roky nie je možné považovať za podrobný popis finančnej situácie. Pre veriteľov dlžníka je dôležitou informáciou aktuálna ale najmä budúca vyhliadka finančnej situácie dlžníka, ako aj poznanie toho, z čoho predpoklad budúcej finančnej situácie dlžníka vychádza, aby po zohľadnení týchto skutočností mohli zaujať relevantný postoj k reštrukturalizácii dlžníka.
Čo sa týka obchodnej situácie dlžníka, v rámci jej podrobného popisu je potrebné podľa názoru súdu zhodnotiť nielen aktuálne tržby podniku, ako sa tieto doposiaľ vyvíjali, dôvod ich poklesu, či je možné ich zvýšiť, resp. udržať, zhodnotiť budúci plán tržieb, ale takisto je vhodné zhodnotiť prípadné kontrakty, ktoré má dlžník nakontrahované a ktoré môžu byť základom budúcich tržieb. V prípade, ak obchodná situácia dlžníka podlieha sezónnym výkyvom, tieto je potrebné v posudku tiež zhodnotiť. Časť VIII. 2 posudku (strana 23až 25 posudku) pod názvom Obchodná analýza neumožňuje získať žiadnu predstavu o budúcich vyhliadkach ohľadne tržieb a ich možného zvýšenia, nie je vôbec zrejmé, či v súčasnosti dlžník vôbec má uzatvorené nejaké zmluvy s odberateľmi, aké a aký z nich plynie dlžníkovi predpokladaný výnos, ich počet, opis, či títo sú slovenskými alebo zahraničnými fyzickými alebo právnickými osobami, či má rozpracované aj nejaké obchodné kontrakty s novými potencionálnymi odberateľmi, aké a aký z nich predpokladá výnos, v akom štádiu sa uzavretie nových kontraktov nachádza a pod. Pre absenciu uvedených skutočností nie je možné ustáliť, či dlžník vôbec v súčasnosti stále vykonáva svoju hlavnú činnosť popísanú v posudku - stavebná činnosť - výstavba (resp. či je dôvodný predpoklad v jej pokračovaní v blízkej dobe) a teda či aktuálne nevykonáva už len vedľajšie činnosti resp. či nie je predpoklad pokračovania prevádzky podniku dlžníka len vo vedľajších činnostiach (kedy by nebol splnený predpoklad na zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka a teda ani na odporučenie reštrukturalizácie). Pre úspešnú reštrukturalizáciu musí mať dlžník zachovaný nielen podnik a podnikateľskú činnosť (musí mať tzv. reálny business), ale musí mať zabezpečenú aj realizáciu výsledkov tejto podnikateľskej činnosti (uzatvorené zmluvy a pod.). Z popisu obchodnej situácie, aký je obsiahnutý v posudku, nie je možné získať predstavu o celkovej aktuálnej obchodnej situácii dlžníka, a o jej budúcich vyhliadkach. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je možné považovať popis finančnej a obchodnej situácie dlžníka v posudku za podrobný.
Predložený posudok neobsahuje ani náležitosti podľa § 110 ods. 2 písm. b/ ZKR, teda podrobný rozbor opatrení potrebných na splnenie predpokladov za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka ani okolnosti odôvodňujúce reálnosť splnenia týchto opatrení. Posudok obsahuje len podrobný rozbor predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka.
Po oboznámení sa s obsahom posudku súd dospel k záveru, že tento nespĺňa podmienky podľa § 116 ods. 2 písm. b/ ZKR, teda posudok nie je podľa názoru súdu zrozumiteľný a jasný. Posudok totiž neobsahuje žiadne skutočnosti, z ktorých by jednoznačne vyplývalo a bolo jasné, z akých prostriedkov chce vlastne dlžník uspokojovať veriteľov v rámci reštrukturalizácie. Z popisu finančnej situácie nevyplýva žiaden predpoklad vygenerovania nadhodnoty z podnikania v nasledujúcich rokoch a nie je uvedený ani žiaden časový horizont, v ktorom predpokladá uspokojenie veriteľov. Vzhľadom k tomu nie je vôbec jasné, z čoho vychádza predpoklad uspokojenia veriteľov v prípade reštrukturalizácie (časť XII. , bod XII. 3. , str. 36 posudku) vo výške 100% zabezpečených veriteľov, 30% nezabezpečených veriteľov a 5% spriaznených veriteľov, teda odkiaľ dlžník získa finančné prostriedky na uspokojenie veriteľov v takomto rozsahu spolu vo výške 331527,90 eur a vôbec nie je zrejmé, v akom časovom období sa uvedené uspokojenie predpokladá. V tejto súvislosti je nutné poukázať, že z časti VIII.1.5. posudku (str. 23 posudku) naviac vyplýva k 30.9.2014 nízka schopnosť dlžníka tvoriť zisk ako aj niekoľkonásobne vyššia miera poklesu tržieb a takisto i výpadok zákazkovej náplne. Takisto je posudok nezrozumiteľný, keď na str. 14 posudku (časť VII.3.2.) je uvedené, že dlžník pristúpi k prenajímaniu priestorov podľa nových nájomných zmlúv, pričom zároveň z časti XII.1.2. ( str. 31 posudku) vyplýva, že dlžník má v pláne pristúpiť k predaju nehnuteľností ako i hnuteľných vecí, čo bude tvoriť základný objem finančných prostriedkov na vyplácanie zabezpečených a nezabezpečených veriteľov. V tejto súvislosti súd uvádza, že v prípade, ak základom pre uspokojovanie veriteľov v reštrukturalizácii majú byť finančné prostriedky získané odpredajom majetku dlžníka a nie vygenerovaná nadhodnota z podnikania, z tohto by potom bolo nutné dospieť k záveru, že nie sú splnené podmienky na odporučenie reštrukturalizácie, keďže dlžník by v rámci prevádzky svojej hlavnej činnosti nebol schopný vygenerovať dostatočnú nadhodnotu v budúcich rokoch, z ktorej by bolo možné uspokojovať veriteľov. Účelom reštrukturalizácie totiž nie je uspokojovanie veriteľov z predaja majetku. Predaj majetku je totiž realizovaný v procese konkurzu, kde základom pre uspokojenie veriteľov sú financie získané predajom majetku dlžníka. V reštrukturalizácii sa pohľadávky veriteľov prioritne uhrádzajú z výsledkov podnikateľskej činnosti (čo vyplýva i z jedného z viacerých predpokladov na odporučenie reštrukturalizácie uvedeného v § 109 ods. 3 písm. a/ ZKR- vykonávanie podnikateľskej činnosti), teda nie z financií získaných z odpredaja majetku. Takisto v danom prípade nie je ani jasné, či by vôbec daný majetok mohol byť odpredaný, keďže podľa predloženého zoznamu majetku sú všetky nehnuteľnosti dlžníka zabezpečené záložným právom v prospech veriteľa SR-Daňový úrad Trenčín, pričom je otázne, či vôbec je možné dôvodne očakávať, že
záložný veriteľ Daňový úrad ako štátny orgán vôbec súhlas na odpredaj zálohov udelí (v prípade ak sa pred začatím reštrukturalizačného konania už začalo s výkonom záložného práva).
Zároveň súd poukazuje, že z posudku nevyplýva, že by pri porovnaní miery uspokojenia veriteľov v konkurze bola zohľadnená i zodpovednosť štatutárneho orgánu za včasné nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, keďže správca dospel k záveru, že úpadok dlžníka je badateľný už v roku 2011 (časť VI. Posudku).
Vzhľadom na vyššie uvedené zistené nedostatky, súd začaté reštrukturalizačné konanie podľa § 116 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. zastavil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín písomne v dvoch vyhotoveniach.
Náležitosti odvolania: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Proti uzneseniu o zastavení reštrukturalizačného konania môže podať odvolanie každý účastník reštrukturalizačného konania. (§ 116 ods. 5 zák. č. 7/2005 Z.z.).
Za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.