Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-167-2023.pdf
PDF · 88.93 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/167/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Jany Dudíkovej a JUDr. Ľuboša Kunaya v spore žalobkyne A. B., bytom v C., D. B. X, zastúpenej A. E. F. B., bytom v C., D. B. X proti žalovanej G. C., bytom v C., D. B. X/X, o určenie vlastníckeho práva a iné, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 2.6.2023 č.k. 15C/73/2011-665 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v zamietajúcom výroku a vo výrokoch o trovách konania. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal a štátu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a zároveň zamietol návrh žalobkyne na prerušenie konania.
2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o žalobnom návrhu žalobkyne, ktorým sa domáhala, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou parciel KN-C č. 627/4, KN-C č. 627/3 a KN-C č. 627/1 katastrálneho územia Úvrať ako aj určenia, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou parcely KN-C č. 627/2 katastrálneho územia H. I..
3. Po vykonanom dokazovaní výsluchom strán sporu, a listinami dospel k záveru, že nárok žalobkyne nie je dôvodný. Podľa názoru súdu žalobkyňa vo vzťahu k parcele KN-C č. 627/4 sa domáha zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva k tejto nehnuteľnosti. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 38D/411/04 Okresného súdu Košice II mal za preukázané, že v rámci konania o dedičstve po poručiteľa J. K. boli predané nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, pričom parcela KN-C č. 627/4 katastrálneho územia H. I., resp. podiel poručiteľa v 1/2 z neho v rámci tohto dedičského konania prejednaný nebol. Bol toho názoru, že žalobkyňa teda nepreukázala spoluvlastnícke právo k tomuto pozemku a teda vo vzťahu k tejto nehnuteľnosti nie je v tomto spore aktívne legitimované. V konaní teda bolo preukázané, že žalobkyňa nie je podielovou spoluvlastníčkou parcely KN-C č. 627/4, preto sa nemôže domáhať ani vypratania inej parcely.
4. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala určenia, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou parcely KN-C č. 627/2, KN-C č. 627/3 a KN-C č. 627/1 tak na požadovanom určení nemá naliehavý právny záujem, pretože na liste vlastníctva č. XXXX je ako výlučná vlastníčka týchto parciel už zapísaná.
5. Čo sa týka výmer dotknutých parciel tieto žiada žalobkyňa určiť s inou výmerou než je uvedená na LV č. XXXX a LV č. XXXX. Súd bol toho názoru, že u žalovanej došlo k originárnemu nadobudnutiu vlastníckeho práva parciel vo výmere uvedenej na LV č. XXXX. Dobromyseľnosť žalovanej to je presvedčenie, že nehnuteľnosti nadobudla vyplýva z uznesenia Okresného súdu Košice II sp. zn.
35D/535/94 a u jej právneho predchodcu čo vyplýva zo zmluvy o rozdelení podielového spoluvlastníctva z roku 1972.
6. Súd zamietol návrh žalobkyne na prerušenie konania, nakoľko dospel k záveru, že takýto dôvod nie je daný, nakoľko neprebieha žiadne iné konanie, v ktorom by sa riešila otázka, ktorú by súd nebol oprávnený riešiť v tomto konaní.
7. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 C.s.p. vzhľadom na to, že žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli. Preto jej súd nárok na ich náhradu nepriznal.
8. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.
9. V odvolaní uviedla, že k otázke inštitútu vydržania len v prospech žalovanej pripomína účinok ex tunc v danom prípade pri absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Ide o návrat do stavu pred ním – do podielového spoluvlastníctva, keď samotný podiel nie je možné vydržať. Absolútny neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Neplatnosť právneho úkonu, ktorý je nezákonný ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Potrebný bol súhlas Národného výboru pri prevodoch pozemkov, platil Občiansky zákonník č. 40/1964 v ustanovení § 490 ods. 2.
10. Napadnuté rozdelenie spoluvlastníctva, notárska zápisnica zo dňa 27.6.1972 ako zmluva o rozdelení spoluvlastníctva spísané na základe geometrického plánu, ktorej nepredchádzal súhlas rozhodnutím príslušného štátneho orgánu zakladá postačujúci dôkaz preukázania absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu pre obchádzanie zákona. Notárska zápisnica zo dňa 25.8.1969, ako kúpna zmluva o nadobudnutí vlastníctva. Súhlas z MNV v spise k nej priložený. Na obidva prevody sa vzťahovala rovnaká jurisdikcia. Legislatívne odôvodnenie je zrejmé, súkromné právo bez štátneho orgánu nemôže rekvalifikovať druhy pozemkov čo sa stalo. Za prevod sa považuje aj rozdelenie. Kým je podľa jej názoru preukázaná absolútna neplatnosť napadnutého právneho úkonu z roku 1972.
11. Predmetné parcely majú vo vlastníctve žalobkyňa, mala vo vlastníctve aj žalovaná od zápisov do katastra nehnuteľností na LV ďaleko viac ako 10 rokov. Po absolútnej neplatnosti napadnutej notárskej zápisnice zo dňa 27.6.1972 prechádzajú do statusu oprávnených držiteľov ešte nerozdeleného podielového spoluvlastníctva ako to bolo u ich rodičov podľa notárskej zápisnice z roku 1969. Ide o vydržanie podielového spoluvlastníctva nielen pre žalovanú, ale o vydržanie spolu súbežné aj pre ňu. Okamihom nadobudnutia podielového spoluvlastníckeho práva je uplynutie vydržacej doby. Stávajú sa tak podielovými spoluvlastníkmi ex lege. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa vykoná tak už spravodlivé rozdelenie do výlučných vlastníctiev podľa predloženého návrhu z 8.1.2020. Na základe takéhoto rozsudku, ako spôsobilej listiny môže dôjsť aj k zápisom zmien v katastri nehnuteľností.
12. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
13. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ak pri rozhodovaní vychádzal z názoru, že žalobkyňa žiada určiť vlastnícke právo s inou výmerou, než je uvedená na listoch vlastníctva, ktoré následne aj správne právne posúdil, ak žalobu zamietol.
14. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a následne dôvody dopĺňa.
15. Vo vzťahu k podanému odvolaniu žalobkyne je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že rozdelenie spoluvlastníctva, na základe notárskej zápisnice zo dňa 27.6.1972, ktorej nepredchádzal súhlas rozhodnutím príslušného štátneho orgánu zakladá postačujúci dôkaz preukázaniu absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu pre obchádzanie zákona.
16. V prejednávnej veci je nesporné, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou parcely KN-C č. 627/1 o výmere 992 m2, KN-C č. 627/3 o výmere 315 m2, KN-C č. 627/4 o výmere 100 m2 ako aj určenia, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou parcely KN-C č. 627/2 o výmere 1366 m2.
17. Z výpisu LV č. XXXX kat. územia H. I. je zrejmé, že žalobkyňa je v katastri vedená ako výlučná vlastníčka parciel KN-C č. 627/1 o výmere 1074 m2 a KN- C č. 627/3 o výmere 200 m2.
18. Z uvedeného skutkového zistenia je zrejmé, že žalobkyňa sa tak domáha určenia, že je vlastníčkou parcely KN-C č. 627/1 o veľkosti menšej než evidovanej v katastri nehnuteľností, ak sa domáha určenia vlastníckeho práva k uvedenej parcele vo výmere 992 m2 a zároveň sa domáha, aby súd určil, že je vlastníčkou parcely KN-C č. 627/3, ale o veľkosti väčšej než evidovanej v katastri nehnuteľností, ak sa domáha určenia vlastníckeho práva k uvedenej parcele vo výmere 315 m2.
19. V súvislosti s takto zisteným skutkovým stavom je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie (a ani žalobkyňa) si neujasnil predmet sporu, a teda možnosť žalovateľnosti uplatneného nároku v intenciách hmotného práva.
20. Je tomu tak preto, že vymedzenie parciel je len evidenčná záležitosť a nemôže nič meniť na vlastníckom práve k pozemku, preto súd nemôže určovať, aká je v skutočnosti výmera parcely, lebo určenie výmery parcely je len vecou katastrálneho úradu, ktorý parcely eviduje. Súd nemôže záväzne pre katastrálny úrad určovať, akú má parcela výmeru.
21. V prejednávanej veci žalobkyňa v návrhu uvádzala inú, než v katastri nehnuteľností evidovanú výmeru parciel KN-C č. 627/1 a KN-C č. 627/3 úmyselne, lebo ako uviedol zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 5.12.2012 „...je spravodlivé domáhať sa určenia korektúry výmer k žalobkyňou uvedeným parcelám, čomu nič technicky nebráni“. S uvedeným názorom nemožno súhlasiť, nakoľko v konaní sa nemožno domáhať „určenia korektúry výmer parciel“, preto správne postupoval súd prvej inštancie, ak žalobu v tejto časti zamietol (i keď z iného dôvodu), lebo nemožno určiť vlastnícke právo k parcele vymedzenej inak, než údajmi katastra nehnuteľností.
22. Žalobkyňou uplatnený nárok tak nemá oporu v hmotnom práve a požadované určenie nemôže byť zákonným podkladom pre zmenu údajov uvedených v katastri nehnuteľností. V žalobe žalobkyňou uvedené výmery parciel KN-C č. 627/1 o veľkosti 992 m2 skutočnosti nezodpovedá (v katastri je evidovaná uvedená parcela o výmere 1077 m2) a parcela KN-C č. 627/3 o výmere 315 m2 taktiež skutočnosti nezodpovedá (v katastri je evidovaná uvedená parcela o výmere 200 m2), je treba urobiť záver, že takéto parcely nie sú v katastri nehnuteľností evidované a nemožno teda určiť ich vlastníctvo.
23. Horeuvedená argumentácia sa vzťahuje aj na žalobkyňou požadovanom určení vlastníckeho práva žalovanej k parcele KN-C č. 627/2 o výmere 1366 m2, nakoľko z LV č. XXXX kat. územia H. I. je zrejmé, že uvedená parcela je vo výmere 1396 m2.
24. Žalobu nemožno považovať za dôvodnú ani v časti, ktorou žalobkyňa žiadala určiť, že je výlučnou vlastníčkou parcely KN-C č. 627/4 o výmere 105 m2 zapísanej na LV č. XXXX kat. územia H. I. a to z dôvodu, že žalobkyňa v konaní o takomto určení nie je aktívne vecne legitimovaná vzhľadom na to, že uvedená parcela v rozsahu 1/2 po poručiteľovi J. K. nebola v dedičskom konaní vedenom pod sp.zn. 38D/411/04 predmetom dedičstva.
25. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nemožno súhlasiť s námietkou odvolateľky v tom, že z jej strany došlo k vydržaniu podielového spoluvlastníctva k parcele KN-C č. 624/4. Je tomu tak preto, že iba oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť (§ 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Za oprávneného držiteľa sa považuje držiteľ, ktorý so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí (§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Či držiteľ veci je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne. Rozhodujúce pritom je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu rozumne požadovať od každého subjektu, mal, resp. mohol mať, alebo nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí.
26. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobkyňa bola účastníčkou dedičského konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 38D/411/04 po poručiteľovi J. K., pričom z osvedčenia o dedičstve je zrejmé, že predmetom dedenia boli len parcely zapísané na LV č. XXXX kat. územia H. I.. Predmetom dedenia teda nebola sporná parcela KN-C č. 627/4, čo bolo žalobkyni zrejmé z doručeného uznesenia, preto možno uzavrieť, že žalobkyňa pri normálnej opatrnosti mohla mať pochybnosti o tom, že je spoluvlastníčka parcely KN-C č. 627/4.
27. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalobkyňou uvádzané odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení veci a v nesprávnych skutkových zisteniach súdom prvej inštancie, preto odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
28. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana v spore, v danom prípade žalovaná, preto jej odvolací súd priznal aj náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
29. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasom 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).