Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-476-2014.pdf
PDF · 79.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1Er/476/2014
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, proti povinnému: U. F., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Z., zomr. XX.XX.XXXX, za účasti súdneho exekútora: JUDr. Ladislav Kováč, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Južná trieda č. 93, 040 01 Košice, o vymoženie 660,24 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekučného konania, takto
rozhodol:
Súd exekučné konanie z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 3,96 eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 12.06.2014 navrhol oprávnený vykonať exekúciu na základe exekučného titulu - výkazu nedoplatkov DÔVERY zdravotnej poisťovne, a.s. č. 1405096572 zo dňa 06.04.2014. Exekučné konanie sa začalo dňa 13.06.2014 doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor JUDr. Ladislav Kováč, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Južná trieda č. 93, 040 01 Košice dňa 23.06.2014 požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Pred vydaním poverenia dňa 06.08.2014 postúpil súdny exekútor súdu späťvzatie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zo dňa 22.07.2014. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie v celkovej sume 9,53 eur.
Z osvedčenia o dedičstve vydaného súdnym komisárom JUDr. Vierou Kotvanovou, Notársky úrad Holíč, č.k. D 1969/95, D Not 331/95 zo dňa 13.01.1998 mal súd preukázané, že povinný zomrel dňa 24.08.1995, teda ešte pred začatím exekučného konania.
Podľa § 38 ods. 3 Exekučného poriadku ak oprávnený vezme späť návrh na začatie exekučného konania skôr, ako súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, súd exekučné konanie zastaví a rozhodne o trovách konania.
Nakoľko oprávnený vzal svoj návrh na začatie exekučného konania v celom rozsahu späť skôr, ako súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, súd exekučné konanie zastavil.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
O náhrade trov exekúcie rozhodol tunajší súd tak, že zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi a to podľa § 203 ods. 1, kde ak sa exekúcia zastaví zavinením oprávneného, v tomto prípade z dôvodu späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený.
V zmysle § 37 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený súdny exekútor.
Súdny exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 9,53 € v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) a § 196 Exekučného poriadku.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 47 ods. 3 veta druhá Exekučného poriadku do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však súdny exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
V zmysle citovaného ustanovenia nemá súdny exekútor právo na náhradu trov konania za úkony, ktoré vykonal do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie. Vzhľadom k tomu, že súdnemu exekútorovi nebolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie, citované ustanovenie § 47 ods. 3 veta druhá Exekučného poriadku neumožňuje v tomto prípade priznať exekútorovi odmenu za výkon exekučnej činnosti.
Vyčíslené trovy exekúcie súdneho exekútora v sume 9,53 € pozostávajú z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky za poštovné vo výške 6,28 € (žiadosť o poverenie 0,18 €, návrh na zastavenie exekúcie 1,40 €, zaslanie spisu na súd 1,90 €, vyznačenie vykonateľnosti 1,40 €, vrátenie poverenia 1,40 €), za telekomunikačné, elektronické podávanie návrhov, elektronická komunikácia s oprávneným vo výške 1,66 € + 20 % DPH v sume 1,59 €.
Súdnemu exekútorovi nebolo v danej veci udelené poverenie na vykonanie exekúcie, nakoľko bolo exekučné konanie zastavené a preto má súdny exekútor nárok iba na náhradu trov konania, ktoré Exekučný poriadok obmedzil len na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. V časti rozhodovania súdu o priznaní náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky súd skúmal, či vynaloženie a reálna výška hotových výdavkov boli dostatočne preukázané v exekučnom spise, pričom ich vynaloženie súd posudzoval z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Súd priznal súdnemu exekútorovi poštovné vo výške 3,30 €, a to za návrh na zastavenie exekúcie 1,40 €, nakoľko vynaloženie uvedeného poštovného bolo v spise súdneho exekútora preukázané pripojenou doručenkou a za zaslanie spisu na súd, keďže logicky uvedená doručenka nemohla byť súčasťou spisu. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi poštovné za žiadosť o
poverenie 0,18 €, nakoľko vynaloženie uvedeného poštovného nebolo v spise súdneho exekútora žiadnym spôsobom preukázané, a preto ho súd ako aj jeho skutočnú výšku považuje za nepreukázané a nepreskúmateľné. Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi poštovné za vrátenie poverenia 1,40 €. Keďže v danej veci súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie nebolo udelené, ale exekučné konanie bolo zastavené, nie je možné, aby súdny exekútor poverenie súdu vrátil. Súd rovnako nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za poštovné za vyznačenie vykonateľnosti 1,40 €, pretože nie je možné priznať náhradu nákladov, ktoré exekútorovi zatiaľ nevznikli. Súd nerozhoduje o priznaní trov, ale len ich náhrady. Nahradiť možno len skutočne vynaložené trovy, nie tie, ktoré prípadne vzniknú v budúcnosti. Pre všetky hotové výdavky platí, že nárok na ich náhradu exekútorovi vzniká len vtedy, ak už boli vynaložené, a to len ak boli vynaložené účelne. Zo znenia ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že exekútorovi prislúcha náhrada hotových výdavkov už účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Hotové výdavky teda musia byť už exekútorom vynaložené, aby mu súd mohol priznať ich náhradu. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani náhradu hotových výdavkov za telekomunikačné v sume 1,66 €, nakoľko vznik ani výška takýchto výdavkov nebola v spise súdneho exekútora preukázaná pripojenými dôkazmi (faktúrami, dokladmi), a preto súd považuje tieto hotové výdavky za nepreskúmateľné. Z ustanovenia § 30 Výnosu Ministerstva spravodlivosti SR č. 1618/1998-60, ktorým sa vydáva kancelársky poriadok pre súdnych exekútorov, vyplýva, že všetky písomnosti týkajúce sa konkrétnej exekučnej veci, tvoria exekučný spis. Platí to rovnako pre listiny zachytávajúce priebeh vykonávanej exekúcie ale aj pre všetky doklady o výdavkov, ktorých náhradu si súdny exekútor mieni uplatňovať. Tieto listiny a doklady o výdavkoch by sa do spisu mali zakladať neodkladne po ich vzniku, inak exekučný spis nemôže poskytnúť reálny prehľad o exekúcii. Súd tak priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v sume 3,30 € a 20 % DPH z priznanej náhrady hotových výdavkov v sume 0,66 €, t.j. náhradu trov exekúcie v celkovej sume 3,96 €.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p. ).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).