Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/85/2014

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: K. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo ako opatrovníkom, dieťa rodičov matky: U. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. č. XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom Centrum právnej pomoci, so sídlom Bratislava, pracovisko Tvrdošín, ul. Školská č. 165/2 a otca: V. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. č. XXXX, o určenie výživného, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. -169 zo dňa 26. augusta 2014, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd Námestovo rozsudkom č. k. -169 zo dňa 26. 08. 2014 otca maloletej K. O., nar. XX. XX. XXXX zaviazal platiť na jej výživu mesačne sumou 150 eur vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.). Tým zmenil rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. zo dňa 30. 09. 2003 (výrok II.). Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok III.). Konštatoval, že matka dieťaťa návrhom podaným súdu dňa 04. 12. 2013 žiadala, aby súd určil povinnosť otcovi dieťaťa platiť na výživu maloletej sumu 150 eur mesačne. Predchádzajúcim uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. -134 zo dňa 30. 06. 2014 bol rozsudok okresného súdu (č. k. -114 zo dňa 04. 03. 2014) vo výrokoch, ktorým otca maloletej zaviazal platiť na jej výživu mesačne sumou 150 eur vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, ktorým zmenil rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. zo dňa 30. 09. 2003 a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Vo výrokoch, ktorým súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok bude matka maloletej, ostal nedotknutý. Súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom sa oboznámil s uznesením krajského súdu a s oznámením otca maloletej. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že návrh matky dieťaťa je dôvodný. Z vyjadrenia MUDr. G. P. vyplynulo, že zdravotný stav matky dieťaťa je dlhodobo stabilizovaný a je spôsobilá vykonávať starostlivosť o maloletú. S poukazom na to, že obaja odporcovia (zrejme stará matka dieťaťa a otec dieťaťa - poznámka odvolacieho súdu) s návrhom súhlasili, súd rozhodol tak, že zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky. S poukazom na to, že otec sa o maloletú už 12 rokov nezaujíma, súd rozhodol tak, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok bude matka. Následne okresný súd citujúc ust. § 62, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) konštatoval, že rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. -33 zo dňa 25. 09. 2001 bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bola maloletá na čas po rozvode zverená do výchovy a starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť na výživu maloletej mesačne sumou 700,- Sk, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť 03. 11. 2001. Rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. -51 zo dňa 18. 04. 2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16. 05. 2002, súd zveril maloletú do pestúnskej starostlivosti V. O. a tým zmenil rozsudok Okresného súdu Námestovo

č. k. -33 zo dňa 25. 09. 2001 vo výroku o zverení maloletej do výchovy a starostlivosti matky. Rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. -30 zo dňa 26. 11. 2002, ktorý nadobudol právoplatnosť 04. 02. 2003, bola matka maloletej zaviazaná platiť na výživu maloletej mesačne sumou 300,- Sk na účet Okresného úradu v Námestove počnúc od 01. 01. 2002. Rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. -65 zo dňa 29. 04. 2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. -90 zo dňa 30. 09. 2003, právoplatným dňa 26. 11. 2003 bol otec zaviazaný platiť na výživu maloletej sumou 1.000,- Sk mesačne na účet Okresného úradu Námestovo, počnúc od 04. 01. 2002. Rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č. k. -27 zo dňa 09. 05. 2006, právoplatným dňa 07. 06. 2006 bolo rozhodnuté tak, že matka maloletej je povinná platiť na výživu maloletej mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa počnúc od 01. 02. 2006 na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo. Ďalej mal súd preukázané, že maloletá je zdravotne ťažko postihnutá s tým, že na zmiernenie prejavov svojho ochorenia potrebuje aj lekárske zákroky, ktoré však na Slovensku nie sú preplácané a na ktoré si matka dieťaťa musí požičiavať peniaze a následne tieto potom aj splácať. Ako vyplynulo z prednesu matky dieťaťa, jej dcéra absolvuje aj kúpeľné pobyty, ktorých časť musí matka dieťaťa uhrádzať. Súd bol toho názoru, že ak náklady otca dieťaťa na zdravé 6-ročné dieťa predstavujú mesačne sumu 200 eur, je skutočne nemysliteľné, aby súd rozhodol o jeho povinnosti platiť výživné na maloletú v ním navrhovanej 70 - 80 eur výške. Okrem toho v danom prípade je potrebné brať do úvahy aj to, že maloletá vyžaduje celodennú starostlivosť, a preto matka dieťaťa nemá šancu zvýšiť jednak svoju životnú úroveň, ako aj úroveň maloletej prípadným zamestnaním sa, ale na pokrývanie nákladov si musí peniaze požičiavať, prípadne žiadať o pomoc rôzne nadácie. O vyživovacej povinnosti otca maloletej bolo naposledy rozhodované pred 11 rokmi, počas ktorých nároky na stravu, ošatenie, hygienu a hlavne zdravotnú starostlivosť pri ťažko zdravotne postihnutom dieťati vzrástli a práve tu videl súd zmenu pomerov. Taktiež v dôsledku uplynutia času od posledného rozhodovania súdu o výživnom nastala zmena aj v otázke mobility maloletej, nakoľko v súčasnej dobe bola matka nútená zabezpečiť bezbariérovosť a rekonštrukciu domácnosti kvôli kočíku, polohovateľnej posteli, dvíhacej plošine, v dôsledku čoho má matka aj zvýšené náklady na elektrinu vo výške 59,50 eur. Príjem matky maloletej pozostáva z čiastočného invalidného dôchodku vo výške 179 eur a nenárokovateľného a dobrovoľného príspevku z nadácie Dobrý anjel. Tento príjem však nedokáže pokryť plošne všetky výdavky, ktoré má matka v súvislosti so starostlivosťou o zdravotne ťažko postihnuté dieťa. Okrem hradenia bežných základných životných potrieb musí matka vynakladať nemalé výdavky aj na skvalitnenie života maloletej, napríklad kúpeľné pobyty, ktoré si musí hradiť v plnej výške sama, keďže zdravotná poisťovňa prepláca kúpeľný pobyt iba raz ročne. Súd bol toho názoru, že tým, že si otec dieťaťa založil novú rodinu, sa jeho povinnosti voči maloletej neskončili. Naopak tým, že má vedomosť o postihnutí maloletej a aj napriek tomu 12 rokov neprejavuje o ňu záujem, by sa mal zvýšenou mierou podieľať na tom, aby táto v rámci svojich možností mala zabezpečený aspoň bežný štandard. Na základe týchto skutočností preto súd rozhodol tak, že zaviazal otca dieťaťa platením výživného vo výške 150 eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec dieťaťa z dôvodu, že súd v tejto veci dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu v tejto veci spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. d/, f/ Občianskeho súdneho poriadku /ďalej len „O. s. p.“/). V prvom rade otec dieťaťa poukázal na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Žiline č. k. zo dňa 30. 06. 2014, ktorým bol rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušený a vec mu vrátená na ďalšie konanie (okresný súd mal vychádzať len zo súčasných potrieb dieťaťa a pomerov rodičov, chýbali zistenia okresného súdu ohľadom hľadísk rozhodujúcich pre určenie výživného, ako i ďalšie skutočnosti majúce vplyv na nové rozhodnutie). Podľa otca dieťaťa náležité zisťovanie stavu okresným súdom pozostávalo z jedného jediného pojednávania a iba jeho vyjadrenia, pri ktorom doložil ďalšie dôkazy preukazujúce rozhodné skutočnosti - jeho majetkové pomery, ktoré mu neumožňujú žiadanú výšku výživného 150 eur mesačne platiť. Matka dieťaťa nepredložila nijaký dôkaz, ktorý by preukazoval oprávnené potreby dieťaťa v tejto výške, ako to žiadal odvolací súd. Súd prvého stupňa teda napriek svojej povinnosti rešpektovať a riadiť sa právnym názorom odvolacieho súdu (§ 221 ods. 2, § 226 O. s. p.) nevykonal v dostatočnom rozsahu dokazovanie a nezistil potrebné skutočnosti, ktoré zistiť mal, a to ani na strane dieťaťa ani na strane matky či jeho ako otca. Súd naďalej vychádzal z neúplne zisteného skutkového stavu, pretože mu okrem iného nebol predložený nijaký dôkaz, ktorý by preukazoval skutočnosti tvrdené matkou, ako napr. dôkazy, že lekárske zákroky nie sú na Slovensku

preplácané ani dôkazy o pôžičkách matky dieťaťa na tieto lekárske zákroky. Zároveň súd vychádzal iba z tvrdení matky ohľadom kúpeľných pobytov maloletej, pričom opäť súdu nebol o tom predložený nijaký dôkaz. Podľa otca dieťaťa nebol súdom prvého stupňa odstránený ani nedostatok spočívajúci v náležitom odôvodnení rozsudku a napadnutý rozsudok opäť nie je presvedčivo zdôvodnený. Otec dieťaťa vytýkal súdu, že vychádzal pri svojom rozhodnutí z tvrdeného príjmu matky predstavujúci čiastočný invalidný dôchodok vo výške 179 eur, pričom vôbec nezohľadnil príspevok z Dobrého anjela vo výške 100 eur ani príjem brata matky dieťaťa a jej matky, ktorí tiež žijú v spoločnej domácnosti s ňou a spoločne sa podieľajú na nákladoch na bývanie, stravu a podobne. Matka dieťaťa je navyše poberateľkou opatrovateľského príspevku na maloletú vo výške 315 eur. Okrem toho všetky zvýšené výdavky, ktoré maloletá potrebovala, boli pokryté z príspevkov a darov z rôznych nadácií a tiež z ÚPSVaR. Ďalej otec dieťaťa uviedol, že v súčasnosti býva s manželkou a so svojimi dvoma deťmi v spoločnej domácnosti u jej rodičov. Týmto pravidelne mesačne prispieva na chod domácnosti peňažnou čiastkou vo výške 100 eur (elektrina, voda, kúrenie). Náklady na stravu, ošatenie, drogériu a ostatné životné náklady pre 4-člennú rodinu predstavujú sumu 400 eur. Navyše ešte splácajú pôžičku v pravidelných mesačných splátkach vo výške 172,21 eur a uhrádzajú náklady na rozostavaný, neobývateľný rodinný dom vo výške cca 80 eur mesačne. Tiež musia platiť životné poistky vo výške 39,83 eur a 20,25 eur. Samozrejme pravidelne prispieva aj na výživu maloletej od mája tohto roku sumou 70 eur a aj napriek tomu, že o výške výživného nie je právoplatne rozhodnuté. Z toho dôvodu mu nie je zrejmé, z akého dôvodu ho súd zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej vo výške 150 eur mesačne, keď po zhodnotení svojich majetkových pomerov nemá z čoho uvedenú sumu zaplatiť. Podľa otca dieťaťa sa súd nemôže riadiť iba odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby, ale tiež schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby, čiže jeho ako otca. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a zaviazal ho platením výživného vo výške 70 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku.

Opatrovník dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca odporučil rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Matka dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že po doručení uznesenia krajského súdu prostredníctvom svojho zástupcu dňa 22. 08. 2014 doručila súdu podanie „Vyjadrenie k príjmom a výdavkom matky a maloletej“. V tomto presne a jasne špecifikovala svoje príjmy ako aj výdavky súvisiace so starostlivosťou o maloletú, pričom predmetné podanie podložila aj dôkazmi. Svoj príjem potom špecifikovala v uvedenom vyjadrení a aj podložila rozhodnutím ÚPSVaR zo dňa 02. 06. 2014, ako aj rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 05. 12. 2013, pričom od nadácie Dobrý anjel poberá aj nenárokovateľný charitatívny príspevok. Žiadnym iným príjmom, resp. pomocou od rodiny matka nedisponuje ani nepoberá, preto námietka otca, že by „príjem brata matky a jej matky, ktorí tiež žijú v spoločnej domácnosti s ňou“ mal byť zahrnutý do jej príjmu, pokladala za neprijateľný a bezprecedentný. Matka dieťaťa považovala za nadštandardné niektoré výdavky otca dieťaťa, napr. životné poistky, cigarety, pohonné hmoty, pôžičku či náklady na rozostavaný rodinný dom. Keby otec dieťaťa napríklad zrušil životné poistky (60,08 eur), ktoré v žiadnom prípade nemajú charakter nevyhnutných výdavkov (a výrazne zvýhodňujú jeho maloleté deti z druhého manželstva) a keby sa vzdal fajčenia (42 eur mesačne), mal by uvedenú sumu k dispozícii. Čiže by len pri presune súčasných finančných prostriedkov dokázal hradiť celú sumu požadovaného výživného.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie napadnuté odvolaním v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/, h/ 2 O. s. p.) z nasledovných dôvodov:

V preskúmavanej veci sa matka dieťaťa podaným návrhom došlým súdu dňa 04. 12. 2003 domáhala zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti, nakoľko rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. -51 zo dňa 18. 04. 2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16. 05. 2002, súd zveril maloletú do pestúnskej starostlivosti V. O., rod. Q., nar. XX. XX. XXXX., trvale bytom G.. XXX a tým zmenil rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. -33 zo dňa 25. 09. 2001 vo výroku o zverení maloletej do

výchovy matky. Otca dieťaťa žiadala zaviazať prispievať výživným v sume 150 eur mesačne vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred k jej rukám počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Okresný súd Námestovo rozsudkom č.k. -114 zo dňa 04. 03. 2014 maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok bude matka. Otca maloletej zaviazal platiť na jej výživu mesačne sumou 150 eur vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Tým sa zmenil rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. zo dňa 30. 09. 2003. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V dôsledku odvolania podaného otcom dieťaťa Krajský súd v Žiline uznesením č. k. -134 zo dňa 30. 06. 2014 rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými otca maloletej K. O., nar. XX. XX. XXXX zaviazal platiť na jej výživu mesačne sumou 150 eur vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, zmenil rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. zo dňa 30. 09. 2003 a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo výrokoch, ktorým súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky a ktorým zastupovať maloletú a spravovať jej majetok bude matka, zostal nedotknutý. Krajský súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie hlavne z toho dôvodu, že bolo nedostatočne odôvodnené, a preto nepreskúmateľné. Tiež okresný súd usmernil v tom, že pri novom rozhodovaní treba vychádzať len zo súčasných potrieb dieťaťa a pomerov rodičov a aplikovať ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, a to aj po zistení, či nedošlo k zmene na strane dieťaťa a rodičov majúcej vplyv na nové rozhodnutie.

Okresný súd opätovne rozhodol rozsudkom tak, že otca zaviazal platiť na výživu maloletej mesačne sumou 150 eur vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.). Tým zmenil rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. zo dňa 30. 09. 2003 (výrok II.). Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok III.).

Otec dieťaťa v odvolaní namietal, že okresný súd nevykonal v dostatočnom rozsahu dokazovanie a nezistil potrebné skutočnosti, ktoré podľa predchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho súdu zistiť mal a to ani na strane dieťa, na strane matky, či jeho ako otca. Tiež nebol odstránený ani nedostatok spočívajúci v náležitom odôvodnení rozsudku.

Obsahové náležitosti rozsudku určuje ust. § 157 O. s. p. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.

V tejto súvislosti je právne významné ust. § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. § 157 ods. 2 O. s. p., dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre jeho nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

Okresný súd po zrušujúcom uznesení krajského súdu určil súdne pojednávanie na deň 26. 08. 2014, na ktoré matka dieťaťa a otec dieťaťa predložili potvrdenia o aktuálnom príjme a prehľad mesačných výdavkov spolu s dokladmi preukazujúcimi ich zaplatenie. Zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že súd oboznámil oznámenie otca dieťaťa z č.l. 144 - 165 spisu. Súčasťou spisu je však aj oznámenie matky dieťaťa spolu s listinami z č.l. 160 - 165 spisu. Po vyjadrení účastníkov konania, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania udelil týmto právo záverečnej reči. Okresný súd od svojho predchádzajúceho rozhodnutia (04. 03. 2014) nevypočul tak hlavne otca dieťaťa k jeho osobným, rodinným, zárobkovým a majetkovým pomerom. Neurobil dopyt na jeho zamestnávateľa ohľadom zárobku. Súčasťou spisu

je len správa o zárobku otca dieťaťa do mesiaca november 2013 (č.l. 74 spisu) a výplatná páska za mesiac júl 2014, ktorú tento predložil okresnému súdu k oznámeniu o svojich výdavkoch. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu potom nie je zrejmé aké sú pomery otca dieťaťa, to znamená rodinný stav, výška jeho zárobku, uvedenie osôb ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, výdavky, majetkové pomery (napr. osobné motorové vozidlo, rodinný dom), príjmy manželky. Rozhodnutie preto neobsahuje ani zhodnotenie zistených skutočností na strane otca dieťaťa na základe ktorých je podľa okresného súdu v schopnostiach otca dieťaťa platiť určené výživné. Okresný súd v podstate len jednou vetou uviedol názor, že ak náklady otca dieťaťa na zdravé 6-ročné dieťa predstavujú mesačne sumu 200 eur, je skutočne nemysliteľné, aby súd rozhodol o jeho povinnosti platiť výživné na maloletú v ním navrhovanej 70 - 80 eur výške.

Odvolací súd oboznámiac sa s obsahom spisu okresného súdu a odôvodnenia rozhodnutia preto konštatuje, že obstojí odvolacia námietka otca dieťaťa o neúplnosti zistenia skutkového stavu ako i o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, ktorý neobsahuje všetky zákonné náležitosti. Súd prvého stupňa opätovne nevenoval odôvodneniu rozsudku náležitú pozornosť.

Okrem toho odvolací súd poukazuje na to, že rozsudok okresného súdu, ktorým bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky sa stal právoplatný dňom 23. 04. 2014. Bolo preto s vecou nesúvisiace opätovné odôvodňovanie zverenie dieťaťa matke. Za nesprávne považoval aj to, keď okresný súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že o vyživovacej povinnosti maloletej bolo naposledy rozhodované pred 11 rokmi a výrokom II. rozhodol, „Tým sa mení rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. zo dňa 30. 09. 2003“.. Urobil tak napriek tomu, že krajský súd v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí poukázal na to, že aplikácia ust. § 78 Zákona o rodine neprichádza do úvahy. Pokiaľ okresný súd zaviazal otca dieťaťa prispievať výživným v sume 150 eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, nepostupoval správne lebo vyživovacia povinnosť mala byť stanovená dňom právoplatnosti rozsudku o zverení maloletej matke t.j. dňom 23. 04. 2014. Podľa tvrdenia otca dieťaťa platí na maloletú výživné v sume 70 eur mesačne od mája 2014. Za stavu určenia výživného v sume 150 eur mesačne bolo povinnosťou okresného súdu zaviazať otca platiť aj nedoplatok na výživnom.

Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav hlavne ohľadom pomerov otca dieťaťa a nevykonal dokazovanie tak, ako mu to vyplýva z ust. § 120 ods. 2 O. s. p., pričom rozhodnutie neobsahuje ani zákonné náležitosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O. s. p.).

V novom konaní okresný súd doplní dokazovanie vo vyššie naznačenom smere. Oboznámi otca dieťaťa aj s vyjadrením matky dieťaťa a priloženými listinami zo dňa 21. 08. 2014 (č.l. 160 - 165 spisu). Zistené skutočnosti vyhodnotí a vydané nové rozhodnutie, ktoré odôvodní v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.