Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/72/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba PhD. a JUDr. Janky Kočišovej, v právnej veci žalobcu: H., s.r.o., Q. XXXX/ XX, M., IČO: XX XXX XXX, zast. advokátska kancelária Greško, Hulín a partneri, s r. o., Belehradská 33, 821 08 Bratislava, IČO: 35 922 907 proti žalovanému: I. H., XXX XX H., IČO: XXX XXX, zast. JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátka, Štúrova 20, Košice, v konaní o zaplatenie 17.258,59 eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 27. 1. 2014 č.k. -294 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa žalobu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 1.472,99 eur. V odôvodnení uviedol, že predmetom konania je pohľadávka vo výške 17.258,59 eur (nárok z faktúry č. XXXXXX a XXXXXX) s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 17.258,59 eur od 17.12.2005 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 16,60 eur za každý deň omeškania zo sumy 17.259,59 eur od 17.12.2005 do zaplatenia. Uvedená pohľadávka predstavuje nárok pôvodne z konania vedeného pod sp. zn. , kde právny predchodca žalobcu Ing. Peter T. - U. sa domáhal na žalovanom zaplatenia pohľadávky vo výške 104.770,96 eur so 14 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 26.236,38 eur od 8. 12. 2000 do zaplatenia, zo sumy 4.539,98 eur od 17.12.2005, do zaplatenia zo sumy 12.718,65 eur od 17.12.2005 do zaplatenia a zmluvnej pokuty za každý deň omeškania zo sumy 26.236,38 eur od 8.12.2000 do zaplatenia, zo sumy 4.539,98 eur od 17.12.2005 do zaplatenia, zo sumy 12.718,62 eur od 17.12.2005 do zaplatenia na základe faktúry č. XXXXXXX. zo dňa 27.11.2000, splatnej dňa 7.12.2000, vystavenej na sumu 2.390.397,20 Sk (uhradených 1.600.000,- Sk), faktúry č. 0500049 zo dňa 2. 12. 2005, splatnej dňa 16. 12. 2005, vystavenej na sumu 136.771,50 Sk (4.539,98 eur), faktúry č. XXXXXXX zo dňa 2. 12. 2005, splatnej dňa 16. 12. 2005, vystavenej na sumu 383.161,- Sk (12.718,62 eur), faktúry č. XXXXXXX, splatnej dňa 14.12.1996, vystavenej na sumu 154.500 Sk (5.128,46 eur), faktúry č. XXXXXXX, splatnej dňa 4.3.1997, vystavenej na sumu 62.000 Sk (2.058,02 eur), faktúry č. XXXXXXX, splatnej dňa 20.5.1997, vystavenej na sumu 89.000 Sk (2.954,24 eur), faktúry č. XXXXXXX, splatnej dňa 5. 9. 1997, vystavenej na sumu 92.000 Sk (3.053,84 eur), faktúry č. XXXXXXX, splatnej dňa 16.10.1997, vystavenej na sumu 61.000,- Sk (2.024,83 eur), faktúry č. XXXXXXX, splatnej dňa 15.10.1998, vystavenej na sumu 92.000,- Sk (3.053,84 eur), faktúry č. XXXXXXX, splatnej dňa 15.10.1998, vystavenej na sumu 273.000,- Sk (9.061,94 eur), faktúry č. XXXXXXX, splatnej dňa 10.7.1999, vystavenej na sumu 265.500,- Sk (8.812,99 eur), faktúry č. XXXXXXX, splatnej dňa 30.10.1999, vystavenej na sumu 263.000,- Sk (8 730 eur), faktúry č. XXXXXXX, splatnej dňa 12.9.2002, vystavenej na sumu 494.000,- Sk (16.397,80 eur). Keďže pred

pojednávaním (v konaní vedenom pod sp. zn. ) vzal žalobca žalobu v časti 71.114,56 eur späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť, uznesením zo dňa 15. 3. 2011 č.k. -60 súd konanie v uvedenej časti zastavil a v prevyšujúcej časti konanie o zaplatenie sumy vo výške 33.656,40 eur s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 26.236,38 eur od 8.12.2005 do zaplatenia, zo sumy 4.539,98 eur od 17.12.2005 do zaplatenia zo sumy 12.718,62 eur od 17.12.2005 do zaplatenia a zmluvnej pokuty 16,60 eur za každý deň omeškania zo sumy 26.236,38 eur od 8.12.2000 do zaplatenia, zo sumy 4.539,98 eur od 17.12.2005 do zaplatenia, zo sumy 12.718,62 eur od 17.12.2005 do zaplatenia vylúčil na samostatné konanie, ktoré bolo vedené pod sp. zn. .

V tomto konaní () podaním doručeným súdu dňa 14.3.2011 pôvodný žalobca (Ing. Peter T. - U.) a spoločnosť H. s.r.o. navrhli, aby súd pripustil podľa , zámenu účastníkov konania na strane žalobcu v časti uplatneného nároku čo do sumy 17.258, eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.3.2011, ktorou došlo k postúpeniu pohľadávky zo žalobcu na spoločnosť H., s.r.o. Na základe uvedeného preto súd uznesením zo dňa 19.4.2012 č.k. pripustil zámenu účastníkov konania na strane žalobcu v časti uplatneného nároku čo do istiny 17.258,59 eur so 14 %-ným úrokom z omeškania zo sumy 17.258,59 eur od 17.12.2005 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 16,60 eur za každý deň omeškania zo sumy 17.258,59 eur od 17.12.2005 do zaplatenia. Následne uznesením zo dňa 14.6.2012 č.k. -49 nárok žalobcu H. s.r.o. na zaplatenie sumy 17.258,59 eur so 14 %-ným úrokom z omeškania zo sumy 17.258,59 eur od 17.12.2005 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 16,60 eur za každý deň omeškania zo sumy 2.258,59 eur od 17.12.2005 do zaplatenia vylúčil na samostatné konanie. Ďalej uviedol, že žalobca uplatnený nárok odôvodnil skutočnosťou, že dňa 16.12.2004 bola uzavretá Zmluva o dielo č. 04-12/1994 „H. - prívod vody do obce“ medzi Ing. Peter T. - U. ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom. Dňa 1.6.2005 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok, ktorou žalobca ako postupca postúpil na postupníka W. still, a.s. pohľadávku voči žalovanému spolu vo výške 2.807.617,40 Sk spolu s jej príslušenstvom, ako aj všetkými právami s ňou spojenými. Následne Okresný súd Rožňava rozhodol rozsudkom zo dňa 19.1.2009 sp.zn. , že zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá dňa 1.6.2005, je neplatná, na základe čoho sa stal žalobca oprávneným na vymáhanie pohľadávok voči žalovanému.

Vykonaným dokazovaním zistil, že faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 2.12.2005 s dátumom splatnosti uvedeným na faktúre 16.12.2005 vyúčtoval zhotoviteľ - právny predchodca žalobcu žalovanému sumu 136.771,50 Sk za prevedené práce na stavbe „H. vody“ podľa Zmluvy o dielo č. XX-XX/XXXX v rozsahu: porealizačné zameranie stavby a prevádzkový poriadok. Prílohou predmetnej faktúry bol zisťovací protokol o vykonaných stavebných prácach potvrdený zhotoviteľom a objednávateľom. Ďalej zistil, že faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 2.12.2005 vyúčtoval zhotoviteľ - právny predchodca žalobcu žalovanému sumu 383.161,- Sk za prevedené práce na stavbe „H. - prívod vody“ podľa Zmluvy o dielo č. XX-XX/ XXXX, prívod vody z T. rúr DN 160 mm s uvedeným dátumom splatnosti na faktúre 16.12.2005. Prílohou faktúry je zisťovací protokol o vykonaných stavebných prácach a súpis vykonaných prác potvrdený zhotoviteľom a objednávateľom. Mal za preukázané, že dňa 10.3.2011 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok, ktorou právny predchodca žalobcu - Ing. Peter T. ako postupca postúpil na postupníka H., s. r. o. pohľadávky voči žalovanej vo výške 115.630,09 eur spolu s ich príslušenstvom a všetkými právami s nimi spojenými (predmetom postúpenia bola aj pohľadávka zo zmluvy o dielo č. XX-XX/XXXX zo dňa 16. 12. 1994 - faktúra č. XXXXXXX a XXXXXXX). Postúpenie bolo oznámené žalovanému oznámením zo dňa 10.3.2011, zasielané Ing. Petrom T. žalovanému dňa 11.3.2011.

Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby zistil, že žalovaný prevzal dielo realizované na základe Zmluvy o dielo č. XX-XX/XXXX zo dňa 16.12.1994 vrátane jej piatich dodatkov. Predmetný zápis obsahuje poznámku, že nie sú toho času uhradené faktúry č. XXXXXXX, č. XXXXXXX a č. XXXXXXX. Zápis je opatrený podpisom zhotoviteľa aj objednávateľa.

Ďalej zistil, že dodatkom k zmluve o dielo zo dňa 20.3.2002 bolo zrušené znenie článku IX. pôvodnej zmluvy (zmluvná pokuta) a bol ním nahradený okrem iného bod 9.1., v ktorom je uvedené: že „ak objednávateľ nezaplatí zhotoviteľovi za akúkoľvek príslušnú faktúru vystavenú za stavebné práce do uplynutia lehoty jej splatnosti, vzniká zhotoviteľovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 500,-

Sk za každý deň omeškania s úhradou príslušnej splatnej faktúry a to až do času jej úplného zaplatenia“, a bod 9.4., v ktorom je uvedené, že: „zhotoviteľ je oprávnený si okrem nároku na zaplatenie zmluvných pokút uplatniť aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 14 % ročne z dlžnej nezaplatenej sumy uplatnenej zhotoviteľom na základe tejto zmluvy akoukoľvek faktúrou“. Uvedený dodatok v závere obsahuje ustanovenie, že zmluvné strany: „úplne rušia ustanovenia článku VI. Platobné podmienky a nahrádzajú ich novou dohodou o obsahu článku VI. Platobné podmienky takto: bod 6.4. „lehota splatnosti jednotlivých faktúr je minimálne 10 dní odo dňa vyhotovenia faktúry“ (pôvodne bola lehota splatnosti faktúry 14 dní od vyhotovenia faktúr).

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že gramatickým a logickým výkladom (pri použití ustanovenia , ) pojmu „úplne rušia“ možno dospieť k záveru, že účastníci zmluvy dodatkom zo dňa 20.3.2002 zrušili pôvodný záväzok týkajúci sa splatnosti faktúr a nahradili ho novým záväzkom uvedeným v samotnej dohode zo dňa 20.3.2002. V zmysle tejto novej dohody o lehote splatnosti je dohodnutá lehota splatnosti minimálne 10 dní odo dňa vyhotovenia faktúry, pričom žalovaná tvrdila, že sa nemohla dostať do omeškania so zaplatením faktúr, keďže je na jej vôli, kedy ich uhradí. Žalobcovi teda nevznikol nárok ani na zaplatenie zmluvnej pokuty za oneskorenú úhradu faktúr dohodnutý v článku IX. bodu 9.3., ani na zaplatenie úroku z omeškania (bod 9.4. dodatku zo dňa 20.3.2002). Žalobca naopak tvrdil, že dodatok zo dňa 20.3.2002 nikde neuvádza, že právo určenia splatnosti má žalovaný ako dlžník, ale splatnosť faktúr bol oprávnený určiť zhotoviteľ za dodržania podmienky minimálne 10 dní odo dňa vyhotovenia faktúr. Tvrdil, že práve veriteľ má totiž právo vyhotoviť faktúru, pri jej vystavení je povinný sa riadiť zmluvou, ktorá ho limituje spodnou hranicou lehoty splatnosti. Dôvodil, že ak aj splatnosť nie je takto určená, pripadá do úvahy .

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal z rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16.12.2011 č.k. -342, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 1.4.2011 č.k. , ktorým bol nárok žalobcu voči žalovanému zamietnutý aj z dôvodu, že v podstate je na vôli žalovanom, kedy faktúru uhradí. V odôvodnení predmetného uznesenia odvolací súd totiž jasne vyslovil svoj právny názor, na základe ktorého si zmluvné strany v dodatku zo dňa 20. 3. 2002 jasne dohodli minimálnu lehotu splatnosti, nie maximálnu lehotu splatnosti. Súd prvého stupňa v odôvodnení odcitoval , , , , , , , , , , , , , , , , , , .

Žalobu zamietol vychádzajúc z ustanovenia , dôvodiac, že právoplatným rozsudkom súdu sa adresátom účinkov záväznosti tohto rozhodnutia označeným v ustanovení zakladá prekážka právoplatne rozhodnutej veci (). Účinky tohto právoplatného rozhodnutia sa vzťahujú na účastníkov konania, v ktorom boli vydané; jeho výrok je tiež záväzný pre súdy a iné štátne orgány, a to aj vtedy, ak ako predbežnú otázku posudzujú právny vzťah medzi tými účastníkmi, ktorý sa vyriešil uvedeným právoplatným súdnym rozhodnutím. Dôvodí, že účastníci konania, v ktorom súd vydal právoplatné rozhodnutie, sú týmto rozhodnutím (jeho výrokom) viazaní. Pokiaľ ide o iný (nie ten istý) nárok (predmet konania), zásadne platí, že ak v skončenom konaní došlo právoplatným súdnym rozsudkom k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa aj tento nový nárok (neidentický s predmetom skončeného konania) odvodzuje, je súd v tomto ďalšom (novom) občianskom súdnom konaní pri zodpovedaní predbežnej otázky (ktorá právoplatným súdnym výrokom sa už vyriešila ako vec sama) týmto vyriešením viazaný (ustanovenie predstavuje v súlade s ustanovením druhá veta osobitnú procesnú úpravu). Súd teda nesmie vychádzať z iného záveru o (ne)existencii povinnosti medzi tými istými účastníkmi, než ako o tomto ich právnom vzťahu už bolo právoplatne rozhodnuté. Dôvodí, že otázkou prejudiciálneho účinku právoplatného rozhodnutia sa zaoberala nielen judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale aj judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky. Zdôraznil, že keďže súd nemôže ako predbežnú otázku znovu riešiť to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom spore účastníkov, nie je rozhodujúce, či súd v právoplatne skončenom konaní vec správne alebo nesprávne právne posúdil. So zreteľom na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť a nezmeniteľnosť rozhodnutia, nesmie byť táto otázka položená a akékoľvek jej nové právne posudzovanie v inom (ďalšom) konaní tých istých účastníkov je neprípustné. Pokiaľ súd spomenutý prejudiciálny účinok ignoruje (nevezme za základ pre svoje rozhodnutie prejudikovaný hmotnoprávny vzťah a rozhodne v rozpore s prejudikovaným hmotnoprávnym vzťahom), nerešpektuje

záväzné súdne rozhodnutie a koná v rozpore s , v zmysle ktorej môžu štátne orgány konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Na základe uvedeného preto súd nemohol dohodu o lehote splatnosti faktúr dohodnutú v dodatku zo dňa 20. 3. 2002 vyhodnotiť ako lehotu v prospech žalobcu ako veriteľa. Teda splatnosť uplatneného nároku nenastala, keďže tá bola dohodnutá v prospech dlžníka (žalovaného), takže je na vôli žalovaného, kedy faktúry uhradí. Pokiaľ ide o vznesenú námietku započítania dospel k záveru, že sa ňu nemožno podľa prihliadať, keďže žalovaný ten ju neoznámil žalobcovi bez zbytočného odkladu v čase oznámenia o postúpení pohľadávky, ale až v priebehu konania.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že ich náhradu priznal úspešnému žalovanému. Priznané trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby á 336,94 eur + 20 % DPH (účasť na pojednávaní dňa 8. 10. 2012, dňa 28. 10. 2013 a dňa 27. 1. 2014), 1 x režijný paušál á 7,63 eur + 20 % DPH, 1 x režijný paušál á 7,81 eur + 20 % DPH, 1 x režijný paušál á 8,04 eur + 20 % DPH v súlade s Vyhláškou MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - , , písm. d, , z náhrady hotových výdavkov a z náhrady zo straty času.

Súd vychádzal z tarifnej odmeny veci vo výške 17.258,59 Sk (bez uplatneného príslušenstva a zmluvnej pokuty) nie žiadanej 93.217,45 eur; nepriznal žalovanému odmenu za vyúčtovaný úkon právnej služby (odvolanie proti výroku rozsudku o trovách konania zo dňa 8.10.2012) nakoľko išlo o odvolanie, ktoré nebolo dôvodné a za vyúčtovaný úkon právnej služby - zastupovanie na pojednávaní dňa 27.9.2013, keďže zo zápisnice z pojednávania nevyplýva, že by sa ho právny zástupca žalovaného zúčastnil.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca a to z dôvodov uvedených v , , , ,

Odvolateľ nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o stanovenie lehoty splatnosti vystavených faktúr. Dôvodí, že tak ako bod 6.1 Dodatku ku Zmluve o dielo („zhotoviteľ je oprávnený uplatniť si nárok na zaplatenie ceny za dielo postupným vystavením maximálne 8 faktúr“) určuje, že je na vôli zhotoviteľa, koľko faktúr vystaví - za dodržania podmienky, že ich môže byť maximálne osem, tak v bode 6.4 („Lehota splatnosti jednotlivej faktúry je minimálne 10 dní odo dňa vyhotovenia faktúry“) strany dohodli obmedzenie zhotoviteľa pri vystavovaní faktúr tým, že ich minimálnu dobu splatnosti mohol určiť najmenej v dĺžke 10 dní (t.j. 10 a viac, nie menej ako 10). Tvrdí, že uvedená skutočnosť je logická najmä z dôvodu, že bod 6 sa venuje náležitostiam faktúry pri uplatnení nároku na zaplatenie ceny diela a teda adresátom tohto ustanovenia je zhotoviteľ ako osoba vystavujúca faktúry. Preto z uvedeného nepochybne vyplýva, že právo určiť splatnosť faktúry má zhotoviteľ za dodržania podmienky, že to bude najmenej 10 dní, t.j. 10 a viac.

Odvolateľ ďalej dôvodí, že v prospech tvrdenia, že právo určenia splatnosti patrilo zhotoviteľovi svedčí aj skutočnosť, že v prípade, ak by zmluvné strany chceli toto právo dať objednávateľovi, nemalo by absolútne žiadny význam obmedzovať objednávateľa minimálnou dĺžkou splatnosti faktúry. V tejto súvislosti odvolateľ zdôraznil aj skutočnosť, že samotný žalovaný už vystavenú faktúru nikdy nerozporoval, keďže si sám nebol vedomý žiadneho rozporu vystavených faktúr s uzavretou zmluvou, ani faktúry nevrátil aj napriek skutočnosti, že bod 6.6 Dodatku ho oprávňoval tieto vrátiť a namietať akékoľvek náležitosti (teda aj splatnosť). Opätovne zdôraznil, že aj v prípade, ak splatnosť nie je určitá, pripadá do úvahy § 563 Občianskeho zákona, teda ak by z dohody strán nebolo zrejmé, komu patrí právo určenia splatnosti, bol by žalovaný povinný dlh splniť prvý deň po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Z uvedeného je podľa názoru odvolateľa zrejmé, že aj zákonná úprava sa prikláňa k jedinému logickému záveru - a to, že právo určiť splatnosť má zhotoviteľ, pretože nie je v záujme dlžníka splatiť dlh. Ďalej dôvodí, že ak by strany dali dohode o splatnosti ten význam, ako ustálil súd prvého stupňa, bol by sa žalobca určovacou žalobou domáhal najprv určenia splatnosti pohľadávky.

K samotnému dôvodu, prečo súd prvého stupňa žalobu zamietol (existencia rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. -342) uviedol, že v uvedenom rozsudku súdy ako jasné a jednoznačné

označili skutočnosti, ktoré sú nelogické, nevyplývajú z dôkaznej situácie a sú v rozpore s úmyslom strán (najmä v súvislosti so záverom súdu o maximálnej lehote splatnosti). Odvolateľ teda tvrdí, že vzhľadom na rozpory v konaní sp. zn. bol prvostupňový súd povinný vykonať dokazovanie smerom k úmyslu strán pri dojednaní sporného ustanovenia dodatku o splatnosti faktúr. Má za to, že v prípade, ak by vykonaným dokazovaním zistil, že úmysel strán jednoznačne smeroval k tomu, že právo určenia splatnosti faktúr bolo na strane veriteľa (za dodržania lehoty minimálne 10 dní, t.j. 10 a viac), tak iná dôkazná situácia by mu neumožnila stotožniť sa s rozsudkami v konaní . Dôvodí, že v prípade, že síce súd otázku splatnosti faktúr posúdil prejudiciálne, keďže táto ale nebola poňatá do výroku rozhodnutia, nie je to pre iný súd právne záväzné (samotné odôvodnenie nie je záväzné pri posudzovaní nároku).

Napokon odvolateľ namieta aj skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutia nie je v intenciách .

Na základe uvedeného sa domáha, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil - žalobe vyhovel, resp. ho zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , bez nariadenia pojednávania ( - v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávnia) a dospel k záveru, že je nedôvodné.

V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle Odvolateľ ako odvolací súd uvádza dôvod uvedený v , t.j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. a/, t.j. že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a písm. f/, t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam navyše udáva:

Ako už uviedol súd prvého stupňa § 159 ods. 2,3 upravuje tzv. materiálnu stránku súdneho rozhodnutia, ktorá spočíva v záväznosti tohto rozhodnutia pre určitý okruh subjektov. Záväznosť a nezmeniteľnosť rozhodnutia spôsobujú tzv. prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá znamená, že o tej istej veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, nemožno rozhodovať znovu (zásada ne bis in idem).

Je pravdou tvrdenie odvolateľa, že prejudiciálna otázka, ktorú súd v konaní -342 (resp. ) riešil, nebola poňatá do výroku tohto súdneho rozhodnutia (teda odvolateľ argumentuje, že samotné odôvodnenie nie je pre súd pri posudzovaní nároku záväzné), avšak súdna prax už ustálila, že pokiaľ už bola v občiansko-právnom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením.

Bez ohľadu na skutočnosť, ako by v prejednávanej veci odvolací súd (či súd prvého stupňa) dojednanú lehotu splatnosti posúdil (t.j. bez ohľadu na to, či bola posúdená právne správne), je viazaný (tak ako aj súd prvého stupňa správne uviedol) jej posúdením v konaní (resp. ).

Nepochybne ide o otázku hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, z ktorej súd pri posudzovaní nároku vychádzal. Na uvedenom nič nemení ani tvrdenie odvolateľa, že výsluchom navrhnutých svedkov (ktorí v konaní vypočutí neboli) by vyšla najavo iná dôkazná situácia umožňujúca súdu vyriešiť prejudiciálnu otázku (splatnosť fa) inak. V konaní () totiž odvolací súd jasne vyslovil, že ani ďalšie prípadné dokazovanie výsluchom svedkov by uvedený záver súdu ohľadom splatnosti faktúr vzhľadom k jasnému zmluvnému dojednaniu neprelomilo.

Pokiaľ ide o námietku odvolateľa ohľadom nepresvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia, odvolací súd udáva, že súd prvého stupňa jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo rozhodol ako rozhodol a jeho odôvodnenie spĺňa atribúty podľa .

Na základe uvedeného preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil ( ).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa s použitím tak, že právo na ich náhradu má úspešný žalovaný, ktorý si ju ale neuplatnil, preto mu nebola priznaná.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.