Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-10C/122/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici samosudca Mgr. Júlia Stuhlmann-Podobová v právnej veci navrhovateliek X/ G. I. V.. S. J.. XX. X. XXXX, G. X. V., Č. S. Č.. XXX, X/ S. G. V.. I., J.. XX. X. XXXX, G. X. V., H. XXX/X, obe právne zastúpené JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s.r.o. Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica, proti odporcovi K. G., J.. X. X. XXXX, G. X. V., S., H. XXX, právne zastúpený Mgr. Mariánom Hromkom, advokátom, Advokátska kancelária Beluša, J. Kráľa 759/18, o vypratanie rodinného domu č. XXX H.. Ú.. S., takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý vypratať sa z rodinného domu Č.. N.. XXX N. J. K. H. Č.. XX M. L. K. H. Č.. XX „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 660 m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXX H.. Ú.. S., do 30 dní od zabezpečenia náhradného bytu navrhovateľkou 2/.

Navrhovateľka 2/ a odporca n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 1/ trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľky podali na tunajší súd návrh, ktorým sa domáhali, aby súd zaviazal odporcu povinnosťou vypratať sa z rodinného domu N.. Č.. XXX stojaceho na parcele KNC XX M. L. K. H. Č.. XX H.. Ú.. S. bez zabezpečenia bytovej náhrady. V konaní uviedli, že sú podielovými spoluvlastníčkami rodinného domu č. XXX H.. Ú.. S. a odporca mal právo bývania v rodinnom dome a užívania parcely KNC č. XX a príslušenstva k rodinnému domu na základe manželstva s odporkyňou 2/. Keďže došlo k zániku manželstva rozvodom, odporcovi podľa názoru navrhovateliek zaniklo právo užívať rodinný dom s príslušenstvom a parcelu KNC č. XX H.. Ú.. S.. Z uvedeného dôvodu vyzvali odporcu, aby prestal dom užívať, on však toto nerešpektuje tvrdiac, že má právo v dome bývať. Podľa navrhovateliek nemá žiadny právny titul na užívanie domu ani pozemku a pretože nie je ochotný tieto opustiť, žiadali návrhu v celom rozsahu vyhovieť.

Odporca žiadal návrh zamietnuť a v prípade, že by súd uložil odporcovi povinnosť vypratať dom, domáhal sa priznania práva na zabezpečenie bytovej náhrady.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky 2/, odporcu, oboznámením sa s výpisom z LV č. XXX H.. Ú.. S., výzvou navrhovateliek zo dňa 10. , potvrdením Obecného úradu Lednické Rovne zo dňa 12. 9. 2014, obsahom spisu tun. súdu a zistil nasledovné:

Navrhovateľky sú podielovými spoluvlastníčkami rodinného domu č. súp. XX K. J. K.. H. Č.. XX M. K.. H. Č. XX „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 660m2, každá v podiele 1/2-ica.

Pôvodne bol rodinný dom č. súp. XXX H.. Ú.. S. v bezpodielovom spoluvlastníctve rodičov navrhovateľky 2/ a to navrhovateľky 1/. G. I. a jej manžela. Manžel navrhovateľky 1/ a otec navrhovateľky 2/ zomrel a v dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica pod č. D 149/98 bolo vyporiadané BSM k rodinnému domu Č.. XXX tak, že podiel 1/2-ica zostal navrhovateľke 1/ a navrhovateľka 2/ nadobudla podiel poručiteľa k rodinnému domu č. XXX M. K. H. Č.. XX vo výške 1/2-ica.

Odporca a navrhovateľka 2/ uzavreli manželstvo 26. 5. 1990. Do 9. 1. 1997 bývali s rodičmi v rodinnom dome č. XXX H.. Ú.. S.. Od 10. 1. 1997 do 10. 12. 2007, ako to vyplýva z potvrdenia Obecného úradu Lednické Rovne zo dňa 12. 9. 2014, bývali na adrese X. V. W.. W. Č.. XX v 1-izbovom byte, ktorý počas manželstva odkúpili. Následne sa opäť presťahovali do rodinného domu č. XXX H.. Ú.. S., do ktorého investovali spoločné peniaze. Od 11. 12. 2007 teda opäť bývali v rodinnom dome č. XXX spoločne s rodičmi navrhovateľky 2/, t. j. s navrhovateľkou 1/ a jej manželom. Manžel navrhovateľky 1/ a otec navrhovateľky 2/ zomrel v roku 1998. Odvtedy bývali v dome iba účastníci konania.

Manželstvo odporcu a navrhovateľky 2/ bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici -14 zo dňa 15. 1. 2014. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 22. 2. 2014.

Odporca a navrhovateľka 2/ si počas manželstva vzali úver na rekonštrukciu domu a na zabezpečenie pohľadávky z úveru v prospech ČSOB stavebná sporiteľňa a.s. bolo zapísané na LV č. XXX pod V 298/07 záložné právo.

Podľa ak služobný byt po smrti nájomcu alebo po rozvode jeho manželstva užívajú ďalej manžel, prípadne osoby uvedené v , nie sú povinné sa z bytu vysťahovať, dokiaľ im nie je zabezpečený primeraný náhradný byt, ak nestačí podľa osobitného zákona poskytnutie náhradného ubytovania. To platí aj v prípade, ak nájomca služobného bytu opustí trvale spoločnú domácnosť.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dom a pozemok, ktorý sa má vypratať, je spoluvlastníctvom navrhovateliek. Do nadobudnutia vlastníckeho práva k domu navrhovateľkou 2/, užívala navrhovateľka 2/ a odporca dom právnym titulom odvodeným od práv vlastníka tohto domu /rodičov navrhovateľky 2/ užívať ho pre seba, pre príslušníkov domácnosti alebo iné osoby. Nadobudnutie vlastníctva domu navrhovateľkou 2/ zmenilo situáciu v tom smere, že odporca naďalej nebol nájomcom bytu, jeho právo bývať v byte bolo odvodené od práva navrhovateľky 2/ ako jeho spoluvlastníčky. Odporca byt do roku 1997 užíval na základe odvodeného právneho titulu najskôr ako zať pôvodných vlastníkov domu, neskôr ako manžel novej vlastníčky domu, teda vždy ako príslušník domácnosti na základe rodinno-právneho vzťahu k navrhovateľke 2/ založeného manželstvom. Tento odvodený právny vzťah, obsahom ktorého je len určitý vymedzený podiel na tých právach a povinnostiach, ktoré patria osobe užívajúcej byt na základe neodvodeného právneho dôvodu /v danom prípade vlastníctva/ môže zaniknúť jednak počas trvania právne relevantného rodinno-právneho vzťahu - v danom prípade rozvodom manželstva, resp. zánikom vlastníckeho práva neodvodenému užívateľovi, jednak spolu so zánikom tohto vzťahu. Právo odporcu odvodené od práva navrhovateľky 2/ zaniklo rozvodom ich manželstva.

Vzťah vyplývajúci z užívania bytu v rodinnom dome v spoluvlastníctve navrhovateľky 2/ odporcom po rozvode ich manželstva je občiansko-právnym vzťahom. neobsahuje výslovnú úpravu existencie a podmienok nároku na bytovú náhradu pri zániku uvedeného odvodeného právneho dôvodu užívania bytu. Z toho však nemožno vyvodiť, že by priznanie bytovej náhrady v týchto prípadoch vylučoval. Na daný právny vzťah treba aplikovať analogicky v zmysle tie jeho ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie, t. j. ustanovenie , ktoré zakotvuje právo na bytovú náhradu aj iným osobám než nájomcom bytu a predstavuje výnimku zo zásady, že právo na bytovú náhradu prináleží nájomcovi. Niet žiadneho dôvodu, pre ktorý by manžel, ktorý užíval rodinný

dom, mal mať horšie postavenie po rozvode manželstva, ako manžel, ktorý užíval služobný byt po smrti jeho nájomcu alebo po rozvode manželstva s jeho nájomcom. Bývalý manžel nájomcu služobného bytu je chránený priamo ustanovením , podľa ktorého nie je povinný sa z bytu vysťahovať, kým mu nie je zabezpečený náhradný byt, ak nestačí podľa osobitného zákona poskytnutie náhradného ubytovania. Analogicky je chránený aj bývalý manžel vlastníka rodinného domu, resp. spoluvlastníka rodinného domu, ktorý tiež nie je povinný vysťahovať sa z bytu v tomto rodinnom dome, kým mu nie je zabezpečená bytová náhrada. Súd preto vychádzajúc z v spojení s uložil odporcovi ako manželovi, ktorý užíval byt v rodinnom dome patriacom druhému manželovi, povinnosť dom vypratať s právom na náhradný byt.

Na takéto právne postavenie odporcu ako bývalého manžela navrhovateľky 2/ po rozvode ich manželstva, nemá vplyv, či navrhovateľka 2/ a odporca tvorili spoločnú domácnosť s rodičmi navrhovateľky 2/. Takýto názor odporcu nemá oporu v ust. . Súd neuveril tvrdeniu navrhovateľky 2/, že odporca opustil spoločnú domácnosť, pretože aj v rozvodovom konaní obaja bývalí manželia konštatovali, že v čase rozvodu žili v spoločnej domácnosti v rodinnom dome č. 197 a odporca si naďalej uplatňuje právo v ňom bývať. Súd sa ale stotožnil s názorom, že navrhovateľka 1/ nie je povinná zabezpečiť odporcovi náhradné bývanie, keďže táto povinnosť vyplýva len bývalej manželke, navrhovateľke 2/. Súd nezistil žiaden dôvod osobitného zreteľa pre priznanie práva na zabezpečenie náhradného ubytovania.

O trovách konania súd vo vzťahu navrhovateľky 2/ a odporcu rozhodol podľa Prihliadol na to, že navrhovateľka 2/ bola úspešná v časti konania o uloženie povinnosti vypratať nehnuteľnosti, avšak bez zabezpečenia náhradného bytu, zatiaľ čo odporca bol úspešný v časti o uplatnenie práva na náhradný byt. Preto súd vyslovil, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov konania.

Vo vzťahu navrhovateľky 1/ a odporcu súd priznal navrhovateľke 1/, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O trovách konania súd rozhodne podľa po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd Trenčín, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 alebo tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností alebo tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam alebo tým, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) alebo tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca nebude plniť povinnosť uloženú v rozhodnutí, môže sa navrhovateľ domáhať svojho práva návrhom na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu.