Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/294/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Dušana Čima a sudkýň JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Daši Kontríkovej v právnej veci žalobkyne: Československá obchodná banka, a. s., Bratislava, Michalská 18, zastúpenej splnomocnenkyňou: Cipciar & partners, s.r.o., Bratislava, Haburská 49/F, proti žalovanému: R. T., nar. XX. S. XXXX, trvale bytom V. XXX, t. č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom: C. T., Okresný súd Galanta, o 3.051,04 eur s príslušenstvom a iné, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 27. marca 2012 č. k. - 34 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej, týkajúcej sa úrokov a poplatkov p o t v r d z u j e .

V napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej, týkajúcej sa úrokov z omeškania a v časti o trovách konania rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3.000 eur, úrok z omeškania zo sumy 3.000 eur vo výške 9% ročne od 16. januára 2010 do zaplatenia, sumu 51,04 eur, debetný úrok zo sumy 51,04 eur vo výške 25% ročne od 1. októbra 2011 do zaplatenia, náhradu trov konania za súdny poplatok za návrh 184,80 eur, za právne zastúpenie advokátskej kancelárii 282,95 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a II. vo zvyšku žalobu zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. Obch. z. (13/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), O. z. ( v znení neskorších zmien a doplnení), a , a o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSÚ“). Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia 4.402,77 eur s príslušenstvom na žalovanom titulom plnenia zo Zmluvy o bežnom účte z 2. septembra 2009 a zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo 7. septembra 2009. Žalovaný ako občan a spotrebiteľ dlhuje žalobkyni ako veriteľovi sumu 51,04 eur s príslušenstvom ako debetný zostatok na bežnom účte a sumu 4.402,77 eur s príslušenstvom (poznámka odvolacieho súdu - správne 3.000 eur s príslušenstvom a iné) ako sumu nevráteného spotrebiteľského úveru, keď zo spotrebiteľského úveru žalovaný žalobkyni nevrátil vôbec nič. V zmysle Úverovej zmluvy zo 7. septembra 2009 poskytla žalobkyňa žalovanému spotrebiteľský úver 3.000 eur, ktorý mal žalovaný vrátiť v zmysle čl. V Zmluvy splácaním úrokov a istiny úveru v 60 mesačných anuitných splátkach po 67 eur, vždy 15. deň v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná 15. októbra 2009 a posledná 15. septembra 2014. Súd prvého stupňa mal za to, že táto zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje zákonom predpísanú náležitosť o výške splátok istiny, o výške splátok úrokov a o výške splátok poplatkov. Napriek tomu, že tento údaj možno z celého obsahu zmluvy a obchodných podmienok vyvodiť (vypočítať), ZoSÚ

v ust. § 4 ods. 2 písm. i/ výslovne takúto náležitosť vyžaduje. Ak teda v predmetnej zmluve chýba, považuje sa poskytnutý úver v zmysle ust. § 4 ods. 3 posledná veta za bezúročný a bez poplatkov (súd prvého stupňa upozornil aj na rozpor čl. V Zmluvy s ust. § 566 ods. 2 O. z. o poradí započítavania platieb). Uzavrel, že žalobkyňa poskytla žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 3.000 eur, z ktorého žalovaný neuhradil nič a keďže ide o úver bez úrokov a bez poplatkov, zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy úveru vo výške 3.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 16. januára 2010 (podľa čl. II predposledný odsek žaloby) do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Ďalej dôvodil, že zmluva o bežnom účte je označovaná v právnej teórii ako absolútny obchod a nespadá pod ochranu § 54 ods. 1 O. z., podľa ktorého je neprípustné dojednať so spotrebiteľom nevýhodnejšie ustanovenie zmluvy ako upravuje O. z., nakoľko to by znamenalo zhoršenie jeho postavenia. Účastníci 2. septembra 2009 takýto typ zmluvy uzavreli, na bežnom účte žalovaného je debetný zostatok 51,04 eur, ktorý je v zmysle čl. II (?) zmluvy úročený debetnou úrokovou sadzbou vo výške 25%. Debetný úrok zo sumy debetného zostatku 51,04 eur žalobkyňa žiadala za obdobie od 1. októbra 2011, t. j. odo dňa vyhotovenia výpisu z bežného účtu. Súd prvého stupňa ani z hľadiska skutkového (vecného) ani právneho nezistil, že by táto časť nároku žalobkyne bola v rozpore so zákonom či ust. Obch. z., alebo ust. ZoSÚ a preto v tejto časti žalobe vyhovel. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. ( č. v znení neskorších zmien a doplnení), vecne prevažným úspechom žalobkyne v konaní (70%), ktorej priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za návrh 264 eur, z toho 70% je 184,80 eur, za právne zastúpenie 404,21 eur (2 hlavné úkony + 2x režijný paušál + 20% DPH, teda 2x 168,42 eur), z toho 70% je 282,95 eur.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie iba žalobkyňa, zjavne iba v jeho zamietajúcej časti, s návrhom na jeho zmenu vyhovením žalobe aj v takejto časti, alternatívne navrhla rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nesúhlasila s názorom súdu prvého stupňa, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi neobsahuje zákonom predpísanú náležitosť o výške splátok istiny, úrokov a poplatkov a z tohto dôvodu sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Mala za to, že súd sa riadil nesprávnym výkladom ust. § 4 ods. 2 písm. i/ a § 4 ods. 3 ZoSÚ, keďže k svojmu názoru dospel extenzívnym výkladom, čím obsah a význam predmetných zákonných ustanovení na základe vlastnej úvahy rozšíril, neberúc do úvahy, že možnosť takéhoto rozširujúceho výkladu predmetných zákonných ustanovení priamo z nich nevyplýva. Z ustanovení úverovej zmluvy podľa žalobkyne nepochybne vyplýva výška anuitných splátok, na zaplatenie ktorých sa žalovaný zaviazal, pričom význam slova „anuitné splátky“ zahŕňa splátku istiny, ako i splátku úroku z istiny, resp. výška anuitných splátok zahŕňa výšku splátky istiny i výšku splátky úroku z istiny, pričom ZoSÚ v príslušných ustanoveniach neurčuje formu ani spôsob uvedenia výšky splátok istiny a výšky splátok úroku, resp. nezakladá povinnosť označiť ich výšku osobitne pre obe položky, ale práve naopak, spôsob, resp. forma označenia výšky predmetných splátok závisí od vôle účastníkov zmluvy. O výške poplatku 60 eur sa účastníci dohodli v čl. IV ods. 3 Zmluvy, ide o poplatok za podanie žiadosti o úver a za spracovanie úveru, ktorý je splatný v deň podpisu, pričom v ďalšom odseku toho istého článku sa účastníci dohodli o výške mesačného poplatku za správu úveru vo výške 1,99 eur za každý kalendárny mesiac, keď poplatok za správu úveru sa žalovaný zaviazal platiť v období čerpania vždy ku koncu kalendárneho mesiaca, ďalej ku koncu obdobia čerpania a v období splácania vždy súčasne s každou anuitnou splátkou úveru, z čoho priamo vyplýva, že ako spôsob úhrady poplatkov nie je dohodnuté splácanie poplatkov, ale ako jednorazová úhrada, resp. úhrada mesačne toho-ktorého poplatku. Zmluva o spotrebiteľskom úvere teda aj v tejto súvislosti obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. Súd prvého stupňa sám uznal, že údaje o výške splátok istiny, úroku i poplatkov možno vyvodiť, resp. vypočítať z celého obsahu zmluvy i obchodných podmienok a dá sa určiť aj výkladom čl. V zmluvy a to tak, že počet anuitných splátok (60) sa vynásobí s výškou anuitných splátok (67 eur), čo sa rovná sume 4.020 eur, z ktorej sa odpočítaním výšky poskytnutého úveru 3.000 eur, dá dostať k výške sumy dohodnutých riadnych zmluvných úrokov, z čoho priamo vyplýva výška mesačných splátok istiny a riadnych zmluvných úrokov. Žalobkyňa mala za to, že čl. V zmluvy nie je v rozpore s ust. § 566 ods. 2 O. z., nakoľko spôsob splácania poskytnutého úveru vrátane zmluvne dohodnutého úroku bol určený výlučne za súhlasu žalovaného a neurčil ho veriteľ, resp. určil sám žalovaný inak (?). Mala za to, že uniesla dôkazné bremeno ohľadom žalovanej sumy, nakoľko si uplatnila a riadne dôkaznými prostriedkami preukázala svoj nárok na istinu, riadny zmluvný úrok, úrok z omeškania z dlžných čiastok, čo do výšky uplatneného príslušenstva, pohľadávky, výšky úrokových sadzieb, ako i právneho dôvodu takto uplatneného príslušenstva pohľadávky, ako i nesporným spôsobom preukázala, že zmluva obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, preto súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci a svoje rozhodnutie vydal na základe nesprávneho právneho posúdenia.

Žalovaný odvolací návrh nepodal.

Odvolací súd prejednal podľa a vec v medziach odvolania (teda len 1. v napadnutej časti vo veci samej, kde došlo k tzv. zvyškovému zamietnutiu žaloby a 2. v časti trov konania, v ktorej malo rozhodnutie povahu rozhodnutia závislého na hoc aj len čiastočne napadnutom rozhodnutí vo veci samej) a to podľa bez pojednávania (pretože tu nevznikla potreba dopĺňania ani opakovania dokazovania, súd prvého stupňa prejednal a i rozhodol túto vec na pojednávaní, nešlo tu o konanie vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a pojednávanie odvolacieho súdu si nevyžadoval ani žiaden dôležitý verejný záujem), pričom dospel k záveru, že rozsudok nemožno vo všetkých odvolaním dotknutých častiach považovať za vecne správny.

Žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia sumy 4.402,77 eur (istina 3.000 eur + riadny úrok z úveru 688,68 eur + úrok z omeškania 562,16 eur + 51,04 debetný zostatok na bežnom účte + poplatky 100,89 eur), úroku 10,90% ročne zo sumy 3.000 eur od 17. októbra 2011 do zaplatenia, debetného úroku 25% ročne zo sumy 51,04 eur od 1. októbra 2011 do zaplatenia a úroku z omeškania 9% ročne zo sumy 3.789,57 eur od 17. októbra 2011 do zaplatenia.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobe vyhovel v časti zaplatenia sumy 3.051,04 eur (3.000+51,04), debetného úroku 25% ročne zo sumy 51,04 eur od 1. októbra 2011 do zaplatenia a úroku z omeškania 9% ročne zo sumy 3.000 eur od 16. januára 2010 (tu prekročil návrh, keďže žalobkyňa žiadala úrok z omeškania až od 17. októbra 2011) do zaplatenia.

V zostávajúcej časti žalobu zamietol, t. j. v časti 1.351,73 eur (4.402,77 eur - 3.051,04= 1.351,73 eur, ktorá suma je súčtom žalobou požadovaného riadneho úroku z úveru 688,68 eur, úroku z omeškania 562,16 eur a poplatkov 100,89 eur), úroku 10,90% ročne zo sumy 3.000 eur od 17. októbra 2011 do zaplatenia a úroku z omeškania 9% ročne zo sumy 789,57 eur od 17. októbra 2011 do zaplatenia.

Odvolateľka v odvolaní nesúhlasila s názorom súdu prvého stupňa, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi neobsahuje zákonom predpísanú náležitosť o výške splátok istiny, úrokov a poplatkov a z tohto dôvodu sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov.

Tunajší odvolací súd sa obdobným problémom zaoberal už v minulosti, nech aj analyzujúc inú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa čl. I ZoSÚ (v znení platnom a účinnom do 31. decembra 2007 vrátane), resp. podľa písmena i/ rovnakého ustanovenia (v znení platnom a účinnom v neskoršom čase, v tejto súv. por. najmä ) a v exekučnej veci (tu por. uznesenie Krajského súdu v Trnave z 9. augusta 2011 č. k. -44, vydané vo veci Okresného súdu Galanta sp. zn. ) a výsledkom takejto jeho analýzy bol záver sformulovaný tak, že primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a ochrana tohto - z povahy veci slabšieho účastníka právneho vzťahu) zodpovedá len taký výklad ustanovenia (pred jeho novelizáciou, čo ale rovnako je použiteľným aj na písmeno i/ ustanovenia počnúc 1. januárom 2008), ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „suma“ (dnes „výška“), „počet“ a „termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie čiastkových súm reprezentujúcich jednotlivé čiastkové položky, čo je navzdory odchylnosti takejto úpravy spotrebiteľských úverov od úpravy úverov všeobecne práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (ktorý by pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, nemal byť zavádzaný ani problematickými údajmi, z ktorých nemusí byť schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť).

Na práve uvedené treba usudzovať predovšetkým preto, že vyššie spomínanému záujmu na čo najväčšej prehľadnosti dojednaní pre spotrebiteľa doslova odporujú formulácie, vyžadujúce od spotrebiteľa uvažovať s matematickými operáciami a navyše za použitia viacerých pojmov, nezriedka „roztrúsených“ v rôznych častiach listín spotrebiteľovi predkladaných (ale aj nepredkladaných) na podpis, v ktorých sa tak logicky možno „stratiť“.

Odvolací súd pri riadení sa týmito úvahami a pre stotožnenie sa aj so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej, týkajúcej sa úrokov a poplatkov (riadny úrok z úveru 688,68 eur + poplatky 100,89 eur + úrok 10,90% ročne zo sumy 3.000 eur od 17. októbra 2011 do zaplatenia) podľa a ako vecne správny potvrdil.

Podľa súd (odvolací) rozhodnutie (súdu prvého stupňa) zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; podľa písm. h/ rovnakého paragrafu, odseku i zákona potom rovnako rozhodne, ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Konštatovanie, že vada konania vymedzená v prvom z práve odcitovaných ustanovení základného predpisu občianskeho procesného práva Slovenskej republiky (a inak aj ďalšia vada podľa , spočívajúca v rozhodnutí vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom) je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces (inak práva zaručeného v podmienkach tuzemského právneho poriadku okrem zákonov i článkom 46 a nasledujúcimi , čiže ústavného v znení neskorších ústavných zákonov a tiež článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tohto inak uverejneného v prílohe oznámenia ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. ), patrí už k záverom ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu (v uvedenej súv. por. napr. uznesenia Krajského súdu v Trnave z 30. júna 2008 č. k. -37 alebo z 30. novembra 2010 sp. zn. , prvé vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. a druhé vo veci súdu prvého stupňa z prejednávanej veci, teda Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. ). I podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91), Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. ) a aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. ) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať tiež nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu v podmienkach vnútroštátnej úpravy slovenského civilného procesu potom vymedzuje (na úrovni zákona) ustanovenie , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Korektným a i ústavne konformným výkladom takéhoto ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s už uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia, konštatovania alebo závery bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto vyvodené. Ak povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka); porušením uvedeného práva účastníka konania na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma aj možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) - v rámci využitia prípadných riadnych alebo tiež mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá sama osebe nielen dôvod odvolania podľa , ale zároveň i nevyhnutnosť rozhodnutia spôsobom predpokladaným takýmto ustanovením.

Podľa názoru odvolacieho súdu potom nemôže byť vôbec predmetom akejkoľvek (nieto ešte zmysluplnej) diskusie fakt, že práve opísanou vadou bol postihnutý i rozsudok súdu prvého stupňa z prejednávanej veci v napadnutej zamietajúcej časti, týkajúcej sa úrokov z omeškania, nakoľko jeho zdôvodnenie v takejto časti neposkytuje žiadne dôvody na podporu spôsobu rozhodnutia zvoleného súdom prvého stupňa a je tak i nepreskúmateľné predovšetkým preto, že súd prvého stupňa vôbec

nevysvetlil ani právne neodôvodnil, prečo bola žaloba zamietnutá aj v časti o úroku z omeškania 562,16 eur a úroku z omeškania 9% ročne zo sumy 789,57 eur od 17. októbra 2011 do zaplatenia. Možno sa len domnievať, že tak tomu bolo pre zmiešanie pojmov úrok a úrok z omeškania.

Súd prvého stupňa tak v tejto časti zaťažil konanie jednou z variácií na postup odnímajúci účastníkom konania reálnu možnosť konať pred súdom (nedostatkom odôvodnenia rozsudku v takejto časti) a odvolaciemu súdu za takéhoto stavu vecí ani neostávalo iné, než v záujme zachovania práva účastníčok na dvojinštančný proces (zahŕňajúci i vykonávanie základného dokazovania na rozhodujúce otázky v prvom stupni súdov) rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti, týkajúcej sa úrokov z omeškania aj v závislom rozhodnutí o trovách konania podľa aj h/ zrušiť a podľa odseku 2 rovnakého paragrafu i zákona vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa viazaný, v prípade potreby doplniť dokazovanie, výsledky konania v časti ktorá zostala predmetom konania podľa náležite zhodnotiť a až následne opätovne rozhodnúť o veci, o trovách konania a tiež o trovách tohto odvolacieho konania ( ), to samozrejme i s vypravením nového rozhodnutia aj odôvodnením obsahujúcim patričné odpovede na všetky relevantné otázky ( ).

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I posledná veta v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.