Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-9Cb/40/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Rastislavom Stierankom v právnej veci žalobcu: Entepro, s.r.o., Istebné č. 278, IČO: 36743704, v zast. Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA, s.r.o., Radlinského č. 1727/49, Dolný Kubín, IČO: 36 858 501, proti žalovanému: Sporthouse, s.r.o. (pôvodné obchodné meno - Sagacita, s.r.o.), Palisády č. 33, Bratislava, IČO: 36 426 245, v zast. FIAČAN & PARTNERS, s.r.o., Ul. M. Pišúta č. 936/16, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251 v konaní o zaplatenie 11.483,50 € s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 11.483,50 € a úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 11.483,50 € od 21.10.2009 až do zaplatenia. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy súdneho konania vo výške 688,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.816,84 €.

odôvodnenie:

Žalobou podanou dňa 12.07.2013 žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 11.483,50 €, úrokov z omeškania z tejto sumy vo výške 9 % ročne od 21.10.2009 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca odôvodňoval svoj nárok tým, že pre žalovaného na základe ústnej zmluvy o dielo vyhotovil projektovú dokumentáciu s názvom „Zmena palivovej základne v LDCH Štiavnička“. Projektovú dokumentáciu odovzdal žalovanému dňa 25.08.2009, čo tento potvrdil svojím podpisom na odovzdávacom protokole (č.l. 8). Následne vystavenú faktúru vo výške 11.483,50 € žalovaný doteraz neuhradil. Faktúra sa stala splatnou dňa 20.10.2009 (č.l. 7). K námietkami žalovaného žalobca prostredníctvom svojich dvoch konateľov (č.l. 61, 128) uviedol, že projektová dokumentácia sa síce týkala prestavby kotolne v Liečebni pre dlhodobo chorých Štiavnička, IČO: 17 336 171 (ďalej len „LDCH“), ale priamo LDCH si u neho nikdy neobjednala vypracovanie projektovej dokumentácie. V tejto súvislosti žalobca vždy rokoval len so žalovaným, ktorý si vypracovanie projektovej dokumentácie u žalobcu aj objednal. Rokovanie medzi ním a konateľom žalovaného sa uskutočnilo na podnet svedka Ing. Ď. v máji 2009 v Dolnom Kubíne v sídle žalobcu (sídlo platné do 06.08.2014). Na stretnutí boli prítomní obaja konatelia žalobcu I. Š., Ing. Ď. a konateľ žalovaného. Hneď na prvom stretnutí žalobca oznámil žalovanému (objednávateľovi) predpokladanú cenu za vypracovanie projektu v rozpätí 10 až 12 tisíc eur s tým, že konkrétnu výšku ceny mu oznámi až po ohliadke na mieste samom. V súvislosti s cenou za objednané dielo sa žalobca výslovne pýtal žalovaného, či je platcom DPH. Keďže žalovaný uviedol, že je platcom DPH, projektovú dokumentáciu vyhotovil žalobca ako obchodná spoločnosť a nie konateľ žalobcu ako živnostník (č.l. 143), keďže ten nie je platcom DPH. Následne došlo k ohliadke kotolne na mieste samom, kde bol prítomný aj zamestnanec LDCH, ale žalobca naďalej v tejto veci rokoval len so žalovaným. S ním komunikoval priebežne, a to buď osobne alebo formou e-mailov. Žalovaný vznášal rôzne pripomienky k obsahu spracovávanej projektovej dokumentácie, ktoré žalobca potom aj zohľadnil. Projektová dokumentácia bola odovzdaná konateľovi

žalovaného v sídle žalobcu za prítomnosti oboch konateľov žalobcu. Potvrdenie o jej odovzdaní bolo spísané na obvyklom „hlavičkovom“ papieri. V súvislosti s označením odovzdávajúceho na tomto sprievodnom liste žalobca uviedol, že nemal vo zvyku rozlišovať medzi tým, či koná ako živnostník alebo ako obchodná spoločnosť. Podstatné bolo označenie vyhotoviteľa projektu na obale projektovej dokumentácie (č.l. 147). Po odovzdaní projektu žalobca vystavil voči žalovanému faktúru na dohodnutú cenu za projekt a odoslal ju žalovanému e-mailom a následne aj poštou. Žalovaný ju však neuhradil, čo odôvodňoval tým, že zatiaľ nedostal peniaze od LDCH, a preto žalobcovu faktúru zaplatí až potom, keď jemu zaplatí LDCH. K fakturovanej sume ani k dôvodnosti faktúry však žalovaný nemal žiadne výhrady. Žalobca poukazoval na iný obdobný prípad, kde pre žalovaného vypracoval technickú projektovú dokumentáciu iný subjekt (R. K.), pričom tiež išlo o zmluvu o dielo dohodnutú ústne a projektovú dokumentáciu preberal konateľ žalovaného (č.l. 145 - 146; 117 - 122). Žalobca svoje tvrdenia preukazoval faktúrou č. 09/E/055 (č.l. 7), potvrdením o odovzdaní projektu (č.l. 8), výzvou MŽP SR (č.l. 87 - 92), usmernením MŽP SR (č.l. 93 - 96), e-mailovou komunikáciou so žalovaným (č.l. 97 - 116), zmluvou o dielo medzi žalovaným a iným subjektom, vrátane faktúry a výpisu z účtu (č.l. 117 - 122), čestným vyhlásením riaditeľa LDCH (č.l. 126), listinami založenými v prílohovej obálke na č.l. 127 (výzva MŽP SR, programový manuál, príručka pre žiadateľa, príloha č. 6) a v prílohovej obálke na č.l. 147 (krycí list rozpočtu, zoznam neschválených žiadostí). Žalovaný voči podanej žalobe spočiatku (v podanom odpore - č.l. 16) namietal, že nie je v tomto súdnom konaní pasívne legitimovaný, tvrdiac, že nebol objednávateľom tejto projektovej dokumentácie, keďže ako investor projektovanej stavby bola vedená LDCH. Potvrdil, že v sídle žalobcu došlo k prvému rokovaniu medzi ním a žalobcom, pričom toto stretnutie sprostredkoval svedok Ing. Ď.. Predmetom rokovania bolo dohodnutie podmienok spolupráce na spracovaní žiadosti o čerpanie eurofondov na rekonštrukciu kotolne v LDCH. Pre ich čerpanie bolo totiž potrebné podať žiadosť, ktorá mala ekonomickú časť, ktorú zabezpečoval žalovaný a technickú (projektovú) časť, ktorú zabezpečoval žalobca. Žalovaný mal na starosti spracovanie a podanie celej žiadosti pre LDCH. Žalovaný však tvrdil, že on zabezpečoval len tzv. ekonomickú časť celej stavebnej akcie, t.j. vypracovával projekt pre čerpanie eurofondov. Stavebnú časť (technickú projektovú dokumentáciu) si objednala u žalobcu priamo LDCH. Projektovú dokumentáciu pre LDCH prevzal konateľ žalovaného len ako fyzická osoba. Neskôr (v priebehu súdneho konania) už žalovaný priznal, že projektovú dokumentáciu potreboval sám pre seba kvôli skompletizovaniu ním spracovávanej žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku v prospech LDCH. Projektová dokumentácia vypracovaná žalobcom bola totiž povinnou prílohou k žiadosti, ktorú pre LDCH spracovával žalovaný. Bolo ju teda potrebné pripojiť k žiadosti o nenávratný finančný príspevok. Prevzal ju však len v jednom vyhotovení, ktoré si ponechal. Tvrdil, že ostatné vyhotovenia využila LDCH na stavebné konanie (č.l. 139), ale nevedel uviesť, kto a akým spôsobom projektovú dokumentáciu odovzdal LDCH. Rovnako žalovaný nevedel uviesť, prečo podpísal potvrdenie o prevzatí 6 ks vyhotovenia (paré) projektovej dokumentácie (č.l. 8). Žalovaný v tejto súvislosti ešte namietal, že projektovú dokumentáciu prevzal jeho konateľ ako fyzická osoba od jedného z konateľov žalobcu, ktorý tiež konal ako fyzická osoba. Žalovaný však uviedol, že nikdy nerozlišoval, či koná so žalobcom alebo len s jeho konateľmi ako s fyzickými osobami. Okrem chýbajúcej pasívnej legitimácie žalovaný namietal, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k dohode o cene za objednané dielo. Žalovaný potvrdil, že žalobca mu oznámil cenu za vypracovanie projektovej dokumentácie, išlo však len o tzv. orientačnú cenu. Na konkrétnej cene za projektovú dokumentáciu sa so žalobcom nikdy nedohodol. Potvrdil, že priebežne oznamoval žalobcovi svoje pripomienky k obsahu projektovej dokumentácie aj k jednotlivým položkám technického projektu, pričom žalobca podľa pripomienok žalovaného projektovú dokumentáciu súbežne upravoval. Faktúra zo strany žalobcu bola žalovanému doručená e-mailom dňa 23.09.2009, avšak ju nepovažoval za oprávnenú. Tvrdil, že žalobcu upozornil na jej nedôvodnosť, toto svoje tvrdenie však nepreukázal. Žalovaný uviedol, že od LDCH doteraz nedostal odmenu za ním vypracovanú žiadosť na čerpanie eurofondov. K podaniu takej žiadosti totiž napokon ani nedošlo v dôsledku zavinenia zo strany LDCH. Žalovaný podal voči LDCH aj žalobu, ohľadom ktorej prebieha na Okresnom súde Ružomberok konanie sp.zn. . Žalovaný tvrdil, že toto súdne konanie inicioval z opatrnosti pre prípad ak by bol zaviazaný uhradiť faktúru žalobcovi (č.l. 132, 137). Túto jeho žalobu okresný súd zamietol vzhľadom na vznesenú námietku premlčania. O podanom odvolaní žalovaného zatiaľ nebolo rozhodnuté. Svedok Ing. C. Ď. na pojednávaní (č.l. 131) potvrdil, že sprostredkoval stretnutie konateľa žalovaného s konateľmi žalobcu v sídle žalobcu, pričom predmetom rokovania bolo prerokovanie možností čerpania eurofondov na rekonštrukciu kotolne LDCH. Žiadosť o čerpanie eurofondov mal spracovať žalovaný, ktorý „... bol šéfom a organizátorom celého projektu“. Žalovaný sám požiadal svedka, aby mu odporučil spracovateľa technickej projektovej dokumentácie, ktorá bola potrebná k žiadosti o čerpanie eurofondov.

Svedok tvrdil, že žalobca sa so žalovaným dohodli, že náklady na spracovanie projektovej dokumentácie bude v konečnom dôsledku znášať investor (LDCH). Svedok ale nevedel uviesť, akým spôsobom mala byť cena za projekt zaplatená. Pripustil, že mohlo dôjsť k dohode aj v tom smere, že cenu za technickú projektovú dokumentáciu zaplatí žalovaný ako spracovateľ žiadosti. Súd si vyžiadal kópiu spisu Okresného súdu Ružomberok vo veci sp.zn. , ohľadom ktorého súdne konanie zatiaľ nie je právoplatne skončené (č.l. 71 - 84). Keďže mimosúdne rokovania medzi účastníkmi sporu neviedli k uzavretiu dohody (č.l. 37, 45, 48, 52, 56), súd na pojednávaní konanom v dňoch 09.09.2014 (č.l. 61), 06.11.2014 (č.l. 128) a 11.12.2014 (č.l. 148) vykonal dokazovanie podľa návrhov obidvoch sporových strán, pričom následne okresný súd ustálil skutkový a právny stav veci nasledovne: V danom prípade bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, predmetom ktorej bolo vyhotovenie projektovej dokumentácie týkajúcej sa rekonštrukcie kotolne v LDCH. Žalobca dohodnuté dielo vykonal a odovzdal žalovanému, čo tento potvrdil svojím podpisom (č.l. 8). Existencia diela a jeho riadne vykonanie nebolo medzi účastníkmi sporné a jedno vyhotovenie projektovej dokumentácie (paré č. 7) žalobca v priebehu konania aj predložil a je súčasťou súdneho spisu (č.l. 147). Zmätočné označenie odovzdávajúceho na tzv. sprievodnom liste nie je dôvodom pre spochybnenie aktu odovzdania, keďže jeho priebeh potvrdzujú obaja konatelia žalobcu, vrátane žalovaného. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že aj emailová komunikácia bola realizovaná z e- mailových adries, ktorých označenie zodpovedá obchodným názvom žalobcu a žalovaného (č.l. 97-113). Výhrada žalovaného ohľadom toho, že prevzal len jedno vyhotovenie (paré) projektovej dokumentácie, neobstojí, keďže obaja konatelia žalobcu potvrdili, že došlo k odovzdaniu šiestich vyhotovení projektovej dokumentácie a táto skutočnosť vyplýva aj z obsahu spísaného protokolu o odovzdaní. Rovnako neobstojí jeho námietka, že dokumentáciu prevzal len ako fyzická osoba. Sám totiž v priebehu súdneho konania priznal, že dokumentáciu potreboval priamo žalovaný (s.r.o.) pre spracovanie (skompletizovanie) žiadosti spracovávanej pre LDCH. Medzi účastníkmi konania teda nebolo sporné, že spracovateľom žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku pre LDCH bol žalovaný. Obligatórnou súčasťou (prílohou) ním spracovávanej žiadosti bola aj projektová dokumentácia (technická časť). Táto skutočnosť vyplýva zo zverejnených podmienok pre poskytovanie príspevkov tohto druhu (č.l. 127), pričom žalovaný napokon túto skutočnosť ani nepopieral. Je preto nepochybné, že žalobca bol len tzv. subdodávateľom pre žalovaného, keďže ním vyhotovené dielo (projektová dokumentácia) následne tvorilo súčasť iného diela ako príloha žiadosti, ktorú spracovával pre LDCH žalovaný. Obvyklosť takého postupu žalovaného preukázal žalobca predložením listín súvisiacich s iným, obdobným prípadom (č.l. 117-122). O tom, že objednávateľom diela (projektovej dokumentácie) bol práve žalovaný svedčia nielen výpovede oboch konateľov, ale aj čestné vyhlásenie riaditeľa LDCH, ktorý uviedol, že od žalobcu si nikdy nič neobjednal (č.l. 126). Aj svedok Ing. Ď. potvrdil, že „šéfom a organizátorom celého projektu“ bol práve a len žalovaný. Z e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že žalobca skutočne komunikoval len so žalovaným, ktorý (ako objednávateľ) dokonca určil aj názov celého projektu - diela (č.l. 97). Je pritom nepodstatné, či a kto mal z vypracovanej projektovej dokumentácie napokon osoh, t.j. či ho LDCH využila v stavebnom konaní ako to namietal žalovaný (č.l. 139). Žalovaný namietal, že nedošlo k dohode o cene medzi ním a žalobcom. Vzhľadom na neexistenciu písomnej zmluvy o dielo bolo možné v tomto smere vychádzať len z nepriamych dôkazov, ktoré v danom prípade v súhrne a pri ich komplexnom hodnotení umožňujú súdu vysloviť záver, že medzi účastníkmi zmluvy o dielo došlo k dohode o cene. Tu treba uviesť, že dohoda o cene mohla byť dosiahnutá aj dodatočne (po vykonaní diela). Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 23.09.2009 bola žalovanému doručená faktúra e-mailom, pričom v nej bolo výslovne uvedené, že k fakturácii dochádza na základe objednávky žalovaného (č.l. 7). Žalovaný voči takto vystavenej faktúre nevzniesol žiadne výhrady. Práve naopak. Žalovaný namiesto výhrad k fakturovanej sume inicioval osobitné súdne konanie, v rámci ktorého žiada priamo od LDCH zaplatenie vlastnej pohľadávky z titulu spracovania žiadosti o čerpanie nenávratného finančného príspevku. Do fakturovanej sumy pritom žalovaný výslovne zahrnul aj cenu za projektovú dokumentáciu, ktorú pre žalovaného vypracoval žalobca. V konaní vedenom na Okresnom súde Ružomberok () teda žalovaný priznal, že si u žalobcu objednal vypracovanie projektovej dokumentácie, pričom potvrdil, že žalobca si túto svoju povinnosť splnil a dielo vykonal. Isteže, žalovaný ako účastník sporu má právo brániť sa voči vzneseným nárokom a uplatňovať vlastné nároky spôsobom, ktorý sám uzná za vhodný. Podstupuje tým však riziko, že takéto zásadne protichodné tvrdenia v dvoch súbežne prebiehajúcich súdnych konaniach podstatným spôsobom uberajú na hodnovernosti jeho vyjadrení v tomto smere. V kontexte s ďalšími dôkazmi potom bude

možné vyvodiť záver, ktorý nie je pre neho žiaduci a ním želaný. Ak teda žalovaný v inom súdnom konaní (súbežne prebiehajúcom) tvrdí diametrálne odlišné skutočnosti, ktorých existenciu v tomto súdnom konaní popiera, nemôže očakávať, že súd nebude brať tento zásadný rozpor do úvahy. Okresný súd preto zaviazal žalovaného na úhradu fakturovanej istiny vo výške 11.483,50 €, t.j. vo výške fakturovanej sumy. V danom prípade nebola preukázaná osobitná dohoda strán o splatnosti fakturovanej sumy. Súd preto pri určovaní splatnosti žalovanej istiny vychádzal z § 369 ods. 2 písm. b) Obch. zák. v znení platnom do 31.01.2013 (§ 768k ods. 2, ods. 3 Obch. zák.). Žalovaný priznal, že faktúra od žalobcu mu bola doručená e-mailom dňa 23.09.2009. Následne, dňa 14.10.2009 žalovaný vystavil faktúru voči LDCH (č.l. 76), pričom vo fakturovanej sume zahrnul o.i. aj cenu, ktorú mu za projektovú dokumentáciu vyfakturoval žalobca (č.l. 73, 84). Je teda zrejmé, že už vtedy žalovaný vedel a poznal cenu za projektovú dokumentáciu od žalobcu. Preukázané doručenie faktúry e-mailom však nie je doručením daňového dokladu, preto súd určil, že žalovaný sa dostal do omeškania márnym uplynutím lehoty 30 dní odo dňa dodania projektovej dokumentácie (25.08.2009). Súd však bol viazaný obsahom podanej žaloby, a preto priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania až od toho dňa, ako si ich uplatnil žalobca. Výšku úrokov z omeškania súd určil podľa návrhu žalobcu v zmysle § 369 ods. 1 Obch. zák. v znení platnom do 31.01.2013, v spojení s § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9 % ročne, keďže výška tzv. základnej úrokovej sadzby ECB bol k prvému dňu omeškania vo výške 1% ročne. Súd osobitne nerozhodoval o zmene žaloby ako to navrhoval žalovaný, keďže žiadny z prejavov žalobcu v priebehu tohto súdneho konania neobsahoval taký procesný návrh. Žalobca celý čas poukazoval na tie isté skutkové okolnosti, z ktorých odvodzoval svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy. Odhliadnuc od toho, že žalobca výslovne ani alternatívne nenavrhol posudzovať uplatnený nárok ako nárok z bezdôvodného obohatenia, treba uviesť, že súd nikdy nie je viazaný právnym posúdením sporovej veci. Práve a len súd môže subsumovať konkrétny skutkový prípad pod konkrétne ustanovenie právneho predpisu a tak konštatovať, o aký právny vzťah (nárok) v danom prípade ide (R-33/2010, ZSP č. 61/2000). O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP tak, že priznal žalobcovi proti žalovanému právo na ich náhradu, keďže žalobca mal vo veci plný úspech. Priznané trovy konania v celkovej sume 3.505,34 € predstavujú zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 688,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.816,84 €, ktoré pozostávajú z odmeny za osem úkonov právnej pomoci [príprava a prevzatie veci + písomné podanie na súd - žaloba + účasť na pojednávaní dňa 09.09.2014 + účasť na pojednávaní dňa 06.11.2014 v čase od 08.30 hod. do 13.26 hod. (3 úkony) + účasť na pojednávaní dňa 11.12.2014 v čase od 09.00 hod. do 11.24 hod. (2 úkony)] podľa § 13a ods. 1 písm. a), c), d) vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume po 270,54 €/úkon (2.164,32 €) a za jeden úkon právnej pomoci (účasť na pojednávaní dňa 31.12.2014) podľa § 13a ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume 135,27 €/úkon. Súd tiež priznal žalobcovi paušálnu náhradu tzv. hotových výdavkov za dva úkony vykonané v roku 2013 po 7,81 €/úkon (15,62 €) a za štyri úkony vykonané v roku 2014 po 8,04 €/úkon (32,16 €), ako aj DPH 20% z trov právneho zastúpenia. Keďže žalobcu, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, v konaní zastupoval advokát, je žalovaný povinný zaplatiť náhradu súdom priznaných trov priamo právnemu zástupcovi žalobcu na účet č. D., VS: 958813. Takýto spôsob úhrady priznaných trov vyplýva priamo zo zákona (§ 149 ods. 1 OSP). V zmysle § 160 ods. 1 OSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. V posudzovanom prípade súd neurčil dlhšiu lehotu na zaplatenie súdom priznanej sumy, a preto sa rozsudok stane vykonateľným márnym uplynutím zákonom určenej lehoty.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Dolný Kubín, a to v lehote pätnástich dní odo dňa doručenia tohto rozsudku. V odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 42 ods. 3 OSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

- rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

- súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.