Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sp/41/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou v právnej veci navrhovateľky: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova č. 25, Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Košice - okolie, katastrálny odbor, Južná trieda č. 82, 040 17 Košice, za účasti: Ľ. Q., C. XXX, Q., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 28. 11. 2013 č. OU-KS-KO2-V 4302/2013, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 28. novembra 2013 č. OU-KS-KO2-V 4302/2013.

Navrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach súdny poplatok v sume 35 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Rozhodnutím zo dňa 28. 11. 2013 č. k.: OU-KS-KO2-V 4302/2013 zamietol odporca podľa ustanovenia o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len "") návrh navrhovateľky zo dňa 15. 10. 2013 na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam v podielovom spoluvlastníctve Ľ. Q., v katastrálnom území C., X. C., okres E. - X., zapísanej na LV č. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX, a k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve menovanej, v katastrálnom území Q., obec Q., X. E.Š. - X., zapísanej na LV č. XXXX, Č.. XXXX, ktoré sú bližšie špecifikované v Zmluve o zriadení záložného práva č. 411/2013-PTR zo dňa 15. 10. 2013, ktorú uzavrela navrhovateľka ako záložný veriteľ a ako záložca Ľ. Q., zastúpená na základe dohody o splnomocnení ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka č. 18, P.O. BOX 261, Bratislava, IČO: 42 180 139.

Uvedenou zmluvou bolo zriadené záložné právo v prospech navrhovateľky ako záložného veriteľa za účelom zabezpečenia jej pohľadávky voči menovanému účastníkovi vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere č. 900401150 zo dňa 13. 12. 2012, uzavretej medzi navrhovateľkou v pozícii veriteľa a týmto účastníkom v pozícii dlžníka. Citovanou zmluvou o úvere sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi - navrhovateľke okrem poskytnutej sumy 500,-- eur spolu s jej príslušenstvom aj úroky z omeškania, poplatky a ostatné pohľadávky a zmluvné pokuty vyplývajúce zo zmluvy o úvere, ako aj ostatné celkové náklady v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania do zaplatenia.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pri rozhodovaní o povolení vkladu vecného práva je správny orgán povinný skúmať v prípade, ak zmluvu o zriadení vecného práva (záložného práva) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia, či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom. Plnomocenstvom sa osvedčuje vo vzťahu k tretím osobám existencia a rozsah oprávnenia zástupcu konať v mene a na účet zastúpeného, pričom z možno vyvodiť, že

jeho podstatnou náležitosťou je vymedzenie rozsahu oprávnenia zástupcu konať v mene splnomocniteľa a to takým spôsobom, ktorý v súlade s ústavnou požiadavkou právnej istoty účastníkov tohto vzťahu nevzbudzuje pochybnosti. Dohoda o splnomocnení , ktorá bola pripojená k návrhu bola vpísaná do tzv. formulárovej dohody (alebo predtlačenej, keď záložca nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody), t. j. v danom prípade bola obmedzená možnosť voľby záložcu zvoliť si zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil jeho záujmy. Splnomocnenec bol už v Dohode o splnomocnení vopred vpísaný (určený). Takúto dohodu o splnomocnení nie je možné považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko bola vopred navrhnutá a pripravená navrhovateľkou už pri uzatváraní úverovej zmluvy dňa 13. 12. 2012 na zabezpečenie jej pohľadávky. Vzhľadom na tieto skutočnosti spotrebiteľ - účastník konania nebol schopný ovplyvniť výber iného zástupcu, čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. K výberu splnomocnenca nedošlo z vôle účastníka konania, ale z vôle záložného veriteľa. Konštatoval, že z dohody o splnomocnení skôr vyplýva, že splnomocnenec má hájiť skôr práva veriteľa voči splnomocnencovi, čo nie je účelom tohto právneho úkonu.

Záložnú zmluva považoval za absolútne neplatnú aj vzhľadom na fakt, že záložné právo malo byť zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi, pričom v danom prípade sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy a hodnotou predmetu záložnej zmluvy.

Konštatoval, že predmetná záložná zmluva je absolútne neplatná s tým, že svoj názor opiera sa aj o právny názor v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. z 12. 12. 2007, Krajského súdu v Žiline č. , Krajského súdu v Nitre č. i Krajského súdu v Košiciach sp. z. .

Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 06. 12. 2013 navrhovateľka žiadala preskúmavané rozhodnutie odporcu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Uviedla, že rozhodnutie odporcu je nezákonné, lebo z ustanovenia § 46 správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona vyplýva pre správny orgán zákonná povinnosť o náležitom zistení skutkového stavu a posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti.

Odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo udelené splnomocnencovi splnomocniteľom nesprávne právne posúdil.

Zastáva názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Tvrdila, že záložca sa v zmysle citovanej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť si svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere uvedeným spôsobom. Nesúhlasí ani s tvrdením, že dohoda o splnomocnení je v rozpore s ustanovením , lebo neexistuje reálny rozpor medzi záujmami zastúpeného, ako aj zvoleného zástupcu. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, žeby veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah.

Rovnako sa nestotožnila s názorom správneho orgánu, že predmetná dohoda o splnomocnení je v rozpore s , pretože v tomto prípade sa nejedná o zmluvu spotrebiteľskú. Podľa jej názoru tento prekročil rámec svojich kompetencií, vyplývajúcich z katastrálneho zákona, keď skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Táto právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania.

Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považovala za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nevedno, či odporkyňa vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku alebo v úroku z omeškania, vo vzťahu ku ktorým inštitútom prezentovala svoj právny názor.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 26. 08. 2014 navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť zo skutkových aj právnych dôvodov uvedených jeho odôvodnení.

Súd v konaní podľa ustanovenia a nasl. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporcu, pripojeným administratívnym spisom odporcu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníkom Ľ. Q. dňa 13. 12. 2012 Zmluvu o úvere č. 900401150, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 500,-- eur, dlžník sa zaviazal vrátiť požičanú sumu spolu s jej príslušenstvom, vrátane úrokov z omeškania, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia.

Dohodou o splnomocnení zo dňa 13. 12. 2012 Ľ. Q. splnomocnila ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava, P.O. BOX 261, IČO: 42 180 139, ktorého zástupca ju podpísal v Bratislave dňa 14. 12. 2012, na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa ustanovenia v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve splnomocniteľa, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia záväzku splnomocniteľa zo zmluvy o úvere. Z citovanej dohody zároveň vyplýva, že splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok uvedeným spôsobom a že tento sám z vlastnej iniciatívy požiadal uvedené združenie o bezplatné zastupovanie pri uskutočňovaní úkonov v tejto dohode obsiahnutých.

Dňa 15. 10. 2013 uzavrela navrhovateľka s dlžníkom zastúpeným ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci Zmluvu o zriadení záložného práva č. 411/2013-PTR, predmetom ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľky k tam uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 900401150 zo dňa 13. 12. 2012.

Účastníci konania sa na pojednávanie dňa 30. 12. 2014, na ktoré boli riadne a včas predvolaní nedostavili, pričom navrhovateľka svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila elektronickým podaním zo dňa 02. 12. 2014, odporca písomným podaním zo dňa 01. 12. 2014, v ktorých zároveň vyslovili svoj súhlas s prejednaním a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti.

Účastníčka Ľ. Q. svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila písomným podaním doručeným Krajskému súdu v Košiciach dňa 30. 12. 2014 s poukazom na svoju práceneschopnosť, pričom ako to vyplýva z úradného záznamu spísaného dňa 29. 12. 2014 na základe telefonického rozhovoru s menovanou táto vyjadrila svoj súhlas s prejednaním a rozhodnutím veci v jej neprítomnosti.

Preto súd postupoval podľa ustanovenia aplikovaným na základe a pojednávanie vykonal v ich neprítomnosti.

Podľa SR Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

SR garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v ustanovení § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (§ 28 ods. 3 Katastrálneho zákona).

Podľa ustanovenia § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3 Katastrálneho zákona).

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný ( ).

Podľa ustanovenia neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Dobré mravy sú pravidlá správania, ktoré spoločnosť v prevažnej miere uznáva a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku.

Podstata rozporu s dobrými mravmi v záväzkových vzťahoch spočíva práve v nesplnení objektívnej stránky dobrých mravov, t. j. v nerešpektovaní požiadavky vyváženosti, resp. spravodlivého usporiadania príslušných vzťahov. Porušenie rovnováhy nazývanej aj "ekvivalencia" sa prejavuje najmä ako neprimeranosť konkrétneho dojednania, či celého právneho úkonu. Obvykle táto nerovnováha, či neprimeranosť spočíva najmä v hrubom nepomere, či už vzájomných plnení zmluvných strán navzájom alebo práv a povinnosti jednej zmluvnej strany, alebo v tom, že sú podstatným spôsobom prekročené (alebo inak na úkor jednej zo strán prelomené) obvyklé podmienky v danej oblasti vzťahov.

Výrazné popieranie dobrých mravov spochybňuje celý právny poriadok a samotnú istotu občana v právo a posúva hranice neprimeraných praktík "contra bonos mores", ktoré spochybňujú dlhodobo formované základné morálne hodnoty spoločnosti, ale najmä zakladajú riziko ich "konkludentného" akceptovania (vžitia) subjektmi právnych vzťahov.

Zmyslom a účelom zabezpečovacieho prevodu práva je zabezpečiť uspokojenie pohľadávky a jeho uhradzovacia funkcia môže byť naplnená len jeho primeraným výkonom. Neprimeraný výkon zabezpečovacieho prevodu práva má okrem iného za následok absolútnu neplatnosť právnych úkonov, ktorými sa mala naplniť jeho uhradzovacia funkcia.

Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom (§ 28 a nasl. Katastrálneho zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v ustanovení § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.

Súd preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľky napadnuté rozhodnutie odporkyne a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach podaného opravného prostriedku a dospel k záveru, že toto bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou.

Z dôkazov vykonaných v správnom i súdnom konaní so zreteľom na citované zákonné ustanovenia vyplýva, že dohoda o splnomocnení uzavretá medzi dlžníkom Ľ. Q., ako splnomocniteľom a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nie je platne uzavretá.

Túto dohodu splnomocniteľ podpísal dňa 13. 12. 2012, t. j. v deň, keď bola podpísaná aj predmetná zmluva o úvere a za splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci ju podpísal predseda občianskeho združenia Peter Mamojka v Bratislave dňa 14. 02. 2012.

Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného formulára a dlžník nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Mohol s dohodou o splnomocnení buď súhlasiť alebo nesúhlasiť. Vzhľadom na vopred stanoveného splnomocnenca a to zrejme záložným veriteľom v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná vôľa samotného splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil aj jeho záujmy. Iba veľmi ťažko si možno predstaviť, aby samotný dlžník si vyhotovil predtlačený formulár, ktorý je identický s predtlačeným formulárom v konaniach o preskúmanie rozhodnutí správy katastra o zamietnutí návrhov na vklad záložných zmlúv, sám dospel k rozhodnutiu, že na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o úvere už pri jej uzatváraní je potrebné zvoliť si zástupcu, ktorý by v jeho mene uzatvoril v budúcnosti záložnú zmluvu ohľadne jeho do vlastníctva patriacich nehnuteľností, ktoré vedel identifikovať už v čase uzavretia zmluvy o úvere a ktorých hodnota mnohonásobne prevyšuje jeho záväzky zo záložnej zmluvy.

Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho úkonu. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa tiež vzťahujú požiadavky platnosti právneho úkonu. Z každej dohody o zastúpení musí byť jednoznačne zrejmé, na čo je splnomocnenec splnomocnený. Splnomocnenie na právny úkon, týkajúci sa práv k nehnuteľnostiam, by mal kopírovať samotný predmet zmluvy, t.j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje zákon pre predmetnú zmluvu v súlade s ustanovením § 42 katastrálneho zákona. Z dohody o splnomocnení nevyplýva, žeby Združenie ProHelp mohlo v mene dlžníka uzavrieť Záložnú zmluvu predloženú na vklad. Formulácia, že Združenie ProHelp uzavrie v mene dlžníka záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve dlžníka, ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy, je neurčité a v podstate ani splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania Dohody o splnomocnení nevedeli, s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude zriadená záložná zmluva. Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle citovaného a . Preto ProHelp - občianske združenie nebolo oprávnené uzavrieť záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníčky Ľ. Q..

Zároveň súd poznamenáva, že v zmysle článku 1 bod 1 Stanov občianskoprávneho združenia ProHelp, ktoré si súd zadovážil z Ministerstva vnútra SR, ide o dobrovoľné združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania pred orgánmi verejnej správy.

Podľa článku 2 bod 1 stanov, jeho cieľom je ochraňovať práva, oprávnené záujmy účastníkov konania pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle , ktorý je súkromnoprávnym predpisom sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.

Námietky navrhovateľky, týkajúce sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska neodôvodnenia rozporu s dobrými mravmi vo vzťahu k poskytnutému úveru alebo poplatku alebo úroku z omeškania v zmysle úverovej zmluvy považoval súd za irelevantné, keďže odporkyňa touto skutočnosťou svoje rozhodnutie neodôvodnila. Návrh na vklad založeného práva do katastra nehnuteľností bol zamietnutý predovšetkým z dôvodu, že dlžník pri uzavretí predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva nebol riadne zastúpený a záložná zmluva je absolútne neplatná vzhľadom aj na fakt, že mala byť zriadená na zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom z úverovej zmluvy, pričom hodnota nehnuteľnosti uvedená v záložnej zmluve v danom prípade je nepomerne vyššia, ako nesplatený úver s príslušenstvom.

S prihliadnutím na spôsob vyhotovenia dohody o splnomocnení, ako aj jej obsah sa javí, že táto bola uzavretá účelovo skôr v záujme veriteľa ako dlžníka.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa ustanovenia napadnuté rozhodnutie odporcu ako zákonné potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia s použitím ustanovenia , v zmysle ktorého neúspešnej navrhovateľke právo na ich náhradu nepriznal.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa ustanovenia druhá veta v spojení s ustanovením o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35 eur určenej podľa položky č. 10e) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Krajský súd v Košiciach do 15 dní odo dňa jeho doručenia, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.