Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13S-101-2022.pdf
PDF · 111.65 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/101/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Zuzany Slušnej, v právnej veci žalobcu: S. Y. O., U. J., so sídlom XXX XX O., T. B. XX, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou R. s.r.o., so sídlom XXX XX X., P. XX, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: P. P. H. L. U. U. G., so sídlom XXX XX X., X. XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: XXX/XXXX zo dňa XX. marca XXXX, takto
rozhodol:
Správny súd z r u š u j e rozhodnutie P. veterinárnej a potravinovej správy U. republiky, X. č. XXX/ XXXX zo dňa XX. marca XXXX a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo zmenené rozhodnutie orgánu prvého stupňa tak, že žalovaný konštatoval, že žalobca porušil § 28 ods. 4 písm. a) zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v platnom znení (ďalej len zákon), za čo mu na základe § 28 ods. 8 cit. zákona uložil pokutu vo výške X.XXX.XXX,- eur. Na rozdiel od G. veterinárnej a potravinovej správy B. T. B. P. (ďalej len RVPS) žalovaný uzavrel, že žalobca porušil len ust. § 28 ods. 4 písm. a) a nie aj § 28 ods. 2 písm. f) zákona.
2. Žalovaný uzavrel, že žalobca umiestňoval na trh jeden druh potravín nevhodných na ľudskú spotrebu a nespĺňajúcich minimálne požiadavky na lúpané suché škrupinové plody, a to: Y. lieskových orechov XXX g, dátum minimálnej trvanlivosti: XX.XX.XX, baliareň: H. U. s. r. o., I. cesta 6, XXX XX Z.. L. boli nevhodné na ľudskú spotrebu podľa ich určeného použitia, a to z dôvodu potuchnutej chuti, čo bolo potvrdené laboratórnym posúdením výrobku (Protokol o skúške č. XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX). Uvedeným konaním mal žalobca naplniť všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách. Vzhľadom na to, že Rozhodnutím G. veterinárnej a potravinovej správy (ďalej len RVPS) B. T. nad P. č. k. Ro-XXXX/XXXX-XXX/ZOP zo dňa XX.XX.XXXX (právoplatné dňom XX.XX.XXXX) bola žalobcovi uložená pokuta vo výške X.XXX,- eur podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách za umiestňovanie na trh potraviny nie bezpečnej, nevhodnej na ľudskú spotrebu („S. solený XXX g“ z dôvodu veľkého výskytu lupienkov nezbavených očiek, poškodených na povrchu aj vo vnútri, s výskytom hnedých, šedých a čiernych škvŕn), čo bolo zistené laboratórnou analýzou vzorky výrobku, odobratej dňa XX.XX.XXXX v predmetnej prevádzke; Rozhodnutím č. k. Ro-XXXX/XXXX-XXX/ZOP zo dňa XX.XX.XXXX (právoplatné dňom XX.XX.XXXX) bola uložená pokuta vo výške X.XXX,- eur podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách za umiestňovanie na trh potraviny nie bezpečnej, nevhodnej na ľudskú spotrebu („O. pečeň vo vlastnom oleji XXX g“ z dôvodu prítomnosti mŕtvych lariev škrkaviek čeľade H.), čo bolo zistené laboratórnou analýzou vzorky výrobku, odobratej dňa XX.XX.XXXX v predmetnej prevádzke; Rozhodnutím č. k. Ro-XXXX/XXXX-XXX/ZOP zo dňa XX.XX.XXXX (právoplatné dňom XX.XX.XXXX)
bola účastníkovi konania uložená pokuta X.XXX,- eur podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách za to, že opakovane umiestňoval na trh potraviny nie bezpečné, nevhodné na ľudskú spotrebu („T. modrý XXX g“ - pach a chuť boli nečisté, po zoxidovanom tuku), čo bolo zistené laboratórnou analýzou vzorky výrobku, odobratej dňa XX.XX.XXXX v tej istej prevádzke, správny orgán konštatoval, že do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti týchto rozhodnutí (XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX) došlo k opätovnému porušeniu povinností (XX.XX.XXXX), za ktoré bola uložená pokuta podľa § 28 odseku 4 a aj podľa odseku 7, čím sú splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 7, ods. 8 zákona o potravinách.
3. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal nezákonnosť a protiústavnosť rozhodnutia žalovaného. Konkrétne mal za to, že ad a) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, ad b) napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ad c) zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a ad d) aplikované ustanovenie zákona je protiústavné.
4. Konkrétne žalobca odkázal na ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku, v zmysle ktorého rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. V tejto súvislosti poukázal na zásadu materiálnej (objektívnej) pravdy, ktorá vyjadruje požiadavku, aby správny orgán úplne a presne zistil skutočný stav veci a zaobstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie. Uviedol, že táto procesná zásada má dve stránky, a to tak úplnosť, ako aj presnosť zistení. Úplnosť pritom znamená povinnosť správneho orgánu zistiť a posúdiť všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či budú v prospech alebo neprospech účastníka konania. Presnosť znamená, že zistený stav musí zodpovedať skutočnosti. Zisťovanie podkladov pre rozhodnutie v správnom konaní nie je ovládané zásadou kontradiktórnosti, ale vyhľadávacou zásadou, pri ktorej účastníci správneho konania nenesú procesnú zodpovednosť za zistenie určitej skutočnosti. Z uvedeného vyplýva, že zodpovednosť za presné a úplné zistenie podkladov pre rozhodnutie nesie správny orgán. V kontexte vyššie uvedeného mal žalobca za to, že správne orgány v rámci prvostupňového aj druhostupňového rozhodovania porušili zásadu materiálnej pravdy, a to v jeho neprospech, keďže zistený skutkový stav špecifikovaný v prvostupňovom i napadnutom rozhodnutí je nedostatočný na skutočné zistenie veci a zároveň nie je založený na objektívnych skutkových zisteniach. Uvedené spočíva najmä v okolnosti, že žalovaný sa v rámci zisťovania skutkového stavu veci zameral výlučne na hodnotenie jediného podkladu - kontrolného protokolu o skúške č. XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol založený výlučne na zmyslovom skúmaní (vizuálne skúmanie, čuchanie a ochutnanie) vzorky daného výrobku. Poukázal na to, že napriek skutočnosti, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na jednej strane vyzdvihoval objektívnosť záverov kvalifikovaných pracovníkov skúšobného laboratória P. X., na druhej strane označil jeden z dvoch záverov kontrolného protokolu za nesprávny (namietané nesprávne označenie výrobku), čo sa prejavilo zmenou (opravou) výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia.
5. Žalobca ďalej trval na tom, že skúmanie senzorických vlastností, osobitne chute cudzokrajnej balenej potraviny, je vo svojej podstate subjektívnym posudzovaním, ktorým sa na základe zmyslovej (chuťovej) skúsenosti kontrolóra zisťuje prípadné porušenie prírodných daností určitej iba fyzicky spracovanej potraviny. Zdôraznil, že skúmanú balenú potravinu kúpil a ponúkal spotrebiteľom v lehote trvania jej doby minimálnej trvanlivosti (DMT) a pri dodržaní podmienok správneho skladovania. Prípadné narušenie jej senzorických vlastností nespôsobil a vzhľadom na stav odobratej vzorky ani nemohol spôsobiť. Vzhľadom na dodržané podmienky skladovania, teda nemôže niesť deliktuálnu zodpovednosť za kvalitu tejto balenej potraviny. Trval na tom, že o potenciálnej škodlivosti pre ľudské zdravie mal žalovaný v záujme skutočného zistenia zabezpečiť aj inú metódu skúmania, nielen senzorické skúmanie so subjektívnym záverom o charaktere chuti potraviny. Uvedené je o to naliehavejšie, že výsledkom správneho konania mohlo byť uloženie pokuty rozsahu od X.XXX.XXX,- eur. Žalobca opakovane poukazoval na to, že napadnuté rozhodnutie je založené výlučne na senzorických metódach skúmania vzorky výrobku bez toho, aby bol záver o príznakoch akostného narušenia pre zmenu chuti verifikovaný a objektivizovaný buď laboratórnym rozborom fyzikálnych vlastností, mikrobiologickým vyšetrením alebo minimálne porovnaním chute výrobku na základe kontroly u samotného výrobcu. Odhliadnuc od skutočnosti, že cudzokrajné orechy nepochybne môžu vykazovať špecifickú chuť, výsledok predmetného vyšetrenia predpokladá komparáciu so štandardnou chuťou výrobku. V danom prípade však konštatovaná zmena chuti nebola založená na žiadnom porovnávaní. Špecifická chuť výrobku bez toho, aby bolo potvrdené, že vzorka výrobku mala fyzikálne alebo
mikrobiologické vlastnosti nevhodné pre ľudskú spotrebu (akostné narušenie), nemôže izolovane zakladať záver o ohrození ľudského zdravia a následne aj vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti voči jeho osobe spôsobom a v rozsahu, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný však žiadny z uvedených postupov neaplikoval, čím podľa názoru žalobcu, rezignoval na zásadu objektívnej pravdy a svoju povinnosť zistiť skutočný stav veci v jeho neprospech.
6. Žalobca ďalej namietal postup žalobcu pri hodnotení jeho vyjadrení, ktoré podľa jeho názoru a priori odmietol bez náležitého odôvodnenia. Takto postupoval aj vo vzťahu k námietkam, že uložená pokuta je pre neho ekonomicky neúnosná a likvidačná. K aplikácii ustanovenia § 28 ods. 8 zákona pritom došlo za situácie, keď žalovaný mal vedomosť o tom, že toto zákonné ustanovenie je ústavne spochybnené a prebieha konanie na Ústavnom súde. Podľa názoru žalobcu, mal žalovaný v predmetnej veci nutne prihliadnuť na okolnosti prípadu a zastaviť správne konanie z dôvodu, že odpadol dôvod konania. Poukázal pritom na to, že po vykonanej kontrole okamžite stiahol z predaja daný výrobok, ktorý sa z jeho XXX predajní nachádzal v ponuke iba v dvoch predaniach v celkovom počte X ks (slovom päť kusov).
7. Žalobca ďalej poukázal na to, že v slovenskej právnej úprave je zakotvená objektívna zodpovednosť právnických osôb pri spáchaní správneho deliktu. Avšak v danom prípade treba odlišovať mieru zavinenia ako kritérium pre určenie rozsahu sankcie. Trval na tom, že ani pri vynaložení maximálnej odbornej starostlivosti nemohol dôvodne predpokladať, že dodané lieskové orechy by mohli byť z hľadiska chute senzoricky nevhodné pre ľudskú spotrebu. Cez obal objektívne nie je možné zistiť stav, ako ho zistil kontrolný ústav P.. Keďže kontrolované výrobky boli balenou potravinou, za ktorú zodpovedá výrobca ako primárny nositeľ súvisiacich povinností a ani pracovníci RVPS v čase odberu vzoriek nepredpokladali, že by mohlo ísť o problematické výrobky. Vyvodzovanie zodpovednosti voči jeho osobe ako obchodníkovi nemožno podľa jeho názoru považovať za primeraný postup. Zároveň poukázal na to, že nemal žiadne sťažnosti alebo reklamácie spotrebiteľov, že by dané lieskové orechy vykazovali negatívne vlastnosti alebo nevhodnú „pachuť“. Nebola uplatnená ani jedna reklamácia.
8. Žalobca zároveň namietal, že žalovaný nesprávne vec právne posúdil aj tým, že nesprávne interpretoval aplikovanú právnu normu § 28 ods. 8 zákona. Citoval ust. § 28 ods. 8 zákona a zastal názor, že z neho vyplýva, že zákonodarca viaže uloženie prísnejšej sankcie na opätovné porušenie povinností podľa § 28 ods. 4, za ktoré už bola uložená pokuta podľa § 28 ods. 7. K uvedenému dospel na základe toho, že zákonodarca použil plurál slova „povinnosť“, a tým jasne vyjadril zákonnú podmienku, že k aplikácii tejto kvalifikovanej skutkovej podstaty pre uloženie „miliónovej“ pokuty podľa § 28 ods. 8 ZoP je nevyhnutné spáchanie porušenia viacerých zákonných povinností, teda nielen jednej povinnosti, ale aspoň dvoch povinností. Z jazykového, ako aj z logického výkladu ustanovenia § 28 ods. 8 zákona podľa neho vyplýva podmienka opätovného spáchania porušenia viacerých povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa § 28 ods. 4 a 7. Zdôraznil, že nemôže byť na ujmu nositeľov povinností skutočnosť, že aktuálne znenie zákona vykazuje nedostatky, resp. umožňuje viaceré výklady.
9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe zotrval na zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia. Opísal priebeh administratívneho konania a poukázal na to, že podstatná časť námietok uvádzaných žalobcom je totožná s námietkami, ktoré predniesol v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Všetky tieto námietky boli riadne posúdené a vyhodnotené v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. Trval na tom, že ako odvolací správny orgán sa v odôvodení preskúmavaného rozhodnutia vysporiadal so všetkými tvrdeniami a návrhmi žalobcu ako účastníka konania. K námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu uviedol, že senzorické skúšky majú rovnakú výpovednú hodnotu a relevanciu ako skúšky napr. mikrobiologické, fyzikálne, z tohto dôvodu odmietol opakované tvrdenia žalobcu o subjektívnosti týchto skúšok ako neopodstatnené. Poukázal na to, že mu nie sú známe žiadne predpisy, ktoré by pre potvrdenie výsledkov akreditovaných senzorických analýz vyžadovali vykonanie iných druhov skúšok, resp. ktoré by určovali požiadavku porovnania chute hodnotených orechov s ďalšími následnými vzorkami odobratými priamo u výrobcu. Tvrdenie žalobcu, že sa „štandardne porovnáva aj vzorka pochádzajúca od výrobcu“, nie je pravdivé. Takýto postup nie je učený zákonom o potravinách a nie je ani povinnou súčasťou laboratórnej praxe. Úradné laboratórium, ktoré vykonalo senzorické analýzy odobratej vzorky (laboratórium VPÚ X.,) pracuje v súlade s požiadavkami Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá v platnom znení. Je akreditované určenou autoritou ? Slovenskou národnou akreditačnou službou (SNAS)
v súlade s normou STN EN N. XX XXX. Spôsobilosť vykonávať skúšky nestranne a dôveryhodne laboratórium preukazuje plnením požiadaviek normy ISO/IEC XXXXX:XXXX. Senzorické hodnotenie predmetných orechov bolo vykonané v laboratórnych podmienkach podľa akreditovaného štandardného pracovného postupu P. S XX, čo je uvedené aj v protokole o skúške. Uviedol, že každý hodnotiteľ bol odborne spôsobilý a dostatočne skúsený na takéto posudzovanie, s certifikátom o spôsobilosti na posudzovanie potravinárskych výrobkov, vydaným akreditovaným certifikačným orgánom pre certifikáciu osôb (akreditovaný SNAS v súlade s medzinárodnou normou ISO/IEC XXXXX:XXXX). Vzorka bola posudzovaná štandardným spôsobom podľa skúšobného postupu v laboratóriu špeciálne na to určenom a spĺňajúcom požiadavky normy STN EN ISO XXXX. Senzorické hodnotenie sa v súlade so správnou laboratórnou praxou vždy vykonáva komisionálne a jeho priebeh a výsledky sú zaznamenané v písomnej dokumentácii, ktorá slúži ako podklad pre vypracovanie protokolu o skúškach. Každý člen komisie hodnotí vzorku individuálne, v samostatnom senzorickom boxe, následne vedúci panelu po senzorickom skúšaní vyhodnotí čiastkové výsledky jednotlivých hodnotiteľov. Žalovaný dodatočné tvrdenia žalobcu o špecifickej chuti cudzokrajných orechov považuje za účelové. Predmetom skúmania boli orechy ? lieskovce, ktoré sa bežne vyskytujú v našich podnebných pásmach, preto ich typická chuť je známa nielen členom hodnotiteľskej komisie, ale aj bežným spotrebiteľom a nie je ju možné zameniť s chuťou potuchnutou, ktorá sa môže vyskytovať u všetkých druhov orechov. Uviedol, že žalobca síce spochybňuje výsledky úradného skúšania odobratej vzorky, avšak sám nevyužil možnosť odberu vzorky na doplňujúci odborný posudok, ktorým by relevantným spôsobom tieto svoje tvrdenia podporil.
10. Poukázal na to, že žalobca vychádza z predpokladu, že keďže išlo o výrobky balené, ich kvalitatívne a bezpečnostné vlastnosti ako predávajúci nemohol ovplyvniť. S týmto tvrdením však žalovaný nesúhlasil. Kvalita a bezpečnosť balených orechov je závislá nielen od čerstvosti a kvality vstupných surovín, ale aj následného dodržiavania podmienok skladovania. Z dôvodu vysokého obsahu tukov, orechy podliehajú oxidatívnym procesom, ktoré sú príčinou ich znehodnotenia. Oxidácia je vyvolaná svetlom, vzduchom, stykom s kovmi, a preto je najlepšie skladovať orechy na chladnom, tmavom a suchom mieste. Z uvedeného vyplýva, že zatuchnutá chuť mohla byť aj výsledkom nesprávneho skladovania orechov u predávajúceho. Nebolo však povinnosťou a úlohou orgánu úradnej kontroly potravín skúmať, na ktorom stupni došlo k zmene bezpečnostných vlastností predmetných orechov, keďže tak výrobca (baliareň), ako aj predávajúci objektívne zodpovedajú za ich kvalitu a bezpečnosť.
11. Pokiaľ ide o namietanú nesprávnu interpretáciu aplikovanej právnej normy ? § 28 ods. 8 zákona o potravinách, tak žalovaný zotrval na svojom stanovisku popísanom v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. V otázke postupu ukladania pokút podľa § 28 ods. 6, 7, 8 zákona o potravinách ŠVPS SR zastáva názor, že pre uloženie pokuty v zmysle uvedených odsekov, postačuje opätovné porušenie jednej z povinností, za porušenie ktorej bola správnym orgánom uložená pokuta v zmysle ustanovenia § 28 ods. 2, § 28 ods. 4 resp. § 28 ods. 4 v spojení s ods. 7 zákona o potravinách.
12. Záverom zdôraznil, že orgány úradnej kontroly potravín sú povinné rešpektovať platnú právnu úpravu a postupovať len v medziach ňou určených. Nemôžu na základe vlastnej úvahy (alebo úvah prevádzkovateľov) meniť kvalifikáciu protiprávneho konania a ukladať sankcie mimo určeného rámca. Neprináleží im akýmkoľvek spôsobom modifikovať zákony, naopak, sú povinné aplikovať ich v kogentnom znení. Ich rozhodnutia, v ktorých by odmietli aplikovať zákonom stanovenú sadzbu pre uloženie pokuty s poukázaním na „požiadavku primeranosti a proporcionality sankcie“ tak, ako to žiada žalobca, by boli prinajmenšom nepreskúmateľné.
13. V následnom vyjadrení žalobca zotrval na svojich vyjadreniach, predovšetkým poukazoval na nedostatočné zistenie skutkového stavu, keď podľa jeho názoru v záujme objektivizácie bolo potrebné zabezpečiť aj inú laboratórnu metódu skúmania. Taktiež opakovane spochybňoval výšku uloženej pokuty, pri ktorej nebol zohľadnený jej likvidačný charakter, nízka závažnosť deliktu a žiadne preukázané škodlivé následky.
14. Správny súd vyhovel návrhu žalobcu a uznesením č. k. 13S/29/2019-122 zo dňa XX.XX.XXXX priznal správnej žalobe odkladný účinok. Následne krajský súd o veci rozhodol v lehote X mesiacov, tak, že žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný podal proti tomuto rozhodnutiu kasačnú sťažnosť, ktorej kasačný súd vyhovel a rozsudkom sp. zn. 2Asan/12/2020 zo dňa
XX.XX.XXXX zrušil rozsudok tunajšieho súdu č. k.13S/29/2019-133 zo dňa XX.XX.XXXX a vec vrátil na ďalšie konanie.
15. Krajský súd o veci rozhodoval na nariadenom pojednávaní tak, že rozhodnutie žalovaného opätovne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
16. Z administratívneho spisu bolo zistené, že dňa XX.XX.XXXX v čase od XX.XX hod. do XX.XX hod. inšpektori G. veterinárnej a potravinovej správy B. T. nad P. vykonali v prevádzke žalobcu, S. L. XXX-XXX, V. XX, XXX XX B. T. nad P. úradný odber vzoriek potravín umiestňovaných na trh, medzi ktorými bola aj vzorka výrobku: Y. lieskových orechov XXX g, dátum minimálnej trvanlivosti (DMT): XX.XX.XX, baliareň: H. U. s. r. o., I. cesta 6, XXX XX Z., Slovensko, v množstve X,X kg z celkového vzorkovaného množstva X,XX kg (X x XXX g). Odobratá vzorka bola vyšetrená v P. veterinárnom a potravinovom ústave X., ktorý na základe výsledku vyšetrenia vyhotovil protokol o skúške č. XXXXX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Podľa tohto protokolu nebola vzorka vo vyšetrovaných ukazovateľoch v súlade s Nariadením (EÚ) č. 1169/2011, nakoľko v označení boli uvedené tri rôzne krajiny pôvodu a nebola ani v súlade s požiadavkami na bezpečnosť potravín podľa článku 14 ods. l Nariadenia (ES) č. 178/2002 z dôvodu, že u jadier lieskových orechov bola potuchnutú chuť, čím sa podľa čl. 14 ods. 2 písm. b) predmetného nariadenia považujú za nevhodné na ľudskú spotrebu s ohľadom na to, že sú neprijateľné pre ľudskú spotrebu podľa ich určeného použitia.
17. Dňa XX.XX.XXXX bolo príslušnej RVPS e-mailovou poštou zo strany žalobcu doručené „Vyjadrenie k riešeniu stiahnutia nevyhovujúceho tovaru z predaja“, v ktorom žalobca informoval o stiahnutí výrobku z trhu. Prílohou podania bol aj reklamačný list na X kusov predmetného výrobku stiahnutého z prevádzok žalobcu.
18. RVPS B. T. nad P. začala v súlade s § 18 zákona č. XX/XXXX Zb. správne konanie č. k.: 2317/2018-002 vo veci zistených porušení zákona o potravinách. Dňa XX.XX.XXXX RVPS B. T. nad P. vydala prvostupňové rozhodnutie, ktorým účastníka konania uznala zodpovedným za spáchanie správnych deliktov podľa § 28 ods. 2 písm. f) a § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách a uložila mu pokutu vo výške X.XXX.XXX,- eur podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 8 uvedeného zákona. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal dňa XX.XX.XXXX žalobca odvolanie. Následne o veci rozhodoval žalovaný, ktorý zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že žalobca ako účastník správneho konania porušil § 28 ods. 4 písm. a) zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v platnom znení, za čo mu uložil na základe § 28 ods. 8 cit. zákona pokutu vo výške X.XXX.XXX,- eur.
19. Podľa § 28 ods. 4 zákona č. 152/1995 Z. z., orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od X.XXX,- eur do XXX.XXX,- eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi, ak vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené,
20. Podľa § 28 ods. 7 zákona č. 152/1995 Z. z., ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4.
21. Podľa § 28 ods. 8 zákona č. 152/1995 Z. z. v znení platnom v čase vydania rozhodnutia žalovaného, ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 7, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu od X.XXX.XXX,- eur do X.XXX.XXX,- eur.
22. Podľa § 28 ods. 9 zákona č. 152/1995 Z. z. v znení platnom od XX.XX.XXXX, ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinnosti, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 8, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do štvornásobku sadzby pokuty.
23. Správny súd o veci rozhodoval potom, čo jeho predchádzajúce rozhodnutie bolo kasačným súdom zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Viazaný právne záväzným názorom kasačného súdu správny súd konštatuje, že správne orgány vo veci v dostatočnom rozsahu zistili skutkový stav, vyvodili
správne skutkové závery, ktoré následne správne právne posúdili. Dokazovanie, ktoré bolo založené na odbornom posúdení, bolo realizované kvalifikovane a spôsobom, ktorý zaručuje takú objektivitu, ktorá umožňuje na nich založiť rozhodovanie vo veci deliktuálnej zodpovednosti žalobcu.
24. Správne orgány pritom naplnenie skutkovej podstaty podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona mohli vyvodiť z odborných záverov, ktoré sú obsiahnuté v protokole o skúške P. veterinárneho a potravinového ústavu zo dňa XX.XX.XXXX, nakoľko tento poskytuje dostatočný podklad pre záver, že balená potravina nebola vhodná pre ľudskú spotrebu, keď použitím senzorickej metódy bolo zistené, že kontrolované lieskové jadrá sú bez škodcov, hnedej, na lome krémovej farby, majú charakteristický pach a potuchnutú chuť. Zistenia ohľadne chuti boli následne dôvodom, prečo bol v závere posudku vyslovený záver o nesúlade potraviny s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 zo dňa XX.XX.XXXX. Konkrétne bolo záverom konštatované, že v dôsledku potuchlej chuti ide o potravinu neprijateľnú pre ľudskú spotrebu podľa určeného použitia podľa čl. 14 ods. 2 písm. b) nariadenia. Pokiaľ ide o ďalšie žalobné námietky žalobcu, tieto boli vyhodnotené správnym súdom už v prvom rozhodnutí ako nedôvodné. V prvom rade správny súd zdôrazňuje, že v prejednávanej veci išlo o spáchanie správneho deliktu, pri ktorom môže zavinenie alebo miera zavinenia zodpovednej osoby, resp. okolnosti veci, hrať úlohu len pri ukladaní trestu.
25. V danej veci bola žalobcovi uložená sankcia na základe právnej úpravy platnej do XX.XX.XXXX. Ústavnosť použitého zákonného ustanovenia § 28 ods. 8 zákona bola napadnutá v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, pričom v tomto konaní nebolo meritórne rozhodnuté z dôvodu, že prišlo k zmene právnej úpravy od XX.XX.XXXX. Už samotný Ústavný súd, v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Asan/20/2019 zo dňa XX.XX.XXXX. Taktiež kasačný súd dal do pozornosti, že zákonom č. 211/2022 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách, upravil sankcie uvedené v § 28 ods.8 zákona (po novele ide o § 28 ods. 9), a preto bude úlohou krajského súdu uvedené zohľadniť.
26. Správny súd konštatuje, že po právoplatnosti rozhodnutia žalovaného vydaného vo veci správneho trestania, došlo k podstatnej zmene v možnostiach sankcionovania páchateľov správnych deliktov, pričom ide o právnu úpravu výhodnejšiu pre žalobcu. S poukazom na uvedené správny súd odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XAsan/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorého závery je možné považovať za ustálenú judikatúru. Takto možno konštatovať, že správne trestanie sa analogicky riadi základnými zásadami platnými v trestnom práve. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie, a to so zreteľom na základnú zásadu trestania upravenú v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky. Ide tu o rešpektovanie princípov správneho trestania a aplikácie inštitútu nepravej retroaktivity, ktorá je prípustná, ak je v prospech páchateľa, ktoré skutočnosti vyplývajú z článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, ako i z príslušných medzinárodných dokumentov.
27. Vzhľadom na uvedené, keď je potrebné rešpektovať princípy správneho trestania, bolo potrebné rozhodnutie žalovaného zrušiť podľa § 191 ods.1 písm. c) SSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Bude jeho úlohou vysporiadať sa s novou, pre žalobcu priaznivejšou právnou úpravou vo vzťahu k výške sankcie (pokuty) uloženej žalobcovi za správny delikt, ktorého sa dopustil.
28. Správny súd rozhodol v zmysle § 175 SSP aj o nároku na náhradu trov konania tak, že úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo vyšší súdny úradník, a to v zmysle ust. § 175 ods. 2 SSP.
29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).