Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/281/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predseda Mgr. Dušana Čima a sudkýň JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Daši Kontríkovej v právnej veci žalobkyne: Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, Teplická 7434/147, zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s. r. o., Bratislava, Justičná 9, proti žalovanému: L. J., nar. XX. Q. XXXX, bytom I. XXX, o 1.419,63 eur s príslušenstvom a iné, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 1. júla 2013 č. k. - 24 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti lehoty plnenia vo vyhovujúcej časti veci samej m e n í tak, že istinu a úroky z omeškania takýmto rozsudkom prisúdené povoľuje žalovanému zaplatiť v splátkach po 42 eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej, týkajúcej sa zmluvnej pokuty 30,29 eur, rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

V napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej, týkajúcej sa úroku do zosplatnenia istiny v sume 94,72 eur, úroku zo zosplatnenej istiny - ušlého úroku v sume 262,48 eur, dlžného poistného v sume 16,14 eur, poplatku za upomienku 16 eur, úroku z omeškania 0,024% denne zo sumy 373,34 eur od 22. januára 2013 do zaplatenia a v časti trov konania rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.000 eur spolu s kapitalizovaným denným úrokom z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,68 eur, kapitalizovaný denný úrok z omeškania od zosplatnenia do podania žaloby vo výške 324,66 eur, úrok z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 1.000 eur od 22. januára 2013 do zaplatenia, v mesačných splátkach po 20 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia; II. vo zvyšku žalobu zamietol a III. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania v sume 112,59 eur do rúk právneho zástupcu žalobkyne do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. a , , a , , a a zákona o ochrane spotrebiteľa (majúc zjavne na mysli o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení neskorších zmien a doplnení); , , , až 4, , , , a , a a a O. z. ( v znení neskorších zmien a doplnení); Nariadenia vlády SR č. 586/208 Z. z. (majúc zjavne na mysli Z.

z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , v znení Nariadenia vlády SR č. ); čl. 1 ods. 1, čl. 2 písm. a/ - c/, čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 4 ods. 1 a 2, čl. 5, čl. 6 ods. 1 a bodom 1 písm. e/ prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a až 4 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy účastníkov (ďalej len „ZoSÚ“). Vecne dôvodil, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý sa riadi zákonnými ustanoveniami O. z. a zákona o ochrane spotrebiteľa, v žiadnom prípade sa nemôže riadiť ustanoveniami ( v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „Obch. z.“) a to ani v prípade, že by sa na tom účastníci zmluvne dohodli. Takéto dojednanie by totiž podľa zákonných ustanovení O. z. bolo neprijateľnou podmienkou a ako takou absolútne neplatnou, pričom na dôvod tejto neplatnosti je súd povinný prihliadnuť z úradnej povinnosti. Medzi účastníkmi uzavretú úverovú zmluvu z 27. októbra 2009, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky, posúdil ako zmluvu typovú. Mal za to, že okrem ustanovení O. z. podlieha predmetný zmluvný vzťah aj ZoSÚ v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere preto musí spĺňať zákonom stanovené podmienky uvedené v ust. a ZoSÚ a v prípade absencie niektorých podmienok je tu následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, teda bez akéhokoľvek navýšenia len v hodnote poskytnutej služby, teda výšky spotrebiteľského úveru. V predmetnej veci bola zmluva riadne uzavretá, úver bol poskytnutý, návrh žalobkyne preto posúdil ako dôvodný čo do výšky žalovanej sumy 1.000 eur, úroku z omeškania z tejto sumy, lebo úver aj s príslušenstvom mal žalovaný uhradiť. Dojednanie o zmluvnej pokute v úverových podmienkach v hlave 17 považoval za absolútne neplatné dojednanie, nakoľko celé úverové podmienky sú písané drobným, voľným okom skoro nečitateľným písmom, ďalej zaradenie dojednania o zmluvnej pokute medzi menej podstatné a menej významné obchodné podmienky, mohlo u spotrebiteľa vyvolať dojem, že aj táto je tak nedôležitá. Úverové podmienky sú prakticky nečitateľné, teda nejasné, neurčité a teda aj neplatné. Naviac dohodu účastníkov o zmluvnej pokute možno ťažko akceptovať ako súčasť obchodných podmienok, zmluvná pokuta musí mať pre svoju platnosť písomnú formu a v danom prípade táto absentuje. Zákonodarca zmluvnú pokutu považuje za sankciu, ktorá má byť osobitne dojednaná a v zákonom predpísanej forme, preto jej obsiahnutie v úverových podmienkach nemožno akceptovať z hľadiska jej vážnosti a dôležitosti. O. z. neobsahuje žiadnu zákonnú úpravu o tom, že zmluvné podmienky môžu byť obsiahnuté v tzv. všeobecných podmienkach. Takúto úpravu obsahuje len Obch. z., ktorý nie je ale možné aplikovať na tento spotrebiteľský vzťah, lebo je to nevýhodnejšie pre spotrebiteľa a aj toto je dôvodom neplatnosti. Naviac úverové podmienky, súčasťou ktorých majú byť aj dojednania o zmluvných pokutách nie sú podpísané ani žalobkyňou ani žalovaným, hoci O. z. vyžaduje na platnosť zmluvy o zmluvnej pokute písomnú formu, jej nedodržanie s poukazom na ust. O. z. je dôvodom jej absolútnej neplatnosti. Na základe toho dospel súd k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute je absolútne neplatné, na ktorý dôvod musí súd prihliadať z úradnej povinnosti, aj keď sa ho nikto nedovoláva. Ako nedôvodnú preto zamietol žalobu žalobkyne vo zvyšku, teda v časti vo výške 419,63 eur s poukazom na (?) ZoSÚ. Žalovaného zaviazal iba na zaplatenie istiny 1.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,% denne z tejto čiastky od 22. januára 2013 až do zaplatenia, poukazujúc hlavne na ust. O. z., ako aj na zaplatenie kapitalizovaného denného úroku z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,68 eur a na zaplatenie kapitalizovaného denného úroku z omeškania od zosplatnenia do podania žaloby vo výške 324,66 eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Nakoľko žalovaný je bez pracovného pomeru a poberá mesačne sumu vo výške 62 eur, súd mu povolil zaplatiť spornú istinu v mesačných splátkach po 20 eur od právoplatnosti rozsudku tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , vecne dôvodil čiastočným úspechom oboch účastníkov, z ktorého dôvodu priznal žalobkyni náhradu trov konania len v pomernej výške podľa miery jej úspechu a neúspechu. Žalobkyňa žiadala o zaplatenie 1.419,63 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania, to predstavuje 100%, úspešná bola v sume 1.000 eur, čo predstavuje 70,47% (1.419,63 : 100%, 1.000 : 14,9) z toho, čo žiadala, neúspešná tak bola vo výške 29,53% (100% - 70,47%). Pomer jej neúspechu a úspechu tak podľa súdu prvého stupňa predstavuje 40,94%, čo je miera jej úspechu v spore, preto má žalobkyňa právo na náhradu trov konania účelne a správne vypočítaných trov konania, žalobkyňa si vyčíslila náhradu trov konania 275,03 eur, ktorá pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia, preto žalobkyni priznal náhradu trov konania v sume 112,59 eur, ktorá zodpovedá 40,94%.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie iba žalobkyňa a to iba v jeho zamietajúcej časti, v časti o povolení splátok a náhrady trov konania s návrhom na jeho zrušenie v napadnutej časti a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne navrhla jeho zmenu v napadnutej časti vyhovením žalobe vo veci samej aj v takejto časti a priznaním jej plného úspechu v konaní a tak aj plnej náhrady trov prvostupňového i odvolacieho konania. Dôvodila, že úverová zmluva musí byť v danom prípade posudzovaná v režime Obch. z. s primeranou aplikáciou ust. § 52 a nasl. O. z. a právnych predpisov upravujúcich spotrebiteľské vzťahy, akým je napr. ZoSÚ, majúc za to, že podľa kogentného ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. z. je úverová zmluva tzv. absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, ktorý sa vždy spravuje ustanoveniami Obch. z. a nakoľko ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, treba na predmetnú úverovú zmluvu subsidiárne aplikovať aj ZoSÚ a ust. § 52 a nasl. O. z. V časti o zmluvnej pokute považoval rozhodnutie súdu za nepreskúmateľné, nakoľko zmluvnú pokutu „v pravom slova zmysle“ si žalobkyňa v tomto konaní uplatňovala len vo výške 30,29 eur. Súd však nešpecifikoval, čo konkrétne má na mysli, keď hovorí o zmluvnej pokute, preto sa žalobkyňa k takejto časti výroku (ktorý taktiež nebol riadne špecifikovaný) nemôže kvalifikovane vyjadriť. Zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute v pravom slova zmysle vo výške 30,29 eur obsiahnuté v úverových podmienkach považuje za platné dojednanie, nakoľko žalovaný na prednej strane zmluvy vyhlásil, že prejavuje súhlas byť týmito podmienkami viazaný a je nesporné, že písomná forma dojednania o zmluvnej pokute bola dodržaná. Sama skutočnosť, že strany dojednali zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti iba jednou zmluvnou stranou neznamená, že takáto dohoda odporuje zásadám poctivého obchodného styku. Ak by však mal súd na mysli aj položku úroku z úveru, ktorý by mal žalovaný uhradiť v prípade riadneho platenia úveru (262,48 eur), uplatňovaného v zmysle § 6 hlavy 7, tak takýto nárok je potrebné správne chápať ako „ušlý úrok“ a nie ako zmluvnú pokutu v pravom slova zmysle, t. j. sankciu za porušenie zmluvnej povinnosti, nakoľko uvedený nárok nie je sankčným nárokom, nemá sankčnú povahu charakteristickú pre inštitút zmluvnej pokuty, to znamená, že žalobkyňa si voči žalovanému nežiadala zaplatiť o nič viac, ako to, čo by žalovaný žalobkyni v priebehu riadneho splácania úveru uhradil. S poukazom na § 1 hlavy 5 úverových podmienok žalobkyňa uviedla, že celková výška úroku, ktorý by si mohla voči žalovanému uplatniť v prípade riadneho platenia úveru je nasledovná: 40,39 eur (t. j. výška splátky) - 2,69 eur (t. j. poplatok za poistenie) = 37,7 eur x 36 splátok = 1.357,20 eur - 1.000 eur (t. j. výška úveru) = 357,20 eur (o čom bol žalovaný informovaný v samostatnom políčku na prednej strane úverovej zmluvy v bode 55). Na základe splátkového kalendára predstavuje celkovo výška úroku z úveru sumu rovnajúcu sa súčtu vyrúbeného „úroku“ a „ušlého úroku“, t. j. 94,72 eur + 262,48 eur = 357,20 eur, čo je suma totožná s výškou úroku z úveru (celkové náklady spotrebiteľa), ktorú si žalobkyňa v zmysle úverovej zmluvy mohla voči žalovanému uplatňovať. Po časti odôvodnenia ohľadom zamietnutia zmluvnej pokuty, ktorú však súd prvého stupňa nekonkretizoval, zamietol aj celú zvyšnú sumu okrem istiny úveru vo výške 419,63 eur bez akéhokoľvek zdôvodnenia, len stroho skonštatoval, že ako nedôvodnú zamietol žalobu žalobkyne vo zvyšku, teda v časti vo výške 419,63 eur poukazujúc na § 4 ods. 5 ZoSÚ. Neuviedol však dôvody, na základe ktorých boli nároky z poistenia, dlžných poplatkov za upomienky a úroky z úveru zamietnuté a obmedzil sa len na odcitované ustanovenia zákona, preto je uvedená časť rozsudku postihnutá inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (nepreskúmateľnosť), čím bola žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom. Ďalej uviedla, že úverové zmluvné podmienky žalobkyne v originálnom dokumente začínajú na rubovej strane zmluvy a pokračujú na ďalšom liste, pevne spojenom so zmluvou a teda tvoria so zmluvou jeden dokument. Uvedené vyplýva aj z textu vyznačeného na prednej strane zmluvy, kde sa uvádza „Neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy sú úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., uvedené na rube tejto listiny (str. 1) a na samostatnom liste (str. 2 a 3) ...“. Súd vyhodnotil úverovú zmluvu ako nespĺňajúcu obligatórne náležitosti v zmysle ZoSÚ, pričom vôbec neurčil, ktorý údaj v úverovej zmluve chýba, resp. čo konkrétne žalobkyňa od žalovaného v žalobe požaduje bez toho, aby to bolo uvedené v predmetnej úverovej zmluve. Vzhľadom na uvedené sa k dôvodu, prečo súd zamietol zvyšnú časť žaloby žalobkyňa nemôže kvalifikovane vyjadriť. Má za to, že rozsudok je postihnutý inou vadou konania, ktorá spôsobila nesprávne rozhodnutie súdu, čím jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, keďže toto rozhodnutie je nepreskúmateľné a teda ani nie je jasné, na základe čoho súd rozhodol. K otázke splátok žalobkyňa uviedla, že žalovaný nepreukázal svoju nepriaznivú sociálnu a finančnú situáciu relevantným spôsobom, hoci z konštantnej judikatúry vyplýva, že ak má súd za to, že je namieste určiť na plnenie dlhšiu lehotu ako je zákonná alebo určiť, že plnenie sa má uskutočniť v splátkach, táto časť výroku rozsudku musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci na povinný nárok a osobné pomery účastníkov je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než 3 dni od právoplatnosti rozsudku. Zistenie majetkových a sociálnych pomerov žalovaného bolo zo strany súdu

nedostatočné, resp. žiadne a neodôvodňovalo určiť plnenie v splátkach, resp. plnenie v nepomerne nízkych splátkach v porovnaní s výškou pohľadávky, čím bola žalobkyňa znevýhodnená, nakoľko pri takto nastavenej výške mesačných splátok (20 eur) s ohľadom na výšku pohľadávky je časový horizont jej uspokojenia neúmerne dlhý, až 67 mesiacov. Žalobkyňa uviedla, že sa nebráni plneniu dlžnej sumy zo strany žalovaného v splátkach, avšak vo výške, ktorá bude primeraná výške celkovej dlžnej sumy.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

Odvolací súd prejednal podľa a ( č. v znení neskorších zmien a doplnení) vec v medziach odvolania (teda len čo do zamietnutia žaloby, lehoty na plnenie vo vyhovujúcej časti a aj v časti trov konania, kde malo rozhodnutie povahu rozhodnutia závislého na čo aj len čiastočne napadnutom rozhodnutí vo veci samej) a to podľa bez pojednávania (pretože tu nevznikla potreba dopĺňania ani opakovania dokazovania, súd prvého stupňa prejednal a i rozhodol túto vec na pojednávaní, nešlo tu o konanie vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a pojednávanie odvolacieho súdu si nevyžadoval ani žiaden dôležitý verejný záujem), pričom dospel k záveru, že rozsudok nemožno vo všetkých odvolaním dotknutých častiach považovať za vecne správny.

Odvolateľka v odvolaní na rozdiel od súdu prvého stupňa uviedla, že úverová zmluva musí byť v danom prípade posudzovaná v režime Obch. z. s primeranou aplikáciou ust. § 52 a nasl. O. z. a právnych predpisov upravujúcich spotrebiteľské vzťahy, akým je napr. ZoSÚ, majúc za to, že je úverová zmluva tzv. absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, ktorý sa vždy spravuje ustanoveniami Obch. z. a nakoľko ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, treba na predmetnú úverovú zmluvu subsidiárne aplikovať aj ZoSÚ a ust. § 52 a nasl. O. z.

Odvolací súd je toho názoru, že normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) sú použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v a predpisoch vydaných na jeho vykonanie (tu por. napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave z 31. augusta 2010 č. k. -44), úprava v Obch. z. musí vo vzťahoch za účasti spotrebiteľa celkom logicky ustúpiť aj špecifickej úprave prijatej práve za účelom ochrany spotrebiteľa (pravidlo „lex specialis derogat lex generalis“, pričom tu predpisom všeobecnej povahy treba samozrejme rozumieť Obch. z. ako zákon upravujúci len všeobecný zmluvný typ zmluvy o úvere a predpisom špeciálnym naopak zákon o spotrebiteľských úveroch).

Žalobkyňa v žalobe uviedla, že žalovaná suma 1.419,63 eur pozostáva z istiny 1.000 eur (dlžná suma úveru bez úrokov do zosplatnenia v sume 131,48 eur a zosplatnená istina - dlžná suma úveru bez úrokov z úveru, kotrú by mal žalovaný uhradiť v prípade riadneho platenia úveru v sume 868,52 eur), úroku z dlžnej sumy úveru do času zosplatnenia 94,72 eur, z úroku zo zosplatnenej istiny 262,48 eur, dlžného poistného 16,14 eur (1.000 + 94,72 + 262,48 + 16,14 = 1.373,34 eur), poplatku za upomienku 16 eur, zo zmluvnej pokuty 30,29 eur (1.373,34 + 16 + 30,29 = 1.419,63 eur) a uplatnila si aj zákonný úrok z omeškania do zosplatnenia 0,68 eur a úrok z omeškania od zosplatnenia do podania žaloby 324,66 eur (1.419,63 + 0,68 + 324,66 = 1.744,97 eur) a úrok z omeškania 0,024% denne zo sumy 1.373,34 eur od 22. januára 2013 do zaplatenia.

Súd prvého stupňa vyhovel žalobe v časti o istine 1.000 eur, zákonnom úroku z omeškania do zosplatnenia 0,68 eur, úroku z omeškania od zosplatnenia do podania žaloby 324,66 eur a úroku z omeškania 0,024% denne zo sumy 1.000 eur od 22. januára 2013 do zaplatenia, vo zvyšku (t. j. v časti o úroku do zosplatnenia istiny 94,72 eur, úroku zo zosplatnenej istiny - ušlého úroku 262,48 eur, dlžnom poistnom 16,14 eur, poplatku za upomienku 16 eur, zmluvnej pokute 30,29 eur a úroku z omeškania 0,024% denne zo sumy 373,34 eur od 22. januára 2013 do zaplatenia) žalobu zamietol.

Ako už bolo uvedené vyššie odvolateľka rozsudok napadla v jeho vyhovujúcej časti iba v časti o povolení splátok a náhrady trov konania a v celej jeho zamietajúcej časti.

Podľa ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Z obsahu spisu v prejednávanej veci potom vyplýva, že súd prvého stupňa napádaným rozsudkom povolil na zaplatenie takýmto rozhodnutím priznaných súm splátky, dôvodiac, že žalovaný je bez pracovného pomeru a poberá iba sumu 62 eur mesačne. Žalobkyňa síce v odvolaní namietala, že žalovaný nepreukázal svoju nepriaznivú sociálnu a finančnú situáciu relevantným spôsobom a zistenie majetkových a sociálnych pomerov žalovaného bolo zo strany súdu nedostatočné a neodôvodňovalo určiť plnenie v splátkach, napriek tomu však uviedla, že sa nebráni plneniu dlžnej sumy zo strany žalovaného v splátkach, žiadala ale určenie splátok vo výške, ktorá bude primeraná výške celkovej dlžnej sumy.

Jedným z ustálených pravidiel rozhodovacej praxe súdov, podľa ktorého by k zaplateniu celého dlhu i vo forme splátok malo prísť najneskôr do 36 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa takáto výhoda poskytla (resp. v časovom intervale takéto rozpätie prekračujúcom nanajvýš nepatrne) a to i pri pominutí okolnosti získania žalovaným nespornej výhody (odkladu) už praktickým donútením žalobkyne uplatniť právo na súde.

Výška súm priznaných napádaným rozsudkom na istine a úrokoch z omeškania (k času rozhodovania v prvom stupni 1. júla 2013), teda 1.363,98 eur (1.000 + 0,68 + 324,66 + 38,64) by pri rešpektovaní vyššie priblíženého pravidla o rozložiteľnosti splátok najviac na tri roky odôvodňovala výšku splátky prinajmenšom 37,88 eur mesačne (1.363,98 : 36), avšak v čase zaoberania sa touto vecou odvolacím súdom (30. decembra 2014) pri rozložení na 36 mesiacov to už predstavovalo výšku splátky cca 41,54 eur mesačne (1.000 + 0,68 + 324,66 + 169,92 = 1.495,26) a po korektnom zaokrúhlení na celé eurá 42 eur mesačne.

Práve takýmito úvahami preto odvolací súd dospel k záveru, že princípu vyváženej ochrany práv oboch strán sporu i so zreteľom k okolnostiam vlastným tejto konkrétnej veci (najmä s prihliadnutím k ochote žalobkyne uspokojiť sa s plnením v splátkach) zodpovedá povolenie splátok v takejto výške a preto podľa rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti lehoty plnenia zmenil spôsobom uvedeným v prvej vete výroku tohto rozsudku (odvolacieho súdu).

Odvolateľka polemizovala so súdom prvého stupňa na tému potreby (či nepotrebnosti) opatrenia podpisom aj dojednania o zmluvnej pokute, resp. nemožnosti (či naopak možnosti) zahrnutia takéhoto dojednania aj do všeobecných zmluvných podmienok dodávateľa.

Odvolací súd môže len zopakovať to, na čo poukázal už v inej skôr ním prejednanej veci, hoc aj za účasti inej veriteľky (tu por. rozsudok Krajského súdu v Trnave z 26. novembra 2014 č. k. -85, vydaný vo veci Okresného súdu Senica sp. zn. ) a síce, že v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu alebo iné obdobne znevýhodňujúce ustanovenia zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale iba spotrebiteľskej zmluvy samotnej, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripojuje svoj podpis (v ktorom smere ide inak len o riadenie sa názorom, vysloveným už v náleze Ústavného súdu Českej republiky z 11. novembra 2013 sp. zn. ).

Odvolací súd pri riadení sa týmito úvahami preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej, týkajúcej sa zmluvnej pokuty 30,29 eur podľa ako vecne správny potvrdil.

Zostalo rozhodnúť o odvolaním účinne napadnutých častiach zamietajúcej časti rozsudku vo veci samej, t. j. o úroku do zosplatnenia istiny v sume 94,72 eur, úroku zo zosplatnenej istiny - ušlom úroku v sume 262,48 eur, dlžnom poistnom 16,14 eur, poplatku za upomienku 16 eur a úroku z omeškania 0,024% denne zo sumy 373,34 eur od 22. januára 2013 do zaplatenia.

Podľa súd (odvolací) rozhodnutie (súdu prvého stupňa) zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; podľa písm. h/ rovnakého paragrafu, odseku i zákona potom rovnako rozhodne, ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Konštatovanie, že vada konania vymedzená v prvom z práve odcitovaných ustanovení základného predpisu občianskeho procesného práva Slovenskej republiky (a inak aj ďalšia vada podľa , spočívajúca v rozhodnutí vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom) je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces (inak práva zaručeného v podmienkach tuzemského právneho poriadku okrem zákonov i článkom 46 a nasledujúcimi , čiže ústavného v znení neskorších ústavných zákonov a tiež článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tohto inak uverejneného v prílohe oznámenia ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. ), patrí už k záverom ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu (v uvedenej súv. por. napr. uznesenia Krajského súdu v Trnave z 30. júna 2008 č. k. -37 alebo z 30. novembra 2010 sp. zn. , prvé vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. a druhé vo veci súdu prvého stupňa z prejednávanej veci, teda Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. ). I podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91), Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. ) a aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. ) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať tiež nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu v podmienkach vnútroštátnej úpravy slovenského civilného procesu potom vymedzuje (na úrovni zákona) ustanovenie , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Korektným a i ústavne konformným výkladom takéhoto ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s už uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia, konštatovania alebo závery bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto vyvodené. Ak povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka); porušením uvedeného práva účastníka konania na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma aj možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) - v rámci využitia prípadných riadnych alebo tiež mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá sama osebe nielen dôvod odvolania podľa , ale zároveň i nevyhnutnosť rozhodnutia spôsobom predpokladaným takýmto ustanovením.

Podľa názoru odvolacieho súdu potom nemôže byť vôbec predmetom akejkoľvek (nieto ešte zmysluplnej) diskusie fakt, že práve opísanou vadou bol postihnutý i napádaný rozsudok súdu prvého stupňa z prejednávanej veci v častiach o úroku do zosplatnenia istiny v sume 94,72 eur, úroku zo zosplatnenej istiny - ušlom úroku v sume 262,48 eur, dlžnom poistnom 16,14 eur, poplatku za upomienku 16 eur a úroku z omeškania 0,024% denne zo sumy 373,34 eur od 22. januára 2013 do zaplatenia.

Súd prvého stupňa sa totiž v tejto veci dopustil pochybenia, že do odôvodnenia svojho rozsudku obrazne nasypal celé priehrštie ustanovení právnych predpisov, tieto ale uspokojivým spôsobom nevyložil a takto sa mu logicky nemohlo podariť ani to, žeby mohol výsledkami dokazovania i dostatočne argumentačne podporiť svoju úvahu, prečo má byť žaloba vo zvyšku (419,63 eur) nedôvodná, a to všetko s výnimkou zmluvnej pokuty (30,29 eur), v ktorej časti súd dostatočne objasnil skutkový stav a vec i správne právne posúdil, všetko v miere dostačujúcej pre rozhodnutie o tejto otázke.

Odvolaciemu súdu za takéhoto stavu vecí ani neostávalo iné, než v záujme zachovania práva účastníkov na dvojinštančný proces (zahŕňajúci i vykonávanie základného dokazovania na rozhodujúce otázky v prvom stupni súdov) rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej, týkajúcej sa úroku do

zosplatnenia istiny v sume 94,72 eur, úroku zo zosplatnenej istiny - ušlého úroku v sume 262,48 eur, dlžného poistného v sume 16,14 eur, poplatku za upomienku 16 eur, úroku z omeškania 0,024% denne zo sumy 373,34 eur od 22. januára 2013 do zaplatenia, a v časti o trovách konania (v ktorej časti bolo rozhodnutie závislým na rozhodnutí vo veci samej) podľa aj h/ zrušiť a podľa odseku 2 rovnakého paragrafu i zákona vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa viazaný, v naznačenom smere doplniť dokazovanie, výsledky celého konania podľa náležite zhodnotiť a až následne opätovne rozhodnúť o veci (v časti, v ktorej táto po odvolaní iba žalobkyne ostala predmetom konania), o trovách konania a tiež o trovách tohto odvolacieho konania ( ), to samozrejme i s vypravením nového rozhodnutia aj odôvodnením obsahujúcim patričné odpovede na všetky relevantné otázky ( ).

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I posledná veta v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.