Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8CoP-278-2014.pdf
PDF · 84.08 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/278/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci maloletej L. A. nar. XX.X.X. bývajúcej u matky zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave dieťaťa rodičov: L. K. nar. X.XX.X. nezamestnanej v súčasnosti bývajúcej v C. Č.. X. zastúpenej JUDr. Martinou Vnenčákovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Rožňave na Čučmianskej dlhej č. 26 a M. A. nar. X.X.X. nezamestnaného bývajúceho v P. G. M. F.. Č.. XX zastúpeného JUDr. Erikou Simanovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Rožňave na ul. Akademika Hronca č. 9 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 10. apríla 2014 č.k. 7P 104/2013-105 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril mal. L. do osobnej starostlivosti matky, ktorej návrh na určenie výživného od 8.3.2013 zamietol a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej 30 € mesačne od 1.3.2014 vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu matke maloletej. Upravil aj styk otca s maloletou tak, že sa môže s ňou stretávať každý druhý víkend v sobotu od 10.00 hod. do 16.00 hod., v nedeľu od 10.00 hod. do 16.00 hod. s tým, že matka mu maloletú odovzdá v mieste jeho pobytu a otec maloletú vráti matke v stanovený čas. Otec sa môže stretávať s maloletou na Vianoce v párnom roku od 23.12. od 15.00 hod. do 25.12. do 16.00 hod. a v nepárnom roku od 26.12. do 2.1. nasledujúceho roka a každé letné prázdniny od 1.7 do 18.7. a od 1.8. do 15.8. toho ktorého roka. Rozhodol tak na základe návrhu matky podaného na konajúcom súde 12.3.2013, v ktorom uviedla, že s otcom maloletej nežije v spoločnej domácnosti od 28. februára 2013, on ani ona nie sú zamestnaní, otec a jeho príbuzní v nadmernej miere požívali alkohol, pod vplyvom ktorého dochádzalo medzi ňou a otcom maloletej a jeho príbuznými k verbálnym aj fyzickým útokom, v dôsledku čoho musela byť privolaná aj hliadka OO PZ. Konštatovala, že maloletá jej bola predbežným opatrením Okresného súdu Rožňava pod sp.zn. 5P 53/2013 zverená do osobnej starostlivosti. Navrhla, aby jej maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu 200 € mesačne od 8.3.2013 a tiež, aby mu bol upravený styk s maloletou každý párny týždeň v sobotu od 15.00 do 19.00 hod.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vypočutím rodičov ako účastníkov konania, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave, správou Sociálnej poisťovne, pobočkou v Rožňave, správou od zamestnávateľa matky M.-Q. s.r.o. O., správou kolízneho opatrovníka o prešetrených pomeroch u otca aj matky maloletej, správou Materskej školy so sídlom v C. z 1.9.2013, znaleckým posudkom znalkyne O.. V. I. z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí, klinickej psychológie dospelých, psychológie sexuality zo 17.9.2013 a zistený skutkový stav právne posúdil podľa §-u 62 ods. 3, §-u 25 ods. 1 až 5 Zákona o rodine a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia iba konštatoval, že v zmysle citovaných zákonných ustanovení upravil styk otca s maloletou, pretože vychádzal z vykonaného dokazovania, najmä z prešetrenia pomerov u otca a zo znaleckého posudku. Uviedol, že je právom otca, aby sa s maloletou stretával za podmienok, že tento styk je v záujme maloletej. Vyjadril názor, že
maloletá je zvyknutá na prostredie u otca, pretože u neho s matkou žila, má k otcovi citový vzťah napriek tomu, že sa s otcom už dlhší čas nestýkala a otec má vytvorené vhodné prostredie pre zabezpečenie styku s ňou. Vyjadril názor, že v dôsledku dlhodobej absencie styku otca s maloletou je v jej záujme, aby sa stretávala s otcom bez prespávania u neho, pokiaľ sa vzťahy medzi jej rodičmi neznormalizujú. O trovách konania rozhodol podľa §-u 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej, v ktorom vytkla konajúcemu súdu, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa jej názoru rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, taktiež nevykonal ňou navrhnuté dôkazy a napadnuté rozhodnutie je nevykonateľné a nepreskúmateľné. Rovnako mu vytkla, že určené výživné nezodpovedá potrebám maloletej, ktoré presne vyčíslila a tiež nezodpovedá možnostiam a schopnostiam otca maloletej. Konštatovala, že v priebehu konania bolo preukázané, že otec maloletej popri dávke v hmotnej núdzi má aj iný príjem a na dôkaz svojich tvrdení navrhla vykonanie dôkazov, ktoré súd prvého stupňa buď vôbec nevykonal a s vykonanými dôkazmi sa žiadnym spôsobom nevyporiadal. Svedeckú výpoveď L. C. označila za tendenčnú so zreteľom na jeho vzťah k otcovi maloletej. Výrok o úprave styku otca s maloletou považuje za nevykonateľný a v rozpore s dobrými mravmi, pretože nie je v jej finančných možnostiach odovzdávať maloletú v mieste bydliska otca za okolností, ak náklady na cestovné presahujú určenú výšku výživného nota bene na skutočnosť, že ona je v súčasnosti nezamestnaná. Vyjadrila názor, že takéto rozhodnutie vážne ohrozuje záujmy maloletej. Uviedla, že súd prvého stupňa nevykonal dostatočné dokazovanie za účelom verifikácie jej tvrdení, že výchovné prostredie v domácnosti otca je nevhodné pre zabezpečenie výchovy maloletej. V náväznosti na toto jej tvrdenie rozsiahle upravený styk otca s maloletou nie je v záujme maloletej. V závere odvolania vytkla konajúcemu súdu, že si nezadovážil pred rozhodnutím vo veci samej ňou navrhnutú správu od Obvodného oddelenia PZ v P.Ž. o vykonaných zákrokoch v rodine otca maloletej. Navrhla, aby odvolací súd, okrem výroku o zverení maloletej do jej osobnej starostlivosti napadnutý rozsudok, zmenil v súlade s jej návrhom.
Otec maloletej navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny a zákonný v záujme maloletého dieťaťa potvrdiť. Konštatoval, že jeho príjem bol predmetom dokazovania a neodôvodňuje navrhovanú výšku výživného matkou. Poukázal na záver znaleckého dokazovania, z ktorého nepochybne vyplýva, že mal. L. má k nemu vytvorené pozitívne citové väzby, rovnako aj k matke, preto je v záujme jej zdravého, mentálneho, citového a osobnostného vývinu pravidelný kontakt s ním, keďže s ním nežije v spoločnej domácnosti. To, že sa maloletá s ním pod odsťahovaní sa do iného regiónu nestretáva, narušuje jej citovú spontánnosť k nemu. Uviedol, že matka s maloletou pravidelne prichádza do P., t.j. miesta jej pôvodného bydliska a napriek tomu mu neumožňuje stretávať sa s maloletou. Postup matky označil za bezdôvodné odopieranie stykov maloletej s ním, za neústretovosť k jeho kontaktom s maloletou a uprednostňovanie vlastných záujmov pred záujmami dieťaťa. V závere vyjadrenia konštatoval, že jeho súčasný príjem mu neumožňuje cestovať za maloletou, pretože cestovné predstavuje cca 200 €. Vyjadril súhlas so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky.
Kolízny opatrovník v správe o prešetrení pomerov konštatoval, že komunikácia medzi rodičmi maloletej je konfliktná a maloletá je zatiahnutá do nevysporiadaných finančných záležitostí rodičov a tiež sporov medzi príbuznými a starými rodičmi. Uviedol, že poskytol sociálne a psychologické poradenstvo rodičom opakovane v dňom 25.6. a 11.7.2013, ale mimosúdna dohoda o styku otca s maloletou sa nerealizovala, pretože ju matka podmieňovala plnením vyživovacej povinnosti otca voči maloletej. Zdôraznil, že matka sa v polovici augusta 2014 odsťahovala k priateľovi do obce C., vzdialenej od bydliska otca 345 km, v dôsledku čoho otec za dcérou do jej súčasného bydliska nikdy nevycestoval. Kolízny opatrovník v správe uviedol, že sa stotožňuje so závermi znaleckého posudku zo 17.9.2013, podľa ktorého napriek dlhšej absencii osobných stretnutí dieťaťa s otcom, dieťa otca neodmieta, má k nemu vytvorené citové väzby, a pretože otec má vytvorené podmienky pre styk s maloletou, je v jej záujme, aby sa s ním stretávala a tiež s ďalšími príbuznými, čím by sa prehlbovala existujúca vzájomná citová väzba a maloletá by nadobudla istotu a dôveru v to, že sa k matke vráti a mohla by sa spontánne tešiť na čas strávený s otcom.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa §-u 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie, ani na jeho zmenu, preto ho okrem výroku o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky zrušil podľa §-u 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. a podľa ods. 2 vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Podľa §-u 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Podľa §-u 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa §-u 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
Podľa §-u 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu uvedenú ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti v prípade úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím a jeho písomným vyhotovením, ale aj rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, preto je vždy nevyhnutné takéto rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, na spravodlivé súdne konanie (článok 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivé súdne konanie (článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydávaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových i právnych dôvodov vo vzťahu k výroku.
Podľa §-u 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.
Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní v tejto právnej veci v rozpore s §-u 157 ods. 2 O.s.p. dôsledne nerešpektoval právo účastníka konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva podľa článku 6 Dohovoru, ak v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a výstižne nevysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, vôbec neuviedol akými úvahami sa riadil, ak zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky a určil vyživovaciu povinnosť otca, prečo nevyhovel návrhu matky v plnom rozsahu a určil výživné od 1.3.2014, pričom matka žiadala určiť výživné od 8.3.2013 a návrh podala 12.3.2013, prípadne, prečo neurčil výživné v rozsahu 30% zo sumy životného minima, z akého reálneho príjmu otca vychádzal pri hodnotení jeho možností a schopností prispievať na výživu maloletej 30 € mesačne, vôbec neuviedol akými úvahami sa riadil, ak upravil styk otca s maloletou a v tejto súvislosti znalecký posudok vôbec ako dôkaz nevyhodnotil a odlišné výpovede rodičov a tiež správu kolízneho opatrovníka rovnako žiadnym spôsobom nevyhodnotil. Odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je zmätočné a nezrozumiteľné, pretože konajúci súd vykonané dôkazy nevyhodnotil, iba konštatoval ich obsah a pri odôvodnení rozsudku ani len nenaznačil, aké úvahy ho viedli k rozhodnutiu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletej. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd v zmysle §-u 157 ods. 2 O.s.p. je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov, alebo iným
zákonom ustanoveným spôsobom podľa jeho názoru preukázané a ktoré nie. Svoj výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri ich hodnotení, musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam každej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu a v odôvodnení ho uviesť tak, aby jeho závery o podstatných skutočnostiach neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa nespĺňa základné obsahové náležitosti, najmä zrozumiteľnosť a určitosť, čím došlo k závažnej procesnej vade spôsobujúcej zmätočnosť konania, ktorou sa účastníkovi konania v zmysle vyššie citovaného §-u 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a súčasne odvolaciemu súdu táto vada bráni v naplnení jeho preskúmavacej právomoci, čím je založený ďalší dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa §-u 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., pretože nemožno zistiť, či súd prvého stupňa správne právne posúdil vec a dostatočne zistil skutkový stav. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa §-u 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia vec vrátil na ďalšie konanie.
Výrok rozsudku o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky nebol napadnutý odvolaním, preto nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom preskúmavania odvolacieho súdu v súlade s §-om 206 ods. 3 O.s.p.
Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa dôsledne vyhodnotiť všetky doteraz vykonané dôkazy, odstrániť vytýkané dôvody zmätočnosti a nepreskúmateľnosti rozsudku, náležite zistiť skutkový stav veci aj so zreteľom na § 120 ods. 2 O.s.p., vyhodnotiť účastnícke výpovede a tieto náležite skonfrontovať s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a tieto tiež náležite vyhodnotiť, rovnako vyhodnotiť znalecký posudok, prípadne doplniť dokazovanie v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, všetky získané dôkazy vyhodnotiť podľa §-u 132 O.s.p. a zistený skutkový stav právne posúdiť podľa relevantných ustanovení Zákona o rodine a opäť rozhodnúť o návrhu matky a rozsudok odôvodniť vo všetkých jeho výrokoch v súlade s §-om 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bolo spätne preskúmateľný, zrozumiteľný, presvedčivý a logicky správny.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.