Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_6T-92-2014.pdf
PDF · 93.51 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/92/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému Y. W., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX v Námestove, takto
rozhodol:
Obžalovaný Y. W., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom P. č. XX, prechodne bytom P. č. XXX, bez pracovného pomeru, rozvedený, na slobode,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 08.00 hod., z rodinného domu č. XX v obci P., okres B., vo verande zo zárubne zvesil a odcudzil 1 ks dvojkrídlové v časti presklené drevené dvere o rozmere 130 cm x 190 cm, z pivničných priestorov odcudzil 4 ks plne drevené dvere o rozmeroch 80 cm x 190 cm, z prízemia odcudzil 4 ks v časti presklené dvere o rozmeroch 80 cm x 190 cm a z miestností domu odmontoval a odcudzil 10 ks hliníkových panelových radiátorov a 1 ks rebríkový radiátor, čím poškodenej T. R., nar. XX.XX.XXXX, spôsobil škodu odcudzením vo výške 1.848,- Eur,
t e d a
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu,
t ý m s p á c h a l
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona, § 54 Tr. zákona, § 38 ods. 4 Tr. zákona, § 37 písm. m/ Tr. zákona, na trest povinnej práce vo výmere 180 (stoosemdesiat) hodín.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej T. R., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom P. č. XX škodu vo výške 1.848,- (tisícosemstoštyridsaťosem) Eur.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa XX.X.XXXX pod č. k. Pv XXX/XX/XXXX-X obžalobu na Y. W. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1Tr. zákona.
Dokazovaním vykonaných na hlavných pojednávaniach a to vypočutím obžalovaného, svedkyne poškodenej T. R., na návrh prokurátora a so súhlasom obžalovaného prečítaním svedeckých výpovedí Y. W., Y. X. a Y. U., oboznámením listinných dôkazov, súd zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nemal záujem o konanie o dohode o vine a treste a vzápätí urobil vyhlásenie, že je nevinný. Na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi nepopieral, že sa dopustil skutku, nesúhlasil však s právnym posúdením skutku ako prečinu krádeže. Uviedol, že radiátory v dome kúpil za svoje peniaze asi pred 20-25. rokmi a aj pokiaľ ide o dvere, ktoré zobral z domu kúpil a pivničné dvere mu pomohol vyrobiť a aj osadiť jeho otec. Radiátory a dvere z domu zobral preto, lebo ich potreboval, sťahoval sa do domu po starých rodičoch. V čase ako veci z domu bral, mal z domu kľúč, v dome vtedy ešte býval, dom stále patril jemu a aj jeho exmanželke, nevie o tom, či sa s bývalou manželkou po rozvode manželstva majetkovo vysporiadali. Bývala manželka mu nejaké peniaze za dom vyplatila, bolo to však potom, ako si tie veci z domu zobral. Dvere a radiátory zobral z domu niekedy asi v marci 2014, pomáhala mu veci odviesť jeho priateľka a kamaráti. Predtým ako zobral veci z domu s bývalou manželkou nekomunikovali, komunikovali iba cez exekútorov, ktorým aj odovzdal kľúč od domu.
Svedkyňa poškodená T. R. vypovedala, že s obžalovaným pred rozvodom bývali v rodinnom dome č. XX v obci P., obžalovaný v dome ostal bývať sám. Dňa X.X.XXXX, vošla do domu cez pootvorené okienko na toalete, keďže stále nemala od domu kľúč. V dome prehliadkou zistila, že v dome chýbali dvere a tiež radiátory. Celkom bolo z domu odcudzených 13 dverí a 10 hliníkových radiátorov a tiež jeden rebríkový radiátor. Vedela, že tieto veci odcudzil obžalovaný, pretože v tom čase sa z domu sťahoval k starým rodičom, predtým v tomto dome býval spolu so svojou priateľkou a ona s deťmi bývala u svojej mamy. Vtom čase už bola výlučnou vlastníčkou tohto rodinného domu, s obžalovaným už boli majetkovo vysporiadaní súdom, rozsudok súdu o vysporiadaní BSM nadobudol právoplatnosť X.XX.XXXX. Už v decembri 2013 obžalovaného písomne vyzvala, aby sa z domu vysťahoval a tiež požiadala aj o asistenciu políciu, ale policajti jej povedali, že pokiaľ má obžalovaný v dome trvalý pobyt, tak s tým nič neurobia. Potom na obecnom úrade zrušila obžalovanému trvalý pobyt a keďže sa obžalovaný nechcel dobrovoľne z domu vysťahovať, tak podala návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor potom obžalovanému a j pri opakovaných návštevách vysvetlil, že ak sa dobrovoľne nevysťahuje, bude musieť znášať náklady súvisiace s výkonom exekúcie. Dom jej odovzdal exekútor dňa XX.XX.XXXX, bola spísaná zápisnica. Obžalovaného z domu vyplatila v troch čiastkach. Najskôr však vyplatila exekútora, dlhy obžalovaného a zvyšné peniaze asi 26.419 Eur, mu previedla na účet vedený vo P. X.. Obžalovanému nevyplatila celú sumu za dom hneď po právoplatnosti rozsudku preto, lebo sa obžalovaný zdráhal vysťahovať a vyhrážal sa, že dom zapáli. Bála sa, že nebude mať peniaze ani dom.
Svedkovia Y. W., Y. X. a Y. U. uviedli, že obžalovanému pomohli pri sťahovaní z rodinného domu P. č. XX, kde predtým býval s poškodenou, z domu previezli nejaké veci, ktoré si už presne nepamätali, išlo o nábytok, stavebný materiál, drevo.
Ďalej súd oboznámil listinné dôkazy, najmä odborné vyjadrenie, zápisnicu o obhliadke miesta činu, fotodokumentáciou, rozsudok Okresného súdu Námestovo sp.zn. XC/XX/XXXX, žiadosť o zrušenie trvalého pobytu, exekučné príkazy a podstatný obsah spisu vedeného na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. XC/XX/XXXX.
V rámci hodnotenia dokazovania súd prihliadal iba na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
Obžalovaný sa v podstate bránil tým, že „odcudzené“ dvere a radiátory vo vzťahu k nemu neboli cudzou vecou a nemohol sa tak dopustiť prečinu krádeže. Uvádzal, že predmetné veci si z domu zobral preto, že ich potreboval na zariadenie domu po starých rodičov, do ktorého sa presťahoval, veci z domu bral s tým, že je ich vlastníkom, keďže tieto veci kúpil počas manželstva za svoje peniaze, prípadne ich vyrobil spolu s otcom a nevedel, že s bývalou manželkou (poškodenou) sú majetkovo vysporiadaný a nevyplatila mu jeho podiel z domu, ako jej to bolo rozhodnutím súdu uložené.
K obrane obžalovaného súd uvádza, že rozsudkom Okresného súdu Námestovo z XX. 7. XXXX pod sp.zn. XC/XX/XXXX, právoplatným dňa X.XX.XXXX, súd prikázal do výlučného vlastníctva poškodenej, medzi inými nehnuteľnosťami aj rodinný dom č. XX vo P. a zároveň jej uložil povinnosť zaplatiť obžalovanému na vyrovnanie majetkovej hodnoty jeho podielov sumu 45.025,23 Eur v lehote do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Súčasťou spisu vedeného na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. XC/XX/XXXX bol znalecký posudok č. XX/XXXX, ktorý bol podkladom pre ocenenie hodnoty veci patriacich do BSM, vrátane rodinného domu č. XX v obci P., pričom z tohto znaleckého posudku okrem iných skutočností vyplynulo, že pri vyčíslení hodnoty predmetného rodinného domu, boli zahrnuté aj odcudzené veci, ako súčasť rodinného domu. Právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Námestovo z XX. 7. XXXX pod sp. zn. XC/XX/XXXX sa výlučnou vlastníčkou rodinného domu, teda aj odcudzených vecí stála poškodená a tieto veci sa tak vo vzťahu k obžalovanému stali cudzou vecou, pričom na túto skutočnosť nemalo žiaden vplyv, kedy a či vôbec poškodená vyplatila obžalovanému majetkovú hodnotu jeho podielu tak, ako jej to bolo určené týmto rozhodnutím a ani tá skutočnosť, ako predmetné veci boli nadobudnuté počas trvania manželstva medzi obžalovaným a poškodenou. Z odborného vyjadrenia č. XX/XX/S vyplynulo, že hodnota odcudzených vecí (13 ks. dverí a 11 ks. radiátorov) ku dňu XX.X.XXXX bola stanovená na sumu 1.848,-Eur.
Prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu.
Podľa § 130 ods. 4 Tr. zákona pod prisvojením veci sa na účely tohto zákona rozumie odňatie veci z dispozície vlastníka alebo inej osoby, ktorá ju má oprávnene, bez súhlasu, s úmyslom s ňou nakladať ako s vlastnou vecou.
Podľa § 124 ods. 1 Tr. zákona škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.
Podľa §125 ods.1 Tr. zákona škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur.
Súd mal tak bez pochybností za preukázané, že obžalovaný si prisvojil cudziu vec (dvere a radiátory, ktorých vlastníkom bola poškodená), podľa odborného vyjadrenia č. XX/XX/S spôsobil poškodenej škodu jej odcudzením vo výške 1.848,-Eur a naplnil tak znaky skutkovej podstaty trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona, pričom po subjektívnej stránke konal v priamom úmysle v zmysle ust. § 15 písm. a) Tr. zákona (chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom). Súd neveril ani obrane obžalovaného, že v čase, keď došlo k odcudzeniu veci, nevedel, že ich vlastníčkou je poškodená. Táto časť jeho obrany je bezpečne vyvrátená výpoveďou poškodenej, ako aj listinnými dôkazmi (spis vedený na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. XC/XX/XXXX), výzva poškodenej, aby sa z rodinného domu vysťahoval, prebiehajúce exekučné konania ohľadom vypratania rodinného domu.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd obžalovaného uznal vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona.
K osobe obžalovaného, po jeho vypočutí a po prečítaní a oboznámení sa so správami súd zistil, že je nezamestnaný, v roku XXXX, bol prejednaný a postihnutý v priestupkovom konaní za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a tiež bol postihnutý za priestupky na úseku cestnej dopravy. Zo správy o povesti vyplynulo, že v súčasnosti býva v obci P. v rodinnom dome č. XXX spolu so svojou priateľkou a ich spoločným maloletým dieťaťom. Z registra trestov vyplynulo, že bol právoplatne uznaný vinným trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX právoplatným dňa XX.X.XXXX pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, výkon trestu mu bol podmienečne odložený a bola mu určená skúšobná doba vo výmere 18 mesiacov. Obžalovaný sa tak súdenej trestnej činnosti dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods.2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného súd zistil priťažujúcu okolnosť, že v minulosti už bol súdom trestaný (§ 37 písm. m/ Tr. zákona). Poľahčujúce okolnosti zistené neboli. Súd tak na strane obžalovaného zistil prevahu priťažujúcich okolností a preto musel ukladať trest, ktorého dolnú hranicu modifikoval tak, že ju zvýšil o jednu tretinu, pričom vychádzal z rozdielu medzi dolnou a hornou hranicou trestnej sadzby.
Vzhľadom na všetky okolnosti spáchaného skutku, osobu obžalovaného súd mal za to, že na prevýchovu obžalovaného v danom prípade postačuje uloženie trestu povinnej práce. Trest povinnej práce je alternatívnym druhom trestu, obžalovaný je povinný ho osobne vykonať najneskôr do jedného roka od nariadenia jeho výkonu, vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu. Ak obžalovaný v čase výkonu tohto trestu nepovedie riadny život alebo zavinene ho nevykoná v určenom rozsahu, súd tento trest premení na trest odňatia slobody tak, že za každé dve hodiny nevykonanej práce nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň rozhodne o spôsobe jeho výkonu.
Súd považoval takto uložený trest, vzhľadom na osobu obžalovaného, okolnosti spáchania skutku za dostatočný na jeho nápravu ako aj ochranu spoločnosti. Takto uložený trest súd považoval za zákonný a spravodlivý, keďže do úvahy prichádza aj premena už uloženého podmienečného trestu odňatia slobody. Súd mal za to, že v prípade obžalovaného takto uložený trest plne zodpovedá potrebám tak generálnej ako aj individuálnej prevencie a je dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd zároveň uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu poškodenej T. R. vo výške 1.848,- Eur, pretože poškodená si škodu riadne a včas uplatnila a škoda bola riadne vyčíslená na základe odborného vyjadrenia č. XX/XX/S na čl. 31-36.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.