Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4Co-893-2014.pdf
PDF · 88.35 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/893/2014
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: M. G. H. s.r.o., so sídlom v Y., U. 8, M.: XX XXX XXX, zastúpeného G.. G. J., advokátom, so sídlom v Y., U. X proti odporkyni I. D., bytom J. S. č. XX, t. č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou A. B., pracovníčkou tunajšieho súdu, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenia na ochranu občana spotrebiteľa L., so sídlom E., P.. O. 5, M.: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. N. W., advokát, so sídlom O., J. U. X/A, o zaplatenie 346,11 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 18.júla 2014, č. k. 1C/3/2014-63 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej výrokovej časti o nepriznaní náhrady trov konania navrhovateľovi proti odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi z m e ň u j e tak, že odporkyňa a vedľajší účastník sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 14,84 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 59, 71 eur do troch dní k rukám JUDr. G. J., advokáta.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vo výroku I. uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 298,31 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 203,99 eur od 12.07.2010 do zaplatenia, a úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 94,32 eur od 12.08. 2010 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo výroku II. vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. Vo výroku III. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo náhradu trov konania právo. Vo výroku IV. nepriznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Vychádzal zo zistenia, že podľa zmluvy o pripojení zo dňa 08.06.2010 a jej dodatku zo dňa 08. 06. 2010 (č. l. 5-7 spisu, ďalej len "zmluva o pripojení") právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni program služieb: Relax 50+ s príslušným programom za účelom využívania elektronických komunikačných služieb v dohodnutom účastníckom programe podľa zmluvy. Odporkyňa sa v zmluve o pripojení zaviazala zaplatiť zmluvnú pokutu za porušenie záväzku 24 mesačnej doby viazanosti užívať službu Relax 50+, a to v sume 47,80 eur; zmluvu o pripojení uzavrela odporkyňa ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 03.10.2012 (č. l. 15-17 spisu) v spojení s prílohou k nej (č. l. 18 spisu) súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa H. X., a.s. postúpil svoju pohľadávku voči odporkyni s príslušenstvom, ktorá je predmetom konania, na navrhovateľa. Faktúrami (č. l. 9-14 spisu) fakturoval právny predchodca navrhovateľa odporkyni spolu cenu poskytnutých služieb v sume 298,31 eur a zmluvnú pokutu 47,80 eur; z faktúr vyplýva, že nezaplatené boli faktúry za obdobie od mája 2010 do júla 2010. Cenu poskytnutých služieb v období od mája 2010 do júla 2010 fakturoval navrhovateľ odporkyni spolu v sume 298,31 eur (faktúra č. 7005853522 s dátumom splatnosti do 11.07.2010, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 203,99 eur, faktúra č. 7006794986 s dátumom splatnosti do 11.08.2010, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 94,32 eur ). Uvedené sumy odporkyňa riadne a včas neuhradila. Preto súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 298,31 eur ako neuhradenú cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby. Nakoľko odporkyňa je v omeškaní s plnením peňažného dlhu prisúdil súd navrhovateľovi i úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 203,99 eur od 12.07.2010 do zaplatenia a zo sumy 94,32 eur od 12.08.2010 do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 12.07.2010 a 12.08.2010 predstavovala 1 % ročne (1 % + 8 % = 9 %), navrhovateľovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 9 % ročne. Úroky z omeškania prisúdil súd navrhovateľovi od 12.07.2010 a od 12.08.2010, pretože uvedené faktúry boli splatné do 11.07.2010 a do 11.08.2010, odporkyňa sa tak dostala do omeškania nasledujúceho dňa, t.j. 12.07.2010 a 12.08.2010; čas plnenia záväzkov nebol medzi navrhovateľom a odporkyňou v zmluve o pripojení dohodnutý (§ 563 Občianskeho zákonníka). Navrhovateľ sa okrem sumy za neuhradené služby vo výške 298,31 eur domáhal aj nároku na zaplatenie sumy 47,80 eur ako zmluvnej pokuty, pretože odporkyňa si neplnila svoje povinnosti riadne a včas. Pre prípad porušenia zmluvných povinností (porušenie povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti) dojednali navrhovateľ a odporkyňa v zmluve o pripojení zmluvnú pokutu v sume 47,80 eur. Z dokazovania vyplýva, že odporkyňa neuhradila cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby riadne a včas. Je zrejmé, že spornú zmluvu o pripojení možno súčasne charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a na odporkyňu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Nejde o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporkyňou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, navrhovateľ menil len výšku zmluvnej pokuty. Nakoľko sporná zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa. Uviedol, že žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Zmluvná pokuta v danom prípade len jednostranne zaťažuje spotrebiteľa pre prípad porušenia jeho povinností, a tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v spornej zmluve o pripojení považuje súd ako neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku konania odporcu alebo opomenutia konania navrhovateľ odstúpi do zmluvy a dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, ak dôjde k takému konaniu odporkyne spočívajúcom v nezaplatení ceny služieb, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, pri uzavieraní bol použitý štandardný typový formulár navrhovateľa, s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich zmeny zo strany odporcu, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Preto súd návrh navrhovateľa v časti zmluvnej pokuty v sume 47,80 eur ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vzhľadom na rozhodnutie súdu bol vo veci pomerne úspešnejší navrhovateľ (navrhovateľ bol úspešný čo do sumy 298,31 eur s príslušenstvom, zamietnutím návrhu čo do sumy 47,80 eur s príslušenstvom bola úspešná odporkyňa). Preto súd v súlade s citovaným ustanovením o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo, a to aj pokiaľ ide o vedľajšie účastníctvo na strane odporcu, pretože podľa ust. § 93 ods. 4 O.s.p. patria vedľajšiemu účastníkovi rovnaké práva a povinnosti aké má účastník konania.
Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokovej časti o nepriznaní náhrady trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol ho zmeniť a priznať mu náhradu trov konania voči odporkyni
a vedľajšiemu účastníkovi vo výške 74,54 eur. Dôvodil tým, že predmetom návrhu bolo zaplatenie sumy 346,11 eur s príslušenstvom, pričom súd prvého stupňa návrhu v prevažnej časti vyhovel, čo do sumy 298,31 eur a nárok zamietol čo do zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 47,80 eur, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje úspech navrhovateľa 72,38 %. Vyčíslil si trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku v sume 20,50 eur a titulom trov právneho zastúpenia v sume 82,49 eur za dva úkony právnej moci podľa § 13a ods. 1 písm. a/, c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. / prevzatie a príprava zastúpenia, žalobný návrh/. Celkove si uplatnil sumu 102,99 eur, čo v percentuálnom vyjadrení jeho úspechu 72,38% predstavuje sumu 74,54 eur. Ako navrhovateľ bol celkom evidentne podstatne úspešnejší v spore, preto mal súd prvého stupňa postupom podľa § 142 ods. 2 O.s.p. zaviazať odporkyňu a vedľajšieho účastníka na zaplatenie náhrady trov konania.
Vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že ako vedľajší účastník nemôže byť zaviazaný na zaplatenie žalobného nároku súčasne spoločne a nerozdielne s odporcom, ktorého podporuje a takémuto vedľajšiemu účastníkovi nemôže byť uložená povinnosť na spoločné a nerozdielne zaplatenie náhrady trov konania. Zastával názor, že povinnosť vedľajšieho účastníka znášať náhradu trov konania spoločne a nerozdielne so stranou sporu, by mohla pripadať do úvahy len výnimočne a len za určitých výnimočných objektívne zdôvodniteľných okolností, ktoré však podľa jeho názoru v danej veci neexistujú. Inštitút vedľajšieho účastníctva má vytvárať predovšetkým platformu a priestor preč uplatnenie právnických osôb - neziskových nekomerčných organizácii v súdnych konaniach pri ochraňovaní verejnoprospešných záujmov a zákonom chránených práv a slobôd. Poukázal ďalej na to, že v predmetnom konaní vedľajší účastník neurobil vo veci žiadny úkon právnej služby a jeho konanie tak nebolo v príčinnej súvislosti s rozhodovaním prvostupňového súdu a v konaní neprezentoval žiadne argumenty týkajúce sa predmetu konania a teda žiadne trovy nespôsobil. Navrhol, aby odvolací súd zotrval na aplikácii § 142 ods. 2 O.s.p. a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako zákonný a správny.
Opatrovníčka odporkyne sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v napadnutom rozsahu vo výroku o náhrade trov konania /§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.
Predmetom preskúmania odvolacieho súdu bol výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvého stupňa odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p., vzhľadom k tomu, že vo veci bol pomerne úspešnejší navrhovateľ, čo do sumy 298,31 eur s príslušenstvom a odporkyňa bola úspešná do sumy 47,80 eur s príslušenstvom. Tento pomer úspechu a neúspechu účastníkov považoval za približne rovnaký, preto ani jednému z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa nestotožňuje.
V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. V prípade rozhodovania o náhrade trov pri zodpovednosti za výsledok je rozhodujúcou okolnosťou miera úspechu účastníka vo veci, ktorá v prípade, ak účastník má plný úspech, znamená, že mu súd prizná celú náhradu trov konania, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva podľa § 142 ods. 1 O.s.p..
Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd podľa § 142 O.s.p. náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p. priznať plnú náhradu trov konania, ak má neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v preskúmavanej veci sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 346,11 eur s príslušenstvom z titulu neuhradených telekomunikačných služieb a zmluvnej pokuty. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zo dňa 18.07.2014, č. k. 1C/3/2014-63 rozhodol o veci samej tak, že vo výroku I. odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 298,31 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 203,99 eur od 12.07.2010 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 94,32 eur od 12.08. 2010 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo výroku II. vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. Predmetný rozsudok v oboch týchto výrokoch nebol napadnutý odvolaním, preto sa stal právoplatným. Z uvedeného je nesporné, že navrhovateľ mal vo veci čiastočný úspech, keď súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 298,31 eur s príslušenstvom a vo zvyšujúcej časti v sume 47,80 eur s príslušenstvom návrh navrhovateľa zamietol. Avšak vzhľadom na prevažne väčší úspech navrhovateľa voči odporkyni, súd prvého stupňa nesprávne rozhodol, keď navrhovateľovi nepriznal voči odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi pomernú náhradu trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Úspech navrhovateľa vo veci samej predstavoval 86,20% a jeho neúspech resp. úspech odporkyne predstavoval 13,80%. Nejednalo sa teda ani približne o rovnaký úspech a neúspech účastníkov. Pomerný úspech navrhovateľa tak predstavuje 72,40% /86,20 - 13,80/. Navrhovateľovi tak vznikol nárok na pomernú časť trov konania voči odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi vo výške 72,40% z celkových trov konania. Trovy navrhovateľa predstavujú zaplatený súdny poplatok 20,50 eur, odmenu za právne zastúpenia podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení za 2 úkony právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia, žalobný návrh po 26,56 eur x 2, 2x režijný paušál po 7,81 eur a 20% DPH zo sumy 68,48 eur, spolu odmena a náhrady 82,48 eur. Náhrada trov za zaplatený súdny poplatok potom predstavuje 72,40% zo sumy 20,50 eur, t. j. pomerná náhrada 14,84 eur, a za právne zastúpenie odmena 72,40% zo sumy 82,48 eur, t . j. pomerná náhrada 59,71 eur.
Vedľajší účastník v danej veci vystupuje na strane odporkyne, u ktorej je daná povinnosť nahradiť trovy konania podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., preto takáto povinnosť je daná i na strane vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník, hoci je v konaní treťou osobou, má rovnaké práva a povinnosti ako účastník, ktorého záujmy zastupuje podľa § 93 ods. 4 O.s.p., a preto pre prípad procesného neúspechu má povinnosť rovnako ako procesne neúspešný účastník zaplatiť procesne úspešnému účastníkovi náhradu trov konania. Preto povinnosť procesne neúspešnej odporkyne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania je daná spoločne a nerozdielne s vedľajším účastníkom na jej strane.
Odvolací súd vzhľadom na hore uvedené preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa §224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi táto náhrada trov nebola priznaná, nakoľko si ju neuplatnil.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .