Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_7Er-161-2014.pdf
PDF · 87 KB
No categories available
7Er/161/2014
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, Pribinova 25, Bratislava, zast.: JUDr. Martin Máčaj, Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: Y. Z., XXX XX Š. O. Č.. XX, Y..Č.. XXXXXX/XXXX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47234466, vedenej pod sp.zn. EX 17672/14, súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pre peňažnú pohľadávku, t a k t o
rozhodol:
I. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje.
II. Odkladá exekúciu do nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
III. O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 25.05.2012, sp. zn. SR 00892/12, ktorý zaväzoval povinného k zaplateniu 3 727,05 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 3 230,72 Eur od 14.01.2012 do 28.02.2012, zo sumy 3 190,72 Eur od 29.02.2012 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 3 230,72 Eur od 14.01.2012 do 28.02.2012, zo sumy 3 190,72 Eur od 29.02.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 761,40 Eur. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) poverením č.5613 075191, zo dňa 31.07.2014 vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD..
Povinný podaním zo dňa 30.10.2014 požiadal o odklad exekúcie vzhľadom na to, že exekúcia bude pre neprípustnosť a rozpor zo zákonom zastavená. Podanie odôvodnil tým, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložke/zmluve, ktorá bola dohodnutá v rozpore s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa.
Dňa 31.10.2014 bolo súdu doručené podanie povinného, v ktorom navrhuje exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť. Ako dôvod uviedol povinný, že exekúcia prebieha na základe ničotného právneho aktu, a to rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcovským súdom na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Neplatnosť rozhodcovskej doložky je odôvodnená hlavne tým, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky je daná tým, že rozhodcovská doložka vyžaduje od spotrebiteľa, aby všetky spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní a na jej základe došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia spotrebiteľa.
Podľa § 56 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len „OSP“), sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučného poriadku) použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 103 OSP, súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.
Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP, exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“) (1) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. (2) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Z ust. § 45 ZRK vyplýva súdu možnosť a povinnosť preskúmať exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok a zastaviť exekučné konanie, ak tento vykazuje definované nedostatky, t.j. zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 odseku 1 písm. b) alebo c) ZRK.
Medzi účastníkmi bola dňa 30.11.2010 uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 2 700 Eur. Oprávnený sa domáhal svojich práv z úverovej zmluvy pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou a.s. v Bratislave. Rozhodcovský súd vyvodil svoju príslušnosť na rozhodovanie sporu z rozhodcovskej zmluvy. V článku II. Rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi povinným a oprávneným dňa 30.11.2010 je uzavretá nasledovná rozhodcovská doložka: ,,1.Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 606100861 uzavretej dňa 30.11.2010 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky
zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). 2.Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Právny vzťah medzi oprávneným v právnom postavení veriteľa a povinným v právnom postavení dlžníka je vzťahom spotrebiteľským v zmysle § 52 OZ, nakoľko oprávnený pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 OZ (podľa výpisu z obchodného registra predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov) a povinný vystupoval pri uzatváraní zmluvy v postavení spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 OZ. Na uvedenom nemení nič to, že povinný si zobral úver na výkon povolania, keď ustanovenie § 52 ods. 1 OZ sa vzťahuje na všetky zmluvné vzťahy. Klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka, čí označenie zmluvy, ako zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka nie je prekážkou ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Vzhľadom k tomu, že právny vzťah založený zmluvou o úvere je vzťahom spotrebiteľským, súd pristúpil k posudzovaniu toho, či rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Ustanovenie § 53 ods. 1 OZ má povahu kogentnej právnej normy, ktorá dodávateľom zakazuje používať v spotrebiteľských zmluvách také dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa. Ustanovenia o ochrane spotrebiteľa vychádzajú z toho, že v spotrebiteľských zmluvách má dodávateľ silnejšiu východiskovú pozíciu, ktorá je daná tým, že spotrebiteľské zmluvy sa spravidla uzatvárajú na základe vopred predtlačených zmluvných podmienok, ktorých obsah spotrebiteľ nevie ovplyvniť. Základnou charakteristikou neprijateľných podmienok je, že spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. OZ v § 53 ods. 4 demonštratívnym spôsobom vymenúva, ktoré podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú neprijateľné s tým, že v písm. r) je uvedené ako neprijateľná podmienka také dojednanie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V našom prípade rozhodcovská doložka je koncipovaná tak, že dáva na výber žalobcovi s tým, že podanie žaloby na všeobecnom súde sa považuje za rozväzovaciu podmienku ku vzťahu k rozhodcovskej doložke. Napriek tomu, že takto koncipovaná rozhodcovská doložka dáva možnosť na výber, kde podá žalobca žalobu, súd je toho názoru, že aj takto koncipovaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Podľa názoru súdu požadovanú rovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov spotrebiteľskej zmluvy nie je spôsobilé zaručiť dojednanie obsiahnuté v rozhodcovskej doložke, ktoré právo výberu spôsobu riešenia sporu a aj subjektu majúceho vyriešiť prípadný spor účastníkov hmotnoprávneho vzťahu zveruje žalobcovi (iniciátorovi konania) a to tak, že tento si môže vybrať ako prejednanie a rozhodnutie sporu rozhodcom, tak i všeobecným súdom. Iniciovanie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom podľa názoru súdu treba považovať za skôr teoretické až nepravdepodobné, nakoľko okruh možných požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou zmluvnou stranou je na prvý pohľad v značnej miere obmedzený s tým, že do tohto okruhu nemožno zaradiť žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, keďže to predpokladá prvotné prejednanie a tiež rozhodnutie sporu zvoleným rozhodcom. Vo svetle neprijateľnej zmluvnej podmienky sa javí už riziko, že spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu (medzi viacerými, v tomto prípade inak len dvoma, resp. troma do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu) vykonaného zmluvným partnerom spotrebiteľa a už takáto možnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rovnako stále platí, že túto nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať ustanovenie, ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor (teda len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať, odhliadajúc tu od nutnosti urobiť tak v prípadoch obdobných tomu z prejednávanej veci ako prvý, aby tak vylúčil uplatnenie rozhodcovskej doložky druhou stranou vzťahu, nesúce so sebou vlastný záväzok podriadiť sa takto vykonanej voľbe). Súd musí konštatovať, že ustanovenia zmluvy ako zmluvy formulárovej vyhotovenej na predtlači sú koncipované predovšetkým v záujme zmluvného partnera spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná aj z toho dôvodu, že bola koncipovaná tým spôsobom, že nebola medzi spotrebiteľom a dodávateľom osobitne (individuálne) dojednaná. Síce rozhodcovská doložka bola samostatne podpísaná s tým však, že bola vytlačená na formulári a odporca nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Keďže bol obsah rozhodcovskej doložky dodávateľom vopred pripravený, len ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, čo takisto oslabuje pozíciu spotrebiteľa. Vychádzajúc z takto koncipovanej rozhodcovskej doložky je zrejmé, že oprávnený od počiatku sleduje riešenie prípadných sporov cestou rozhodcovského konania za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa.
Na záver súd konštatuje, že formulácia rozhodcovskej doložky uvedená vyššie a teda rozhodcovská doložka poskytujúca zmluvným stranám možnosť výberu orgánu majúceho vyriešiť spor vyplývajúci zo zmluvy a takto i spôsobu vyriešenia prípadného sporu (s poukazom na možné vystupovanie v prípadnom spore na strane žalobcu ako dnešného oprávneného tak i dnešného povinného) nemožno považovať za také zmluvné dojednanie, ktoré je z pohľadu rešpektovania európskych i domácich štandardov ochrany spotrebiteľa k tomuto účastníkovi zmluvného vzťahu dostatočne šetrným. Logickým dôsledkom takejto úvahy potom muselo byť i to, že dojednanie v takejto podobe vykazuje charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky. Z uvedeného možno potom vyvodiť, že tu nebola platne založená ani právomoc rozhodcu na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať aj náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom exekúcie alebo tiež exekučným titulom).
Keďže rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju príslušnosť, a ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, je neprijateľnou a absolútne neplatnou, aj výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje zákonu a dobrým mravom. Exekučný titul vydaný na základe takejto doložky nemá legitimitu a je materiálne nevykonateľný. Súd preto v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, resp. § 45 ods. 2 ZoRK exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil.
V súlade s vykonaným dokazovaním a už uvedenými závermi, súd povolil odklad exekúcie v zmysle citovaného ustanovenia §56 ods. 2 EP, keďže existuje predpoklad, že na základe zákonom stanovených skutočností dôjde k právoplatnému zastaveniu exekúcie.
Po právoplatnosti tohto uznesenia súd rozhodne o trovách exekúcie / § 200 ods. 2 EP / ako aj o trovách právneho zastúpenia povinného.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e m o ž n é podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.