Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-136-2014.pdf
PDF · 89.44 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/136/2014
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, proti povinnej: M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, L., o vymoženie 803,29 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 20. marca 2014 č. k. 15Er/1567/2013-15, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Dušana Čerešňu, so sídlom Exekútorského úradu v Trnave, Andreja Hlinku 3858/1, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod spisovou značkou Ex 1171/2013. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona číslo 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( v znení účinnom do 31.12.2007), § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.01.2008), 3 ods. 1, § 52 ods. 2, 3, 4 , § 53 ods. 1, 4 písm. r), § 53 ods. 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1, 2, čl. 6, príloha ods. 1 písm. q) Smernice Rady EÚ č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj zisteným skutkovým stavom. Uviedol, že exekučným titulom v danej veci je Rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 082/2013 zo dňa 19.07.2013 vydaný Stálym rozhodcovským súdom v Banskej Bystrici, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 803,29 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 803,29 eura za dobu od 25.04.2009 do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania 57,75 eura a trovy právneho zastúpenia 142,22 eura, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Za preukázané považoval, že právny predchodca oprávneného (Tatra banka, a.s.) s povinnou uzatvoril Zmluvu o vydaní a používaní medzinárodnej kreditnej karty VISA PRIVATE č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol povinnej obnovovaný úverový rámec v sume 663,88 eura. Rovnako mal za preukázané, že povinná svoju povinnosť realizovať úhradu dlžnej sumy porušila, pričom dňa 17.11.2012 bolo medzi oprávneným a povinnou uzatvorené uznanie dlhu a dohoda o splácaní v splátkach č. 3359589, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul. Súd prvého stupňa zmluvu, na základe ktorej vznikol exekučný titul, posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže bola uzatvorená medzi tzv. oprávneným ako dodávateľom a povinnou ako spotrebiteľom. Súd prvého stupňa preskúmaním žiadosti o vydanie súkromnej kreditnej karty VISA a Uznania dlhu a dohody o splácaní v splátkach č. 3359589 zo dňa 17.11.2012 zistil, že v týchto je obsiahnutá neprijateľná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to rozhodcovská doložka. Zo Žiadosti o vydanie súkromnej kreditnej karty VISA vyplýva, že držiteľ celkového úverového rámca a držiteľ dodatkovej kreditnej karty sa dohodli s bankou, že
všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v Bratislave jedným rozhodcom, a to podľa štatútu a Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Rozhodnutie rozhodcovského súdu bude záväzné pre banku aj pre držiteľa celkového úverového rámca a držiteľa dodatkovej kreditnej karty, pričom banka i držiteľ celkového úverového rámca a držiteľ dodatkovej kreditnej karty sa zaväzujú v stanovených lehotách splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom náleze. Okrem toho aj článok IV Uznania dlhu a dohody o splácaní v splátkach č. 3359589 zo dňa 17.11.2012 obsahuje rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory vzniknuté z právnych vzťahov, ktoré vyplývajú z tejto dohody alebo ktoré súvisia s touto dohodou, vrátane všetkých vedľajších právnych vzťahov ako aj právnych vzťahov, ktoré súvisia so zmluvami, ktorých sa týka táto dohoda, nárokov na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia, sporov o platnosť, výklad, zánik tejto dohody alebo rozhodcovskej doložky, predložia buď na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom Stálemu rozhodcovskému súdu v Banskej Bystrici, alebo na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri spoločnosti Arbitrium iustitia s.r.o., alebo všeobecnému súdu. Podľa názoru súdu prvého stupňa je dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky v čl. IV. Uznania dlhu a dohody o splácaní v splátkach, ktorá je napísaná na predtlačenom formulári, ktorý právny predchodca oprávneného používa v prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu pre neurčitý okruh spotrebiteľov, neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, v dôsledku čoho výkon práv na základe takejto doložky je výkonom v rozpore s dobrými mravmi. Dôvodil tým, že záujem na ochrane spotrebiteľa nenapĺňa taktiež ani rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania. Rozhodcovskú doložkou si povinná ako spotrebiteľ osobne nevyjednala a nemala na výber. Mala len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam, teda aj tomu, že prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu, prípadne, ak sa v jej rámci vopred vzdá svojho práva zvoliť si spôsob riešenia prípadných sporov. Bol toho názoru, že takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvého stupňa dospel k záveru, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je potrebné v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnuť, keďže rozhodcovský súd, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok, svoju právomoc odvodil od rozhodcovskej doložky dojednanej v rozpore s dobrými mravmi. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, ktorý žiadal uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a následne rozhodol v rozpore s platným právom, čím došlo k zásahu do ústavného práva účastníkov právoplatne ukončeného konania na súdnu ochranu zaručeného Ústavou SR. Uviedol, že je vylúčené, aby sa exekučný súd zaoberal rozhodcovskou doložkou pri skúmaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia. Predmetom skúmania môže byť len plnenie vyplývajúce z rozhodcovského rozsudku, nie však okolnosti, ktoré predchádzali vydaniu exekučného titulu. V tomto smere namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že rozhodcovská doložka, ktorá založila legitimitu pre rozhodcovské konanie, bola zjednaná individuálne výslovným súhlasom povinnej ako spotrebiteľa na základe dodávateľom predloženého návrhu v dokumente označenom ako Uznanie dlhu a dohoda o splatení v splátkach, netvorí tak súčasť všeobecných podmienok zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty, ale je osobitným individuálnym dojednaním v dokumente, pričom povinnej ako spotrebiteľovi bola daná možnosť výberu, či súhlasí s rozhodcovskou doložkou alebo nie. Súhlas povinnej s rozhodcovskou doložkou je zachytený v predloženej listine. Okrem toho, že rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne, bola dojednaná po vzniku sporu, t.j. po vzniku pohľadávky. Vzhľadom na to, že dojednanie o rozhodcovskej doložke bolo dojednaním individuálnym, neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 53 ods. 1 OZ. S poukazom na uvedené bol toho názoru, že v danom prípade nie sú naplnené predpoklady ust. § 45 ods. 1 píms. c) zákona o rozhodcovskom konaní ani prípadné zastavenie exekučného konania, pretože rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinnú na plnenie, ktoré je objektívne možné, právom dovolené a neodporuje dobrým mravom. Sudca súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadril, že nemieni odvolaniu vyhovieť a preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP).
Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie v danej veci začalo dňa 02.09.2013, kedy bol doručený súdnemu exekútorovi Mgr. Dušanovi Čerešňovi, so sídlom Exekútroského úradu Trnava, Ul. Andreja Hlinku 3858/1 návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku sp. zn.SR082/2013 zo dňa 19.07.2013 vydaného Stálym rozhodcovským súdom v Banskej Bystrici, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.08.2013 a vykonateľnosť dňa 09.08.2013. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor prvostupňovému súdu dňa 06.09.2013, o ktorej súd následne napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že túto z dôvodov v ňom uvedených zamietol.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZRK), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 ZRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v ust. § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ust. § 45 ZRK. V prípade ich zistenia preto súd musí žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Jediným obmedzením exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania, sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 ZRK).
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli ( § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní ).
Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neprijateľnou podmienkou nemôže byť taká podmienka, ktorá bola dojednaná individuálne. Ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa totiž vzťahuje iba na tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.
Z hľadiska skutkového stavu v prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že k zaviazaniu povinnej na zaplatenie sumy 803,29 eura s príslušenstvom rozhodcovským rozsudkom došlo na základe nesplnenia záväzku zo zmluvy o vydaní a používaní medzinárodnej kreditnej karty VISA PRIVATE č. 812745859, na základe ktorej bol povinnej obnovovaný právnym predchodcom oprávneného (Tatra banka, a.s.) úverový rámec v sume 663,88 eura. Okrem toho medzi oprávneným a povinnou došlo k uznaniu dlhu a k uzatvoreniu dohody o splácaní v splátkach dňa 17.11.2012, v rámci ktorej účastníci konania uzatvorili novú rozhodcovskú zmluvu s tým, že povinná prehlásila, že bola veriteľom poučená o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy a túto bez výhrad prijala, čo potvrdila svojim vlastnoručným podpisom na tejto dohode. Z článku IV. uznania dlhu a dohody o splatení dlhu okrem iného vyplýva, že povinná mala možnosť prijať, resp. neprijať rozhodcovskú zmluvu a to začiarknutím príslušnej možnosti. Okrem toho z tlačiva vyplýva, že uvedená možnosť bola riadne oddelená od ostatného textu uznania dlhu a dohody o splatení dlhu.
Odvolací súd poukazujúc na obsah predmetnej rozhodcovskej zmluvy v Uznaní dlhu a dohode o splácaní v splátkach zo dňa 17.11.2012 konštatuje, že povinná mala možnosť neprijať návrh rozhodcovskej zmluvy, pričom zo strany oprávneného bola poučená o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy. V danom prípade predmetná rozhodcovská zmluva bola podpísaná obidvoma zmluvnými stranami. Navyše rozhodcovská zmluva bola uzatváraná v čase, kedy dlžník sa dostal do omeškania s plnením záväzkov. Pokiaľ za danej dôkaznej situácie súd prvého stupňa uzavrel, že rozhodcovská zmluva, z ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov, je neprijateľnou podmienku, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, odvolací súd uvedený záver súdu prvého stupňa považoval vzhľadom na obsah predmetnej rozhodcovskej zmluvy za nesprávny. V danom prípade bola rozhodcovská zmluva podpísaná obidvoma zmluvnými stranami, pričom boli splnené i náležitosti požadované ust. § 4 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú naplnené podmienky na to, aby sa takto dojednaná rozhodcovská zmluva považovala za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Odvolací súd postup súdu prvého stupňa, ktorý sa pri skúmaní ustanovení rozhodcovskej zmluvy obmedzil iba na znenie rozhodcovskej zmluvy, bez vyhodnotenia ďalších rozhodujúcich ustanovení zmluvy, považoval za nesprávny. Uvedený postup má za následok nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, pretože súd prvého stupňa nevykonal potrebné dokazovanie a k záveru o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy dospel bez vyhodnotenia ďalších rozhodujúcich ustanovení rozhodcovskej zmluvy.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie (ods. 2), v ktorom je súd prvého stupňa právnym názorom vyššie vysloveným viazaný (§ 226 OSP).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.