Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23CoP-29-2022.pdf
PDF · 107.75 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/29/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej vo veci navrhovateľky: K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., Q. XXX/X, právne zastúpená: JUDr. Viktor Novýsedlák, advokát, so sídlom L. Svobodu 2674/1, 058 01 Poprad, proti odporcovi: Ing. Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX W., právne zastúpený: Mgr. Monika Brunová, advokát, Račianska 153, 831 54 Bratislava-Rača, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 15Pc/38/2020-439 zo dňa 8.4.2022, takto
rozhodol:
I. Mení rozsudok vo výrokoch I., II. a III. tak, že
mení rozhodnutie Okresného súdu v Poprade č.k 13Pc/7/2016-35 zo dňa 31.7.2017 v časti výšky výživného zo strany odporcu na navrhovateľku tak, že zvyšuje výživné zo sumy 140 eur mesačne na sumu 220 eur mesačne počnúc dňom 22.10.2020, pričom toto výživné je odporca povinný platiť vždy do 15.-tého dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
Dlžné výživné za obdobie od 22.10.2020 do 31.3.2022, ktoré je v sume 1.385,80 eur je odporca povinný zaplatiť v lehote do 1 roka od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Potvrdzuje rozsudok vo výroku IV.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
I. Mení sa rozhodnutie Okresného súdu v Poprade č. k. 13Pc/7/2016-35 zo dňa 31.03.2017 o schválení zmieru v časti výšky výživného zo strany odporcu na navrhovateľku tak, že toto výživné sa zvyšuje zo sumy 140,- eur mesačne na sumu 180,- eur mesačne počnúc dňom 22.10.2020, ktoré výživné je odporca povinný hradiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky.
II. Zaostalé výživné od 22.10.2020 do 31.03.2022 v sume 692,90 eur je odporca povinný uhradiť v 50- eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
III. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľky zamieta.
IV. Súd zamieta návrh odporcu na zrušenie výživného.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka podala na súd návrh na zvýšenie výživného, ktorým žiadala zvýšiť výživné zo strany odporcu z dôvodu zmeny pomerov na jej strane. Súd prvej inštancie vychádzal z nasledovného skutkového stavu: Rozhodnutím Okresného súdu Poprad 13Pc/7/2016-35 zo dňa 31.3.2017 bol schválený zmier medzi navrhovateľkou a odporcom a odporca bol zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 140 eur mesačne počnúc od 1.11.2016. V čase tohto rozhodnutia bola navrhovateľka študentkou W.. Odporca podľa daňového priznania za rok 2016 mal základ dane 9.020,47 eur, zároveň bol poberateľom starobného dôchodku vo výške 554,40 eur. Okrem navrhovateľky mal ešte vyživovacej povinnosť k dcére K. vo výške 140 eur mesačne. V súčasnosti navrhovateľka študuje na lekárskej fakulte Univerzity v Y., je študentkou štvrtého ročníka uvedenej školy. Má výdavky na bývanie v študentskej rezidencii M., nájomné je určené na 4.040 Kč mesačne. Zakupuje si študijné pomôcky, je poberateľkou ubytovacieho štipendia, ktoré jej bolo vyplatené za obdobie štvrtého štvrťroka 2020 vo výške 1.914 Kč, prvý štvrťrok 2021 vo výške 2.148 Kč, tretí štvrťrok 2.546 Kč, za štvrtý štvrťrok 2021 sumu 1.812 Kč. V ubytovacom zariadení hradila od septembra 2020 do mája 2021 sumu 2.680 Kč, od augusta 2021 sumu 4.040 Kč mesačne. Má bežné výdavky na stravu do 250 eur mesačne, lieky 30 eur mesačne a ďalšie súvisiace výdavky.
3. Matka navrhovateľky toho času žije v L. je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 382 eur, zasiela navrhovateľke výživné v sume 250 eur mesačne a taktiež 25 eur, ktoré predstavujú rodinné prídavky.
4. Odporca je dôchodca, poberá dôchodok vo výške 644 eur. Okrem toho má odporca zo znaleckej činnosti príjem za rok 2020 podľa daňového priznania 5.177,97 eur. Z výpisu z účtov vyplýva, že za obdobie od 1.10.2020 do 31.12.2021 mal príjem zo svojej živnosti v celkovej výške 27.238 eur.
5. Súd vec právne posúdil tak, že bolo preukázané, že na strane navrhovateľky došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. V súčasnosti študuje v štvrtom ročníku R.e, v čase predchádzajúceho rozhodnutia študovala na W. a jej náklady na štúdium boli nižšie. Súd uviedol, že zmena štúdia na inej vysokej škole, ktorá predstavuje pre študenta lepšie uplatnenie na trhu práce, je v jeho prospech a v jeho záujme. Súd zobral do úvahy bežné výdavky na stravu v sume cca 200 eur, výdavky na ubytovanie 167 eur mesačne (4.040 Kč), výdavky na cestovanie a bežné výdavky na ošatenie, obuv, hygienické potreby, telefón, nepravidelné výdavky na zakúpenie študijnej literatúry a študijných pomôcok. Súd uviedol, že u navrhovateľky sa nejedná o formu nadštandardného bývania z dôvodu, že býva na izbe sama. Posudzovanie toho, či sa jedná o dvojlôžkovú alebo jednolôžkovú izbu, netvorí takú vysokú finančnú čiastku, aby výrazne ovplyvňovala výšku výživného. Súd zobral do úvahy zdravotný stav vyplývajúci z lekárskej správy, z ktorého vyplýva, že navrhovateľka trpí astmou a bolo jej doporučené v prípade pretrvávajúcich ťažkostí nasadiť antihistaminovú diétu a používanie lieku F..
6. Na strane odporcu došlo k zmene pomerov oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, kedy jeho starobný dôchodok činil 554,40 eur a v súčasnosti činí 644,90 eur. Odporca ma tiež príjem zo znaleckej činnosti, pričom základ dane za rok 2020 síce činil 5.177,97 eur, avšak z výpisov z účtov vyplýva, že od 1.10.2020 do 31.12.2021 mal z tejto činnosti príjem 27.238 eur, z čoho je potrebné odpočítať odvody, náklady, ďalšie náklady súvisiace so znaleckou činnosťou. Odporca mal ešte v čase predchádzajúceho konania vyživovaciu povinnosť k staršej dcére K. vo výške 140 eur mesačne, v súčasnosti túto vyživovaciu povinnosť nemá. Podľa vyjadrenia odporcu bola táto vyživovacia povinnosť ukončená pred dvoma rokmi. Taktiež na strane odporcu súd zobral do úvahy bežné výdavky týkajúce sa nákladov na stravu, ošatenie, hygienické potreby, lieky a podobne.
7. Súd uviedol, že na základe takto zisteného skutkového stavu návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného je dôvodný. Súd zobral do úvahy prechod na inú školu, čo zvýšilo výdavky zo strany navrhovateľky spojené so štúdiom. Súd vychádzal pri určení výšky výživného z odôvodnených potrieb a základných štandardných výdavkov na štúdium, ubytovanie, cestovné ako aj z možností a schopností odporcu, t.j. jeho príjmu zo znaleckej činnosti a starobného dôchodku. Na základe toho ustálil výšku výživného na 180 eur mesačne počnúc od podania návrhu. Zaostalé výživné za obdobia od podania návrhu do rozhodnutia súdu prvej inštancie činí 692,90 eur a súd ho povolil splácať odporcovi v 50 eurových mesačných splátkach. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol, nakoľko nebolo preukázané, aby opodstatnené výdavky navrhovateľky dosahovali takúto výšku. Súd zamietol aj návrh odporcu na
zrušenie výživného nakoľko podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine jeho vyživovacia povinnosť trvá. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 52 CMP.
8. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie navrhovateľka, a to proti I., II. a III. výroku rozsudku. Odvolanie odôvodnila tak, že sa domáhala zvýšenia výživného na sumu 330 eur mesačne, pričom tento návrh odôvodnila reálne zvýšenými nákladmi spojenými so štúdium na lekárskej fakulte v Y., najmä nákladmi na bývanie vo výške 167 eur mesačne, nákladmi na stravu vo výške 250 eur mesačne. Celkove výdavky navrhovateľky predstavujú v súčasnosti cca 550 eur mesačne, pričom vzhľadom k prebiehajúcemu všeobecnému zdražovaniu všetkých nákladov a prudkej inflácii už teraz možno povedať, že tieto náklady budú čoskoro oveľa vyššie, pravdepodobne až o 20 %.
9. V odvolaní ďalej uviedla, že právna zástupkyňa odporcu uvádzala, že navrhovateľka žije na nadštandardnej úrovni, keďže samá obýva dvojlôžkovú izbu, jazdí taxíkom a stravuje sa v reštauráciách a fast-foodoch a kupuje si novú literatúru namiesto toho, aby si zháňala použitú literatúru. Navrhovateľka nesúhlasí s tvrdením, že žije na nadštandardnej úrovni. Skutočnosť, že býva sama na izbe na internáte, neznamená nadštandardné bývanie. O tom by sa dalo hovoriť vtedy, pokiaľ by si navrhovateľka prenajala sama byt v Y., čo by ju aj pri najlacnejších nájmoch vyšlo na minimálne 400 eur mesačne. Bývanie na študentskom internáte nie je určite žiadnym nadštandardom. Navrhovateľka na pojednávaní vysvetlila, že by bolo pre ňu mimoriadne nepraktické učiť sa zo starej používanej literatúry, lebo tá je spoznámkovaná a obsahuje podčiarknutý text, čo následnému študentovi nevyhovuje. Štúdium na lekárskej fakulte je mimoriadne náročné štúdium a teoretická príprava v podobe štúdia literatúry je takisto veľmi náročná. Lekárska prax spôsobuje, že navrhovateľka jednak nemá priestor na študentské brigády a jednak v rámci stravovania sa stravuje v prevádzkach rýchleho občerstvenia, nie však v reštauráciách, ako uvádza odporca. Priemerná cena jedla, ktoré takto skonzumuje v prevádzkach rýchleho občerstvenia a bufetoch, je v rozmedzí od 100 do 130 Kč, čiže zhruba 4 eur až 5 eur za jedno jedlo, čo nie je žiadne nadštandardné stravovanie. Odporcov súčasný príjem umožňuje platiť podstatne vyššie výživné ako 180 eur mesačne. Odporca má dôchodok 644 eur mesačne a jeho príjmy z podnikania ako znalca boli v hrubom za 15 mesiacov vo výške 27.238 eur, čo je za 15 mesiacov priemerne 1.816 eur mesačne. Ide samozrejme o hrubý príjem, pričom pokiaľ si uplatňuje paušálne výdavky ako SZČO vo výške 60%, tak mu zostane príjem z podnikania cca 726 eur mesačne. Pričom však tieto paušálne výdavky nemusia preukazovať a vzhľadom k typu podnikania odporcu je zrejmé, že takéto výdavky reálne v takejto výške nemá. Vychádza z toho, že znalec potrebuje pre výkon svojej činnosti motorové vozidlo, počítač a určitý software a fotografický aparát, avšak nemá pravidelné výdavky ako ostatný živnostníci na rôzne materiálny a náradie. Pokiaľ by podľa navrhovateľky mal byť realisticky zhodnotený čistý mesačný príjem odporcu, bola by to suma okolo 1.200 eur mesačne. Navrhovateľkine oprávnené potreby a odporcove príjmové pomery a zárobkové možnosti umožňujú platiť požadované výživné 330 eur mesačne. Navrhla, aby odvolací súd zmenil prvé tri výroky napadnutého rozsudku a stanovil výživné zo strany odporcu na sumu 330 eur mesačne.
10. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie aj odporca, a to proti výrokom I., II., a IV.. Rozsudok považuje za vecne nesprávny, zmätočný, svojvoľný a arbitrárny, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazom k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozsudok vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia vecí a najmä bol nesprávne a neúplne zistený skutočný stav veci. Odporca považuje životnú úroveň navrhovateľky za nadštandardnú a preukazuje ju tým, že v prípade navrhovateľky sa jedná už o tretiu vysokú školu, ktorú navrhovateľka začala študovať. To znamená, že mala možnosť získať riadne vysokoškolské vzdelanie a zabezpečiť si tak obživu vlastnou prácou. Namiesto toho ukončila predchádzajúce štúdia na predchádzajúcich dvoch univerzitách a rozhodla sa študovať medicínu nanovo, to znamená od prvého ročníka. Tým presahuje dobrovoľne na základe svojho vlastného rozhodnutia štandardnú dĺžku vysokoškolského štúdia. Odporca má za to, že nie primerané a spravodlivé za týchto okolností sa naďalej podieľať na výžive navrhovateľky, ktorá sa na základe svojho vlastného rozhodnutia pripravila a možnosť získať vysokoškolské vzdelanie, osamostatniť sa a sama sa živiť. Poukázal na to, že navrhovateľka obýva na internáte samostatnú dvojlôžkovú izbu, čo navyšuje jej mesačné náklady spojené s bývaním. Nie je bežnou praxou, aby študenti bývali na izbe samostatne, nakoľko s uvedeným súvisia zvýšené výdavky na bývanie. Jednou z možností zníženia nákladov je aj zvoliť si lacnejší internát. Navrhovateľkin nadštandard sa netýka len bývania v samostatnej internátnej izbe, ale aj využívania drahšej formy dopravy, taxi služieb v rámci mesta. Počas niekoľkých mesiacov navrhovateľka využila taxi službu cca 25-krát, čo odporca považuje za nadštandard aj pre plne pracujúcu osobu a nie pre študentku vysokej školy. Poukázal na
to, že má zakúpený predplatný ročný lístok na mestskú hromadnú dopravu v Y.. Výdavky na taxislužby považuje za neoprávnené, nakoľko prednostne by mala využívať hromadnú dopravu. Ďalej má za to, že úspešnosť štúdia na vysokej škole nie je podmienené nákupom drahých a nových kníh a študijných materiálov tak, ako to prezentuje navrhovateľka. Literatúru je predsa možné si zapožičať bezplatne v knižniciach za minimálny poplatok, alebo si zakúpiť študijnú literatúru z druhej ruky za zlomkovú cenu v porovnaní s kúpou nových kníh. Skutočnosť, že navrhovateľka nie je ochotná sa učiť z učebných materiálov a kníh po starších študentoch, nie je možné považovať za opodstatnený výdavok. Zakúpenie fonendoskopu, skalpelu, pracovného ošatenia, obuvi a ďalšieho považuje odporca za sporné, nakoľko zakúpenie týchto a podobných školských pomôcok možno považovať za jednorazové. Stravovanie navrhovateľky v reštauráciách a fast foodoch je neprimerané študentským možnostiam. Navrhovateľka má na študenta vysokej školy neprimerane vysokú životnú úroveň. Navrhovateľka nepreukázala počas súdneho konania, že jej bola diagnostikovaná histamínová intolerancia. Je zrejmé, že pneumológ nemôže potvrdiť pacientovi histamínovú intoleranciu. Konštatuje, že sa jedná o vyfabulovanú diagnózu v záujme vzbudiť dojem opodstatneného navýšenia nákladov na jej život. Navrhovateľka sa odvolávala na liečbu histamínovej intolerancie prostredníctvom lieku F., ktorý je však len voľno predajným liekom, respektíve sa jedná len o výživový doplnok a nie o liek riadne predpísaný ošetrujúcim lekárom. Nemožno sa preto stotožniť s konštatovaním súdu prvej inštancie uvedeným v bode 22 odôvodnenia rozsudku, že bol predložený doklad o histamínovej intolerancii navrhovateľky a potrebe antihistamínovej diéty. Z výpisu z bankového účtu navrhovateľky je zrejmé, že navrhovateľka je silná fajčiarka a kupuje si pomerne často cigarety. Mesačne takto minie sumu približne 50,- až 70,- eur. Kúpu cigariet nemožno považovať za oprávnený výdavok navrhovateľky. Odporca sa odmieta finančne zúčastňovať, a tým podporovať svoju dcéru v takejto zdraviu škodlivej neresti. Z výpisu z účtu je takisto zrejmé, že navrhovateľka platí za službu Netflix, čo nie je možné považovať za samozrejmosť študentského života a oprávnený výdavok na strane navrhovateľky. Z výpisu z účtu je zrejmé, že navrhovateľka prevádzala isté sumy finančných prostriedkov na účty tretích osôb bez akejkoľvek identifikácie platby. V prípade zlej finančnej situácie by si navrhovateľka nemohla dovoliť posielať finančné prostriedky iným osobám. Odporca nebráni tomu, aby mala navrhovateľka vyšší životný štandard, ale má si ho zabezpečiť sama. Navrhovateľka mohla mať riadne ukončené vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa a zabezpečovať si obživu vlastnou prácou. Je nemysliteľné, aby aj v dôchodkovom veku žiadala odporcu, aby financoval jej neprimeranú životnú úroveň. Poukázal na to, že navrhovateľka má možnosť, ak má zlú finančnú situáciu nájsť si brigádu a tým si finančne prilepšiť. Tvrdenia o tom, že jej to časové možnosti z dôvodu náročnosti štúdia nedovoľujú sú irelevantné, pretože môže pracovať aj počas víkendov namiesto častého cestovania na Slovensko. Navrhovateľka je navyše poberateľkou ubytovacieho štipendia, čo má tiež vplyv na príjmové pomery navrhovateľky. Odporca je v súčasnosti starobným dôchodcom a jeho starobný dôchodok je od 01.01.2021, 636,- eur mesačne. Odporca aj napriek dôchodkovému veku je nútený pracovať a vykonáva súdnoznaleckú činnosť ako súdny znalec v odbore stavebníctvo. Túto činnosť vykonáva už len sporadicky, z čoho plynie aj výška jeho príjmov z tejto činnosti. Čistý ročný príjem odporcu je na úrovni cca 4.400,- eur, čo predstavuje čistý mesačný príjem 366,- eur. Z uvedeného je zrejmé, že čistý mesačný príjem odporcu je na úrovni približne 1.000,- eur. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka s odporcom už niekoľko rokov nekomunikuje, nejaví o otca žiaden záujem, dokonca po zmene svojho telefónneho čísla túto skutočnosť odporcovi ani neoznámila, a z toho dôvodu navrhovateľku odporca ani nevedel kontaktovať. Keď sa navrhovateľka s odporcom náhodne stretnú v meste, navrhovateľka sa tvári, že svojho otca nevidí a ani ho nepozdraví. Takéto konanie navrhovateľky je potrebné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. V nadväznosti na toto, by mal súd rozhodnúť o zrušení vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že návrh navrhovateľky zamietne a zruší vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľke, alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd zrušil.
11. Navrhovateľke k vyjadreniu odporcu uviedla, že nesúhlasí s tým, že jej životná úroveň je nadštandardná. Nie je pravda, že študuje na tretej vysokej škole, ide iba o druhú vysokú školu. Dôvodnosť štúdia na druhej vysokej škole je daná tým, že prvá vysoká škola bola fakulta prírodných vied K. univerzity, a každému je zrejmé, že štúdium na lekárskej fakulte je pre budúce uplatnenie navrhovateľky výhodnejšie ako štúdium na prírodovedeckej fakulte. Nesúhlasila s tým, že sa voči odporcovi správala v rozpore s dobrými mravmi. Potvrdila, že vzťah medzi nimi je zlý a nezodpovedá vzťahu aký by mal byť medzi rodičom a dieťaťom. Avšak tento je vytvorený výlučne negatívnym až slovne agresívnym chovaním odporcu voči navrhovateľke, ktorá má z neho strach a preto sa mu vyhýba. Navrhla, aby odvolací súd zvýšil výživné na sumu 330,- eur mesačne.
12. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky v celom rozsahu rozporoval odvolanie navrhovateľky po skutkovej, vecnej aj právnej stránke. Navrhol, aby odvolací súd vyhovel jeho odvolaniu. Poukázal na to, že pri posudzovaní príjmu samostatne zárobkovej činnej osoby sa musí vychádzať z podaného daňového priznania a nemožno za príjmy podnikateľa považovať celý objem finančných prostriedkov, ktorý bol poukázaný na podnikateľský účet.
13. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že odvolanie navrhovateľky je čiastočne dôvodné.
14. V odvolacom konaní bolo možné vychádzať zo skutkových záverov súdu prvej inštancie týkajúcich sa zmeny pomerov navrhovateľky a odporcu od posledného rozhodnutia. Nesprávne bolo len právne posúdenie toho, aký je príjem odporcu z jeho znaleckej činnosti.
15. Pri zisťovaní čistého príjmu odporcu zo znaleckej činnosti nie je možné vychádzať len z úhrnu jeho príjmov, ktoré boli na jeho účet pripísané v určitom období, je potrebné zistiť aj to, akého vzťahu sa platba týka, akého obdobia a najmä je potrebné zistiť aj výšku nákladov potrebných na dosiahnutie príjmu. Pokiaľ nie je preukázaný opak (a v tomto prípade preukázaný nebol), je potrebné vychádzať z toho, že čistým príjmom odporcu je suma uvedená ako základ dane v jeho daňovom priznaní. Preto odvolací súd vychádza zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, že jeho príjem zo znaleckej činnosti je 5.177,-Eur ročne, čo mesačne činí cca 430,-Eur. Po pripočítaní starobného dôchodku vo výške 644,- Eur mesačne je teda čistý príjem odporcu cca 1.074,-Eur.
16. Je nepochybné, že odporca je otcom navrhovateľky a navrhovateľka sa pripravuje na pracovné uplatnenie štúdiom na vysokej škole, vyživovacia povinnosť odporcu teda trvá. Napriek tomu, že navrhovateľka študuje druhú vysokú školu, nemožno z tejto skutočnosti vyvodiť, že vyživovacia povinnosť odporcu zaniká v čase, kedy by mohla navrhovateľka ukončiť svoju prvú vysokú školu. Nie je možné z toho, že dieťa zmení vysokú školu, vyvodiť (bez zohľadnenia ďalších skutočností) zánik vyživovacej povinnosti v predpokladanom čase ukončenia prvej vysokej školy. Viacnásobná zmena vysokej školy my mohla signalizovať rozpor s dobrými mravmi a možnosť nepriznania výživného, v danom prípade sa o takýto prípad nejedná. Je bežné a je to akceptovateľné, že dieťa až po začatí štúdia na vysokej škole zistí, že jeho osobnosti (vedomostiam, povahe, cieľom, životnej situácii ...) viac zodpovedá iné štúdium a rozhodne sa pre zmenu vysokej školy. Navrhovateľka zmenila vysokú školu jedenkrát (nebolo preukázané, že to bolo dvakrát) a v druhom štúdiu už 4 roky riadne pokračuje.
17. Aj keď odporca uvádza, že navrhovateľka sa k nemu chová v rozpore s dobrými mravmi, nepozdraví ho, a nevšíma si ho, nemá na ňu kontakt, odvolací súd má za to, že dôkazy vykonané v tomto konaní nesvedčia o tom, že priznanie výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Samotná skutočnosť nezdravenia nie je dôvodom na nepriznanie výživného z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Nebolo teda dôvodné zrušiť vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľke.
18. Odvolací súd nepovažuje za nevyhnutné vysporiadať sa v konaní s každým jednotlivým výdavkom, ktoré oprávnená osoba má. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že navrhovateľka má v podstate bežné výdavky, ktoré má každý iný vysokoškolský študent, teda výdavky na ubytovanie, stravu, hygienické potreby, lieky, študijné pomôcky, voľnočasové aktivity. Pre rozhodnutie vo veci samej nie je podstatné vyčísliť za aké najmenšie náklady by navrhovateľka mohla v Y. bývať, stravovať sa a pod. Všetky tieto výdavky sú u navrhovateľky na prijateľnej úrovni. Výšku týchto výdavkov ovplyvňuje aj to, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča. To, že odporca si tento príjem zvyšuje ako dôchodca aj znaleckou činnosťou, nie je dôvodom na zníženie výživného, navrhovateľka aj v tejto situácii má právo podieľať sa na takto zvýšenej životnej úrovni svojho otca.
19. Vzhľadom na to, že odporca má len jednu vyživovaciu povinnosť k dcére, ktorá študuje na vysokej škole, výživné na túto dcéru by v zásade malo byť určené vo výške cca 20% z čistého príjmu odporcu, a preto odvolací súd za primeranú výšku výživného považuje sumu 220,-Eur mesačne počnúc od podania návrhu na súd.
20. Takto určené výživné kryje dostatočne všetky odôvodnené potreby navrhovateľky pri zachovaní pravidla, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča. Pokiaľ táto suma (spolu s
výživným druhého rodiča) nebude dostatočná na všetky potreby navrhovateľky, bude potrebné zvážiť, či sú všetky jej výdavky nevyhnutné - náklady na cigarety určite nevyhnutnými nie sú.
21. Ako obiter dictum odvolací súd uvádza, že pri určovaní výživného možno ako pomôcku použiť tabuľky vydané Ministerstvom spravodlivosti ČR (dostupné napr. tu: <https://justice.cz/web/msp? clanek=opatrovnicka-agenda>). Tieto zohľadňujú výšku príjmu rodiča povinného výživou, akú časť príjmu musí mať rodič k dispozícii pre svoje potreby, počet vyživovacích povinností, vek detí, mieru starostlivosti rodiča povinného výživou o deti. Výsledky nie sú záväzné (a už vôbec nie sú záväzné presné sumy výživného vypočítané podľa nich), súd môže zohľadniť aj iné právne alebo skutkovo významné okolnosti. Tieto tabuľky možno použiť najmä ako pomôcku pre zjednotenie súdnej praxe v otázke výšky výživného.
22. Vychádzajú z určeného výživného odvolací súd určil dlžné výživné na sumu 1.385,80,-Eur (17 mesiacov po 80 Eur a pomerná časť zvýšeného výživného za 10 dní októbra 2020 v sume 25,80,-Eur), ktoré umožnil odporcovi zaplatiť do 1 roka od právoplatnosti tohto rozsudku.
23. Z uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 3 ods. 1 CMP v spojení s § 388 CSP zmenil napadnutý rozsudok vo výrokoch I. , II. a III. a zvýšil výživné na 220,-Eur počnúc od podania návrhu a dlžné výživné v sume 1.385,80,-Eur umožnil odporcovi zaplatiť do jedného roka od právoplatnosti tohto rozsudku.
24. Výrok IV., ktorým bol zamietnutý návrh odporcu na zrušenie vyživovacej povinnosti, je vecne správny a bol odvolacím súdom potvrdený postupom podľa § 3 ods. 1 CMP v spojení s § 387 ods. 1 CSP.
25. Vzhľadom na to, že odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP o trovách celého konania, pričom výrok o trovách konania odvolací súd odôvodňuje ust. § 52 CMP. Na aplikáciu iného ako tohto všeobecného ustanovenia CMP odvolací súd nezistil dôvody.
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.