Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_7P-173-2014.pdf
PDF · 107.42 KB
No categories available
7P/173/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou Mgr. Martou Hrenčukovou, vo veci maloletej M.Q. N. nar. XX.XX. XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, dieťaťa rodičov W. U. nar. XX.XX. XXXX, opatrovateľky, bytom E. M. XX , zastúpenej právnou zástupkyňou Mgr. Monikou Dunčákovou, advokátkou, Košice Štúrová 20 a T. N. nar. XX.XX. XXXX, zamestnaného Hasičský záchranný zbor Rožňava, bytom V. V. XXX, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom, Rožňava Hviezdoslavova 4, na návrh rodičov, o úpravu stykov otca s maloletou takto
rozhodol:
Okresný súd Rožňava u p r a v u j e styky otca T. N. nar. XX.XX. XXXX s maloletou M. N. nar. XX.XX. XXXX každý párny týždeň v mesiaci v sobotu a v nedeľu od 9.00 hod. do 11.00 hod. a každý týždeň v stredu od 17.00 hod. do 18.30 hod. vždy v prítomnosti matky W. U. nar. XX. XX. XXXX s tým, že otec si maloletú v stanovený čas prevezme od matky pred jej bytom a v stanovený čas maloletú matke na tom istom mieste odovzdá.
Matka bude p o v i n á maloletú na styk s otcom riadne pripraviť, odovzdať a prevziať ju od otca v stanovený čas a na stanovenom mieste a byť prítomná počas stykov otca s maloletou.
Súd návrh rodičov v ostatnej časti z a m i e t a .
Súd z a v ä z u j e otca zaplatiť polovicu nákladov znaleckého dokazovania v sume 168,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že ďalšiu polovicu nákladov v sume 168,- Eur bude hradiť štát.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Otec svojím návrhom žiadal, aby súd upravil jeho styky s maloletou dcérou každý druhý párny týždeň cez víkend od soboty od 8.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu od 8.00 hod. do 17.00 hod. , počas jarných prázdnin každý párny rok prvú polovicu jarných prázdnin a každý nepárny rok druhú polovicu jarných prázdnin, počas veľkonočných sviatkov párny rok cez Veľkonočnú nedeľu a nepárny rok cez Veľkonočný pondelok od 8.00 hod. do 17.00 hod., na narodeniny maloletej každý párny rok dňa 26.05. od 8.00 hod. do 17.00 hod., počas letných prázdnin prvé dva júlové týždne a posledné dva augustové týždne stále v čase od 8.00 hod. prvého dňa do 17.00 hod. posledného dňa, počas zimných školských prázdnin a vianočných sviatkov párny rok na Štedrý deň 24.12. od 8.00 hod. do 17.00 hod. a od Silvestra 31.12. od 8.00 hod. do posledného dňa zimných prázdnin do 17.00 hod. a nepárny rok od 25.12. od 8.00 hod. do 30.12. do 17.00 hod. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozhodnutím tunajšieho súdu v máji 2013 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej je maloletá zverená do starostlivosti matky a on sa zaviazal prispievať na jej výživu po 80,- Eur mesačne. S matkou maloletej
žili spolu do apríla 2014, kedy sa odsťahoval. Už ani v čase spolužitia sa s matkou na ničom nezhodli a hádali sa aj pred maloletou. Nedohodli sa ani na tom, či maloletá bude navštevovať materskú školu, lebo matka so zápisom do materskej školy nesúhlasila. Odkedy nežijú spolu vyživovaciu povinnosť voči maloletej si plní, ale na stykoch s maloletou sa s matkou nedohodli. S dcérou sa stýka tak, že volá matke telefonicky a stretne sa s maloletou iba vtedy, kedy to matke vyhovuje. Nechce, aby za dcérou chodil poobede, trvá na tom, aby chodil ráno okolo 9.30 hod. S dcérou sa stretáva iba v prítomnosti matky vonku na ihrisku. Aj darčeky k jej narodeninám mohol odovzdať iba na ihrisku. Aj keď ide s dcérou na prechádzku, vždy je tam prítomná matka. V byte matky, odkedy nežijú spolu ešte nebol. Vzájomný vzťah medzi ním a maloletou je dobrý. V čase, keď žili spolu aj on sa o ňu staral, hral sa s ňou, kúpal ju, uspával ju a bol s ňou aj v neprítomnosti matky niekedy aj celý deň. Dcéra za matkou neplakala. Aj počas stykov s maloletou by sa o ňu dokázal postarať. Býva v rodinnom dome svojich rodičov, kde bývali aj predtým v čase spolužitia. Matka však tvrdila, že jeho rodičia zasahujú do spolužitia. Odkedy nežijú spolu, jeho sestra a starí rodičia sa stretli s maloletou iba raz na ihrisku. Otec ďalej uviedol, že stáva sa, že počas stykov s maloletou dcérou sa s matkou hádajú, lebo ona mu nič nedovolí. Jeho pracovný čas je nepravidelný, dva dni má 24 hodinové zmeny a potom má dva dni voľna. S dcérou sa stýka, keď má pracovné voľno. Podľa mesačného plánu služieb pracuje aj soboty a nedele. Služby by však mohol vymeniť a mohol by čerpať aj dovolenku.
Na pojednávaní dňa 07.10. 2014 po prevedenom dokazovaní rodičia súhlasili s tým, aby v súlade so znaleckým posudkom sa styky určitú dobu realizovali na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava v prítomnosti psychológa referátu psychologických služieb a preto súd pojednávanie za tým účelom odročil.
Na pojednávaní dňa 30.12. 2014 otec trval na svojom návrhu a uviedol, že styky prebiehali tak, ako to vyplýva z prečítanej správy. 06.12. 2014 na Mikuláša mu matka umožnila styk s maloletou o 11.55 hod. pred bytovkou, kde maloletej odovzdal darček. Maloletá sa na neho ani nepozrela, ani sa mu nepoďakovala. Boli spolu asi 20 minút a boli v hračkárstve, kde jej kúpil ešte plyšovú hračku. Keď sa matky spýtal, že kedy sa najbližšie môže s dcérou stretnúť matka uviedla, že rozhodne o tom súd. 23.12. 2014 poslal matke SMS na ktorú odpovedala nasledujúci deň s tým, že môže prísť o 10.30 hod. Za dcérou išiel so svojou rodinou, lebo nechce byť s matkou sám. Nemôže za to, že jeho otec kričal, nevie ako to bolo medzi matkou a jeho príbuznými, lebo on sa rozprával s dcérou a pomáhal jej odniesť darčeky. V budúcnosti sa s dcérou chce stýkať bez prítomnosti matky. Matka aj u psychologičky sa držala dcéry, nepustila ju a jemu nedovolila ani to, aby ju zdvihol do náručia. Od psychologičky odchádzali spoločne, s maloletou sa držali za ruku, ale matka nesúhlasila s tým, aby ich svojím autom odviezol domov a zavolala radšej taxík.
Matka vo svojej výpovedi uviedla, že s otcom maloletej nežije v spoločnej domácnosti od septembra 2012 a po úprave práv a povinností rodičov voči maloletej neobnovili spolužitie. V prenajatom byte v Rožňave býval otec a tam sa stretávali. Otec na výživu maloletej neprispieval, ale kupoval jej potrebné veci. Niekedy s dcérou v byte aj prespala, ale otec keď mal voľno išiel ku svojím rodičom. S návrhom otca nesúhlasí, pretože otcovi styky s dcérou umožňuje. Stalo sa, že maloletá s ním nechcela ísť, lebo sa ho bojí. Otec vplýva na ňu negatívne. 19.05. 2014 urobil pred maloletou cirkus. Chce, aby sa otec s maloletou stýkal iba v jej prítomnosti, lebo dcéra je ešte malá a je citovo na ňu naviazaná. Citová väzba medzi otcom a dieťaťom nie je vytvorená, lebo otec 80 % svojho voľného času trávil u svojich rodičov. Nie je pravdou jeho tvrdenie, že sa o maloletú staral, nikdy ju nekúpal, nenavaril a bol s ňou sám iba vtedy, keď stará matka ochorela a ona ju navštevovala v nemocnici. Trvalo to asi dva týždne a aj v tom čase sa dcéra sťažovala, že otec jej nedal plienky. Dcéra má totiž zdravotné problémy, má obstipáciu. Maloletá do škôlky nechodí, ale od septembra bude predškolské zariadenie navštevovať. Otcovi povedala, že do ktorej škôlky ju zapísala. Matka trvala na tom, že styky otca s maloletou by mali prebiehať iba v jej prítomnosti a čas a miesto styku bude závisieť od toho, kedy bude mať otec voľno v práci. Styky by mohli prebiehať aj dve a pol hodiny, ale stáva sa, že niekedy dcéra nechce ísť von s otcom. Podľa jej názoru, dcéra nechce byť s otcom preto, lebo prežívala to, čo sa medzi nimi dialo. Dvakrát ju z rodinného domu vyhodili, asistovala aj polícia. Nezhody boli, aj keď otec býval v byte. Otec maloletej sa nevie odpútať od svojej matky. O sebe uviedla, že jej matka 08.04. 2014 zomrela a s maloletou býva v byte rodičov so svojím otcom. Pracuje ako opatrovateľka a opatrovateľský príspevok poberá po 122,- Eur mesačne. Prácu si hľadá a hľadá si takú prácu, aby sa pritom mohla starať aj o maloletú. Maloletá dcéra ešte poobede spáva, alebo oddychuje od 13.00 hod. do 15.00 hod., potom sa hrá a chodí s ňou na vychádzky. Večer ju ukladá k spánku, niekedy o 18.30 hod. inokedy o 20.00 hod.
Starý pán, ktorého opatruje býva v tej istej bytovke, opatruje ho každý deň doobeda, alebo poobede hodinu až dve hodiny. Vtedy je maloletá s ňou, alebo s jej otcom.
Na pojednávaní dňa 30.12. 2014 matka uviedla, že styky otca s maloletou dcérou navrhuje upraviť každý týždeň v stredu od 17.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny alebo nepárny týždeň v mesiaci v sobotu a v nedeľu od 9.00 hod. do 10.00 hod. v jej prítomnosti tak, ako to uviedla aj jej právna zástupkyňa. Je pravdou, že na Mikuláša otcovi na SMS odpovedala až na druhý deň a dcéru pripravila na styk s otcom. Počas stykov neboli problémy, ale po týždni, keď otec prišiel so svojou matkou nastali ďalšie problémy. Preto chce, aby styky prebiehali v jej prítomnosti a mohli by prebiehať v detskom kútiku v škôlke, alebo v cukrárni, čo by bolo vhodnejšie, ako na ulici. Styky by však mohli prebiehať aj na detskom ihrisku. Matka poukázala aj na to, že počas návštevy cez vianočné sviatky dcéra nechcela zobrať darčeky, preto starý otec maloletej zo strany otca začal nadávať a bol vulgárny. Nemôže dieťa pozitívne ovplyvňovať, keď potom otec na ňu pred dieťaťom negatívne nadáva. Dcéra nikdy nebola viac ako hodinu s otcom a preto si myslí, že ani v budúcnosti dlhší čas nevydrží. Nezakazovala otcovi, aby sa informoval ohľadom maloletej v škôlke, ale dcére to neprospievalo a neustále tam chodila aj otcova matka.
Zo spisu tunajšieho súdu 7P/166/2013 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 16.05. 2013 bola schválená dohoda rodičov, na základe ktorej starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu po 80,- Eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 27.05. 2013.
Podľa správy od Mestského úradu Rožňava, otec má trvalý pobyt na uvedenej adrese v obci V. a matka a maloletá sú hlásené k trvalému pobytu na adrese E. M. XX.
Podľa správy od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov. Otec maloletej sa dostavil na ich úrad a uviedol, že matka mu neumožňuje pravidelné styky s maloletou dcérou a tieto styky prebiehajú iba v jej prítomnosti napriek tomu, že má vytvorené podmienky pre starostlivosť o dieťa počas stykov. Býva v rodinnom dome svojich rodičov, kde samostatne užíva kuchyňu, obývačku a detskú izbu, ako aj sociálne zariadenie. Otec trval na tom, že dieťa sa teší na stretnutie s ním a on jej vždy niečo aj odnesie. Kupuje jej aj potrebné veci a vyživovaciu povinnosť si plní pravidelne. Služby u zamestnávateľa vie zariadiť tak, aby sa s dcérou mohol pravidelne stýkať. Ďalšie deti nemá. Dňa 09.06. 2014 boli prešetrené pomery a bolo zistené, že starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka, ktorá s ňou býva v byte so svojím otcom a mladším bratom. Ide o trojizbový byt s príslušenstvom, kde sú vytvorené podmienky pre starostlivosť o dieťa. Vzťahy medzi rodičmi sa postupne zhoršovali a podľa tvrdenia matky otec už po narodení dcéry jej nevenoval patričnú starostlivosť. V minulosti ju brával k svojím rodičom, ale matka má pocit, že jeho rodičia ju nechcú a huckajú otca dieťaťa proti nej. Otec bol v poslednej dobe veľmi agresívny a maloletá bola neraz svedkom ich hádok, preto sa otca bojí. Navštívila s ňou aj klinického psychológa Mgr. Debnárikovú. Maloletá má i ďalší zdravotný problém so stolicou, čo podľa lekárov spôsobuje stres. Aj 19.05. 2014 počas stykov otca s maloletou boli nezhody medzi ňou a otcom dieťaťa. Matka trvala na tom, že otcovi nebráni v stykoch s dcérou, ale vzhľadom na zdravie maloletej a silnú citovú väzbu medzi ňou a dieťaťom by sa dcéra mala stretávať s otcom iba v jej prítomnosti.
Podľa predloženého psychologického nálezu Mgr. Renáty Debnárikovej, klinickej psychologičky, maloletá bola vyšetrená 15.05. 2014 so záverom, že ide o dieťa s adekvátnym psychomotorickým vývinom, u ktorej je zvýšená senzitivita, fixácia na matku a emočné ťažkosti. Vzhľadom k nízkemu veku nie je schopná formulovať svoj názor. Matka verbalizuje z jej strany ochotu ohľadom stretávania sa dcéry s otcom za jej prítomnosti s tým, že dieťa plače a je fixované na ňu. Je potrebné ju viesť k láske k otcovi, k starej matke, ku kontaktom s nimi, ale v danej situácii je dôležité tiež akceptovať pocity dieťaťa. Vhodné je prijať aktuálnu situáciu a netlačiť na dieťa, iba opatrne podsúvať stretávanie sa s otcom a jeho rodinou a v úvode je možný kontakt v prítomnosti matky. Dá sa predpokladať, že v kratšom časovom horizonte, ako aj zrením dieťa nadobudne väčšiu istotu a bude mať ochotu a túžbu stretávať sa s otcom a starými rodičmi aj bez prítomnosti matky.
Súd vo veci nariadil aj znalecké dokazovanie z odboru psychológie súdnou znalkyňou PhDr. Darinou Hubovou. Zo znaleckého posudku súd zistil, že maloletá má s matkou vzájomne veľmi intenzívnu citovú väzbu. Dieťa je na matku upnuté aj naopak, matka je vo vzťahu k dieťaťu úzkostlivo ochraňujúca. Vzájomný vzťah medzi dieťaťom a otcom je plytký, dieťa otca úplne neodmieta, ale nedôveruje mu, čo je v súvislosti s prežitými emocionálnymi stresmi od najútlejšieho detstva v rodinnom prostredí. Potrebná
je spolupráca matky s otcom, aby sa citová väzba dieťaťa k otcovi upevnila. Otec má maloletú rád, ale svojím správaním voči matke emocionálne zneisťuje dieťa, maloletá pociťuje úzkosť o matku i o seba, ak je svedkom konfliktov a incidentov medzi rodičmi, má sklon reagovať neuroticky, či psychosomatickými obtiažami. S prihliadnutím na nezrelú emocionalitu u maloletej, jej počínajúcu socializáciu, senzitívne reagovanie s prejavmi regresu na nižšiu vývinovú úroveň fungovania práva v súvislosti s prežívaným emocionálnym stresom na báze konfliktov medzi rodičmi znalec doporučuje spolupráca rodičov s referátom poradensko - psychologických služieb. Nie dieťa, ale najmä rodičia potrebujú pomoc, aby sa naučili vzájomne komunikovať, rešpektovať jeden druhého v záujme zdravého vývinu dieťaťa. Keď sa rodičia dohodnú na pravidlách a podmienkach stykov, keď sa otec naučí komunikovať s matkou bez arogancie a vulgárnych prejavov voči nej, otvorí si cestu k vytvoreniu vzťahu dôvery s dieťaťom a potom sa môžu styky realizovať aj bez prítomnosti matky. Dieťa musí byť emočne zrelšie, samostatnejšie, odpútať sa od matky, na ktorej citovo lipne. Znalkyňa doporučuje nechať dieťaťu čas, pravdepodobne až do nástupu školskej dochádzky. Nejde o to, že otec sa nedokáže o dieťa samostatne postarať, ale o citové potreby dieťaťa, ktoré stále preferuje prítomnosť matky pred otcom. V súčasnosti si záujem maloletej vyžaduje, aby sa styky s otcom realizovali v prítomnosti matky. Dieťa nedôveruje otcovi, absentuje spontánny citový prejav srdečnosti, radosti so stretnutia s otcom, dieťa nemá pocit bezpečia a istoty pri svojom otcovi. Rodičia sa budú musieť na stykoch otca s dieťaťom dohodnúť, vhodné by boli styky raz - dvakrát v týždni po skončení MŠ a každý párny alebo nepárny kalendárny týždeň v sobotu i v nedeľu na dve - tri hodiny. Až keď tieto styky budú prebiehať bez konfliktov, bude možné pristúpiť k rozšíreniu stykov a to aj bez prítomnosti matky. Striedavá osobná starostlivosť vôbec neprichádza do úvahy, vzhľadom na neschopnosť vzájomnej komunikácie rodičov a emocionálnu nezrelosť dieťaťa.
Vzhľadom na tieto závery znaleckého posudku a vzhľadom k tomu, že aj znalec doporučil spoluprácu rodičov s referátom poradenko - psychologických služieb, súd pojednávanie dňa 07.10. 2014 odročil za účelom tejto spolupráce, s čím súhlasili aj rodičia.
Podľa správy od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava zo dňa 01.12. 2014, dňa 24.11. 2014 sa uskutočnilo stretnutie s oboma rodičmi maloletej za prítomnosti klinického psychológa PhDr. Hrubejovej. Na začiatku stretnutia začala medzi rodičmi výmena názorov, ktorú iniciovala matka, nakoľko doteraz nie je psychicky vysporiadaná s otcom dieťaťa. Počas stretnutia neustále pripomínala nezhody a problémy, vyčítala otcovi dieťaťa krivdy, ktoré riešili v minulosti. Otec sa snažil s matkou komunikovať pokojne, vzájomne sa však nepočúvali, každý si presadzoval svoje. Rodičia boli upozornení, aby vychádzali zo záverov znaleckého posudku a aby sa nevracali do minulosti a sústredili sa na súčasnosť a na to, akým spôsobom si predstavujú realizáciu stykov otca s maloletou. Matka uviedla, že ona sa s otcom vie dohodnúť a styky sa môžu realizovať neobmedzene. Otec poukázal na skutočnosť, že s matkou sa ohľadom stykov nedá dohodnúť, z toho dôvodu chce, aby intervaly a podmienky styku otca s maloletou určil súd. Podľa záverov PhDr. Valérie Hrubejovej, klinického psychológa, dieťa nemá problém ani z jedným z rodičov, má k ním vybudované pozitívne citové väzby, je šťastné, keď sú spolu v pohode. Túto pohodu môže narušiť konfliktná komunikácia medzi rodičmi, atmosféra napätia, nevraživosti, výčitiek, robenia si naschvál. Obidvaja by sa mali psychicky vysporiadať s negatívnymi zážitkami z minulosti a sústrediť sa na šťastie a záujmy svojho spoločného dieťaťa, ktoré má právo na obidvoch rodičov. Rodičia sa zhodli na tom, že chcú, aby im súd určil interval a podmienky styku dieťaťa s otcom. Znalkyňa poukázala aj na to, že počas stykov po tom, keď sa situácia ukľudnila, aj dieťa bolo pokojné, usmievalo sa, komunikovalo a bolo v pohode. Presunulo sa do blízkosti otca, takže mala z oboch strán rodičov. Otec jej odovzdal darčeky, okrem iného aj vymaľovánky a spolu maľovali. Neskôr ju otec zobral na ruky a išli spolu prezerať ďalšie hračky. Hodinu sa otec s dieťaťom bez akýchkoľvek problémov hrali, komunikovali.
Súd vo veci vykonal dokazovanie aj ďalšími predloženými písomnými dôkazmi zo strany rodičov vrátane prehľadu stretávania sa otca s maloletou, čestného prehlásenia obyvateľov bytového domu na adrese V. XX E., nájomnej zmluvy a potvrdení od OO PZ Rožňava, odboru poriadkovej polície.
Po takto vykonanom dokazovaní právny zástupca otca poukázal na písomné vyjadrenia a podania, ako aj na to, že znalecké dokazovanie nebolo podané predpísaným spôsobom a poukázal aj na to, že nebolo by v prospech maloletej, aby styky prebiehali v prítomnosti matky, lebo konflikty a nedorozumenia rodičov by mohli negatívne vplývať na dieťa. Styky navrhol upraviť podľa návrhu otca v neprítomnosti matky.
Právna zástupkyňa matky taktiež trvala na všetkých písomných vyjadreniach a záveroch a navrhla rozhodnúť o stykoch otca s maloletou dcérou za prítomnosti matky. Poukázala pritom na závery všetkých
troch psychológov a najmä na to, že maloletá sa necíti emočne bezpečne bez prítomnosti matky, čo vo veľkej miere zapríčinil sám otec svojím krikom a nadávkami, čo u dieťaťa vyvoláva vnútorný nepokoj a nervozitu.
Kolízny opatrovník maloletej taktiež poukázal na prevedené dokazovanie a rozhodnutie vo veci ponechal na zváženie súdu.
V zmysle ustanovenia § 25 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom . Dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia súdu. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom súd. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí, alebo ho zakáže. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom, môže súd zmeniť i bez návrhu rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.
Úprava styku rodičov s maloletým dieťaťom je špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností. Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom. Súd styk rodičov s maloletým dieťaťom upraví iba vtedy, ak niet dohody rodičov o úprave ich styku s maloletým dieťaťom, teda ak sa rodičia o úprave tohto styku nedohodli, ako aj v prípadoch, že dohoda rodičov nezodpovedá záujmu maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní súdu je potrebné otázku styku, jeho časové vymedzenie a miesto stretávania posudzovať veľmi starostlivo. Rozhodujúce pritom sú okolnosti na strane maloletého dieťaťa, najmä jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti, denný režim, najmä so zreteľom na školské povinnosti a pod. Pri úprave stykov sú dôležité aj okolnosti na strane rodičov, ich vzájomný vzťah, ich časové a hospodárske možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti a iné. Ak je v záujme zdravého vývoja dieťaťa potrebné, súd môže v odôvodnených prípadoch styk dieťaťa s rodičom aj obmedziť alebo i zakázať.
Z prevedeného dokazovania vyplýva, že dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov. Právoplatným rozsudkom tunajšieho súdu v máji 2013 bola schválená dohoda rodičov, na základe ktorej starostlivosť o dieťa zabezpečuje matka a otec na jeho výživu prispieva po 80,- Eur mesačne. Matka sa o dieťa dobre stará a pre túto starostlivosť aj má vytvorené podmienky a predpoklady. Otec si vyživovaciu povinnosť voči maloletej plní, o dieťa prejavuje záujem, ale rodičia sa na stykoch otca s maloletou nedohodli. Styky prebiehajú v prítomnosti matky a aj počas stykov otca s maloletou sa prejavujú nezhody medzi rodičmi. Je teda preukázané, že návrh otca na úpravu stykov s maloletou dcérou je dôvodný. Zo záverov klinického psychológa Mgr. Debnárikovej, klinického psychológa PhDr. Hrubejovej, ako aj zo záverov znaleckého dokazovania súdnou znalkyňou PhDr. Darinou Hubovou jednoznačne vyplýva, že medzi maloletou a matkou je vzájomne veľmi intenzívna citová väzba, dieťa je na matku upnuté, pričom vzájomný vzťah medzi dieťaťom a otcom je plytký, keď maloletá síce otca neodmieta, ale mu nedôveruje. Znalkyňa pritom poukazuje na to, že je to v súvislosti s prežitými emocionálnymi stresmi od najútlejšieho detstva maloletej v rodinnom prostredí. Ide o dieťa s nezrelou emocionalitou, ktoré senzitívne reaguje práve v súvislosti s prežívaným emocionálnym stresom, pričom tento stres u nej vyvoláva konflikt medzi rodičmi. Z uvedených záverov a zo samotného znaleckého posudku pritom vyplýva aj tá skutočnosť, že rodičia sami potrebujú pomoc, aby sa naučili vzájomne komunikovať, rešpektovať jeden druhého v záujme zdravého vývinu ich dieťaťa. Dieťa v súčasnosti ešte nie je emočne zrelé na to, aby styky otca s ňou prebiehali v neprítomnosti matky. Dieťa sa musí odpútať od matky a byť emočne zrelšie, na čo potrebuje čas. Nevyhnutné je pritom aj to, aby rodičia začali normálne komunikovať, čím sa začne budovať aj vzájomná dôvera medzi dieťaťom a otcom. Vychádzajúc z týchto skutočností, teda záujem maloletej si vyžaduje, aby styky otca s ňou naďalej prebiehali v prítomnosti matky. Preto súd styky otca s maloletou upravil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda každý párny týždeň v mesiaci v sobotu a v nedeľu od 9.00 hod. do 11.00 hod. a každý týždeň v mesiaci v stredu od 17.00 hod. do 18.30 hod. s tým, že tieto styky budú prebiehať v prítomnosti matky. Pokiaľ sa preukáže, že tieto styky otec bude pravidelne využívať a rodičia počas týchto stykov otca s maloletou sa budú riadiť pokynmi, ktoré sú uvedené v samotnom znaleckom posudku a styky budú v samotnom záujme maloletej, rodičia budú mať možnosť sa dohodnúť resp. podať návrh na súd a požiadať o zmenu stykov otca s maloletou dcérou.
Súd vo veci nariadil aj znalecké dokazovanie z odboru psychológie súdnou znalkyňou PhDr. Darinou Hubovou. Znalkyňa náklady znaleckého posudku vyúčtovala sumou 336 ,- Eur. Je preukázané, že otec maloletej je riadne zamestnaný a má pravidelný mesačný príjem, teda nespĺňa podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, preto ho zaviazal v súlade s ustanovením § 148 O.s.p. uhradiť polovicu trov znaleckého dokazovania v sume 168,- Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet tunajšieho súdu. Matka je nezamestnaná a za opatrovanie blízkej osoby poberá opatrovateľský príspevok v sume 122,- Eur mesačne a okrem tohto príjmu a prídavkov na maloletú nemá iný príjem, teda spĺňa podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd ju preto nezaviazal uhradiť druhú polovici nákladov za znaleckého dokazovanie a rozhodol tak, že druhú polovicu nákladov bude hradiť štát.
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ O s p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 250a /, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia / § 251 ods. 1 O.s.p. /