Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-241-2014.pdf
PDF · 70.62 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/241/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti E. H. nar. XX.XX.XXXX a F. nar. XX.XX.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach detí rodičov J. E. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na M. ul. č. XX v V. zastúpenej advokátom JUDr. Marošom Minčíkom so sídlom na Štúrovej ul. č. 7 v Košiciach a Ľ. E. nar. X.X.XXXX bývajúceho na M. ul. č. XX v Košiciach zastúpeného advokátkou JUDr. Frederikou Birkovou so sídlom na Rastislavovej ul. č. 68 v Košiciach v konaní o určenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo 16.4.2014 č.k. 23P/172/2013-92 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal otca prispievať na výživu mal. H. výživné 150,- € mesačne a mal. F. výživné 120, - € mesačne od 28.1.2013 do 25.6.2013 a zaplatiť dlžné výživné od 28.1.2013 do 25.6.2013 pre mal. H. 326,98, - € a mal. F. 245,34, - € do troch dní od právoplatnosti rozsudku matke maloletých detí. O trovách účastníkov rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Konštatoval, že konajúci súd nesprávne vec právne posúdil, pretože ho zaviazal zaplatiť výživné od 28.1.2013 do 25.6.2013, teda od podania návrhu matky o nariadenie predbežného opatrenia a nie od podania návrhu na určenie výživného z 28.8.2013. Zdôraznil, že konajúci súd priznal výživné spätne bez toho, aby sa zaoberal dôvodmi hodnými osobitného zreteľa v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine a napadnuté rozhodnutie odôvodnil nesprávne tým, že v súlade s § 76 ods. 3 O.s.p. mal súd v tejto veci konať bez návrhu a táto nečinnosť súdu nemôže byť v neprospech maloletých detí. V závere odvolania vytkol súdu prvého stupňa, že nesprávne určil dlžné výživné, pretože nezohľadnil skutočnosť, že v januári 2013 navrhovateľka vybrala z účtu v banke jeho výsluhový dôchodok 576,35,- €, z ktorého podľa jeho názoru pripadalo na výživné za tento mesiac 270,- €.
Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca vyslovila názor, že napadnuté rozhodnutie je správne a odvolanie otca považuje za neopodstatnené, nakoľko jeho obsahom bol len opis priebehu konania bez konkrétnych dôvodov nesprávnosti rozhodnutia. Zdôraznila, že nepodanie návrhu na určenie výživného súbežne s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia nemôže byť podľa jej názoru v neprospech mal. detí, čo potvrdzuje aj ustanovenie § 76 ods. 3 O.s.p., ktoré v takom prípade určuje povinnosť súdu začať konanie bez návrhu. Konštatovala, že otec sa odvolaním len snaží zmeniť rozhodnutie o výške výživného vo
svoj prospech. K odvolacím námietkam týkajúcim sa výsluhového dôchodku, ktorý mala vybrať z účtu v banke uviedla, že sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, ktorý túto skutočnosť vyhodnotil tak, že sa netýka obdobia, za ktoré sa určuje výživné, preto na ňu pri rozhodovaní vo veci neprihliadol.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa §-u 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s §-om 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o výživnom pre mal. deti. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie v súlade s §-om 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami odporcu uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o jeho vyživovacej povinnosti k maloletým. K odvolacím námietkam dodáva, že priznanie výživného od podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu , že súd, ktorý o ňom konal nepostupoval v súlade s §-om 76 ods. 2 O.s.p. teda nezačal vo veci konať aj bez návrhu, považuje za dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle ust. § 77 ods.1 Zákona o rodine, pretože túto skutočnosť nezapríčinila navrhovateľka svojou nečinnosťou. Dôvody hodné osobitného zreteľa podľa §- u 77 ods. 1 Zákona o rodine sú také dôvody, ktoré nezapríčinili oprávnené osoby svojou nečinnosťou resp. ľahostajným prístupom k súdnemu konaniu, ale ktoré nastali bez ich zavinenia a spôsobili, že vo veci sa nezačalo konať v čase, kedy vznikol nárok na určenie výživného pre maloleté deti. Je na uvážení konajúceho súdu, ktoré dôvody takto vyhodnotí. Odvolací súd zdôrazňuje, že vo veciach starostlivostí súdu o maloletých sa v prvom rade posudzuje záujem maloletého dieťaťa a dodáva, že žiadne procesné pochybenie nemôže byť v rozpore s jeho záujmom, preto je v tomto prípade nevyhnuté vyhodnotiť dôvody, uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku ako dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle §-u 77 ods. 1 Zákona o rodine. Nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku spočívajúci v tom, že súd prvého stupňa neoznačil dôvody na základe, ktorých vo veci rozhodol za hodné osobitného zreteľa nespôsobuje, že rozhodnutie je vecne nesprávne. Z jeho obsahu nepochybne vyplýva akými úvahami sa konajúci súd pri rozhodovaní riadil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil, preto ho odvolací súd považuje za vecne správne. Na základe týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa §-u 219 ods. 1 O.s.p. a podľa ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, nakoľko žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal ( § 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z. ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.