Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/241/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti E. H. nar. XX.XX.XXXX a F. nar. XX.XX.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach detí rodičov J. E. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na M. ul. č. XX v V. zastúpenej advokátom JUDr. Marošom Minčíkom so sídlom na Štúrovej ul. č. 7 v Košiciach a Ľ. E. nar. X.X.XXXX bývajúceho na M. ul. č. XX v Košiciach zastúpeného advokátkou JUDr. Frederikou Birkovou so sídlom na Rastislavovej ul. č. 68 v Košiciach v konaní o určenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo 16.4.2014 č.k. -92 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal otca prispievať na výživu mal. H. výživné 150,- € mesačne a mal. F. výživné 120, - € mesačne od 28.1.2013 do 25.6.2013 a zaplatiť dlžné výživné od 28.1.2013 do 25.6.2013 pre mal. H. 326,98, - € a mal. F. 245,34, - € do troch dní od právoplatnosti rozsudku matke maloletých detí. O trovách účastníkov rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Konštatoval, že konajúci súd nesprávne vec právne posúdil, pretože ho zaviazal zaplatiť výživné od 28.1.2013 do 25.6.2013, teda od podania návrhu matky o nariadenie predbežného opatrenia a nie od podania návrhu na určenie výživného z 28.8.2013. Zdôraznil, že konajúci súd priznal výživné spätne bez toho, aby sa zaoberal dôvodmi hodnými osobitného zreteľa v zmysle Zákona o rodine a napadnuté rozhodnutie odôvodnil nesprávne tým, že v súlade s mal súd v tejto veci konať bez návrhu a táto nečinnosť súdu nemôže byť v neprospech maloletých detí. V závere odvolania vytkol súdu prvého stupňa, že nesprávne určil dlžné výživné, pretože nezohľadnil skutočnosť, že v januári 2013 navrhovateľka vybrala z účtu v banke jeho výsluhový dôchodok 576,35,- €, z ktorého podľa jeho názoru pripadalo na výživné za tento mesiac 270,- €.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca vyslovila názor, že napadnuté rozhodnutie je správne a odvolanie otca považuje za neopodstatnené, nakoľko jeho obsahom bol len opis priebehu konania bez konkrétnych dôvodov nesprávnosti rozhodnutia. Zdôraznila, že nepodanie návrhu na určenie výživného súbežne s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia nemôže byť podľa jej názoru v neprospech mal. detí, čo potvrdzuje aj ustanovenie , ktoré v takom prípade určuje povinnosť súdu začať konanie bez návrhu. Konštatovala, že otec sa odvolaním len snaží zmeniť rozhodnutie o výške výživného vo

svoj prospech. K odvolacím námietkam týkajúcim sa výsluhového dôchodku, ktorý mala vybrať z účtu v banke uviedla, že sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, ktorý túto skutočnosť vyhodnotil tak, že sa netýka obdobia, za ktoré sa určuje výživné, preto na ňu pri rozhodovaní vo veci neprihliadol.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212 ods. 1 bez nariadenia pojednávania podľa §-u 214 ods. 2 v spojení s §-om 156 ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o výživnom pre mal. deti. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie v súlade s §-om 132 vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami odporcu uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o jeho vyživovacej povinnosti k maloletým. K odvolacím námietkam dodáva, že priznanie výživného od podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu , že súd, ktorý o ňom konal nepostupoval v súlade s §-om 76 ods. 2 teda nezačal vo veci konať aj bez návrhu, považuje za dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle ust. Zákona o rodine, pretože túto skutočnosť nezapríčinila navrhovateľka svojou nečinnosťou. Dôvody hodné osobitného zreteľa podľa §- u 77 ods. 1 Zákona o rodine sú také dôvody, ktoré nezapríčinili oprávnené osoby svojou nečinnosťou resp. ľahostajným prístupom k súdnemu konaniu, ale ktoré nastali bez ich zavinenia a spôsobili, že vo veci sa nezačalo konať v čase, kedy vznikol nárok na určenie výživného pre maloleté deti. Je na uvážení konajúceho súdu, ktoré dôvody takto vyhodnotí. Odvolací súd zdôrazňuje, že vo veciach starostlivostí súdu o maloletých sa v prvom rade posudzuje záujem maloletého dieťaťa a dodáva, že žiadne procesné pochybenie nemôže byť v rozpore s jeho záujmom, preto je v tomto prípade nevyhnuté vyhodnotiť dôvody, uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku ako dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle §-u 77 ods. 1 Zákona o rodine. Nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku spočívajúci v tom, že súd prvého stupňa neoznačil dôvody na základe, ktorých vo veci rozhodol za hodné osobitného zreteľa nespôsobuje, že rozhodnutie je vecne nesprávne. Z jeho obsahu nepochybne vyplýva akými úvahami sa konajúci súd pri rozhodovaní riadil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil, preto ho odvolací súd považuje za vecne správne. Na základe týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa §-u 219 ods. 1 a podľa ods. 2 sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, nakoľko žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal ( , ).

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( zák č. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.