Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 69 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (77)Rozsudok_8Co-549-2014.pdf
PDF · 96.44 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/549/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s. r. o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom X., W. 8, proti žalovanej: P. O., rod. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. 5, o zaplatenie sumy 1.367,65 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 5C/140/2013-80 zo dňa 05. mája 2014, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol a vo výroku o trovách konania potvrdzuje.
V ostatnej časti ostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom č. k. 5C/140/2013-80 zo dňa 05. 05. 2014 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 776,18 eur s 8,75 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 13. 03. 2013 do zaplatenia, pričom zaplatenie priznanej pohľadávky povolil žalovanej v splátkach po 50,- eur mesačne splatných vždy do 20. dňa príslušného mesiaca tak, že prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (výrok I.). Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (výrok II.). Žalobcovi voči žalovanej priznal náhradu pomernej časti trov konania vo výške 42,43 eur pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 29,64 eur a ďalších trov vo výške 12,79 eur, ktorú uložil žalovanej zaplatiť zástupcovi žalobcu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.).
V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou dňa 21. 11. 2013 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.367,65 eur spolu s 8,75 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.075,75 eur za obdobie od 13. 03. 2013 do jej zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo dňa 09. 07. 2010 k uzavretiu zmluvy o splátkovom úvere, podľa ktorej bol žalovanej poskytnutý spotrebný úver vo výške 912,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v splátkach od prvého čerpania úveru do 31. 07. 2010 vo výške 12,42 eur mesačne k poslednému dňu kalendárneho mesiaca (splátka vo výške úrokov a poplatkov) a od 11. 08. 2010 v 60-tich mesačných splátkach (splátky istiny, úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov, nákladov banky spojených s úverom) po 24,98 eur mesačne k 11. dňu v kalendárnom mesiaci, s konečnou splatnosťou úveru 11. 07. 2015. Celková čiastka spojená s úverom
bola vyčíslená na 1.524,22 eur, pri RPMN 25,43 % a fixnej úrokovej sadzbe 17,90 % p. a. Priemerná hodnota RPMN bola uvedená vo výške 24,14 eur. Poplatok za správu úveru bol dohodnutý vo výške 1,99 eur mesačne. Bol tiež uvedený spracovateľský poplatok 13,24 eur uhradený pri uzatvorení zmluvy. Úrok z omeškania bol uvedený vo výške 8 % p. a. a poplatok za upomienku 23,24 eur.
Pri uzavretí zmluvy bol stiahnutý spracovateľský poplatok 13,24 eur, ktorý bol odpočítaný od istiny úveru a tak bezhotovostné čerpanie úveru predstavovalo rozdiel dojednanej výšky úveru a tohto poplatku.
Listom zo dňa 27. 02. 2013 veriteľ oznámil žalovanej, že z dôvodu uvedeného v bode 7.6.1 písm. a) všeobecných obchodných podmienok k 18. 02. 2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru a žalovanú vyzval na úhradu dlžnej pohľadávky vo výške 1.424,15 eur do 10 dní od prevzatia oznámenia. Lehota na zaplatenie dlhu uplynula dňom 07. 03. 2013 a tak sa dňom 08. 03. 2013 dostala žalovaná do omeškania s vrátením nesplatenej časti úveru.
Podľa súdu nebolo sporné, že zmluva, na podklade ktorej si žalobca uplatnil žalovanú pohľadávku, je s ohľadom na charakter subjektov, ktoré ju uzatvárali (ako veriteľ - postupca, ktorý je bankou a konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a ako dlžník žalovaná - spotrebiteľ - fyzická osoba nekonajúca pri jej uzatváraní a plnení v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti), spotrebiteľskou zmluvou. Konkrétne ide o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“). Na takýto vzťah je preto potrebné aplikovať okrem ustanovení zákona č 129/2010 Z. z. aj ustanovenia OZ upravujúce režim spotrebiteľských zmlúv (§ 52 a nasl. OZ) v znení účinnom v čase vzniku zmluvného vzťahu postupcu so žalovanou, bez ohľadu na to, či zmluva bola uzatvorená podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka alebo iného právneho predpisu. Zmluvná voľnosť pri spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na to podľa akého predpisu boli uzavreté, sa môže pohybovať len v medziach všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv obsiahnutej v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v tom smere, že s poukazom na cit. ust. § 54 ods. 1 OZ sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovuje zákon č. 129/2010 Z. z. v § 9, ktorý v odseku 2 stanovuje náležitosti takejto zmluvy. Nedostatok náležitosti uvedených v § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/, má v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ cit. zákona za následok, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Súd po oboznámení sa s obsahom úverovej zmluvy dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní úverovej zmluvy neaplikoval dôsledne ust. § 9 ods. 2 písm. j/ a k/ cit. zákona.
Mal za to, že i keď úverová zmluva obsahuje určité vymedzenie predpokladov použitých na výpočet RPMN, nie je z tohto vymedzenia zrejmé, či pri výpočte RPMN bol zohľadnený aj spracovateľský poplatok 13,24 eur, keďže v predpokladoch na výpočet RPMN je zmienka len o výške úrokovej sadzby a poplatku za správu úveru.
Podľa názoru súdu úverová zmluva neobsahovala ani náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. Úverová zmluva neobsahuje uvedenie konkrétnej výšky splátky samotnej istiny a dojednaných úrokov, keďže obsahuje len uvedenie výšky súhrnnej splátky (ktorá pokiaľ ide o mesačné splátky podľa výslovného vymedzenia zahŕňa splátku istiny, úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a nákladov banky spojených s úverom), z čoho nie je zrejmé, koľko z jednotlivej splátky je splátka na istinu úveru, koľko na zmluvné úroky, koľko na poplatky atď.
Pre uvedené nedostatky zmluvy je potrebné úver na jej podklade poskytnutý žalovanej žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom, považovať s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. za úver bez úrokov a bez poplatkov.
Nebolo sporné, že žalovaná z poskytnutého úveru uhradila sumu 122,58 eur. Skutočná výška úverových prostriedkov, ktoré boli žalovanej poukázané, predstavovala sumu 898,76 eur, celkovo zostáva žalovanej vrátiť sumu 776,18 eur, ohľadne ktorej súd žalobe vyhovel, keď mal preukázané, že žalobou uplatnený nárok bol postúpený žalobcovi.
Zároveň súd priznal žalobcovi uplatnený 8,75 %-ný ročný úrok z omeškania za obdobie od 13. 03. 2013, ku ktorému dňu už bola nesporne žalovaná v omeškaní so zaplatením priznanej pohľadávky.
Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní prevažný úspech vo veci, právo na náhradu ich pomernej časti. Žalobca mal úspech v časti uplatneného nároku vo výške rozsahu 854,14 eura (po vyčíslení priznaných úrokov z omeškania, t. j. v rozsahu 57,8 %) a vo zvyšných 42,2 %, predstavujúcich úspech žalovanej, bol neúspešný. Teda tzv. čistý úspech žalobcu predstavoval 15,6 %. Dôvodne vzniknuté a uplatnené trovy žalobcu v celkovej výške 272,03 eur pozostávajú z trov právneho zastúpenia 190,03 eur za 2 úkony právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia a podanie žaloby (2 x 1 úkon á 71,37 eur - zo základu 1.367,65 eur + režijný paušál 7,81 eur + 20 % DPH) a z iných (ďalších) trov predstavujúcich zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 82,- eur. Zo sumy 190,03 eur predstavuje 15,6 % sumu 29,64 eur a zo sumy 82,- eur predstavuje 15,6 % priznaných 12,79 eur. Žalobcovi priznané trovy je žalovaná povinná s poukazom na § 149 ods. 1 O. s. p. zaplatiť zástupcovi žalobcu.
S poukazom na ust. § 160 ods. 1 veta druhá O. s. p. súd s ohľadom na žiadosť žalovanej a jej pomery, zohľadniac aj výšku priznaného nároku, povolil žalovanej zaplatenie priznanej istiny s úrokom z omeškania v splátkach. S poukazom na § 160 ods. 1 časť vety prvej za bodkočiarkou O. s. p. z tých istých dôvodov stanovil žalovanej dlhšiu, a to 30-dňovú lehotu na zaplatenie priznaných trov konania.
Proti tomuto rozsudku proti výroku, ktorým súd žalobný návrh vo zvyšku zamietol a proti výroku o náhrade trov konania, podal žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanú zaviaže zaplatiť žalobcovi istinu 591,47 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % p. a. zo sumy 299,57 eur od 13. 03. 2013 do zaplatenia a trovy konania v sume 362,49 eur, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Správnym posúdením veci by súd prvého stupňa dospel k právnemu názoru, že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie celej uplatnenej peňažnej pohľadávky.
Predmetná úverová zmluva obsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase jej uzavretia, vrátane výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je totiž dojednaná mesačná splátka úveru v sume 24,98 eur mesačne so splatnosťou k 11. dňu v mesiaci, celkom 60 splátok, výška úroku 17,9 % p. a., ako aj výška poplatku za správu úveru v sume 1,99 eur mesačne. Mesačná splátka v sume 24,98 eur v sebe zahŕňa všetky tri zložky, teda časť splátky na istinu, časť splátky na zmluvné úroky 17,9 % p. a. a časť splátky na poplatok za správu úveru v sume 1,99 eur mesačne.
Obsahom znenia zákona § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, ako sa nesprávne domnieva súd prvého stupňa, nie je založenie povinnosti v zmluve rozdeliť splátku úveru na tri samostatné splátky: splátku istiny, úrokov z omeškania, poplatkov ale vymedziť zložky splátky. Túto skutočnosť potvrdzuje aj bežná banková prax, keď v drvivej väčšine spotrebiteľských úverov je dojednaná splátka úveru vždy jednou splátkou, ktorá zahŕňa všetky zložky.
Žalobca si zároveň uplatnil trovy konania v sume 362,49 eur, ktoré pozostávajú zo zaplatených trov konania pred súdom prvého stupňa v sume 272,03 eur a trov odvolacieho konania v sume 90,46 eur (súdny poplatok 35 eur a trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní za jeden úkon právnej pomoci
- podanie odvolania v sume 35 eur).
Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p.,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol a vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.).
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať, a v podstatných bodoch na ne odkazuje, keď zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevysporiadal už súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.
Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že v konaní nebolo sporným, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou, založený úverovou zmluvou zo dňa 09. 07. 2010, je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy. Preto je na tento právny vzťah potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru, predovšetkým príslušné ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy. Jednou z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z.). Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a zároveň aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať aj nároky, na ktoré nemá právo. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy v ust. § 11 ods. 1 sankcionoval neuvedenie náležitostí § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1 v úverovej zmluve tým, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Súd prvého stupňa preto správne pristúpil k prieskumu, či zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, a dospel k správnemu záveru, že predmetná zmluva neobsahuje základnú obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona, t. j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom odvolateľa uvedeným v odvolaní, že predmetné ustanovenie nemá za úlohu založiť povinnosť v zmluve rozdeliť splátku úveru na tri samostatné splátky, ale vymedziť zložky splátky, tieto však musia byť uvedené tak, aby bolo bez akýchkoľvek pochybností zrejmé aká časť splátky je určená na úhradu istiny, aká na úhradu úrokov a aká na úhradu poplatkov. Pokiaľ odvolateľ poukazoval na bankovú prax v danej oblasti, toto samo o sebe neznamená, že by mala byť táto skutočnosť známa žalovanej ako spotrebiteľovi. Právny predchodca žalobcu neformuloval zmluvu pre súd, ale pre klienta - spotrebiteľa, a preto je nutné, aby boli (vzhľadom na ochranu spotrebiteľa) podmienky zmluvy zrejmé spotrebiteľovi. V danom prípade zmluva neobsahuje takéto vymedzenie zložiek splátky. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že v rámci „vymedzenia“ zložiek splátok uvedených v zmluve by splátka 24,98 eur mala zahŕňať i splátku úrokov z omeškania, hoci v danom štádiu tieto ešte nevznikli, keďže žalovaná sa pri uzavretí zmluvy zrejme do omeškania ešte nedostala. Z takto formulovaného vymedzenia splátky potom nie je dostatočne zrejmé úhradu akých konkrétnych zložiek, v akej výške, splátka predstavuje. Vzhľadom na uvedené prvostupňový súd správne posúdil zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov.
Súd prvého stupňa potom správne ustálil, že žalobca mal právo na vrátenie len skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru, bez úrokov z úveru či iných poplatkov. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď žalovanú zaviazal len na zaplatenie rozdielu medzi skutočne poskytnutou sumou (898,76 eur) a celkovo zaplatenou sumou (122,58 eur), t. j. na sumu 776,18 eur a z tejto sumy priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne a vo zvyšku nárok žalobcu uplatňovaný nad tento rozsah ako nedôvodný zamietol.
V súvislosti s podaným odvolaním odvolací súd zároveň poukazuje na to, že jedným z dôvodov, pre ktoré mal súd prvého stupňa za to, že poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov, bolo i porušenie
povinnosti uvedenej v § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z., keď z úverovej zmluvy pri uvedení predpokladov pre výpočet RPMN nie je zrejmé, či pri výpočte RPMN bol zohľadnený aj spracovateľský poplatok 13,24 eur, keďže v predpokladoch na výpočet RPMN je zmienka len o výške úrokovej sadzby a poplatku za správu úveru. Vo vzťahu k uvedenému právnemu záveru súdu však odvolacie námietky žalobcom neboli podané.
Pokiaľ ide o náhradu trov konania, okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania náležite aplikoval zásadu úspechu v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov a i v tejto časti rozhodol vecne správne.
Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok okresného súdu, vrátane výroku o trovách konania, podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
Vo zvyšnej časti, ktorá nebola odvolaním žalobcu napadnutá, ponechal odvolací súd rozsudok okresného súdu nedotknutý.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O. s. p. Úspešným účastníkom odvolacieho konania bola žalovaná, ktorá si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, preto jej súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.