Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/57/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľky - Bc. K. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. XA/XXXX, X., v zastúpení - JUDr. Vladimír Hraško, advokát so sídlom Advokátskej kancelárie ul. D. R. Y. XX, B. proti odporcom: 1/ Ing. E. Y., nar. XX.X.XXXX, 2/ D. Y., nar. X.X.XXXX, obaja bytom bytom T. XA/XXXX, X., o určenie výživného, na základe odvolania navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. - 154 zo dňa 9.4.2014 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi 1/ povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške 200 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky s účinnosťou od 22.11.2012. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 22.11.2012 do 30.4.2014 vo výške 972,55 eur povolil súd odporcovi 1/ splácať v mesačných splátkach po 80 eur k rukám navrhovateľky spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky okresný súd zamietol. Obdobne zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala zaviazať odporcu 1/ a odporkyňu 2/ prispievať na jej výživu spoločne a nerozdielne výživným vo výške 350 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám s účinnosťou od 22.11.2012. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Okresný súd postupujúc podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine v spojení s § 65 ods. 3, § 75 ods. 1,2 Zákona o rodine konštatoval čiastočnú opodstatnenosť návrhu navrhovateľky.

Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že navrhovateľka navštevuje Paneurópsku vysokú školu, fakultu práva, 1.ročník externého magisterského štúdia v akademickom roku 2012/2013, v akademickom roku 2013/2014 je študentkou 2. ročníka, v študijnom programe právo, 2. stupeň štúdia Mgr., forma štúdia - denná. Navrhovateľka preukázala výdavky ( mesačné ) súvisiace so štúdiom v rozhodnom období, ide o výdavky za ubytovanie od septembra 2012 do 30.6.2013 vo výške 59,84 eur, od 1.7.2013 vo výške 125 eur, splátka pôžičky na školné mesačne 12,23 eur. Výdavky má i so stravou, ošatením, ide o bežné výdavky a ďalej má výdavky s cestovným, električenka mesačne stojí 13,40 eur. Výdavok 50 eur za mobilný telefón nie je podľa názoru súdu výdavkom nevyhnutným.

Vykonané dokazovanie preukázalo i to, že navrhovateľka si privyrábala v rozhodnom období brigádnickou činnosťou. Za obdobie mesiacov 9, 10, 11, 12 roku 2012 úhrn zúčtovaných a vyplatených

príjmov zo závislej činnosti bol vo výške 1.251,75 eur, čiastkový základ dane 1.251,75 eur, úhrn preddavkov na daň 237,82 eur. Platiteľom dane bol zamestnávateľ ResGrande, jazyková škola, Bratislava, Kazanská 19. Úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti u zamestnávateľa Ticket Portal SK, s.r.o., Radlinského 27, Bratislava bol vo výške 4.479,07 eur, zúčtované a vyplatené za mesiace 2-12, roku 2012, čiastkový základ dane 4 479,07 eur, úhrn preddavkov na daň 850,97 eur. Zo správy zamestnávateľa Ticket Portal SK, s.r.o. okresný súd zistil, že navrhovateľka pracuje na základe dohody o brigádnickej práce študenta od roku 2012. Jej čistá mzda za rok 2013 predstavovala sumu 2 618 eur, za rok 2014 - január a február vo výške 285,96 eur. Navrhovateľka mala príjem zo závislej činnosti aj u spoločnosti Panorama City, s.r.o., na základe dohody o brigádnickej práci študenta za rok 2013 v celkovej výške v čistom 481,05 eur.

Odporcovia 1/, 2/ sú manželia, žijú v spoločnej domácnosti. Okrem navrhovateľky majú ďalšie dve vyživovacie povinnosti k dcére D. študujúcej v 5. ročníku Žilinskej univerzity a k maloletej D., ktorá má 9 rokov. Ich výdavky súvisia s bývaním, platia poplatky za užívanie bytu 296 eur, hypotekárny úver a spotrebné úvery spolu mesačne 1.340 eur, dôchodkové poistenie mesačne 260 eur. Odporca 1/ je zamestnaný, v roku 2012 jeho čistý príjem predstavoval 3.975 eur mesačne, v roku 2013 vo výške 5.291 eur. Odporkyňa 2/ je nezamestnaná dlhšiu dobu, v rozhodnom období bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, od novembra 2013 je samostatne zárobkovo činnou osobou bez príjmu.

Okresný súd výživné určil na navrhovateľku sumou 200 eur mesačne od podania návrhu, teda od 22.11.2012, riadil sa pri určení výživného voľnou úvahou a k plneniu vyživovacej povinnosti v tejto sume zaviazal len odporcu 1/, vzhľadom k tomu, že nebolo možné spoločne a nerozdielne zaviazať obidvoch rodičov prispievať na výživu navrhovateľky, pretože každý z rodičov má vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu a ich možnosti a schopnosti sa posudzujú individuálne. Určená výška výživného, podľa názoru okresného súdu zodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľky, ale i možnostiam a schopnostiam odporcu 1/, keďže ten má ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Odporca 1/ pritom platí všetky poplatky súvisiace s vedením spoločnej domácnosti, keď bola odporkyňa 2/ dlhšiu dobu nezamestnaná, podnikať začala až v novembri 2013 a z podnikania nemá príjem. Odporca 1/ spláca i úvery, pričom jeden z úverov bol použitý aj na štúdium navrhovateľky v zahraničí, v Amerike. Odôvodnenosť potrieb navrhovateľky závisí od možnosti a schopnosti rodičov, je úmerná ich životnej úrovni. Odporcovia majú záujem plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, podporovať navrhovateľku v ďalšom štúdiu. Mali aj snahu mimosúdne sa dohodnúť o výške výživného. Navrhovateľka na jednej strane má právo na výživné od svojich rodičov, na druhej strane je povinná spolupracovať s nimi. Navrhovateľka sa nezúčastnila ani jedného pojednávania. Nevysvetlila súdu svoj postoj k rodičom, prečo ich neinformuje o svojom štúdiu, nekomunikuje s nimi. Na jednej strane však žiada, aby si rodičia plnili vyživovaciu povinnosť k nej, pričom ona sama si svoje povinnosti voči rodičom neplní a nijakým spôsobom nezdôvodnila z akého dôvodu tak robí.

Okresný súd pri konštatovaní zásady primeranosti určeného výživného sumou 200 eur mesačne na navrhovateľku vyčíslil i nedoplatok na výživnom za obdobie od 22.11.2012 do 30.4.2014 vo výške 972,55 a tento nedoplatok povolil odporcovi 1/ splácať v mesačných splátkach po 80 eur k rukám navrhovateľky spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Pri vyčíslení tohto nedoplatku súd zohľadnil tie finančné plnenia, ktoré odporca 1/ navrhovateľke v dotknutom období už poskytoval.

Rozhodovanie o trovách konania okresný súd vyvodzuje z ustanovenia , konštatujúc čiastočný úspech účastníkov v konaní. Navrhovateľka mala úspech v konaní iba čiastočný, odporcovia 1/, 2/ si náhradu trov konania neuplatnili.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podala odvolanie navrhovateľka. Uviedla, že odvolaním napáda výrok o zamietnutí jej návrhu, ktorým žiadala odporcov 1, 2 prispievať jej na výživu spoločne a nerozdielne sumou 350 eur mesačne, výrok, ktorým súd povolil odporcovi 1/ splácať zameškané výživné v mesačných splátkach a výrok o trovách konania. V dotknutých výrokoch žiadala rozhodnúť v zmysle podaného návrhu.

Vytýkala súdu prvého stupňa, že ak k rozhodnutiu dospel hlavne na základe výpovede odporcov 1/ 2/, ju k ich výpovediam nevypočul. Potvrdila, že ako navrhovateľka sa z hlavného pojednávania 2x ospravedlnila pre naozaj gradujúce študijné a pracovné povinnosti, ale vzhľadom na napadnutý rozsudok a jeho odôvodnenie považuje svoj výsluch za nevyhnutný pre správne zistenie skutkového stavu a ďalšieho pojednávania sa zúčastní.

Ona sa poradila, rozhodla sa na základe rozhovoru s odporcami o svojom budúcom vzdelaní a výbere školy, s ktorým oni súhlasili. Niekoľkokrát sa s nimi snažila kontaktovať, zmieriť sa s nimi prostredníctvom sms a emailov a aj osobne, vždy bezúspešne. Pri poslednej snahe jej odporcovia zavreli dvere pred nosom s tým, že nemá tam čo robiť, zakázali jej stretnúť sa so sestrou.

Predtým, ako nastúpila do prvého ročníka na Paneurópskej vysokej škole, snažila si zarábať aspoň prostredníctvom drobných brigád cez spoločnosť Index Nosluš a lepenia plagátov cez spoločnosť Forseil, s.r.o., či dokonca pomáhala odporkyni v jej vtedajšom zamestnaní na štatistickom úrade. Odporcovia na ňu však neustále kričali, že má zarábať viac, vďaka čomu ona strácala cit v rukách a musela niekoľkokrát navštíviť neurologickú ambulanciu v Žiline. Sama si zaplatila kozmetickú operáciu počas 4. ročníka na gymnáziu po súhlase s odporkyňou, ktorá sama takúto operáciu už predtým podstúpila. Zaplatila si 2. - 5. ročník pre štúdium na vyššie uvedenej univerzite. Po prvom ročníku brigádovala v Holandsku na farme, ale tieto našetrené peniaze v skutočnosti dala na zaplatenie školného spolu s pôžičkou, ktorú si zobrala zo Študentského pôžičkového fondu, ktorú momentálne spláca. Na splatenie školného v ďalších ročníkoch si požičiavala peniaze od kamarátov, ktorým tieto peniaze aj s vystavenými potvrdeniami vrátila. Podarilo sa jej to zvýšeným pracovným úsilím, čo bolo spolu so študijnými povinnosťami enormne vyčerpávajúce. Ona z trvalého bydliska sa odsťahovať nechcela, nemala však na výber. Jej izba bola vždy poprehadzovaná, vždy jej brali veci z izby, dokonca jej odporca 1/ napísal správu, že jej zruší trvalé bydlisko na tejto adrese, preto využila príležitosť, keď boli odporcovia na dovolenke a vysťahovala si všetky svoje osobné veci. Ona sa vždy snažila rodičom pomáhať a aj svojim sestrám. O najmladšiu sestru sa starala od narodenia, priateľovi staršej sestry zariadila brigádu v Holandsku, odporkyni navrhla myšlienku otvoriť čokoládovňu, pomohla jej so zariadením, zaúčala nových brigádnikov a sama sa podieľala na práci v čokoládovni v roku 2011. Učenie anglického jazyka a práca v jazykových školách bolo jej úsilím a dodnes pracuje ako učiteľka v troch jazykových kanceláriách, aktívne v jednej. Odporkyňa 2/ neprejavovala žiadny záujem o jej študijné výsledky, len odporca 1/ sa jej v emailoch pýtal ako sa jej darí v škole, tento jeho záujem bol skôr prejavený okrajovo a v rečníckych otázkach. Odporca 1/ prišiel na jej bakalárske promócie po výslovnej žiadosti, pôvodne sa zúčastniť nechcel. Ona prejavila záujem o zmier - stretla sa s rodičmi v lete v roku 2012, ale po hádke sa vrátila naspäť do Bratislavy. Súd neprihliadal na tú skutočnosť, že ona zobrala na svoje meno pôžičku vo výške 8.500 eur v Slovenskej sporiteľni z dôvodu pomoci rodičom pre otvorenie a zariadenie čokoládovne Bon Bon v Žiline, ktorú odporkyňa vedie ako svoju živnosť. Neprihliadol na jej náklady na mobilný telefón, pričom u odporcov takéto náklady súd zohľadnil. Zdôraznila, že je jej súčasný stav vzťahu s rodičmi (odporcami) bolestivý, stále ich ako svojich rodičov miluje, naďalej má úprimný záujem na urovnaní vzťahu s nimi. K podaniu tohto návrhu však bola donútená okolnosťami a najmä svojou veľmi zlou finančnou situáciou.

Domáhala sa preto zrušenia rozhodnutia v odvolaním napadnutých výrokoch a žiadala vrátiť vec súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Odporcovia 1/, 2/ písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky nepredložili.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený účastník ( prvá veta ) v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal vec v rozsahu i z dôvodov daných v ustanovení a aplikáciou postupu podľa v spojení s , a (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) rozsudok okresného súdu potvrdil pre vecnú správnosť podľa ,

Krajský súd prioritne zvýrazňuje, že vykonal odvolací prieskum vo vzťahu ku všetkým výrokovým vetám rozsudku súdu prvého stupňa, keďže sa jedná o vzájomne súvisiace výroky rozhodnutia.

Preskúmaním spisu konštatuje krajský súd nedôvodnosť podaného odvolania.

V súdenej veci okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav riadne, vykonané dôkazy hodnotil v súlade s ustanovením i nasl. a z vykonaného dokazovania vyvodil aj správny právny záver.

Krajský súd sa stotožnil i s písomným odôvodnením napadnutého rozsudku a len na zvýraznenie vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu krajský súd považuje za svoju povinnosť vyjadriť sa k podstatným odvolacím argumentáciám.

Navrhovateľke postupom súdu prvého stupňa nebola odňatá možnosť konať vo veci ako účastníčke. Navrhovateľku súd prvého stupňa na pojednávanie predvolal viackrát, umožnil jej priamo na pojednávaní argumentovať a vyjadriť sa k prednesu druhej procesnej strany, bolo na navrhovateľke či tento súdom umožnený procesný priestor využije alebo nie. Navrhovateľka svojou neúčasťou na pojednávaní sa o túto možnosť obrala sama. Napokon na jednotlivých pojednávaniach bola zastúpená právnym zástupcom, ktorého na zastupovanie splnomocnila. Právny zástupca navrhovateľky sa na jednotlivých pojednávaniach zúčastnil, argumentačne sa vyjadroval k podstatným otázkam riešenej veci. Navrhovateľke, v konaní zastúpenej splnomocneným právnym zástupcom, okresný súd vytvoril zákonný procesný priestor na to, aby mohla realizovať svoje procesné práva v priebehu vedeného súdneho konania.

Okresný súd správne vyhodnotil otázku tak odôvodnených potrieb navrhovateľky (osoby oprávnenej na výživné), ako aj možnosti a schopnosti výživou povinnej osoby (odporcu 1/). Je v konaní preukázané, že odporkyňa 2/ nedisponovala v rozhodnom období ( od 22. 11. 2012 do 30.4.2012 ) príjmom ( dlhodobo nebola zamestnaná ) takže aj za ňu náklady domácnosti musel znášať odporca v rade 1. Síce začala koncom roka 2013 vykonávať živnosť, z tejto činnosti však príjem nemala. Vzhľadom na deklarovaný príjem odporcu 1/ z trvalého pracovného pomeru, na jeho ďalšie vyživovacej povinnosti (k ďalšej dcére študujúcej na vysokej škole a k maloletej dcére) na výšku nákladov, ktoré odporca 1/ iba sám zo svojho príjmu bol v rozhodnom období nútený na potreby členov domácnosti ( rodiny ), na splátku úveru, pravidelne mesačne vynakladať, okresný súd nastolil spravodlivú rovnováhu v otázke plnenia vyživovacej povinnosti odporcom 1/ - určením jeho vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke sumou 200 eur mesačne v období od 22.11.2012 do 30.4.2012. Pri určení výšky výživného na navrhovateľku bolo potrebné podľa názoru krajského súdu zohľadniť i tú okolnosť, že navrhovateľka disponovala aj vlastným príjmom. Navrhovateľka bola mimoriadne aktívna (túto iniciatívu navrhovateľky krajský súd i oceňuje) pri pracovnom uplatnení sa na pracovnom trhu, v žiadnom prípade nie je možné spochybniť enormné úsilie, ktoré vynaložila pri pracovných aktivitách aj počas štúdia. Pri určení výšky výživného je potrebné zohľadniť nielen odôvodnené potreby, ale aj príjem, ktorý študujúci mladý človek dosahuje napr. aj z tzv. brigádnickej činnosti ( resp. z výkonu zamestnania ). Navrhovateľka vo svojom odvolaní príjmy z pracovných aktivít nenamieta, ba práve naopak poukazuje na nadmerné úsilie, ktoré musela vynaložiť ( v období výkonu práce a v období štúdia) na materiálne zabezpečenie svojho života. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov v obdobných veciach, na takýto príjem osoby oprávnenej je nutné prihliadať. Vychádzajúc zo súhrnu všetkých uvádzaných okolností, s prihliadnutím na odôvodnené potreby navrhovateľky, na jej príjmy, na možnosti a schopnosti odporcu v rade 1. výživné určené súdom prvého stupňa na navrhovateľku v sume 200 eur mesačne od odporcu v l. rade, je výživné primerané, zohľadňujúce všetky súvislosti riešeného prípadu. V zmysle uvedených záverov, potom aj zamietnutie návrhu navrhovateľky nad rámec sumy 200 eur mesačne vo vzťahu k odporcovi 1/ má svoj zákonný rámec. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 22.11.2012 do 30.4.2012 okresný súd vyčíslil v správnej výške a povolenie splátok nedoplatku odporcovi 1 v sume 80 eur mesačne má oporu v ustanovení Keďže odporcu 1/ (osobu povinnú) okresný súd zaviazal k plneniu vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke, v ďalšom už nevznikol dôvod zaviazať odporcu 1/ a odporkyňu 2/ k povinnosti prispievať na výživu navrhovateľky spoločne a nerozdielne výživným vo výške 350 eur mesačne s

účinnosťou od 22.11.2012. Zamietnutie návrhu navrhovateľky v tejto časti okresný súd vyargumentoval, s uvedenou argumentáciou súdu prvého stupňa sa krajský súd stotožňuje a na ne poukazuje.

Pokiaľ navrhovateľka vytýkala, že okresný súd neprihliadal na skutočnosť, že ona zobrala na svoje meno pôžičku vo výške 8.500 eur v Slovenskej sporiteľni z dôvodu pomoci rodičom pre otvorenie a zariadenie čokoládovne Bon Bon v Žiline, ktorú odporkyňa vedie ako svoju živnosť - krajský súd je toho názoru, že v tejto časti ide o takú otázku majetkového charakteru ( o inštitút občianskeho práva ) medzi navrhovateľkou a rodičmi, ktorú nie je možné v konaní o určenie výživného riešiť, resp. kompenzovať.

Ďalšie odvolacie argumenty navrhovateľky nevyhodnotil krajský súd za argumenty skutkové a právne, ktoré by mohli ovplyvniť meritum veci. Podľa názoru krajského súdu navrhovateľka namieta otázky výsostne ľudského rozmeru vo vzťahu rodič - dieťa, vo vzťahu dospelej dcéry k rodičom. Nad rámec odvolacieho konania krajský súd dodáva, že účastníci konania by mali medzi sebou existujúce vzťahy vykonzultovať, urovnať serióznou, slušnou komunikáciou. Tak navrhovateľka ako aj odporcovia 1,2 by mali vyvinúť maximálne úsilie a prejaviť opravdivý, úprimný záujem na usporiadaní vzájomných vzťahov, zblížiť sa, vysvetliť si nepochopené, resp. zle pochopené veci, predsa sú si navzájom blízke osoby, najbližší príbuzní, ktorí by si aj v osobnom živote mali navzájom, ako členovia jednej rodiny pomôcť, podporovať a pomáhať.

Z týchto dôvodov krajský súd odvolaniu navrhovateľky vyhovieť nemohol a rozsudok okresného súdu potvrdil.

V súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, princíp rozhodovania súdu o náhrade trov prvostupňového konania vychádzajúci z pomeru úspechu - neúspechu má oporu v aplikovanom ustanovení .

O trovách tohto odvolacieho konania krajský súd rozhodoval podľa v spojení s Navrhovateľka - odvolateľka v danom štádiu odvolacieho konania úspešná nebola, bolo by jej povinnosťou nahradiť odporcom 1/, 2/ (úspešným procesným stranám odvolacieho konania ) trovy, tie si však odporcovia 1, 2 neuplatnili. Z týchto dôvodov účastníkom (žiadnemu z nich) krajský súd trovy odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .