Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/98/2014

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., A. X., právne zastúpený KRAKOVSKÝ & PARTNERS, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 25, proti žalovaným: 1/ J.. V. S. E.., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., N. T. č. XX, 2/ W.. Z. Y., W.., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., ul. A. č. X., obaja právne zastúpení JUDr. Ivanom Husárom, advokátom so sídlom v Košiciach, ul. Vojenská č. 14, o zaplatenie 3 690,74 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 13. 3. 2014 č.k. -433 jednohlasne takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Vyslovil, že o trovách konania a trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.08.2009 žiadal súd, aby zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 5 000 Eur s úrokom z omeškania, ktorý bližšie nešpecifikoval, od 30.07.2009 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV XXXX v kat. úz. W., a to rodinného domu číslo súpisné XXXX na parcele XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, v podiele X/X. Žalovaní v 1. a 2. rade sú podieloví spoluvlastníci rovnakej nehnuteľnosti, každý v podiele 2/8. Dňa 16.01.2009 došlo v uvedenom rodinnom dome k zatečeniu vody do bytu žalobcu. Tým, že žalovaní porušili svoju právnu povinnosť, došlo k zamoknutiu obvodových múrov bytu a stropu, zamoknutiu podlahy a podlahovej krytiny a k vytváraniu plesní na stenách. Žalobca neskôr zobral žalobu v časti nad 3 690,74 Eur späť a v tejto časti súd konanie v súlade s § 96 ods. 1 až 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zastavil. Žalobca žiadal zaplatenie sumy 3 690,74 Eur, a to konkrétne 77,73 Eur za koberec, 2 500 Eur za vymaľovanie bytu, 832,43 Eur za čistenie a lakovanie parkiet, 249,90 Eur za upratovanie, 22,39 Eur za zvýšenú spotrebu elektrickej energie a 8,25 Eur spotreba vody.

Žalovaní so žalobou nesúhlasili. Uviedli, že nie sú splnené podmienky vzniku zodpovednosti za škodu, predovšetkým existencia porušenia právnej povinnosti, túto v žiadnom prípade neporušili. Taktiež absentuje existencia zavinenia žalovaných a výška škody. Žalobca nijako nepreukázal pôvodne žalovanú sumu 5 000 Eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných, pokusom o pokonávku zo dňa 29.07.2009, odpoveďou na list žalovanej zo dňa 10.08.2009, výpisom z LV č. XXXX v kat. úz. W., písomnými vyjadreniami účastníkov konania, zápisom z ohliadky a prejednania škody Allianz Slovenskej poisťovne z č. l. 22 a 23, oznámením o výške poistného plnenia zo dňa 19.10.2009, fotodokumentáciou predloženou účastníkmi konania, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 12.01.2010, krycím listom od firmy N. B. T. N., výsluchom svedkov K. B., J.. F. X., J.. V. Q., F.. J.. Y. Y., W.., vyúčtovacou faktúrou SPP č. XXXXXXXXXX, vyjadrením Q. F. zo dňa 03.11.2009, cenovou ponukou na vymaľovanie priestorov v obytnom dome na ul. A. z č. l.

XX, faktúrou č. XXXXXX F. A. z č. l. XX, faktúrou č. XXX/XXXX z č. l. XX, faktúrou za elektrinu z č. l. XX a faktúrou č. XXXXXXX a príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 13.05.2010 od firmy C. X., s.r.o. W., faktúrou za vodné a stočné č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.08.2010, znaleckým posudkom č. X/XXXX J.. V. M., cenovými ponukami zaoberajúcimi sa maľovaním, ako aj ďalším spisovým materiálom a dňa 03.05.2012 vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu v časti o zaplatenie 3 690,74 Eur zamietol, v prevyšujúcej časti konanie zastavil a žalovaným priznal náhradu trov konania.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.

Krajský súd uznesením č. k. -377 zo dňa 10.07.2013 potvrdil rozsudok vo výroku o zastavení konania v časti o zaplatenie nad sumu 3 690,74 Eur. V zamietavej časti rozsudok zrušil a vrátil vec súdu 1. stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení Krajský súd mimo iného konštatuje, že súd 1. stupňa má v odôvodnení skonštatovať, akú právnu povinnosť žalovaní porušili, náležite vyhodnotiť výpoveď doc. J.. Y. Y., W.. Na žalobcovi je, aby preukázal skutkové okolnosti, v dôsledku ktorých mu vznikla škoda, ktorej náhradu požaduje.

Súd doplnil dokazovanie písomnými vyjadreniami účastníkov konania a zistil tento stav:

Dňa 16.01.2009 došlo v rodinnom dome číslo súpisné XXXX na parcele XXXX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na LV XXXX, k zatečeniu bytu na prízemí a 1. poschodí. Byt na 1. poschodí tohto rodinného domu užíval žalobca. Byt na druhom poschodí bol neobývaný. Predtým bol v užívaní matky žalovaných v 1. a 2. rade. Podľa žalobcu došlo k prasknutiu potrubia a následne zaplaveniu jeho bytu.

Za účelom príčiny vzniku poruchy a následného zatečenia vody do bytu, v ktorom býval žalobca, bolo nariadené aj znalecké dokazovanie. Znalec uviedol, že môže iba predpokladať, čo bolo príčinou zatečenia dvoch spodných bytov, a to po prvé: z dôvodu, že sa v byte nekúrilo a pôsobením silných mrazov došlo k deštrukcii prívodného potrubia studenej vody pred uzatváracím ventilom na vstup do kotla, alebo bol mrazom poškodený aj samotný uzatvárací ventil, ktorý uzatváral vstup studenej vody do plynového kotla. Cez takto poškodené potrubie mohla neustále pretekať voda až do jej odstavenia na vstupe do domu, alebo v kotolni na prízemí, kde sa nachádzajú uzatváracie ventily. Po druhé: vplyvom silných mrazov mohlo dôjsť k poškodeniu vykurovacích telies a cez ne mohla vytiecť všetka voda z vykurovacieho okruhu, teda z radiátorov a zo závesného plynového kotla, čo mohlo byť cca 200 litrov vody. Po tretie: vplyvom silných mrazov mohlo dôjsť cez otvor na odvod spalín k poškodeniu plynového závesného kotla a pri otvorenom vstupnom ventile prívodu studenej vody, táto mohla vytekať cez poškodené miesta až do odstavenia na vstupe do domu.

Zo znaleckého posudku súd ďalej zistil, že znalec nemohol jednoznačne zistiť, či plynový kotol v byte žalovaných bol v čase nehody havárie v prevádzke, keďže v čase ohliadky bol demontovaný. Na ďalšiu otázku, aké množstvo vody, prípadne inej tekutiny pri poruche spôsobilo zatečenie stien znalec uviedol, že ak je tu predpoklad, že vytiekla vykurovacia voda iba z ústredného kúrenia, tak je to cca 200 litrov. Ak by sa preukázalo, alebo ak sa predpokladá, že porucha vznikla na prívode studenej vody, tak sa množstvo vody nedá určiť, pretože tam mohla vytekať niekoľko hodín až do odstavenia, v závislosti na veľkosti poškodenia miesta.

V konaní bol dopočutý aj znalec, ktorý uviedol, že plynový kotol, ktorý bol namontovaný v byte žalovaných, má prieduch priamo vedúci cez fasádu k vonkajšiemu prostrediu, čo umožňuje vymrznutie kotla, ako najčastejšiu príčinu porúch takýchto kotlov, kedy po vymrznutí dôjde k tomu, že sa neaktivuje ani protimrazová poistka.

Žalobca podal žalobu dňa 27.08.2009, pričom k samotnej žalobe jednotlivé listinné dôkazy na špecifikáciu škody nepredložil. Následne až 31.08.2010 predložil faktúru č. XXXXXX od dodávateľa F. A. na úhradu 832,43 Eur, a to za lak, brúsenie, lakovanie parkiet a prácu naviac, presun nábytku. Taktiež príjmový pokladničný doklad zo dňa 09.04.2010 o kúpe nového koberca v sume 77,73 Eur, faktúru zo dňa 17.04.2010 č. XXX/XX z firmy K. Q. K. za maliarske práce celého bytu na sumu 2 500 Eur, faktúru č. XXXXXXXX firmy Tatra Grand, s. r. o. za upratovanie nábytku, umývanie okien, utieranie prachu, umývanie po maľovaní okien, umývanie okien, radiátorov, kuchyne, kúpeľne na sumu 249,90 Eur, faktúru

za elektrinu a faktúru z nedoplatkov za vodné a stočné z č. l. 95 a 96 s tým, že suma 22,39 Eur je za zvýšenú spotrebu elektrickej energie a 8,28 Eur je suma za zvýšenú spotrebu vody.

Z výpovede žalovaných, ako aj svedkov, predovšetkým K. B., súd zistil, že v čase vzniku zatečenia spodných dvoch bytov žalobca nebol prítomný vo svojom byte, bol u svojej dcéry v A.. Svedkyňa však uviedla, že predmetný byt žalobcu bol vykurovaný. Svedkyňa uviedla, že keď prišla do bytu žalobcu, bolo tam plno vody a voda naďalej prenikala cez steny, takže uzavrela hlavný prívod vody, vtedy podľa jej vyjadrenia prestala voda tiecť. Svedkyňa uviedla, že v byte boli zamoknuté parkety, koberce a podlahy. Zamoknuté boli čiastočne aj skrine, tieto boli asi 20-ročné. Koberec, ktorý bol zamoknutý, bol minimálne 10-ročný, možno aj starší. Svedkyňa nevedela uviesť, či byt žalovaných bol pred haváriou temperovaný, keďže v danom byte nebola. Čo sa týka parkiet, ktoré v predmetnom byte boli, svedkyňa uviedla, že ide o pôvodné parkety, ktoré neboli vymieňané, pričom dom je starší asi 60 možno aj viac rokov. Čo sa týka maľby, svedkyňa uviedla, že spodný byt bol maľovaný asi pred piatimi rokmi a stredný tiež, stierky boli pôvodné, nové robené neboli. Na tieto sa len vykonávali opätovne maľby. Svedkyňa uviedla, že žalovaní prišli do bytu až po dvoch týždňoch, títo však jej výpoveď vyvrátili a to nimi uskutočnenou fotodokumentáciou, ktorá bola robená dňa 24.01.2009.

Vo veci bol vypočutý aj svedok, doc. J.. Y. Y., W.., manžel žalovanej v 2. rade, ktorý technicky zabezpečoval daný byt. Podľa jeho výpovede v byte bol zapnutý plynový kotol, ktorý mal protimrazovú poistku, ktorá bola napájaná monočlánkami, s tým, že keď klesla teplota pod 7 oC, kotol sa zapol. Ak teda nebola v byte nameraná spotreba plynu, alebo elektrickej energie, zrejme v byte pod túto hranicu teplota neklesla. Podľa názoru svedka sa uvoľnil spoj medzi kotlom a potrubím do rozvodu kúrenia. Časť vody potom mohla vytiecť z kotla a časť z potrubia. Svedok uviedol, že obvodové múry bytu majú 60 cm. Tiež uviedol, že plesne v prízemnom byte sa vyskytovali už pred zatečením bytu. Videl ich po tom, ako ho do bytu zavolala vtedajšia nájomníčka pani F..

Z písomného vyjadrenia pani Q. F. z č. l. XX, ktorá obývala pôvodne prízemný byt súd zistil, že tam bývala celých 21 rokov, pričom uviedla, že neustále bola v tomto byte zima, z dôvodu, že žalobca vypínal kúrenie. Kvôli tomuto a podľa nej aj kvôli nedostatočnej izolácii domu plesniveli v byte steny. Žalobca však túto situáciu nikdy neriešil a do bytu neinvestoval. Q. F. ďalej uviedla, že na vodovodnom potrubí v predmetnom dome došlo aj k havárii, pričom voda unikala niekoľko týždňov. Žalobca danú situáciu riešil tak, že odstavil prívod vody, pričom ona ostala dva týždne bez vody. Žalobca odišiel k svojej dcére a havarijná situácia sa vyriešila iba vďaka rodine žalovaných, ktorí zariadili opravu.

Žalovaní vo svojich výpovediach, ako aj písomných vyjadreniach uvádzali, že už od vzniku škody boli ochotní podieľať sa na spoluúčasti na odstránení škôd, prípadne sa so žalobcom dohodnúť, akým spôsobom sa jeho byt uvedie do pôvodného stavu, žalobca však tieto ich ponuky neakceptoval. Žalovaní odmietali skutočnosť, že by porušili právnu povinnosť len tým, že neboli v čase havárie vo svojom byte. Uvádzali, že v čase vzniku havárie bol plynový kotol zapnutý a bola tam protimrazová poistka, ktorá bola napojená na monočlánok s tým, že byt bol temperovaný na 7 oC. Naopak uviedli, že v čase vzniku havárie nebol prítomný žalobca a tento svoj byt prestal vykurovať, čím došlo k celkovému ochladeniu domu a k možnému prasknutiu vodovodného potrubia vedúceho do ich bytu. O svojej ceste za dcérou do Bratislavy žalobca žalovaných neinformoval a takisto ich neinformoval o nevykurovaní spodného bytu. Podľa žalovaných tak neporušili žiadnu právnu povinnosť, ani prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej len a chýba tu základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Žalovaní taktiež uvádzali, že prasknutie potrubia nijako nezavinili a uzáver vody neuzatvárali, keďže k nemu nemali ani prístup. Žalovaní taktiež namietali výšku škody, ktorá bola pôvodne určená na 5 000 Eur, až neskôr v priebehu konania bola korigovaná. Poukazovali, že žalobcom žiadaná náhrada škody je nereálna, vzhľadom na vek samotného bytu, ako aj zariadenia, ktoré bolo čiastočne poškodené zatečením, ako aj na rozsah poškodenia. Žalobca teda podľa žalovaných žiada kompletne vymaľovanie bytu a zakúpenie nových vecí, pričom sa má vychádzať pri učení výšky škody z ceny vecí v čase poškodenia. Taktiež vo vzťahu k náhrade za zvýšenú spotrebu elektrickej energie alebo vodného a stočného podľa žalovaných nie je preukázaná príčina súvislosť medzi zvýšenou spotrebou elektrickej energie, prípadne zvýšeným odberom vody a vznikom havárie.

Z priloženej fotodokumentácie bolo zistené, že zatečenie sa udialo v kúpeľni, kde bola zatečená časť dvoch stien a strop. V jednej izbe, kde bola zatečená časť stropu a dve steny, v druhej izbe, kde bola

zatečená časť jednej steny a stropu, v chodbe časť jednej steny, druhá stena a časť stropu. Taktiež k zatečeniu došlo aj na časti dvoch stien a časti stropu v kuchyni a časti dvoch stien a stropu v tretej izbe.

Súd vec právne posúdil podľa ustanovenia § 420 ods. 1 a ods. 3 OZ, § 438 ods. 1 OZ, §442 ods. 1 a § 443 a dospel k nasledovným záverom.

V predmetnom konaní mal žalobca podľa názoru súdu prvého stupňa nepochybne preukázať, že žalovaný mu porušením svojej právnej povinnosti spôsobí škodu. Podľa súdu však tento základný predpoklad vzniku zodpovednosti škody preukázaný nebol. Zo strany žalobcu síce boli určité dohady ako mohlo k vzniku škody dôjsť, avšak nebolo tu jednoznačne preukázané, že išlo o porušenie či už prevenčnej povinnosti, alebo inej právnej povinnosti, ktorú mali žalovaní.

Príčinu vzniku škody nevedel jednoznačne špecifikovať ani znalec vo svojom znaleckom posudku. Súd poukazuje na výpoveď svedka F.. J.. Y. Y., W.., ktorý podľa jeho vyjadrení technicky zabezpečoval byt a ktorý uviedol, že podľa jeho názoru k škode došlo uvoľnením spoja medzi prívodom potrubia do kotla. Pri uvoľnení spoja však ide o skutočnosť, ktorú nemožno považovať za porušenie alebo zanedbanie právnej povinnosti zo strany žalovaných. Ďalšie príčiny jednoznačne preukázané neboli. Čo sa týka tvrdení žalobcu o tom, že kotol bol nefunkčný, aj s poukazom na spotrebu elektrickej a plynovej energie, súd poukazuje na výpoveď znalca, ktorý uviedol, že zapnutý kotol s aktívnou protimrazovou poistkou môže vymrznúť vplyvom nízkych teplôt cez výduch, ktorý je vedený priamo na fasádu, čo je aj hlavnou príčinou porúch predmetných kotlov. Táto skutočnosť však taktiež nemôže byť pripisovaná na vrub žalovaným.

Žalobca tvrdil, že žalovaní porušili prevenčnú povinnosť tým, že nezabezpečili bezchybnou prevádzku plynového kotla. Súd sa však stotožnil s argumentáciou žalovaných, že § 415 nie je možné vykladať tak rozsiahlo, že postihuje akékoľvek náhodné a nepredvídateľné situácie, v dôsledku ktorých môže dôjsť k vzniku škody. Podľa tohto ustanovenia je každý povinný zachovávať taký stupeň opatrnosti, ktorý možno od neho vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu rozumne požadovať a ktorý je spôsobilý zabrániť, alebo aspoň čo najviac znížiť riziko vzniku škôd na zdraví, živote či majetku. Uvedené ustanovenie mu však neukladá povinnosť predvídať každý, v budúcnosti možný vznik škody. Podľa súdu žalovaní mali svoj byt dostatočne zabezpečený, a to temperovaním a tiež jeho kontrolou asi 1 krát týždenne. Za takejto situácie potom nemožno vyhodnotiť ich správanie ako porušenie akejkoľvek právnej povinnosti.

K zatečeniu bytu žalobcu, podľa súdu došlo vplyvom náhodných udalostí, a to vplyvom prudkého poklesu teploty a znefunkčnením protimrazovej poistky na kotly. Žalobca tiež nepreukázal či v čase jeho neprítomnosti bol jeho byt vykurovaný, pretože len predloženie dokladu o spotrebe elektrickej a plynovej energie za určité obdobie túto skutočnosť nepreukazuje.

Za porušenie prevenčnej, alebo inej povinnosti žalovaných nemožno považovať ani tú skutočnosť, že v byte fyzicky neboli. Takýto výklad by totiž znamenal, že majitelia nehnuteľností by sa z nich vôbec nemohli vzdialiť.

Za porušenie právnej povinnosti súd nepovažoval ani skutočnosť, že žalovaní mali zabezpečovať revíziu kotla. Podľa návodu k obsluhe a inštalácii tohto plynového kotla, výrobca kotla uvádza iba doporučenú prehliadku kotla, nie povinnú. Napriek iba odporúčanej kontrole bola od nainštalovania systému vykonávaná kontrola pravidelne raz za rok, a to v rokoch 2000 až 2004. V roku 2005 bola matka žalovaných pre svoj zdravotný stav väčšinu roka v Košiciach u dcéry a kotol sa využíval minimálne. Prehliadky sa teda prestali vykonávať. Od roku 2006 túto kontrolu vykonával manžel žalovanej v 2. rade, po poučení technikom firmy, ktorá kotol dodávala. Manžel žalovanej, vzhľadom k tomu, že bol poučený technikom, ako aj vzhľadom na svoje vzdelanie, keďže je strojný inžinier, bol plne spôsobilý uvedené prehliadky uskutočňovať. Teda ani vo vzťahu k prevádzke kotla podľa súdu zo strany žalovaných nedošlo k zanedbaniu ich povinností.

Podľa súdu tu teda chýba základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaných.

Čo sa týka samotnej škody, súd poukazuje na to, že hoci žalobca pôvodne žiadal 5 000 Eur, následne po viac ako roku svoju žalobu špecifikoval a uvádzal sumu nižšiu približne o 1 400 Eur. Až následne

k žalobe o náhradu škody postupne zabezpečoval dôkazy, ktoré pôvodne k žalobe pripojené neboli, a teda žalobca nemohol mať vedomosť, aká skutočná škoda mu vznikla. Samotné listinné dôkazy sa potom žalobca podľa súdu snažil zabezpečiť tak, aby sa čo najviac priblížil k pôvodne žalovanej sume.

Podľa súdu však žalobca nepreukázal, že by vzniknuté náklady, ktoré si vyčíslil ako škodu, boli v priamej príčinnej súvislosti s poškodením jeho bytu z dôvodu zatečenia. Súd poukazuje na to, že už svedok F.. J.. Y., W.. a svedkyňa F. uvádzali, že aj pred vznikom samotnej udalosti minimálne v prízemnom byte boli na stenách plesne. Súd nemal za dostatočne preukázané, v prípade, že by tu aj bolo protiprávne konanie žalovaných, potrebu maľby s plnou protiplesňovou úpravou, s poukazom na časový odstup, ktorý bol od zatečenia vody do samotného vymaľovania (viac ako rok), keďže nie je možné zistiť, či potreba protiplesňovej maľby vznikla v súvislosti so zatečením, alebo či nevznikla vplyvom nevhodného vetrania alebo vykurovania a ktorá mohla vzniknúť aj bez toho, aby steny bytu boli zatečené, tak ako to bolo v prízemnom byte.

Súd poukazuje taktiež na to, že žalobca v žiadnom prípadne nepreukázal príčinnú súvislosť medzi zvýšenou spotrebou elektrickej energie, prípadne spotrebou vody v súvislosti so zatečením jeho bytu a vznikom škody. Taktiež vzhľadom na výpoveď žalobcu, svedkyne B. a fotodokumentácie, vzhľadom na poškodenie koberca a jeho vek, mal súd za to, že koberec v čase vzniku škody mal nulovú hodnotu. Podľa ustanovenie § 443 sa pri určení výšky škody za veci vychádza z ceny v čase poškodenia. Pri stanovení ceny vecí sa prihliada aj na opotrebovanie a vek poškodenej veci. Neznamená to teda, že by žalobca mal nárok na úplne nové veci, ktoré boli poškodené zatopením bytu. Podľa ustálenej judikatúry vzhľadom na možný vznik bezdôvodného obohatenia v dôsledku opravy je nutné zvažovať i účelnosť a nevyhnutnosť nákladov vynaložených na uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu. Pri škode vzniknutej na veci použitej a čiastočne opotrebovanej potom musí byť prihliadnuté k všeobecnej cene veci v dobe poškodenia a k rozsahu poškodenia, pričom od časti vyjadrujúcej náklady na opravu veci musí byť odpočítaná čiastka zodpovedajúca zhodnoteniu veci jej opravou oproti pôvodnému stavu. V opačnom prípade by poškodenému vzniklo bezdôvodné obohatenie zhodnotením veci, pokiaľ by opotrebované súčastí boli nahradené súčasťami novými.

Nie je preto možné si uplatňovať škodu z veci s nulovou hodnotou a žiadať hodnotu ako za vec novú. Taktiež čo sa týka uplatňovanej náhrady poškodenia parkiet, žalobca nepreukázal v akom rozsahu boli parkety poškodené a aká časť z nich bola opravená, zrekonštruovaná, keďže je možné, že žalobca si žiada preplatiť aj časť z renovácie parkiet, ktoré poškodené neboli.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nepreukázal jednoznačne, že by zo strany žalovaných bola porušená nejaká právna povinnosť a títo sa dopustili protiprávneho konania, ktorým mu vznikla škoda, taktiež nepreukázal príčinnú súvislosť medzi ním uplatňovanou škodou a konaním žalovaných, a teda pre absolútnu absenciu základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konaniach a trovách konania štátu súd rozhodne samostatným uznesením do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca v podanom odvolaní navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ďalej uviedol, že podľa názoru žalobcu súd nesprávne vyhodnotil, že žalovaní neporušili svojím konaním resp. nekonaním žiadnu právnu povinnosť a nesúhlasí s tvrdením, že k zamoknutiu obvodových múrov bytu a stropu, zamoknutiu podlahy a podlahovej krytiny a následne k vytváraniu plesní na stenách došlo následkom náhody, za ktorú žalovaní nenesú zodpovednosť. Vo vzťahu k znaleckému posudku vyhotovenému v predmetnej právnej veci, ktorý vypracoval znalec v odbore Energetika, odvetvie tepelná energetika, J.. V. M., malo dôjsť podľa názoru Krajského súdu v Prešove zo strany Okresného súdu k

vyhodnoteniu jeho záverov. Súd však vo svojom rozsudku opätovne aj napriek rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove nevyhodnotil závery znaleckého posudku, ale ich znova len vymenoval a opísal zhodne so svojím predchádzajúcim rozsudkom.

Odvolateľ ďalej uviedol, že súd vo svojom rozsudku až príliš nekriticky bral zreteľ na názory žalovaných ako aj svedka pána Ostertága, kedy závery znalca vyhodnotil jednou vetou, pričom súd svoje závery opiera o výpoveď svedka Ostertága, ktorý vo vzťahu k príčine vzniku škodovej udalosti vyjadril len svoju domnienku. Ďalej poukázal na to, že znalec zo žiadnych okolností neustálil príčinu nefunkčnosti protimrazovej poistky v dôsledku jej poruchy, ale uviedol, že ani samotný kotol nemusel byť zapojený na 220W, čo je podľa názoru žalobcu s ohľadom na fakt, že v predmetnom byte bola 4 alebo 5 rokov nulová spotreba elektriny a plynu oveľa pravdepodobnejšia situácia.

Tvrdenie žalovaných o skutočnosti, že sa spoliehali v prípade mrazov na protimrazovú poistku jednoducho neobstojí. Samotní žalovaní vo svojom záverečnom zhrnutí návrhu zo dňa 31. 1. 2014 uvádzajú, že aj napriek tomu, že žalovaní nebývajú v Prešove pravidelne cca 1 krát týždenne byt navštevujú a kontrolujú. Toto tvrdenie len umocňuje porušenie prevenčnej povinnosti zo strany žalovaných, nakoľko týmto muselo byť zrejmé a museli byť uzrozumení s tým, že v časoch najväčších mrazov sa ich kotol nezapol aj keď im teplota v byte klesla pod 7 °C. Na túto situáciu mali v rámci svojej prevenčnej povinnosti žalovaní adekvátne reagovať a poruchu protimrazovej poistky odstrániť.

Podľa názoru žalobcu v prípade, ak by fungovala protimrazová poistka v období pred vznikom škodovej udalosti, spotreba elektrickej energie a plynu by nemohla byť nulová, nakoľko by sa kotol musel zákonite v časoch najväčších mrazov aktivovať.

Porušenie prevenčnej povinnosti žalovaných tak spočíva v tom, že s prihliadnutím na nulovú spotrebu energií za obdobie 4 alebo 5 rokov žalovaným muselo byť zrejme, že sa kotol neaktivoval po dobu niekoľkých rokov, a preto mali a mohli predvídať, že protimrazová poistka je nefunkčná, pri čom túto poruchu mali a mohli odstrániť. Pravdepodobnejšou príčinou toho, že sa kotol nezapol však nie je vymrznutie protimrazovej poistky, ale skutočnosť, že tento kotol ani len nebol zapojený do elektrickej siete na 220W už niekoľko rokov.

Odvolateľ uzavrel, že v skutočnosti, že žalovaní mali za obdobie 4 alebo 5 rokov nulovú spotrebu elektrickej energie a plynu je zrejme, že kotol nebol po takúto dobu vôbec zapnutý, z čoho vyplýva jednak to, že kotol nemohol byť ani kvalifikovane skontrolovaný a nebol ani v prevádzke niekoľko rokov napriek tuhým mrazom, čo si žalovaní mali a mohli všimnúť. Zo strany žalovaných bola porušená povinnosť riadne sa starať o svoj majetok tak, aby nedochádzalo ku škodám a v príčinnej súvislosti s tým je škoda spôsobená žalobcovi.

Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie je dôvodné, nakoľko postupom súdu sa žalobcovi odňala možnosť konať pred súdom v dôsledku nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 157 O.s.p. určujúce obsahové náležitosti rozsudku. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia.

Súd prvého stupňa, vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku, svoje rozhodnutie založil na nasledovných záveroch: a, žalovaní mali svoj byt dostatočne zabezpečený a to temperovaním a tiež jeho kontrolou 1 krát týždenne b, k zatečeniu bytu žalobcu došlo k vplyvom náhodných udalostí a to vplyvom prudkého poklesu teploty a znefunkčnením protimrazovej poistky na kotle.

Súd prvého stupňa pri hodnotení dokazovania oproti zneniu § 132 O.s.p. precenil váhu niektorých dôkazov (napr. výpoveď svedka - manžela žalovanej v druhom rade) a nehodnotil náležitým spôsobom iné dôkazy, ktoré boli vykonané (napr. znalecký posudok).

Záver, že byt bol do 16. 1. 2009, kedy podľa tvrdenia žalobcu došlo v rodinnom dome k havarijnej situácií, temperovaný t.j. kotol zapnutý, funkčný a nastavený na spustenie, keď teplota klesne pod 7 °C vyplýva jedine z výpovede uvedeného svedka.

Súd však nehodnotil záver znalca, v zmysle ktorého „nulové spotreby plynu a elektrického prúdu v byte žalovaných skôr hovoria o tom, že kotol nebol zapnutý vôbec“ (ináč povedané byt temperovaný nebol) ani ďalšie logické súvislosti tvrdené žalobcom v priebehu konania v tomto smere, ale poukázal na tú časť výpovede znalca, kde pripustil možnosť vymrznutia kotla aj za stavu, keď je zapnutý a protimrazová poistka aktívna.

Súd prvého stupňa neodstránil rozpor v tvrdeniach účastníkov týkajúcich sa skutkových okolností v dôsledku ktorých vznikla žalobcovi škoda, vykonané dôkazy náležitým spôsobom nevyhodnotil postupom podľa ustanovenia § 132 O.s.p. t.j. každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a svoje závery v odôvodnení rozhodnutia náležitým spôsobom neodôvodnil v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p.

Celkový záver súdu týkajúci sa skutkových okolností, v dôsledku ktorých vznikla žalobcovi škoda, tvoriaci základ pre právne posúdenie - totiž, že k zatečeniu bytu žalobcu došlo vplyvom náhodných udalostí a to vplyvom prudkého poklesu teploty (dňa 16. 1. 2009) a znefunkčnením protimrazovej poistky na kotle neobsahuje žiadne odôvodnenie.

Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec správne posúdil. Dbá pri tom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia O.s.p. pri tom treba dospieť k záveru, že v tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nie len úplný či čiastočný nedostatok dôvodov rozhodnutia ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácií nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrne zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiadá i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych opravných prostriedkov.

Odvolací súd vychádzajúc z uvedeného napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 3 O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V ňom súd prvého stupňa vyhodnotí všetky vykonané dôkazy postupom podľa ustanovenia § 132 O.s.p. a prijaté závery odôvodní spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p.

Prvostupňový súd, kto je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) v novom rozhodnutí rozhodne a o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.