Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-258-2013.pdf
PDF · 77.21 KB
Case nature
Subarea
10Co/258/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, zastúpenej advokátkou: JUDr. Soňa Pohovejová, Bratislava, Záhradnícka 37, proti žalovanému: K. P., nar. XX. H. XXXX, bytom P., M. X. XXXX/XX, o 1.498,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica z 10. septembra 2013 č. k. 1C/476/2012-88 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti lehoty plnenia m e n í tak, že sumy takýmto rozsudkom prisúdené ukladá žalovanému zaplatiť v sume 379,35 eur žalobkyni a v sume 70,65 eur jej advokátke, oboje do 3 dní a zvyšok mu povoľuje zaplatiť v splátkach po 60 eur mesačne, splatných čo do sumy 50,58 eur žalobkyni a v sume 9,42 eur jej advokátke, vždy do 20. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto uznesenia tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.498,80 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 15. mája 2009 do zaplatenia a náhradu trov konania advokátke žalobkyne a to trovy právneho zastúpenia v sume 189,60 eur a iné trovy v sume 89,50 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 10 ods. 1 písm. a/, § 12 ods. 1 písm. f/a g/, ods. 2 písm. a/ a ods. 4 zákona č. 381/2001 Z .z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších zmien a doplnení; § 101, § 517 ods. 2, § 788 a nasl., a § 813 ods. 1 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O. z., vecne dôvodil, že žalobkyňa ako poistiteľ uzavrela so žalovaným ako poisteným zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, žalovaný nezaplatil poistné a nenahlásil škodovú udalosť v zákonom stanovenej lehote, žalobkyňa preukázala vyplatenie výšky plnenia poškodenému z dôvodu škody spôsobnej prevádzkou motorového vozidla žalovaného a predmetnou žalobou sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej ňou vyplatené plnenie poškodenému titulom náhrady škody spôsobenej na vozidle - motocykli poškodeného pri dopravnej nehode s motorovým vozidlom žalobkyne (správne žalovaného), ktoré aj riadila (správne riadil). Žalobkyňa má právo na náhradu súm, ktoré vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, proti poistenému, ktorý spôsobil škodu, ak v čase keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného a ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosť, keď do 15 dní po jej vzniku neoznámil písomne vznik škodovej udalosti. Žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie dlhu do 15 dní od doručenia mu výzvy (29. apríla 2009), avšak žalovaný v lehote neplnil a preto sa dňom 15. mája 2009 dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto súd prvého stupňa priznal žalobkyni okrem istiny aj úrok z omeškania, uplatnený žalobkyňou v zákonom stanovenej výške. Dôvodil, že na žiadosť žalovaného nerozhodol
o plnení v splátkach, nakoľko žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal dôvodnosť takéhoto plnenia svojimi majetkovými alebo inými pomermi. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 142 ods. l O. s. p. a odkazom na Vyhlášku č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov (ďalej len „advokátska tarifa“), vecne priznaním náhrady trov konania vyčíslenej v žalobe úspešnej žalobkyni, pričom trovy konania predstavujú trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby po 71,37 eur, dva x paušálna náhrada 7,63 eur, spolu 189,60 eur, iné trovy predstavujú zaplatený súdny poplatok z návrhu v sume 89,50 eur.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie iba žalovaný s návrhom na jeho zmenu povolením mu splátok v sume 30 eur mesačne. Dôvodil, že súd nerozhodol o splatení dlžnej sumy v splátkach, vzhľadom k pomerom žalovaného, ktoré sú nezlučiteľné s možnosťou jednorazovej platby v súdom priznanej výške, nakoľko je žalovaný dlhodobo nezamestnaný, má pozastavenú živnosť od 17. septembra 2012, dňa XX. H. XXXX sa mu narodili dvojčatá s jeho súčasnou manželkou Ing. C. Z. a navyše na základe rozsudku z 12. marca 2003 vydaného Okresným súdom Skalica pod sp. zn. 3 C/78/2011, bolo rozhodnuté o jeho povinnosti prispievať na výživu maloletého K. P. sumou 100 eur mesačne, z čoho je zrejmé, že by nepovolenie splátok bolo pre žalovaného existenčne zničujúce. Ako dôkaz predložil potvrdenia o pozastavení prevádzkovania živnosti, rodné listy maloletých dvojčiat a kópiu uvedeného rozsudku.
Žalobkyňa odvolací návrh nepodala.
Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) vec v medziach odvolania, teda len vo výslovne napadnutej časti lehoty plnenia prisúdenej istiny, úrokov z omeškania a trov konania a to bez pojednávania, pretože nešlo o vec samu a ani o žiaden zákonom ustanovený prípad potreby prejednávania aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.
Podľa § 160 ods. 1 O. s. p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Z obsahu spisu v prejednávanej veci potom vyplýva, že súd prvého stupňa napádaným rozsudkom nepovolil na zaplatenie takýmto rozhodnutím priznaných súm splátky, dôvodiac, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal dôvodnosť takéhoto spôsobu plnenia svojimi majetkovými alebo inými pomermi. Žalovaný na pojednávaní 14. mája 2013 pred súdom prvého stupňa žiadal o povolenie splátok z dôvodu, že je rozvedený poberá iba dávku v hmotnej núdzi 62 eur mesačne, platí výživné 100 eur mesačne na maloletého syna a s priateľkou očakáva narodenie dvojičiek. V odvolaní žiadal o povolenie splátok vo výške 30 eur mesačne, nakoľko je dlhodobo nezamestnaný, má pozastavenú živnosť, dňa XX. H. XXXX sa mu narodili dvojčatá s jeho súčasnou manželkou Ing. C. Z. a rozsudkom Okresného súdu Skalica z 12. marca 2003 sp. zn. 3 C/78/2011, bolo rozhodnuté o jeho povinnosti prispievať na výživu maloletého K. P. sumou 100 eur mesačne. Rodnými listami preukázal, že sa mu XX. H. XXXX narodili dvojčatá V. a X. P., potvrdením Obvodného úradu Senica, odbor živnostenského podnikania zo 16. septembra 2013 pozastavenie prevádzkovania živnosti (poznámka - odvolacieho súdu podľa aktuálneho výpisu zo živnostenského registra na internetovom portáli má ako podnikateľský subjekt stále pozastavenú činnosť) a rozsudkom vyživovaciu povinnosť k mal. K.. Lustráciou v Sociálnej poisťovni bolo odvolacím súdom k 30. decembru 2014 zistené, že žalovaný nie je t. č. evidovaný ako poistenec - zamestnanec. V spise niet ničoho, z čoho by bolo možné usudzovať na nesúhlas žalobkyne s povolením splátok.
Jedným z ustálených pravidiel rozhodovacej praxe súdov je pravidlo, podľa ktorého by k zaplateniu celého dlhu i vo forme splátok malo prísť najneskôr do 36 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa takáto výhoda poskytla (resp. v časovom intervale takéto rozpätie prekračujúcom nanajvýš
nepatrne) a to i pri pominutí okolnosti získania žalovaným nespornej výhody (odkladu) už praktickým donútením žalobkyne uplatniť právo na súde.
Výška súm priznaných napádaným rozsudkom na istine, úrokoch z omeškania a trovách konania k času rozhodovania v prvom stupni (10. septembra 2013), teda 2.361,82 eur ( 1.498,80 + 583,92 + 189,60 + 89,50) by pri rešpektovaní vyššie priblíženého pravidla o rozložiteľnosti splátok najviac na tri roky odôvodňovala výšku splátky prinajmenšom 65,60 eur mesačne (2.361,82: 36). V čase zaoberania sa touto vecou odvolacím súdom (30. decembra 2014) už od prevzatia rozsudku žalovaným (1. októbra 2013) uplynulo bez jedného dňa 15 mesiacov, počas ktorých by žalovaný podľa ním navrhnutej výšky splátok 30 eur mesačne už splatil 450 eur (15x30) a výška súm priznaných napádaným rozsudkom na istine, úrokoch z omeškania a trovách konania už predstavovala sumu 2.537,73 eur (1.498,80 + 759,83 + 189,60 + 89,50). Ak by žalovaný zaplatil od doručenia mu napadnutého rozsudku sumu 450 eur, zostávalo by mu ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu zaplatiť 2087,73 eur (2.537,73 - 450), pri rozložení na 36 mesiacov to predstavovalo výšku splátky cca 57,99 eur mesačne a po korektnom zaokrúhlení na celé eurá 58 eur mesačne.
Práve takýmito úvahami preto odvolací súd dospel k záveru, že princípu vyváženej ochrany práv oboch strán sporu i so zreteľom k okolnostiam vlastným tejto konkrétnej veci (najmä s prihliadnutím k zjavnej ochote žalobkyne uspokojiť sa s plnením v splátkach a k sociálnej situácii žalovaného) zodpovedá lehota na plnenie a povolenie splátok tak ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia (keď sumu určenú na zaplatenie do 3 dní i povolené splátky rozdelil podľa napadnutým rozsudkom určených platobných miest medzi žalobkyňu a jej advokátku v pomere 84,30% ku 15,70%) a preto podľa § 220 O. s. p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti lehoty plnenia zmenil spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia (odvolacieho súdu).
Pri takomto výsledku odvolacieho konania v ňom zaznamenal žalovaný iba čiastočný úspech (splátky boli v súlade s požiadavkou z jeho odvolania čiastočne povolené, avšak v inej výške ako žiadal), vzniklo mu však podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 3 O. s. p. právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania, keďže rozhodnutie o výške splátok záviselo od úvahy súdu. Nakoľko však pri možnosti rozhodnutia odvolacieho súdu bez pojednávania je zákonnou podmienkou postupu podľa § 151 ods. 4 O. s. p. (čiže vyzývania na vyčíslenie náhrady súdom) návrh na priznanie náhrady a ten tu (zo strany účastníka úspešného v odvolacom konaní) nebol a zo spisu nevyplývali ani iné trovy žalovaného v odvolacom konaní, o trovách odvolacieho konania bolo možné rozhodnúť len nepriznaním žalovanému žiadnej náhrady.
K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Ak povinnosti ním uložené nebudú splnené dobrovoľne v určenej lehote, možno sa ich splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.