Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_44Cbi-3-2020.pdf
PDF · 110.92 KB
Case nature
Area
Subarea
44Cbi/3/2020
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu: ACARTUS Slovakia, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 46 095 136, zastúpeného: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820 proti žalovanému: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom kancelárie Revolučná 10, 010 01 Žilina, IČO: 36 865 265, správca úpadcu: SK - METAL, s.r.o., so sídlom Kukučínova 2790, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 433 128, o určenie popretej pohľadávky, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Slovenská republika má voči žalobcovi nárok na náhradu trov štátu v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 30.01.2020 domáhal určenia popretej pohľadávky, ktorá bola uplatnená prihláškou do konkurzného konania na majetok úpadcu SK-METAL, s.r.o. so sídlom Kukučínová 2790, 024 01 Kysucké Nové Mesto , IČO: 36 433 128 /ďalej len „úpadca“/, vedenom pod sp. zn. 9K/5/2019 v celkovej výške 7556,26 Eur, ktorá vznikla na základe Zmluvy o poskytovaní účtovných služieb (Contract for the provision of accounting services) zo dňa 01.01.2017 (ďalej len „Zmluva“), čo do právneho dôvodu a výšky istiny a s tým súvisiacimi úrokmi a čo do celkovej sumy. Žalobca si zároveň v prípade úspechu uplatnil nárok na náhradu trov konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 9K/5/2019, bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený žalovaný. Žalobca si súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 19.11.2019 spolu s prílohami prihlásil v zákonnej lehote na prihlasovanie pohľadávok do konkurzu na majetok úpadcu pohľadávku v celkovej výške 7556,26 Eur. Právnym dôvodom vzniku pohľadávky bolo poskytovanie účtovných služieb úpadcovi. Medzi žalobcom a úpadcom tak bola za týmto účelom uzavretá Zmluva o poskytovaní účtovných služieb zo dňa 01.01.2017. V dôsledku uvedeného tak žalobca poskytoval účtovné služby úpadcovi bližšie špecifikované vo faktúrach vystavených žalobcom a úpadca bol povinný za poskytovanie účtovných služieb zaplatiť dohodnutú sumu. Nakoľko úpadca nesplnil svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu riadne a včas, žalobca si uplatnil svoje nároky v konkurze. Žalovaný oznámením zo dňa 20.12.2019, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 02.01.2020 poprel pohľadávku žalobcu čo do právneho dôvodu a čo do istiny, čo do výšky úrokov a čo do celkovej sumy z dôvodu nepreukázania existencie pohľadávky prihlásenej žalobcom do konkurzu. Správca tiež namietal aj formálne nedostatky faktúry a to dátum vyhotovenia a dodania tovaru/služby, vymedzenie o aké účtovné služby ide a za aké obdobie mali byť úpadcovi reálne poskytnuté. Na odôvodnenie oprávnenosti prihlásenej pohľadávky, žalobca v žalobe uviedol, že faktúrou č. 190101 vystavil úpadcovi účtovné služby za mesiac 08/2018 – 12/2018, ktorých poskytnutie preukazuje podaním daňového priznania na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 08/2018, 09/2018, 10/2018, 11/2018, 12/2018 kontrolovanými výkazmi DPH za
mesiac 08/2018, 09/2018, 10/2018, 11/2018, 12/2018 a súhrnnými výkazmi dane z pridanej hodnoty za obdobie 08/2018, 09/2018, 10/2018, 11/2018, 12/2018 (ďalej ako „účtovné dokumenty“). Žalobca poskytnutie účtovných služieb preukazuje aj mesačnými výkazmi poistného a príspevkov v poisťovni Sociálna poisťovňa, výkazmi preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie zamestnávateľa v poisťovni Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., výkazmi preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie zamestnávateľa v poisťovni Union zdravotná poisťovňa, a.s., a prehľadmi o zrazených a odvedených preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Žalobca ďalej považoval za potrebné zdôrazniť, že konatelia žalobcu a úpadcu sa medzi sebou poznali už dlhšiu dobu a z tohto dôvodu aj služby poskytované úpadcovi boli postavené na neformálnosti a nedochádzalo k potvrdzovaniu osobitných objednávok o poskytovaní služieb prostredníctvom e-mailu a podobne. Úpadca uviedol svoje požiadavky priamo konateľovi žalobcu a ten ich následne posunul na príslušných zamestnancov. V zmysle Zmluvy bol žalobca povinný podávať príslušné priznania, pričom úpadca je subjektom registrovaným na DPH, čo má za následok, že aj napriek nevykonávaniu podnikateľskej činnosti je povinný pravidelne mesačne podávať tzv. nulové daňové priznanie, nakoľko v prípade nepodania daňového priznania by úpadcovi bola zo strany správcu dane vyrubená sankcia. Žalovaný vo svojom popretí okrem iného aj namietal aj skutočnosť, že Faktúra č. 190101 bola žalobcom vystavená za viaceré obdobie, pričom podľa tvrdení žalovaného mala byť za každé obdobie vystavená osobitná faktúra, s čím žalobca vyslovil v žalobe svoj nesúhlas v tom smere, že uvedené tvrdenie nemá vplyv na konkrétny rozsah poskytovaných služieb, ktoré boli žalobcom reálne poskytnuté. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca k žalobe súdu doložil Zmluvu o poskytovaní účtovných služieb (v anglickom jazyku),súhrnnú prihlášku nezabezpečených pohľadávok spoločne z prílohami zo dňa 19.11.2019 (faktúrami preukazujúcimi pohľadávku č.. 1 – pohľadávku č. 4), oznámenie o popretí zo dňa 20.12.2019, účtovné dokumenty a súvisiacu dokumentáciu.
3. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 07.12.2020 žalovaný uviedol, že uplatnený nárok naďalej popiera v celom rozsahu z dôvodu nepreukázania reálneho poskytnutia účtovných služieb úpadcovi v rozsahu vystavenej faktúry, teda reálnu existencie vzniku tejto prihlásenej pohľadávky. Pokiaľ žalobca v žalobe uviedol, že poskytnuté účtovné služby úpadcovi boli „bližšie špecifikované vo faktúrach“ takáto argumentácia podľa názoru žalovaného neobstojí, nakoľko práve vo faktúre absentuje náležitá špecifikácia poskytnutých účtovných služieb úpadcovi. Samotný opis fakturovaných služieb vo faktúre je neurčitý, keď sa v ňom stručne uvádza len – spracovanie účtovnej evidencie do 12/2018. Z faktúry nespochybniteľným spôsobom nevyplýva rozsah účtovných služieb, ktoré mal žalobca reálne poskytnúť úpadcovi a rovnako ani obdobie, za ktoré mali byť služby poskytované. Žalovaný sa ďalej vyjadroval k účtovnej a mzdovej dokumentácií priloženej k žalobe, pričom uviedol, že dátum vystavenia faktúry a súčasne dodania služby úpadcovi – 31.12.2018 predchádza dátumom uvedeným v dokumentácií dodatočne predloženej žalobcom k žalobe za účelom preukázania poskytnutia účtovných služieb úpadcovi, keď účtovné dokumenty (daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie mesiaca 12/2018) boli vyhotovené žalobcom pre úpadcu ako daňový subjekt dňa 24.01.2019, teda po dátume uvedenom na faktúre. V nadväznosti na uvedené má žalovaný zato, že žalobca nepreukázal žiaden nárok na zaplatenie faktúry voči úpadcovi dodatočným predložením dokumentácie k žalobe a tým ani oprávnenosť svojej pohľadávky popretej správcom. K tvrdeniu žalobcu ohľadom neformálnej komunikácie medzi konateľmi žalobcu a úpadcu pri poskytovaní účtovných služieb žalovaný vyjadril neopodstatnenosť a irelevantnosť vo väzbe na preukázanie oprávnenosti prihlásenej pohľadávky vzniknutej z poskytovania účtovných služieb. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca jednoznačným a relevantným spôsobom nepreukázal z akého dôvodu vystavil jednu faktúru za 5 samostatných účtovných období, ktoré konanie žalobcu považuje žalovaný v rozpore so samotnou zmluvou ako aj zákonom o účtovníctve, pričom vo faktúre uviedol neurčitú špecifikáciu „spracovanie účtovnej evidencie do 12/2018, namiesto piatich samostatných faktúr za každý kalendárny mesiac poskytovania účtovných služieb. Na základe uvedeného, žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
4. Na prejednanie veci samej súd určil termín pojednávania na deň 10.01.2023, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu ako aj žalovaný. Právny zástupca žalobcu dňa 09.01.2023, teda deň pred pojednávaním žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti a z dôvodu, že mal záujem na účasti na pojednávaní tak z pozície advokáta ako aj z pozície konateľa žalobcu. Súd jeho žiadosti nevyhovel, o čom bol právny zástupca vyrozumený. Na to, aby súd vyhovel žiadosti o odročenie pojednávania musia byt v zmysle § 183 ods. 1, 3 CSP splnené podmienky dôvodnosti a včasnosti. Príčina prečo sa účastník pojednávania zúčastniť nemôže a z ktorej dôvodu žiada o odročenie pojednávania, sa musí s ohľadom na jej povahu vyznačovať nepredvídateľnosťou, závažnosťou, rozsahom alebo
z iných dôvodov aspektom ospravedlniteľnosti. Zároveň musí byť splnená aj podmienka včasnosti podania žiadosti o odročenie pojednávania. Právny zástupca žalobcu v žiadosti uviedol, že odo dňa 19.12.2022 je uznaný za práceneschopného z dôvodu respiračnej choroby a po výsledku z dnešnej (pozn. súdu z 09.01.2023) kontroly jeho práceneschopnosť naďalej pretrváva. Súd však má zato, že podmienka včasnosti v tomto prípade splnená nebola, keď žiadosť o odročenie bola na súd doručená len deň pred pojednávaním, hoci konateľ žalobcu bol práceneschopný od 19.12.2022. Ak tvrdil, že na základe výsledkov z kontroly zo dňa 09.01.2023 bol naďalej uznaný PN, súdu o tejto skutočnosti nebola predložená žiadna listina. Preto súd ustálil, že podmienka včasnosti zo strany právneho zástupcu splnená nebola.
5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe a zároveň na pojednávaní žiadal o dodatočnú lehotu 7 dní na doručenie Cenníka ako chýbajúcej prílohy k Zmluve. Žalovaný na pojednávaní zotrval na popretí pohľadávky a navrhol súdu aby žalobcu v celom rozsahu zamietol.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s žalobcom predloženými listinnými dôkazmi, a to: Zmluvou o poskytovaní účtovných služieb zo dňa 01.01.2017 uzavretej medzi žalobcom a úpadcom; oznámením o popretí pohľadávky zo dňa 20.12.2019 a s tým súvisiacou doručenkou; prihláškou pohľadávky žalobcu zo dňa 19.11.2019, predloženými faktúrami a účtovnou dokumentáciou a na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento, pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav:
7. Z Obchodného vestníka č. 194/2019 zo dňa 08.10.2018, vyplýva, že Okresný súd Žilina ako konkurzný súd uznesením sp. zn. 9K/5/2019 zo dňa 02.10.2019, vyhlásil konkurz na majetok úpadcu SK – METAL, s.r.o. a ustanovil I & R KONKURZY a REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s. so sídlom kancelárie: Revolučná 10,010 01 Žilina, IČO: 36 865 265, značka správcu S1436, za správcu konkurznej podstaty.
8. Žalobca si prihlásil do konkurzu celkovo 4 pohľadávky a to v nasledovnom rozsahu: Pohľadávku č.01 vo výške istiny 516 eur, vo výške úrokov z omeškania 50,09 eur a v celkovej sume: 566,09 eur, v poradí ako iná pohľadávka, Pohľadávku č.02 vo výške istiny 516 eur, vo výške úrokov z omeškania 47,39 eur a v celkovej sume: 563,39 eur, v poradí ako iná pohľadávka; Pohľadávku č.03 vo výške istiny 420 eur, vo výške úrokov z omeškania 38,59 eur a v celkovej sume: 458,59 eur, v poradí ako iná pohľadávka; Pohľadávku č.04 vo výške istiny 7140 eur, vo výške úrokov z omeškania 416,26 eur a v celkovej sume: 7556,26 eur, v poradí ako iná pohľadávka. Žalobca pri popise právneho dôvodu vzniku pohľadávok uviedol, že na základe uzavretej Zmluvy poskytol úpadcovi účtovné služby v rozsahu a za podmienok dohodnutých v Zmluve, za ktoré veriteľ vystavil úpadcovi faktúry, ktoré úpadca neuhradil.
9. Z oznámenia o popretí pohľadávky zo dňa 20.12.2019, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 02. 01. 2020 súd zistil, že žalovaný pohľadávku pod por. č. 04 (zapísanú v zozname pohľadávok pod por. č 1/4) popiera čo do právneho dôvodu, čo do výšky istiny, čo do výšky úrokov z omeškania, čo do výšky celkovej sumy. Popretie pohľadávky odôvodnil tým, že samotný opis fakturovaných služieb je neurčitý, keď sa v ňom uvádza: „ Spracovanie účtovnej evidencie do 12/2018“. Faktúra nebola zo strany Veriteľa vystavená v súlade so Zmluvou a zmluvnými dojednaniami, pričom vykazuje viaceré znaky, ktoré zakladajú jej rozpor zo zákonom o účtovníctve. Z faktúr predložených veriteľom k ostatným pohľadávkam prihláseným do konkurzu vyplýva, že veriteľ za každé účtovné obdobie (1 kalendárny mesiac) vystavoval úpadcovi za poskytnuté služby v zmysle Zmluvy faktúru na sumu 516 eur s DPH, posledná faktúra bola veriteľom vystavená za obdobie 7/2018. Správcovi nie je zrejmé z akého dôvodu bola veriteľom za nasledujúce samostatné účtovné obdobia (8/2018 – 12/2018) vystavená len jedna faktúra a to až na sumu 7140 eur, namiesto piatich samostatných faktúr za každý kalendárny mesiac poskytovania účtovných služieb. Správca namietal tiež formálne nedostatky faktúry, a to dátum vyhotovenia a dodania služby, ktorý je na faktúre uvedený ako deň 31.12.2018 (účtovné obdobie rok 2018), avšak poradové číslo faktúry – 190101 – číselný rad deklaruje, že faktúra mala byť veriteľom vystavená až v nasledujúcom účtovnom období rok 2019 ako v poradí 101 faktúra, pričom predmetné nedostatky neboli veriteľom vysvetlené.
10. Zo zmluvy o poskytovaní účtovných služieb (č. l. 153 – 155 ) ktorú uzatvoril žalobca ACARTUS Slovakia, s.r.o. so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 46 095 136 v postavení veriteľa a úpadca SK – METAL, s.r.o. so sídlom Kukučínová 2790, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 433 128 v postavení dlžníka dňa 1.1.2017 na dobu neurčitú, mal súd za preukázané, že zmluvné strany sa v článku
1.1 tejto zmluvy dohodli, že žalobca bude poskytovať úpadcovi účtovné a súvisiace služby týkajúce sa obchodnej činnosti, pričom podrobnejší rozsah služieb je uvedený v prílohe č. 1 tejto Zmluvy. Z bodu 3.1 vyplýva, že úpadca sa zaväzuje uhradiť žalobcovi za poskytnuté služby odmenu v súlade s Cenníkom uvedeným v Prílohe č. 1 tejto Zmluvy.
11. Zistený skutkový stav súd subsumoval pod ustanovenia nasledovných právnych noriem:
12. Podľa § 32 ods.1 z.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorá odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania o určení popretej pohľadávky úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov.
13. Podľa § 32 ods.3 ZKR pohľadávku možno poprieť
a) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok,
b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.
14. Podľa § 32 ods.5 ZKR ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.
15. Podľa § 32 ods.6 ZKR popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.
16. Podľa § 32 ods.9 ZKR veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
17. Podľa § 32 ods.10 ZKR ak veriteľ pohľadávky popretej čo do poradia nepodal žalobu, platí najnižšie uznané poradie.
18. Podľa § 32 ods.14 ZKR v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
19. Podľa § 183 ods. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.
20. Podľa § 153 ods. 1,2,3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
21. Podľa § 132 ods. 1,3 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
22. V danom prípade, mal súd za preukázané, že žalobcova pohľadávka pod č. 04 (zapísaná v zozname pohľadávok pod č. 1/4) prihlásená prihláškou zo dňa 19.11.2019 ako veriteľa úpadcu, bola popretá žalovaným ako správcom konkurznej podstaty úpadcu čo do právneho dôvodu, výšky istiny, výšky úrokov z omeškania ako aj výšky celkovej sumy.
23. V prvom rade sa súd z úradnej povinnosti zaoberal splnením podmienky včasnosti podanej žaloby v zmysle § 32 ods. 9 ZKR. Oznámenie o popretí pohľadávky bolo žalobcovi doručené dňa 02.01.2020, preto posledným dňom na podanie žaloby pripadol na deň 03.02.2020. Žaloba bola žalobcom na súd podaná dňa 30.01.2020, o čom svedčí prezenčná pečiatka súdu. Žaloba tak bola podaná včas v prekluzívnej lehote 30 dní od doručenia písomného oznámenia žalovaného o popretí pohľadávky (§ 32 ods. 9 ZKR).
24. Žalovaným je v spore správca konkurznej podstaty úpadcu, ktorý poprel prihlásenú pohľadávku žalobcu dňa 20.12.2019 (§ 32 ods. 6 ZKR), t.j. v lehote 30 dní od uplynutia základnej prihlasovacej lehoty na prihlasovanie pohľadávok.
25. Pri posudzovaní veci súd postupoval v intenciách nálezu Ústavného súdu č.k.II. ÚS 409/2013-49 z 11.9.2014, v ktorom ústavný súd vyslovil, že správca je pri popretí povinný jednoznačne vyjadriť aj dôvod a rozsah popretia pohľadávky, pričom obmedzenie popretia len na určitý dôvod, alebo na určitý rozsah popretia pohľadávky znamená právnu fikciu uznania pohľadávky v nepopretom rozsahu. Je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní, preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie, a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze. Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne alebo v určitej časti alebo v určitom poradí). Výklad, podľa ktorého by popretie v akomkoľvek rozsahu (čo do dôvodu, výšky, vymáhateľnosti alebo poradia) automaticky aktualizovalo prieskumnú právomoc súdu konajúceho v incidenčnom konaní v celom rozsahu, by znamenalo podstatné znevýhodnenie veriteľov tých pohľadávok, ktoré boli popreté čo do dôvodu a vymáhateľnosti. Z uvedeného vyplýva, že v už prebiehajúcom incidenčnom konaní, teda po márnom uplynutí lehoty na popretie pohľadávok, nie je možné zo strany správcu rozširovať dôvody popretia pohľadávky a na takéto popretie prihliadať. K rovnakým záverom dospel Najvyšší súd SR v uzneseniach sp.zn. 4Obo 38/2015 z 29.decembra 2016 a sp.zn. 3Obdo 70/2016 z 30. januára 2017 (publikované ako R63/2017).
26. V posudzovanej veci žalovaný v popieracom prejave namietal, že nebolo preukázané, že zo strany žalobcu skutočne došlo k poskytnutiu účtovných služieb v rozsahu vystavenej faktúry vo výške 7556,26 eur, teda spornou skutočnosťou medzi stranami bola otázka preukázania existencie pohľadávky vzniknutej v súvislosti s poskytovaním účtovných služieb v prihlásenej výške. Na preukázanie právneho dôvodu žalobca súdu predložil Zmluvu o poskytovaní účtovných služieb zo dňa 01.01.2017 aj spolu s účtovnou dokumentáciou. Na preukázanie výšky prihlásenej pohľadávky žalobca súdu nedoložil žiaden relevantný dôkaz. Zmluva neobsahovala ustanovenia o odmene za takto poskytnuté služby, len v tomto smere odkazovala na Cenník ako súčasť prílohy, v súlade s ktorým mal mať žalobca nárok na odmenu za účtovné služby. Príloha č. 1, ktorého súčasťou bol aj Cenník však zo strany žalobcu predložená nebola, preto súd ustálil, že výška pohľadávky zostala v rovine tvrdení bez predloženia hmatateľného dôkazu. Žalobca v konaní tvrdil, že poskytol pre úpadcu účtovné služby v rozsahu vystavenej faktúry, pričom na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti.
Žalobcu tak v konaní zaťažovala povinnosť preukázania, aká bola dohodnutá odmena za vykonanie služieb podľa uzavretej zmluvy. Ak nie sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca svoje bremeno dôkazu neuniesol, keď súd poukazuje na nepredložený cenník zo strany žalobcu ako súčasť Zmluvy. Súd na pojednávaní, aplikujúc sudcovskú koncentráciu konania(§ 153 CSP) dodatočnú lehotu na predloženie cenníka neposkytol. Súd mal zato, že keby bol žalobca konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, bol by tento dôkaz (cenník) predložil súdu nepochybne skôr. Mohol tak učiniť pri podaní žaloby či dokonca na výzvu zo strany súdu na doplnenie dôkazu alebo v zákonnej lehote na prípravu na pojednávanie. Je pritom nepochybné, že týmto dôkazom disponoval, keďže na pojednávaní žiadal o poskytnutie dodatočnej lehoty na jeho predloženie. Súd je tak názoru, že žalobcovi vo včasnom predložení uvedeného cenníka nič nebránilo a pokiaľ mal záujem na úspechu v danom spore, bolo hlavne v jeho záujme, aby súdu takýto dôkaz doložil včas. Zároveň súd konštatuje, že od výzvy súdu na jeho predloženie (24.03.2022) do pojednávania (10.01.2023) uplynula značná doba, počas ktorej žalobca mal možnosť v rámci prostriedkov procesného útoku takýto dôkaz doložiť. Súd pripomína, že žalobca nielenže dôkaz v podobe cenníka nepriložil k žalobe v zmysle § 132 ods.3 CSP, neučinil tak ako na dve výslovné výzvy súdu a tento dôkaz nepredložil ani na pojednávaní. Pokiaľ ide o predloženie tohto dôkazu, preto súd uplatnil sudcovskú koncentráciu konania.
27. Vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena žalobcom v dôsledku nepredloženia rozhodujúceho dôkazu kľúčového dôkazu potrebného k posúdeniu dôvodnosti a výšky pohľadávky žalobcu, súd žalobu zamietol.
28. Prílohou prihlášky ako aj žaloby bola faktúra č. 190101, ktorú žalobca vystavil úpadcovi a na základe ktorej žiadal o zaplatenie odmeny vo výške 7556,26 eur. Žalobca ďalej na preukázanie právneho dôvodu vzniku pohľadávky predložil aj účtovnú dokumentáciou, konkrétne daňové priznania na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 8/2018 – 12/2018, súhrnné výkazy dane z pridanej hodnoty a mesačné výkazy poistného v jednotlivých poisťovniach, ktoré podľa názoru žalobcu preukazujú oprávnenosť jeho pohľadávok. Súd k faktúre predloženej zo strany žalobcu uvádza, že faktúra ako účtovný doklad nie je dostatočným dôkazom na preukázanie oprávnenosti jeho pohľadávky. Navyše súd uvádza, že ani zaúčtovanie faktúry v účtovníctve úpadcu nemožno stotožňovať s oprávnenosťou pohľadávky veriteľa. Oprávnenosť prihlásenej pohľadávky žalobca preukazuje tvrdeniami a listinnými dôkazmi, ktoré predkladá a preto, aj evidovanie pohľadávky v účtovníctve úpadcu, nemá automaticky za následok jej oprávnenosť a to platí aj naopak, neevidovanie pohľadávky v účtovných dokladoch nepreukazuje spornosť takejto pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3CoKR/44/2016 zo dňa 12. 12. 2016).
29. K vykonaniu dôkazu - výsluch zamestnanca ako aj konateľa žalobcu a konateľa úpadcu k objasneniu rozsahu poskytnutých účtovných služieb, ktorých súčasťou mala byť aj objednávka na kontrolu účtovníctva za rok 2016 súd uvádza, že otázka preukázania, či boli zo strany žalobcu poskytnuté účtovné služby podľa uzavretej Zmluvy alebo či si úpadca objednal u žalobcu aj kontrolu účtovníctva za rok 2016 sa súdu javila v tomto štádiu dokazovania ako predčasná a nadbytočná, keďže nebol preukázaný právny základ tejto pohľadávky. Vzhľadom na to, že súd nemal preukázanú dohodnutú odmenu za poskytnuté služby, bol by výsluch uvedených osôb k rozsahu takto vykonaných služieb v konečnom dôsledku zbytočný, keď bez predloženia rozhodujúceho dôkazu (cenníku) by aj preukázanie poskytnutia služieb nemohlo viesť k úspechu žalobcu.
30. Podľa § 255 ods.1,2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
31. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods.1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal v celom rozsahu aj právo na náhradu trov konania. Zároveň v konaní vznikli trovy aj Slovenskej republike za preklad písomnosti predloženej zo strany žalobcu, ktorý ho na výzvu súdu nepreložil do úradného jazyka. Nakoľko žalobca nebol v spore úspešný, je povinný hradiť aj trovy prekladu vzniknuté
štátu. O výške náhrady trov konania ako aj o výške trov štátu rozhodne súd v zmysle § 262 ods.2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).