Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/214/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o F.. F.R. R.Ú. Z.. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov F.. T. I. Z.. XX.X.XXXX B. V. A.D. Z. K.M. R.. Č.. X T. D. Š. Z.. XX.XX.XXXX B.Ý. V. Z. A. B. XXX B. XXXX zastúpeného JUDr. Marcelom Jurkom advokátom so sídlom v Košiciach na Dominikánskom námestí č. 11 v konaní o zvýšenie výživného a úpravu styku, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo 17.3.2014 č.k. -145 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 27.3.2014 č.k. -149 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného a dlžnom výživnom.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zo 17.3.2014 č.k. -145 zvýšil výživné od otca pre mal. F. R. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice I zo 16.12.2008 č.k. -33 z 2.000,- Sk (66,38 €) na 120,- € mesačne, ktoré je otec povinný platiť matke maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 1.6.2011 do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 1.6.2011 do 31.3.2014 v sume 1.190,- € povolil otcovi splácať po 40,- € mesačne spolu s bežným výživným až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok, pričom prvá splátka je splatná do 15. dňa nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a štátu náhradu trov nepriznal.

Dopĺňacím rozsudkom z 27.3.2014 č.k. -149 doplnil výrok rozsudku Okresného súdu Košice I zo 17.3.2014 č.k. -145 o výrok o zastavení konania o úprave styku otca s maloletou.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec proti výrokom o zvýšení výživného a dlžnom výživnom z dôvodov podľa , a a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa zvýšil výživné takmer na dvojnásobok, pričom v konaní nebolo preukázané, že by sa odôvodnené potreby maloletej dvojnásobne zvýšili. Spolu s dlžným výživným ide dokonca o takmer trojnásobné zvýšenie, čo mu spôsobí veľké ekonomické problémy. Súd prvého stupňa mal k dispozícii úradne preloženú zápisnicu z jeho výsluchu, ktorý bol vykonaný pred dožiadaným súdom v Nórsku. Faktami a skutočnosťami v ňom uvedenými sa súd absolútne nevysporiadal a nepovažoval ich za relevantné. Pri odpočítaní jeho nevyhnutných výdavkov, ktoré spolu činia v priemere 18.000,- Nórskych korún, v ktorých nie sú zahrnuté výdavky na stravu, ošatenie, hygienu a zdravotnú starostlivosť mu zostáva na uvedené výdavky cca 4.000,- Nórskych korún (480,- €) čo je hlboko pod hranicou životného minima v Nórsku, ktorá je na úrovni 6.850,- Nórskych korún. Aj tie skutočnosti súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní opomenul. Naopak sa uspokojil s ničím nepodloženými tvrdeniami matky

maloletej o výške jej príjmu ako aj príjme jej manžela, s ktorým 11.11.2013 uzatvorila manželstvo, pričom aj jeho príjem je dôležitý pre určenie výšky výživného, nakoľko žijú v spoločnej domácnosti a spoločne hospodária. Súd si tvrdenia matky ľahkovážne osvojil bez toho, aby o tejto otázke vykonal riadne dokazovanie, pričom v priebehu konania sa príjmové možnosti ako aj osobný status matky etapovite menili. Súd ani túto skutočnosť nezohľadnil napriek tomu, že konanie sa začalo v máji 2011 a podľa jeho presvedčenia súd mal zohľadniť zmeny pomerov a výšku príjmu matky počas trojročného obdobia a rozhodnúť o rôznej výške výživného konkrétne podľa jednotlivých období. Nemôže sa stotožniť s určeným výživným 120,- € mesačne, ak mu po odrátaní nevyhnutných výdavkov nezostávajú finančné prostriedky ani na stravu a ošatenie, keď matka maloletej žije v domácnosti, kde sú dva príjmy spolu vo výške 1.600,- €. Poukazuje aj na to, že matka maloletej mu po podaní návrhu počas mailovej komunikácie uviedla, že ho návrhom na zvýšenie výživného chcela iba potrestať za ich výmenu názorov, preto zvýšenie výživného má byť zo strany matky iba jej nástrojom na to, aby mu mohla škodiť a zároveň si zlepšiť svoju finančnú situáciu. Reálne jej suma 85,- €, ktorú na mal. F. platí pokrýva všetky výdavky na maloletú. Z konania nevyplynula potreba zvýšiť výživné pre maloletú na 120,- € mesačne, keďže súhrn jej odôvodnených výdavkov nedosahuje ani uvedenú hranicu. To aj vďaka tomu, že finančne prispieva nad rámec určeného výživného sumou 85,- € mesačne a mimoriadnymi platbami kedykoľvek o to matka maloletej požiada ako aj darčekmi a naturálnymi plneniami počas jeho návštev na Slovensku. Domnieva sa, že je potrebné zohľadniť aj to, že obaja rodičia majú voči svojim deťom vyživovaciu povinnosť a deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Životná úroveň matky maloletej prudko vzrástla, keďže od júna 2013 je zamestnaná na vedúcej pozícii, čím sa jej rapídne zvýšil príjem a navyše sa vydala. Matka je povinná plniť si svoju vyživovaciu povinnosť rovnako ako on podľa svojich majetkových možností a schopností. Výška výživného, ktorú súd prvého stupňa napadnutým rozhodnutím určil nezohľadňuje ani túto skutočnosť a prieči sa tak zákonnej dikcii.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že svoje príjmy riadne dokladovala potvrdením od zamestnávateľa - ročným zúčtovaním dane za r. 2011, 2012 a 2013. Naopak otec maloletej nepredložil žiadne relevantné potvrdenie o svojom príjme len skonštatoval jeho výšku. Okrem toho má informáciu, že otec má popri hlavom zamestnaní aj ďalšie príjmy. K tvrdeniu otca, že mu na živobytie po odpočítaní všetkých nevyhnutných nákladov ostáva len 4000,- Nórskych korún podotýka, že napriek tejto skutočnosti nemá problém absolvovať každý rok zahraničnú dovolenku v prímorských štátoch. Tiež má vedomosť, že otec vlastní niekoľko áut. Pokiaľ otec tvrdí, že prispieva nad rámec určeného výživného naturálnymi plneniami, začal tak robiť až po podaní návrhu na zvýšenie výživného, čo považuje za účelové konanie, maloletej podaroval cestovnú tašku, osušku, fotorámik a ruksak. V minulosti darčeky k narodeninám a na Vianoce mnohokrát kupovala sama zo svojho príjmu s tým, že dcére povedala, že je to darček od otca, aby nebola sklamaná, že si na ňu nespomenul. Navrhuje, aby odvolací súd požiadal súd prvého stupňa o doplnenie dokazovania vo veci majetkových pomerov otca maloletej doložením potvrdení o výške jeho príjmov a o majetkových pomeroch.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Výrok rozsudku o trovách štátu ako aj dopĺňacieho rozsudku o zastavení konania o úprave styku neboli odvolaním napadnuté nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní ( ).

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 cit. ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, stručne, ale výstižne sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania a s jeho závermi sa stotožňuje aj odvolací súd. V tomto smere odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní

skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, respektíve nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd dodáva, že predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine je výrazná zmena pomerov na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí sa jednať o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, v danom prípade ust. § 62 ods. 1,2,3,4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, náhrady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, teda ide o všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať s tým, že dokazovať je potrebné len odôvodnené výdavky na výživu dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Komplexným porovnaním pomerov účastníkov konania v čase predchádzajúcej úpravy výživného so súčasnými pomermi dospel odvolací súd k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že v danom prípade sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom, keďže došlo k podstatnému zvýšeniu odôvodnených potrieb maloletej Michaely, ktorá v čase predchádzajúcej úpravy výživného bola v predškolskom veku, pričom ku dňu podania návrhu na zvýšenie výživného bola žiačkou prvého stupňa základnej školy, v dôsledku čoho nepochybne došlo k podstatnému zvýšeniu jej odôvodnených potrieb. Matkou prezentované výdaje v súvislosti so školskou dochádzkou a záujmovou činnosťou nevybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky, preto o ich výške nemal pochybnosti ani odvolací súd. V tomto smere je však potrebné zdôrazniť, že odôvodnenými potrebami dieťaťa nie sú len náklady na stravu v školskej jedálni, školské poplatky a poplatky za mimoškolskú činnosť, ale ako bolo vyššie uvedené všetky náklady na stravu, bývanie, ošatenie a pod. Z uvedeného dôvodu preto neobstojí odvolacia argumentácia otca, že ním poskytovaným výživným v rozsahu 85,- € mesačne sú pokryté všetky odôvodnené potreby dieťaťa. Rovnako nedôvodná je argumentácia otca, že súd nevykonal dokazovanie zistením príjmu matky, nakoľko z vykonaného dokazovania, ako aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa nepochybne vyplývajú skutkové zistenia týkajúce sa príjmu matky a jeho porovnanie s predchádzajúcou úpravou výživného pre maloleté dieťa. Zisťovanie konkrétneho príjmu manžela matky dieťaťa nie je pre rozhodnutie o zvýšení výživného bezprostredne relevantné, má len informatívny charakter pre posúdenie pomerov matky z pohľadu, či má vyživovaciu povinnosť k svojmu manželovi a či jej manžel má schopnosti a možnosti podieľať sa na úhrade nákladov v domácnosti, pretože manželovi matky vyživovacia povinnosť k jej dieťaťu zásadne nevzniká. Dokazovanie reálnych alebo potencionálnych možností a schopností manžela matky

by bolo potrebné len v prípade, ak by matka tvrdila, že jej manžel je odkázaný svojou výživou na ňu. Vzhľadom na to, že u matky nedošlo v priebehu konania o zvýšenie výživného k podstatným a trvalým zmenám pomerov, keďže jej príjem sa v priebehu konania podstatným spôsobom nemenil a nezamestnaná bola len 4 mesiace v r. 2012, pričom v tomto období poberala podporu v nezamestnanosti, nebol dôvod určovať výživné pre maloletú diferencovane podľa aktuálnych pomerov matky, nakoľko tieto zmeny nespĺňali charakter trvalosti a zároveň neboli podstatné. Vzhľadom na príjem otca, ktorý dosahuje v rozmedzí 2.160,- € až 2.640,- € mesačne s prihliadnutím na skutočnosť, že žije v zahraničí, kde má primerane vyššie výdavky aj v súvislosti so zabezpečovaním svojich nevyhnutných životných potrieb, dospel odvolací súd k záveru, že výživné v rozsahu určenom súdom prvého stupňa zohľadňuje zvýšené odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov s tým, že matka zabezpečuje dieťaťu výlučnú osobnú starostlivosť primeranú jej veku, ktorou sa čiastočne kompenzuje jej vyživovacia povinnosť a preto možno uzavrieť, že podiel matky na výživnom je porovnateľný, ak nie vyšší, ako podiel otca. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii otca týkajúcej sa jeho výdajov odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť a na ods. 5 tohto ustanovenia, z ktorého vyplýva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. V zmysle uvedeného ani odvolací súd nemohol považovať výdavky otca na splátky spotrebného úveru, ktorého účelnosť nepreukázal, ako aj poplatky za internet a telefón za nevyhnutné, ktoré by mali prednosť pred plnením vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. V tomto smere otec mylne interpretuje aj pojem hranice životného minima, ktoré je definované ako minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, avšak nie po odpočte všetkých výdavkov posudzovanej osoby, opačný výklad pojmu „životné minimum“ by odporovalo základom logiky. Uvedenú definíciu životného minima obsahuje aj v platnom znení ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Výživné určené súdom prvého stupňa zohľadňuje aj rozdielnosť životnej úrovne, resp. rozdielnu výšku príjmov a výdajov na Slovensku a v Nórsku, pretože v opačnom prípade len pri zohľadnení výšky príjmov otca musel by súd určiť výživné pre maloletú v podstatne väčšom rozsahu. Nakoľko súd prvého stupňa správne a zákonne určil rozsah zvýšenej vyživovacej povinnosti otca k maloletej, správne určil počiatok plnenia takto určeného výživného a správne ustálil dlh na výživnom, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch podľa ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.