Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-103-2014.pdf
PDF · 85.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-6C/103/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Radoslavom Svitanom, PhD., v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, zastúpeného JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom, Nám. Martina Benku 6, 811 07 Bratislava, proti odporkyni: N. J., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom XXX XX O. XXX, o zaplatenie 982,80 eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 678,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 678,80 eur od 17.12.2012 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 18.7.2014 domáhal, aby súd uložil odporkyni zaplatiť navrhovateľovi sumu 982,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 982,80 eur od 3.11.2012 do zaplatenia, ako aj zmluvnú pokutu spolu vo výške 158,40 eur a nahradiť navrhovateľovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 23.3.2012 uzatvoril s odporkyňou ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 320120886 na sumu 800 eur za odplatu vo výške 304 eur. Odporkyňa sa zaviazala splatiť celkovú čiastku 1 104 eur v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 4,00 eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 109,20 eur. Do dňa podania žaloby odporkyňa uhradila celkovo 121,20 eur, pričom posledná uhradená suma vo výške 103,11 eur bola uhradená dňa 18.7.2012. Keďže odporkyňa neplnila riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, navrhovateľ jej oznámil stratu výhody splátok. V predžalobnej upomienke zo dňa 19.11.2012 navrhovateľ upozornil odporkyňu na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky a v oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 12.12.2012 navrhovateľ oznámil odporkyni, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 2.11.2012. Po zosplatnení záväzku navrhovateľ neeviduje žiadnu ďalšiu úhradu. V zmysle bodu 3 obchodných podmienok sa odporkyňa zaviazala uhradiť v prípade porušenia zmluvných podmienok zmluvnú pokutu vo výške 3,30 % z istiny úveru za každý začatý kalendárny mesiac omeškania. Keďže istina úveru je vo výške 800 eur, dohodnutá mesačná zmluvná pokuta je vo výške 26,40 eur za každý začatý mesiac omeškania.
Odporkyňa sa k návrhu písomne nevyjadrila.
Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle § 29 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) ide o drobný spor, súd konal a rozhodol podľa § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, a to najmä: zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 320120886, predžalobná upomienka - výzva k úhrade dlžnej sumy s podacím hárkom, oznámenie o zosplatnení záväzku s podacím hárkom, a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ a odporkyňa uzavreli dňa 23.3.2012 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 320120886 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 800 eur. Odporkyňa sa zaviazala splatiť úver vrátane odplaty (zahŕňajúcej úrok a odmenu za poskytnutie úveru) v 13 splátkach, a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške 4,- eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 109,20 eur. Navrhovateľ predžalobnou upomienkou z 19.11.2012 vyzval odporkyňu na úhradu dlhu vo výške 436,80 eur a oznámil jej, že v prípade neuhradenia dovtedy splatného záväzku do 15 dní bude žiadať zaplatenie celej pohľadávky a uplatní voči nej zmluvné sankcie. Oznámením z 12.12.2012 navrhovateľ oznámil odporkyni, že jej záväzok bol ku dňu 2.11.2012 zosplatnený. Odporkyňa v splátkach do 18.7.2012 uhradila spolu 121,20 eur.
Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru (keďže samotná zmluva je označená ako zmluva o spotrebiteľskom úvere, navrhovateľ ju uzatváral v rámci svojej podnikateľskej činnosti, odporkyňa je v nej identifikovaná ako fyzická osoba - nepodnikateľ menom a priezviskom, rodným číslom, bydliskom a číslom občianskeho preukazu; zo zmluvy nevyplýva a navrhovateľ v konaní ani netvrdil, že by bola zmluva uzatváraná zo strany odporkyne na účely jej povolania, podnikania alebo zamestnania), že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere. Zákon č. 129/2010 Z. z. v § 9 ods. 2 ustanovuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom v prípade, že tie z nich, ktoré stanovuje § 11 ods. 1, v zmluve uvedené nie sú, považuje sa poskytnutý úver za
bezúročný a bez poplatkov. Zmluva medzi navrhovateľom a odporkyňou z 23.3.2012 neobsahuje jasné a presné vyjadrenie konečnej splatnosti úveru ani termínov jednotlivých splátok, a preto je úver bezúročný a bez poplatkov. Konečná splatnosť (konkrétny dátum splatnosti poslednej splátky) v zmluve nie je uvedená a bez pochybností sa nedá ani určiť odkazom na dohodnutý termín splatnosti jednotlivých splátok a ich počet. Zmluva ustanovuje, že prvá splátka je splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Podľa tohto kľúča mala byť prvá splátka splatná dňa 2.4.2012, druhá dňa 2.5.2012, tretia dňa 1.6.2012, štvrtá dňa 1.7.2012, piata dňa 31.7.2012, šiesta dňa 30.8.2012, siedma dňa 29.9.2012, ôsma dňa 29.10.2012, deviata dňa 28.11.2012, desiata dňa 28.12.2012, jedenásta dňa 27.1.2013, dvanásta dňa 26.2.2013 a trinásta dňa 28.3.2013. Zároveň je však v zmluve uvedené: „doporučený termín úhrady: 16. dňa v mesiaci“. Tieto dva spôsoby určenia dátumov splatnosti jednotlivých splátok si však vzájomne odporujú (podľa kľúča „10. deň a potom vždy +30 dní“ by mala byť posledná splátka splatná 28.3.2013, avšak podľa odporúčania, ktoré je takisto súčasťou zmluvy, až 16.4.2013 (ak by sa s úhradami splátok začalo v súlade s odporúčaním 16. dňa v mesiaci, prvá úhrada by bola 16.4.2012 a potom každý mesiac 16. dňa až do 16.4.2013), preto mal súd za to, že splatnosť jednotlivých splátok a tým aj konečná splatnosť úveru nie je v zmluve uvedená jasným a zrozumiteľným spôsobom, čo má rovnaké dôsledky, ako keby nebola uvedená vôbec. Splnením zákonnej požiadavky uviesť v zmluve konečnú splatnosť úveru nie je ani ustanovenie bodu 2 obchodných podmienok zmluvy, podľa ktorého sa konečnou splatnosťou rozumie uhradenie poslednej splátky veriteľovi. Takéto ustanovenie nevyjadruje, kedy (v ktorý konkrétny deň) má nastať konečná splatnosť úveru, ale to, kedy sa úver považuje za splatený, čo je podstatný rozdiel. Konečná splatnosť úveru musí byť v zmluve vyjadrená presným dátumom a nie udalosťou, ktorá je závislá na vôli ktorejkoľvek zmluvnej strany (v tomto prípade na vôli dlžníka, kedy uhradí poslednú splátku).
Keďže zmluva neobsahuje jednoznačné a nepochybné určenie konečnej splatnosti úveru ani termínov splatnosti jednotlivých splátok, úver treba považovať v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov. Odporkyňa teda bola povinná vrátiť navrhovateľovi len poskytnutú istinu úveru, teda sumu 800,- eur. Keďže odporkyňa už pred podaním žaloby vrátila navrhovateľovi sumu 121,20 eur, neuhradená zostala istina vo výške 678,80 eur. Túto sumu súd zaviazal odporkyňu uhradiť.
Pokiaľ ide o úrok z omeškania, navrhovateľ nepredložil súdu rozpis dátumov úhrady (resp. čiastočnej úhrady) jednotlivých splátok odporkyňou, uviedol iba celkovú uhradenú sumu pred a po zosplatnení dlhu. Preto súd nemohol priznať úroky z omeškania z každej splátky osobitne. Vzhľadom na nejasné termíny splatnosti jednotlivých splátok a termín konečnej splatnosti úveru nebolo možné priznať úrok z omeškania ani odo dňa nasledujúceho po dni pôvodnej konečnej splatnosti celého úveru. Za preukázané mohol súd považovať iba doručenie predžalobnej upomienky a oznámenia o zosplatnení odporkyni. Predžalobná upomienka z 19.11.2012 však nemala charakter výzvy na úhradu celého dlhu - išlo len o upomienku na neuhradenú čiastku po splatnosti vo výške 436,80 eur (čo však súd ako už bolo uvedené vyššie nemohol overiť vzhľadom na nepredloženie dostatočných listinných dôkazov navrhovateľom) a upozornenie na to, že navrhovateľ bude (v budúcnosti) žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. K zosplatneniu celého dlhu došlo - podľa oznámenia o zosplatnení záväzku z 12.12.2012 - ku dňu 2.11.2012. Za výzvu na úhradu celého dlhu možno považovať až oznámenie o zosplatnení záväzku z 12.12.2012, avšak nie spätne ku dňu 2.11.2012, ako sa uvádza v tomto oznámení. Odporkyňa sa dozvedela o výške a splatnosti celého dlhu až doručením tohto oznámenia. Navrhovateľ preukázal, že oznámenie bolo na adresu odporkyne odoslané dňa 14.12.2012, teda doručené jej mohlo byť najskôr dňa 15.12.2012. Odporkyňa mala v nasledujúci deň (16.12.2012) plniť dlh dobrovoľne a keď tak neurobila, ďalším dňom (17.12.2012) sa dostala do omeškania. Súd preto priznal navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania od 17.12.2012. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, základná úrokovej sadzba Európskej centrálnej banky platná k 17.12.2012 bola 0,75 %, preto v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. má navrhovateľ nárok na úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože každý z nich mal vo veci len čiastočný úspech, pričom neúspech žiadneho z účastníkov konania nie je len nepatrný - po pripočítaní navrhovateľom uplatnenej zmluvnej pokuty k istine je úspech navrhovateľa a odporkyne približne rovnaký.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne na Okresný súd Bánovce nad Bebravou do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak odvolateľ nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- odvolacím súdom má byť schválený zmier; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.