Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoE-42-2022.pdf
PDF · 94.94 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/42/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Katarína Slováčeková a sudcov: Mgr. Jozef Mačej a JUDr. Ľuboslava Vanková, v exekučnej veci v prospech oprávneného: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, IČO 00 492 736, so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, proti povinnému: A. B., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom C. A. XXX, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 12022/08, o vymoženie 23,24 eur a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 9Er/996/2008-37 zo dňa 26. marca 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Súdny exekútor m á n á r o k voči oprávnenému na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvej inštancie oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 89,90 eur do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1 prvá veta, ods. 2, § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, § 1, § 2 ods. 1, § 3, § 14 ods. 1, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 23 ods. 1, ods. 2, § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej od 1.5.2008.
Vecne súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie uznesením č. k. 9 Er/996/2008-13 zo dňa 24.8.2010, ktoré vydal vyšší súdny úradník, exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 89,90 EUR. Oprávnený podal proti uzneseniu č. k. 9 Er/996/2008-13 zo dňa 24.8.2010 na súde prvej inštancie v zákonnom stanovenej lehote odvolanie. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie o trovách exekúcie má povahu rozhodnutia závislého na rozhodnutí, ktorým sa má exekučné konanie skončiť, v tomto prípade zastavením exekúcie pre nesplnenie tzv. preddavkovej povinnosti, bolo rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka zo zákona v celom rozsahu zrušené a sudca musel vo veci opätovne rozhodnúť. Následne súd prvej inštancie uznesením č. k. 9Er/996/2008-30 zo dňa 28.6.2011 exekúciu zastavil s tým, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením. Po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie súd prvej inštancie odvolaním napadnutým uznesením priznal exekútorovi odmenu a náhradu hotových výdavkov v celkovej sume 89,90 eur, ktorá suma predstavuje paušálnu odmenu v sume 39,50 eur a hotové výdavky
v sume 50,40 eur. Súd prvej inštancie zohľadnil skutočnosť, že k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že oprávnený nezložil preddavok na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov. Nakoľko teda k zastaveniu exekučného konania došlo zavinením oprávneného, zaviazal súd prvej inštancie oprávneného na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor súčasne s návrhom na zastavenie exekúcie navrhol, aby oprávnený nahradil trovy exekúcie a odmenu súdnemu exekútorovi v rozsahu špecifikácie paušálne odmeňovaných úkonov exekučnej činnosti a špecifikácie náhrady hotových výdavkov celkovo vo výške 165,26 eur. V predloženom vyúčtovaní si súdny exekútor uplatnil paušálnu odmenu v celkovej sume 63,08 eur, náhradu hotových výdavkov v celkovej sume 58,74 eur a náhradu za stratu času v celkovej sume 23,76 eur. Pri paušálnych úkonoch si súdny exekútor účtoval odmenu za doručenie príkazu na začatie exekúcie do jednotlivých finančných inštitúcií za každé doručenie exekučného príkazu, t. j. 14 príkazov na začatie exekúcie (14 x 3,32 eur). Súd prvej inštancie s odkazom na znenie ustanovenia § 15 ods. 1 písm. b), g), h) a i) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu podľa ustanovenia § 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v spojení s ustanovením § 15 ods. 1 písm. b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, a to za doručenie príkazu na začatie exekúcie iba jeden krát, teda vo výške 1 x 3,32 eur. Súd prvej inštancie poukázal na to, že súdnemu exekútorovi patrí odmena za 6 paušálne odmeňovaných úkonov, čo predstavuje sumu 19,92 eur bez DPH. V zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov priznal súdnemu exekútorovi minimálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške 33,19 eur. Súdny exekútor si vo svojom návrhu uplatnil náhradu hotových výdavkov, okrem iného aj poplatok za archiváciu spisu vo výške 6,64 eur. Súd prvej inštancie mu náhradu uvedeného poplatku nepriznal, nakoľko povinnosť súdneho exekútora viesť exekútorský archív v zmysle ustanovenia § 210 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov nie je možné zamieňať so službou exekútora, ktorú poskytuje v zmysle ustanovenia § 193 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, za ktorú si súdny exekútor účtuje odmenu. Súd prvej inštancie súdnemu exekútorovi nepriznal ani náhradu cestovných výdavkov, nakoľko súdny exekútor pri vyúčtovaní tejto položky žiadnym spôsobom nepreukázal, kedy cestu vykonal a za akým účelom. Súd prvej inštancie náhradu za stratu času súdnemu exekútorovi nepriznal vôbec, nakoľko súdnemu exekútorovi patrí náhrada za stratu času len pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. V danom prípade exekútor žiadal o priznanie náhrady za stratu času, a to za cestu na poštu a čas strávený na pošte. Podľa názoru súdu prvej inštancie čas strávený na pošte nemožno považovať za úkon samotnej exekučnej činnosti, za ktorý by exekútorovi patrila náhrada za stratu času. Predloženému vyúčtovaniu súdneho exekútora však nebolo možné vyhovieť v plnom rozsahu aj z dôvodu, že súdny exekútor zahrnul do základu DPH aj náhradu hotových výdavkov, pričom ak súdny exekútor je platiteľom DPH, zvyšuje sa o DPH len jeho odmena, t. j. náhrada hotových výdavkov sa o DPH nezvyšuje, súd prvej inštancie preto po prepočítaní základu DPH, nepriznal súdnemu exekútorovi DPH za hotové výdavky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu v sume 39,50 eur s DPH a hotové výdavky v sume 50,40 eur.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie oprávnený. V odvolaní dôvodil tým, že ustanovenie § 31 zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov umožňuje fakultatívnu možnosť súdu prvej inštancie exekúciu zastaviť. Súdny exekútor je oprávnený pre nezaplatenie preddavku podať návrh na zastavenie exekúcie. Súd prvej inštancie však podľa okolností prípadu návrhu súdneho exekútora nemusí vyhovieť. Súdny exekútor si náhradu trov exekúcie môže uplatniť nielen preddavkom, ale aj trovami exekučného konania, pričom oprávnený sa výkonu práva môže domáhať len exekúciou. Vo veci trov konania uplatnených súdnym exekútorom poukázal na ustanovenie § 150 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého súd prvej inštancie priznať trovy exekúcie nemusí, môže trovy exekúcie znížiť, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke. Navrhol uplatniť moderačné právo týkajúce sa trov exekúcie a znížiť náhradu trov exekúcie a v exekučnom konaní pokračovať a návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietnuť.
K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor. Vo vyjadrení uviedol, že oprávnený si mal byť vedomý svojej povinnosti uhradiť zákonom stanovený preddavok. Všetky vykonané úkony boli financované zo zdrojov súdneho exekútora. Súdny exekútor požiadal v zmysle ustanovenia § 197 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov o primeraný preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora, pričom preddavok, ktorý bol oprávnenému uložený nepokrýval spotrebované hotové výdavky. Náhradu trov exekúcie upravuje zákon č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov ako lex specialis, ktoré majú prednosť pred zákonom č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie oprávneného zamietol v celom rozsahu a priznal trovy exekučného konania súdnemu exekútorovi.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (ustanovenie § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (ustanovenie § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou, (ustanovenie § 359 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (ustanovenia § 57 ods. 2 v spojení s § 243b ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovenie § 355 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ustanovenie § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku a contrario), keď dospel k záveru, že odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie nie je dôvodné a je potrebné ho ako vecne správne potvrdiť (ustanovenie § 387 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).
Odvolací súd poukazuje v prvom rade na skutočnosť, že súd prvej inštancie uznesením č. k. 9Er/996/2008–30 zo dňa 28.6.2011 exekúciu zastavil. Uznesenie bolo zástupcovi oprávneného doručené dňa 14.7.2011 a povinnému dňa 15.7.2011 v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Nakoľko uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 9Er/996/2008–30 zo dňa 28.6.2011 nadobudlo právoplatnosť, súd prvej inštancie uznesením č. k. 9Er/996/2008–37 zo dňa 26.3.2012 oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 89,90 EUR do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. Odvolací súd teda rozhodoval o podanom odvolaní oprávneného proti uzneseniu súdu prvej inštancie č. k. 9Er/996/2008–37 zo dňa 26.3.2012 o náhrade trov konania.
Podľa ustanovenia § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Podľa ustanovenia § 470 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, čiže pred 1.7.2016.
Podľa ustanovenia § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov exekučné konania začaté pred 1.11.2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.10.2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa ustanovenia § 243b ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov o odvolaní
proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1.11.2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.10.2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
Odvolací súd konštatuje, že odvolanie proti rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie je prípustné s poukazom na osobitné ustanovenie § 243b ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, nakoľko bolo podané dňa 4.4.2012, teda pred 1.11.2013.
Podľa ustanovenia § 150 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Pokiaľ sa oprávnený v podanom odvolaní domáhal aplikácie ustanovenia § 150 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, odvolací súd uvádza, že právna úprava trov exekúcie, uvedená v § 200 a § 203 Exekučného poriadku v spojení s vyhláškou č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (v znení platnom do 31.03.2017), predstavovala vo vzťahu k Občianskemu súdnemu konaniu ako všeobecnému predpisu, upravujúcemu občianske súdne konanie, a teda aj nútený výkon rozhodnutia, špeciálnu právnu úpravu. V otázke trov exekúcie bolo potrebné aplikovať zásady o vzťahu lex specialis (Exekučný poriadok a vyhláška č. 288/1995 Z. z.) k lex generalis (Občiansky súdny poriadok) v tom zmysle, že osobitná, špeciálna právna úprava trov exekúcie má prednosť pred úpravou trov konania vo všeobecnom procesnom predpise. Keďže ustanovenia Exekučného poriadku, ani ustanovenia vyhlášky č. 288/1995 Z. z. nepriznávali súdu moderačné právo zníženia, prípadne nepriznania trov, ktoré boli v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, nebolo možné ustanovenia všeobecného procesného predpisu použiť tak, ako sa aplikácie ustanovenia § 150 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v podanom odvolaní domáhal oprávnený.
Oprávnený vo svojom odvolaní neposkytol žiadne konkrétne argumenty, ktorými by podporil názor o potrebe použitia ustanovenia § 150 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v tejto veci. Postup podľa ustanovenia § 150 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku neprichádza do úvahy aj z toho dôvodu, že tu skutočne (v čase exekučného vymáhania pohľadávky) už nejde (nešlo) o spor všeobecne (tým je len tzv. základné konanie) a teda z podstaty veci ani o drobný spor v zmysle príslušného ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ustanovenie § 200ea). Oprávnený zjavne mienil tzv. moderačné oprávnenie súdu využiť len na vlastnú ochranu pred tzv. náhradovou povinnosťou, teda bez toho, aby v súlade so všeobecnými princípmi spravodlivosti mienil takýto prístup požadovať aj vo vzťahu k povinnému (pre prípad vymoženia pohľadávky).
Za tejto situácie mal potom odvolací súd už podstatne užší priestor (pri úvahách, ako s napadnutým uznesením o náhrade trov exekúcie naložiť), preto napadnuté uznesenie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku ako vecne správne potvrdil.
Podľa ustanovenia § 15a ods. 5 zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov počas prerušenia výkonu funkcie exekútora zastupuje exekútora zástupca podľa § 17.
Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov po vymenovaní do funkcie exekútora komora určí exekútorovi na jeho návrh zástupcu pre prípad choroby, dovolenky alebo z iných vážnych dôvodov, pre ktoré exekútor nemôže vykonávať svoju funkciu viac ako 30 dní. Komora určí exekútorovi zástupcu aj vtedy, ak ho sám nenavrhol do jedného mesiaca od vymenovania do funkcie exekútora, ako aj v prípade pozastavenia výkonu funkcie exekútora. Komora zároveň určí výšku podielu zástupcu na odmene zastupovaného exekútora. Odmena sa nevypláca
zastupovanému exekútorovi, ktorý má prerušený výkon funkcie exekútora z dôvodu výkonu verejnej funkcie alebo pozastavený výkon funkcie exekútora; v tomto prípade sa odmena použije na financovanie činnosti exekútorského úradu.
Podľa ustanovenia § 17 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov zastupovanie sa začína tým dňom, keď sa zástupca dozvie o skutočnostiach podľa odseku 1, a končí sa, ak zaniknú dôvody, pre ktoré vzniklo.
Výkon funkcie súdneho exekútora JUDr. Vladimíra Usačeva podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov sa prerušil. Zástupcom súdneho exekútora JUDr. Vladimíra Usačeva sa stal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešnému súdnemu exekútorovi priznal voči oprávnenému v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.
Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).