Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-4C/340/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Radoslavom Svitanom, PhD., v právnej veci navrhovateľov: 1/ W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, 2/ W.L. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XXX/XX, B., 3/ V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, Z., K., všetci zastúpení advokátkou JUDr. Michaelou Kajabovou so sídlom Jurkovičova 6/A, 831 06 Bratislava, proti odporcovi: B. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.. X. F. XXX/XX, Z. I. Z., v konaní zastúpenému advokátom Pavlom Trnkom so sídlom Novomeského 1322/16, 957 01 Bánovce nad Bebravou, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto

rozhodol:

Návrh s a z a m i e t a .

O náhrade trov konania rozhodne súd do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Pôvodný navrhovateľ, V. N., sa návrhom podaným dňa 2.9.2008 domáhal, aby súd určil, že navrhovateľ je v podiele 5/12 spoluvlastníkom pozemku zapísaného Správou katastra Bánovce nad Bebravou pre obec Nedašovce na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok parc. č. 240/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 21 m2 a parc. č. 241/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 8 m2.

Dňa 27.4.2009 právna zástupkyňa pôvodného navrhovateľa doručila súdu oznámenie o úmrtí pôvodného navrhovateľa a návrh na zmenu účastníkov konania na strane navrhovateľa. Z osvedčenia o dedičstve zo 17.12.2009 vydaného notárom JUDr. Vladimírom Košíkom ako súdnym komisárom Okresného súdu Partizánske č. k. -71 súd zistil, že pôvodný navrhovateľ zomrel dňa XX.X.XXXX, teda po podaní žaloby. Ako dedičia prichádzajú do úvahy manželka poručiteľa W. N. a jeho deti V. M. a W. N.. Keďže všetci traja uvedení dedičia sa vyslovili, že si žiadajú pokračovať v tomto konaní, súd pokračoval v konaní s dedičmi pôvodného navrhovateľa v súlade s ustanovením § 107 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku.

Podaním z 15.4.2009 doručeným súdu dňa 27.4.2009 súčasne noví navrhovatelia navrhli, aby súd pripustil zmenu petitu tak, že bude znieť na určenie, že V. N. bol ku dňu svojej smrti, t. j. ku dňu 13.3.2009, v podiele 5/12 spoluvlastníkom pozemku zapísaného Správou katastra Bánovce nad Bebravou pre obec I. na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok parc. č. 240/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 21 m2 a parc. č. 241/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 8 m2. Súd uznesením z 10.2.2010 č. k. -90 zmenu návrhu pripustil. Podaním zo 6.5.2010, ktoré bolo súdu doručené dňa 13.5.2010, navrhovatelia navrhli ďalšiu zmenu petitu s odôvodnením, že vyhotovením geometrického plánu v roku 2008 došlo k zmene výmery parcely č. 240/2 z 21 m2 na 19 m2. Súd uznesením z 20.5.2010 č. k. -144 pripustil zmenu návrhu tak, že petit znie na určenie, že V. N. bol ku dňu svojej smrti, t. j. ku dňu 13.3.2009, v podiele 5/12 spoluvlastníkom pozemku zapísaného Správou katastra Bánovce

nad Bebravou pre obec I. na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok parc. č. 240/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2 a parc. č. 241/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 8 m2.

Pôvodný navrhovateľ aj noví navrhovatelia svoj návrh odôvodnili tým, že pôvodný navrhovateľ V. N. bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci Nedašovce, katastrálne územie I., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok parc. č. 41 záhrady o výmere 290 m2 (teraz na katastrálnej mape parc. č. 240) a pozemok parc. č. 42/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 285 m2 (teraz na katastrálnej mape parc. č. 241), pričom veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu bola 5/12. Uvedené pozemky užívala ako svoje vlastníctvo rodina V. N., t. j. jeho právni predchodcovia, už od polovice 19. storočia. V roku 1941 starý otec V. N. previedol uvedené pozemky čiastočne do podielového spoluvlastníctva medzi svojich troch synov, a to Š. N., V. N. a F. N., každému po 2/12. Následne po smrti starého otca V. N. sa stali z titulu dedenia ešte spoluvlastníkmi Š. N. a F. N., každý vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/12. Po smrti F. N. zdedil jeho spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach vo veľkosti 5/12 jeho syn, V. N.. Ten potom darovacou zmluvou zo dňa 17.7.2007 daroval svoj spoluvlastnícky podiel 5/12 svojmu bratrancovi B.. V. N.. Vlastníkom susedného pozemku zapísaného na liste vlastníctva č. XXX ako parc. č. 40/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 508 m2 bol S. Z., po jeho smrti zdedila tento pozemok jeho dcéra Z. Z. a tá ho darovacou zmluvou previedla na odporcu. V roku 1989 sa za účelom aj potvrdenia hraníc pozemkov, tak ako boli dovtedy užívané, podpisoval jednotlivými užívateľmi pozemkov vyšetrovací náčrt - súpis nehnuteľností k vyšetrovaciemu náčrtu. Podpisom jednotliví užívatelia potvrdzovali správnosť hranice pozemkov. Za rodinu N. takúto listinu podpísal F. N. a za rodinu Z. W. Z., manželka S. Z.. Dňa 28.10.1997 bol na podnet rodiny Z. vyhotovený geometrický plán č. 33 404 062-363/97, v zmysle ktorého sa parcela č. 40/1 rozdelila na viacero nových parciel. Medzi iným sa podľa tohto geometrického plánu vytvorila z parcely č. 40/1 nová parcela č. 240/2 o výmere 21 m2 a parcela č. 241/2 o výmere 8 m2. V skutočnosti však tieto dve parcely, parc. č. 240/2 a 241/2 užívala ako svoje vlastníctvo od nepamäti rodina V. N., a to ako súčasť svojej parcely č. 41 a parcely č. 42/3, v tom zmysle boli tieto pozemky aj oplotené a až do roku 2004 bezsporne užívané. Na časti parcely č. 241/2 je sčasti postavená hospodárska budova - ide o budovu bez súpisného čísla, ktorá je zakreslená v katastrálnej mape a ktorá bola postavená ešte za života Š. a F. N.. Pôvodný navrhovateľ ďalej v žalobe uviedol, že o geometrickom pláne z roku 1997 nebol spočiatku nikto z jeho právnych predchodcov informovaný, v skutočnosti ani nedošlo k žiadnej zmene ani úprave hraníc na tvári miesta. Až v roku 2004, keď odporca na miestnom úrade v I. ohlásil, že si chce postaviť drobnú stavbu, sa pôvodný navrhovateľ dozvedel o tomto geometrickom pláne a proti tomuto geometrickému plánu a novému tvaru hraníc protestoval. Nikdy pred vypracovaním geometrického plánu z roku 1997 neboli hranice pozemkov zo strany rodiny Z. ani Z. spochybňované, naopak, vo vyšetrovacom náčrte z roku 1989 bola ich správnosť potvrdená. Preto je zrejmé, že pôvodný navrhovateľ a jeho otec F. N. užívali pozemok parc. č. 240/2 a parc. č. 241/2 v časti 5/12 ako svoje vlastníctvo viac ako 10 rokov, a to ako súčasť svojich parciel č. 41 a č. 42/3. Ak by aj parcely č. 240/2 a 241/2 neboli súčasťou parcely č. 41 a č. 42/3, nadobudol pôvodný navrhovateľ spoluvlastnícky podiel 5/12 k týmto parcelám z titulu vydržania. Odporca vo vyjadrení k žalobe z 9.1.2009 poukázal na skutočnosť, že pôvodný navrhovateľ už nie je evidovaný ako vlastník resp. spoluvlastník nehnuteľností parc. č. 41 a 42/3, keďže svoj spoluvlastnícky podiel previedol darovacou zmluvou zo dňa 17.7.2007 na B.. V. N.. Pôvodný navrhovateľ teda nemá v súčasnosti žiaden právny vzťah k parcelám č. 41 a 42/3, a preto ak by aj jeho tvrdenie o tom, že žalované pozemky sú súčasťou susedných pozemkov parc. č. 41 a 42/3, bolo pravdivé, na podanie návrhu, ktorým sa domáha určenia podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, nie je aktívne legitimovaný. K veci odporca uviedol, že hranica susedných pozemkov neprechádza tak, ako opisuje pôvodný navrhovateľ. Dôkazom toho sú aj geometrické plány z roku 1978 a z roku 1997, keď z grafickej časti oboch geometrických plánov, ktoré boli vyhotovené dvoma rozličnými geodetmi, vyplýva, že sporné pozemky parc. č. 240/2 a 241/2 nie sú súčasťou parciel č. 41 a 42/3, ale vznikli z pôvodnej parcely č. 40/1. Pokiaľ ide o vyšetrovací a meračský náčrt z roku 1989, tento evidoval len vzťahy užívacie a nie vlastnícke, preto ak aj W. Z. v rámci miestneho šetrenia v roku 1989 potvrdila svojím podpisom, že sporné nehnuteľnosti užíva rodina navrhovateľa, neznamená to, že rodina navrhovateľa sporné pozemky aj vlastnila. Sporné pozemky nadobudla matka odporcu Z. Z. dedičským rozhodnutím z roku 1986 ako pôvodnú parcelu č. 40/1 v celosti, pričom táto bola rozdelená geometrickým plánom z roku 1997 okrem iného aj na sporné parcely. K tvrdeniu pôvodného navrhovateľa, že podielové spoluvlastníctvo k sporným parcelám nadobudol prinajmenšom vydržaním, odporca uviedol, že navrhovateľ ani jeho rodina predmetné nehnuteľnosti nikdy oprávnene neužívali, naopak, uvedené pozemky zabrali v minulosti svojvoľne a užívali ich bez akéhokoľvek právneho dôvodu.

Súd rozsudkom z 20.2.2013 č. k. -359 návrh zamietol. Na odvolanie navrhovateľov Krajský súd v Trenčíne uznesením z 26.2.2014 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to najmä výpisu z listu vlastníctva č. XXX z 2.5.2007, výpisu z listu vlastníctva č. XXX zo 17.3.2009, čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXX z 2.5.2007, výpisu z listu vlastníctva č. XXX zo 17.3.2009, listu vlastníctva č. XXX (archívny, zrušený 7/03), listu vlastníctva č. XXX, vyšetrovacieho a meračského náčrtu z roku 1989, súpisu nehnuteľností k vyšetrovaciemu náčrtu, záznamu zmien, geometrického plánu Ing. Petra Žiklu z 28.10.1997, geometrického plánu V. Kopunca z mája 1978, dedičského rozhodnutia Štátneho notárstva v Topoľčanoch z 21.10.1986 č. k. -12, osvedčenia o dedičstve notára JUDr. Vladimíra Košíka zo 17.12.2009 č. k. -71, vyjadrenia Správy katastra Bánovce nad Bebravou z 26.4.2010, spätnej identifikácie parciel, listu vlastníctva č. XX (archívny, zrušený 43/07), listu vlastníctva č. XX (archívny, zrušený 43/07), žiadosti o zápis do KN zo 6.2.1998, geometrického plánu Ing. Žiklu z 8.11.1996, návrhu na vklad do katastra z 11.4.2008, geometrického plánu Ing. Zuzany Antalovej z 13.2.2008, kolaudačného rozhodnutia z 25.3.2008, znaleckého posudku znalca Ing. Ivana Špačka č. 16/2010 vrátane príloh, pozemkovoknižnej vložky č. 68, darovacej zmluvy z 20.6.2007, znaleckého posudku znalca Ing. Romana Wágnera č. 18/2011 vrátane príloh, zápisnice napísanej dňa 6.9.2004 na Obecnom úrade v Nedašovciach, rozhodnutia z 23.12.2004 o dodatočnom povolení stavby, rozhodnutia z 12.10.2004 o uložení pokuty, zápisnice napísanej dňa 11.10.2004 na Obecnom úrade v Nedašovciach, odmietnutia výzvy na odstránenie stavby z 30.6.2004, záznamu napísaného dňa 8.5.2003 na Obecnom úrade v I., dohody o majetkoprávnom vysporiadaní z 25.8.1978, osvedčenia o dedičstve notárky JUDr. Anny Pčolovej z 10.4.2002 sp. zn. , dvoch fotografií predložených navrhovateľom, geometrického plánu z 28.10.1997 s popismi stavieb a hraníc doplnenými navrhovateľmi, kópiou katastrálnej mapy z 27.11.2002 s popismi stavieb a hraníc doplnenými navrhovateľmi, ako aj výsluchom navrhovateľov 1/ a 2/, odporcu, svedkov B.. V. N., V.. Š. N., H.., Z. Z., B. Z.N., S. N., R.. B. Ž. a znalca Ing. Ivana Špačka. Súd tiež vykonal ohliadku na mieste za prítomnosti svedkov B.. V. N., V.. Š. N., H.., F. N., V. H., Z. Z., B. Z. a X. O.. Podľa vyjadrenia Správy katastra Bánovce nad Bebravou z 26.4.2010 sú vo vyšetrovacom a meračskom náčrte z roku 1989 pozemky parc. č. 41, 42/1 a 42/2 (číslovanie podľa katastrálnej mapy platnej do roku 1991) zobrazené ako identické pozemky s pozemkami parc. č. 237, 238, 239, 240 a 241. Parcely č. 237, 238, 239, 240 a 241 nie sú uvedené v zázname zmien, keďže podľa grafickej časti (vyšetrovací a meračský náčrt) sa jedná o identické parcely. Napriek tomu boli na listoch vlastníctva po mapovaní uvedené len parcely č. 237, 238 a 239. Pozemky parc. č. 240 a 241 na listy vlastníctva zapísané neboli, pravdepodobne z dôvodu, že výmera skupiny dovtedy evidovaná v katastri nehnuteľností a výmera skupiny vyplývajúca z nového mapovania prekračovala povolenú odchýlku. Podľa znaleckého posudku znalca Ing. Ivana Špačka č. 16/2010 vyhotoviteľ geometrického plánu z roku 1997 uspôsobil právny stav dobe vzniku mapy pozemkového katastra, ktorá je zhodná s pozemkovoknižnou mapou vytvorenou v roku 1913, čo je trošku neprirodzené, lebo za takmer 100 rokov vlastníci uzatvárali rôzne dohody, napr. vyrovnávali hranice. Podľa záverov tohto posudku terajšie parcely C KN parc. č. 240/2 a 241/2 vznikli z bývalej pozemkovoknižnej parcely č. 41 s poznámkou, že pozemková kniha je už neplatná, lebo je spracovaný ROEP. V teréne sa zachovali pozostatky podmurovky oplotenia, ktoré tvorila spojnica podrobných bodov 87 - 91 na vyšetrovacom a meračskom náčrte z r. 1989. Na pojednávaní dňa 7.2.2011 znalec Ing. Ivan Špaček uviedol, že hranica medzi užívateľmi nebola sporná, preto podľa § 3 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. treba považovať za hranicu medzi parcelami ten stav, ktorý je medzi susedmi nesporný. Podľa znaleckého posudku znalca Ing. Romana Wágnera č. 18/2011 bola v roku 1991 v katastrálnom území Nedašovce vykonaná obnova katastrálneho operátu (OKO) novým mapovaním. Priebeh hraníc pozemkov pred OKO parc. č. 40/1 a 40/2 nie je identický s priebehom hraníc po OKO parc. č. 242 a 243. Naopak, hranica pozemkov C KN parc. č. 240/2 a 241/2 je identická s hranicou pôvodného pozemku EN parc. č. 40/1. Pri definovaní hraníc sporných pozemkov je potrebné zohľadňovať aj geometrický plán z r. 1978, v ktorom je hranica medzi pozemkami EN parc. č. 42/3 a 39, 40 rovná čiara a nie lomená tak, ako je to zobrazené vo vyšetrovacom náčrte č. 4 vyhotovenom pri OKO. Podľa záverov tohto znalca terajšie parcely registra C KN parc. č. 240/2 a 241/2 boli vytvorené takto: parcela č. 240/2 bola vytvorená odčlenením z parc. č. 240, pričom podľa stavu právneho bola odčlenená z časti pozemku EN parc. č. 40/1; parcela č. 241/2 bola vytvorená odčlenením z parc. č. 241, pričom podľa stavu právneho bola odčlenená z časti pozemku EN parc. č. 40/1 (pozemok EN parc. č. 40/1 bol vytvorený z pozemkovoknižných parciel č. 39 a 40).

Navrhovatelia v podaní zo 6.6.2012 uviedli, že považujú za nehospodárne ďalšie znalecké dokazovanie znaleckým ústavom, preto nebudú spochybňovať závery znaleckého posudku znalca Ing. Romana Wágnera, aj keď sa s nimi nestotožňujú. Naďalej však trvajú na vlastníckom práve Jána Kajabu na základe vydržania. Dobromyseľnosti držby V. N. napovedá i fakt, že hranica medzi pozemkami bola vystavaná za vzájomného súhlasu a pomoci oboch vlastníkov - susedov - právnych predchodcov navrhovateľov a odporcu a bola tak aj zakreslená v katastrálnej mape. Keďže sa v otázke priebehu hranice resp. v otázke k akej parcele patrili sporné pozemky parc. č. 240/2 a 241/2 nevedia zhodnúť ani znalci z odboru geodézie, nemožno ani u právneho predchodcu navrhovateľov ako laika predpokladať, že by dobromyseľný vzhľadom na všetky okolnosti prípadu nebol. Navrhovateľka 2/ W. N. na pojednávaní dňa 20.5.2010 uviedla, že keď sa v roku 1968 vydala do rodiny F. N., letná kuchyňa na pravej strane jeho dvora už stála. Ďalej uviedla, že v čase, keď odporca ohlásil drobnú stavbu na sporných nehnuteľnostiach, sa s odporcom rozprával jej manžel a povedal mu, že ak si myslí, že stavia na svojom, tak on proti tomu nič nemá. Vie to však len z rozprávania svojho manžela. Vie tiež, že o tom boli spory aj na úrade, riešil to aj starosta. Navrhovateľ 1/ W. N. na pojednávaní 7.2.2011 uviedol, že jeho dedo F. N. udržiaval oplotenie medzi pozemkami spolu s predchádzajúcim vlastníkom susedných pozemkov S. Z., hranica nebola sporná, nakoľko boli dobrí priatelia. Odporca B. Z. na pojednávaní dňa 20.5.2010 uviedol, že v I. býval len do svojich 6-7 rokov, k vtedajším hraniciam sa nevie vyjadriť. Svedok B.. V. N. na pojednávaní dňa 15.8.2012 uviedol, že sporné pozemky užívala jeho rodina minimálne 80 až 90 rokov a žiadne problémy s ich užívaním neboli. V roku 1978 sa tam postavila hospodárska budova, staval ju jeho brat Š. N., sused o tom vedel, brat otca odporcu V. Z. pomáhal so stavbou. Vtedy to zameriavali geodeti, bol robený geometrický plán, aby to nepostavili na cudzom pozemku. Ďalej svedok uviedol, že v roku 2008, keď chcel opraviť strechu hospodárskej budovy, na obecnom úrade od neho žiadali projekt. Na mieste bol starosta a vedúci stavebného úradu z Rybian, tých svedok upozornil na staré pôvodné ploty, ktoré sa nachádzajú medzi pozemkami, mali by to mať v zápise z obhliadky. Na otázku, či bol plot medzi pozemkami aj v roku 1978, svedok odpovedal, že plot bol vtedy sčasti porušený, ale boli tam železné tyče a nízky betónový múrik. Na otázku, či na stavbu hospodárskej budovy v roku 1978 bolo stavebné povolenie, svedok uviedol, že stavebným povolením nedisponuje, avšak predpokladá, že bola nejaká dohoda so starostom. Svedok V.. Š. N., H.., na pojednávaní dňa 15.8.2012 uviedol, že hranice medzi pozemkami jeho rodiny a rodiny odporcu boli rovnaké, odkedy si pamätá. Niekedy pred rokom 1978 sa jeho otec so strýcom dohodli, že si podelia dvor. V roku 1978 to svedok vybavoval na geodézii v Topoľčanoch. Geodeti vymerali hranice od susedov a nenašli chybu, že by bol plot zle. Urobili geometrický plán. Potom jeho rodina postavila vedľa hranice pozemku maštaľ, asi 40 až 50 cm od hranice. Vymeranie urobil brat svokra odporcu. Plot tam bol od nepamäti, najprv drevený paličkový a potom drôtený, ktorý tam dávala jeho rodina, plot staval jeho dedo, Š. N. po tom, keď bol v roku 1978 vyhotovený geometrický plán. Svedkyňa Z. Z. na pojednávaní dňa 15.8.2012 uviedla, že medzi pozemkami bol plot odjakživa, menil sa len vtedy, keď si susedia postavili svojvoľne hospodársku stavbu a jej rodina bola nútená postaviť nový plot. Keď jej otec upozornil nebohého Š. N., že postavil stavbu na jeho pozemku, slovne ho napadol. Jej otec bol robotník, nevedel sa brániť. Nemohli sa sťažovať, nemali na to peniaze. Plot predtým aj potom staval jej otec, nevie presne kedy, ale už ako dieťa si pamätá, že ten pletivový plot tam bol. Svedok B. Z. na pojednávaní dňa 15.8.2012 uviedol, že sa nasťahoval do I. v roku 1973, vtedy bol medzi pozemkami drevený plot, ten sa zvalil, keď rodina navrhovateľov postavila hospodársku budovu. Svedok S. N. na pojednávaní 26.11.2012 uviedol, že plot robil S. Z., postavil ho tak, že sám odčlenil svoju hranicu. Keď sa stavala hospodárska stavba, dohodol sa na tom Š. N. s S. Z.. Staval ju Š. N., on ju aj užíval. Pri tejto stavbe sa hranica neposúvala. Svedok, geodet Ing. Peter Žikla, ktorý vyhotovil geometrický plán v roku 1997, na pojednávaní dňa 26.11.2012 uviedol, že po premeraní stavu v teréne zistil, že užívací stav je iný než stav zapísaný v katastri. Zistený užívací stav bol totožný s posledným mapovaním z rokov 1987-1988, avšak mapovania za socializmu zobrazovali skutočný užívací stav. Bol obnovený list vlastníctva podľa stavu, ako bol pôvodne zaznamenaný na katastrálnej mape. Počas ohliadky na mieste dňa 5.9.2014 svedok V. N. označil priebeh hranice tak, že viedla stredom medzi pôvodným chlievom a hnojiskom rodiny N. a domom rodiny Z., asi 30 cm od oboch domov. Ďalej smerom dozadu hranica viedla poza hospodársku stavbu rodiny N., pričom za prednou časťou hospodárskej stavby patrilo rodine N.j ešte asi 30 cm, za zadnou časťou hospodárskej stavby až 60 cm. Za svojho života si nepamätá žiadnu zmenu múra, ktorý tvoril hranicu v prednej časti ani plota za

súčasnou hospodárskou stavbou. Plot bol najprv drevený paličkový, drôtený, ale vždy bol na tom istom mieste, jeho základy boli stále rovnaké. Plot vždy robil S. Z.. Svedok V. H., zať Š. N., počas ohliadky na mieste uviedol, že si pamätá drevený plot od rohu domu Z. po hospodársku budovu. Za hospodárskou budovou bolo pletivo. Tú hospodársku budovu stavali spolu s ich strýkom V. Z.. Základy hospodárskej budovy vykopali tak, že ich zamerali od plota, ktorý tam už stál, bolo to asi 40 cm od plota. Nepamätá si žiadne zmeny tohto plota, ani pokiaľ ide o materiál, z ktorého bol zhotovený, ani pokiaľ ide o jeho osadenie. Ten plot tam stál takisto aj pred postavením hospodárskej budovy, s plotom nebolo hýbané. Svedok Š. N. počas ohliadky na mieste uviedol, že hospodársku stavbu staval on. Vymeriavali to dvaja inžinieri. Na otázku, či ho geodet upozornil, že nebola v poriadku hranica od pozemku Z., svedok odpovedal, že nie a dodal, že "ten geometrák sme robili na rozčlenenie pozemku". Svedkyňa Z. Z. počas ohliadky na mieste označila priebeh plota predtým, než bola postavená hospodárska budova, tak, že plot viedol cez súčasnú hospodársku budovu. Svedok B. Z. počas ohliadky na mieste uviedol, že po tom, čo N. postavili hospodársku budovu, jeho svokor postavil plot ďalej za ňou. K výsluchom svedkov súd uvádza, že svedkovia navrhnutí účastníkmi konania na preukázanie či vyvrátenie dobromyseľnej držby (teda všetci svedkovia s výnimkou geodeta) boli príbuzní navrhovateľov alebo odporcu. Preto súd hodnotil ich výpovede s určitou rezervovanosťou a za preukázané výsluchom svedkov súd v zásade považoval len tie skutočnosti, ktoré zhodne potvrdili svedkovia navrhnutí oboma stranami konania. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav: Pôvodný navrhovateľ V. N. bol do 17.7.2007 podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci I., katastrálne územie I., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok parc. č. 41 záhrady o výmere 290 m2 a pozemok parc. č. 42/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 285 m2, pričom veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu bola 5/12. V. N. sa stal vlastníkom týchto pozemkom v dedičskom konaní v roku 2002, keď predtým bol ich vlastníkom jeho otec F. N.. Podľa vyjadrenia navrhovateľov F. N. získal spoluvlastnícky podiel 2/12 v r. 1941 (ako to vyplýva aj z pozemkovoknižnej vložky č. 68 na čísle listov 205-206 súdneho spisu) a spoluvlastnícky podiel 3/12 v r. 1969. Z pozemkovoknižnej vložky č. 68 tiež vyplýva, že rodina N. (pravdepodobne právni predchodcovia navrhovateľov) vlastnila uvedené pozemky od r. 1913. Tieto pozemky previedol V. N. darovacou zmluvou z 20.6.2007, ktorej právne účinky nastali povolením vkladu dňa 17.7.2007, na B.. V. N.. Vlastníkom susedného pozemku zapísaného na liste vlastníctva č. 248 ako parc. č. 40/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 508 m2 bol S. Z., po jeho smrti zdedila tento pozemok jeho dcéra Z. Z. a tá ho darovacou zmluvou previedla na odporcu. V roku 1978 bol vypracovaný geometrický plán V. Kopunca č. 510-748-78 na rozdelenie spoluvlastníctva. V tom istom roku bola (pravdepodobne Štefanom Kajabom) postavená hospodárska budova, ktorá podľa súčasného zamerania sčasti leží na pozemkoch, ktoré sú dnes označené ako parc. č. 240/2 a 241/2 a sú predmetom sporu. Užívacia hranica pritom nezodpovedá vlastníckemu stavu. Sporné parcely č. 240/2 a 241/2 boli právne z hľadiska pôvodného vlastníctva súčasťou pôvodnej parcely 40/1. Najneskôr od stavby hospodárskej budovy boli tieto parcely v užívaní právnych predchodcov navrhovateľov. V rokoch 1989 - 1991 bolo v katastrálnom území Nedašovce vykonané nové mapovanie. V rámci tohto mapovania bol v roku 1989 vyhotovený vyšetrovací náčrt č. 4 súčasne so súpisom nehnuteľností k vyšetrovaciemu náčrtu. Tento súpis nehnuteľností podpísali F. N. a W. Z., manželka S. Z.. Vo vyšetrovacom náčrte č. 4 bol zakreslený priebeh hranice medzi rodinou navrhovateľov a rodinou odporcu (t. j. medzi pozemkami parc. č. 40/1 na jednej strane a parc. č. 41 a 42/3 na druhej strane) tak, že prebieha poza hospodársku budovu postavenú rodinou navrhovateľov v roku 1978. Dňa 28.10.1997 bol vyhotovený geometrický plán Ing. Petra Žiklu č. 33 404 062-363/97, v zmysle ktorého sa odčlenili nové parcely č. 240/2 o výmere 21 m2 a č. 241/2 o výmere 8 m2, ktoré sú predmetom konania. Vo výkaze výmer tohto geometrického plánu sa uvádza, že parcely č. 240/2 a 241/2 boli podľa súboru popisných informácií KN odčlenené od parciel č. 240 resp. 241, podľa stavu právneho vznikli odčlenením od parcely č. 40/1. O tomto geometrickom pláne sa pôvodný navrhovateľ V. N. podľa vlastného vyjadrenia dozvedel až v roku 2004, keď odporca na obecnom úrade ohlásil, že si chce postaviť drobnú stavbu, ktorá mala zasahovať do sporných pozemkov. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností v znení účinnom od 1.4.1964 do 31.12.1992, evidenciu nehnuteľností udržujú orgány geodézie v súlade so skutočným stavom na základe ohlásených zmien, miestneho vyšetrenia, prípadne merania, a za súčinnosti orgánov, organizácií a občanov, ktorých sa týka. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 22/1964 Zb. zápisy právnych vzťahov o nehnuteľnostiach sa vykonávajú na základe právoplatných rozhodnutí súdov, národných výborov, štátnych notárstiev alebo iných orgánov a

organizácií oprávnených rozhodovať o právnych vzťahoch, predmetom ktorých sú nehnuteľnosti, alebo na základe zmlúv a iných listín, prípadne návrhov orgánov a organizácií oprávnených na to podľa osobitných predpisov. Pri nových stavbách vo vlastníctve občanov sa zápisy vykonávajú na základe rozhodnutí o udelení popisného alebo evidenčného čísla a geometrického plánu. Podľa § 49 ods. 5 zákona č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností v Slovenskej republike v znení účinnom od 1.1.1993 do 31.12.1995, nehnuteľnosti sa v katastri evidujú podľa doterajších predpisov; podľa tohto zákona sa evidujú, ak údaje katastra týkajúce sa nehnuteľností boli podľa tohto zákona dotknuté katastrálnym konaním. Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností v Slovenskej republike, priebeh hraníc sa zisťuje za účasti vlastníkov a iných oprávnených osôb alebo ich zástupcov. Ak bolo vlastníkovi alebo inej oprávnenej osobe doručené predvolanie do vlastných rúk alebo verejnou vyhláškou, jeho neprítomnosť nie je na prekážku katastrálneho konania. V takom prípade môžu informácie o nehnuteľnostiach, právnych vzťahoch, vlastníkoch a iných oprávnených osobách podať zástupca obce, ako aj vlastníci susedných nehnuteľností a iné oprávnené osoby. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Podľa § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.1983, do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa. Podľa § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992, ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona. Podľa § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.1983 do 31.12.1991, vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Podľa § 135a ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.1983 do 31.12.1991, ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania, nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku. Podľa § 135a ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.1983 do 31.12.1991, do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe. Podľa § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.1983 do 31.12.1991, kto s vecou nakladá ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, aké má vlastník veci. A. K aktívnej legitimácii navrhovateľov: Odporca vzniesol námietku nedostatku aktívnej legitimácie pôvodného navrhovateľa aj nových navrhovateľov, s ktorou sa súd musel vysporiadať na začiatku. Vo vzťahu k tejto námietke bolo vlastne úlohou súdu posúdiť, či je na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva, ktorej podstatou je určenie hranice medzi susednými pozemkami, aktívne legitimovaný pôvodný vlastník pozemku, ktorý tvrdí, že súčasťou jeho pozemku bola aj časť susedného pozemku, aj keď tento pôvodný vlastník už svoj pozemok previedol na nového vlastníka, alebo nový vlastník. V danom prípade došlo darovacou zmluvou k prevodu pozemku parc. č. 41 a 42/3 z darcu (pôvodného navrhovateľa) na obdarovaného (B.. V. N.) v čase, keď už tá časť pozemku, ktorá je predmetom sporu (parcely č. 240/2 a 241/2), mala v katastri nehnuteľností pridelené vlastné parcelné čísla a nebola vedená ako súčasť pozemku darcu. Predmetom darovacej zmluvy bola teda len tá časť pozemku darcu, ktorá nebola a nie je sporná. Aj keď pri posúdení pôvodu sporných parciel (t. j. posúdení toho, ku ktorému pozemku tieto parcely pôvodne patrili) súd nie je viazaný geometrickými plánmi ani zápismi v katastri

nehnuteľností, súd musí rešpektovať reálne oddelenie týchto sporných parciel a ich relatívne samostatnú existenciu ako faktický stav. Keďže k prevodu pozemku parc. č. 41 a 42/3 darovacou zmluvou došlo až po zápise oddelenia sporných parciel do katastra nehnuteľností, nemôže mať tento prevod právne účinky voči parcelám, ktoré sú predmetom tohto konania. Darca aj obdarovaný v čase uzatvárania darovacej zmluvy museli zo zápisov v katastri nehnuteľností (najmä z výmer prevádzaných parciel a z ich zakreslenia v katastrálnej mape) vedieť, že prevádzajú pozemok vo vtedy zapísanom rozsahu, teda bez sporných susedných parciel. Určenia vlastníckeho práva k sporným parcelám z toho titulu, že boli pôvodne súčasťou jeho pozemku (resp. z titulu vydržania vlastníckeho práva k týmto sporným parcelám), sa preto môže domáhať len pôvodný vlastník tohto pozemku. Súd teda dospel k záveru, že námietka nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľov vznesená odporcom je nedôvodná. B. K právnemu (vlastníckemu) pôvodu parciel č. 240/2 a 241/2: Vyšetrovací a meračský náčrt z roku 1989 podľa vtedy účinných právnych predpisov (účinných do 31.12.1992) nemohol evidovať vzťahy právne (vlastnícke právo resp. právo osobného užívania), ale iba skutočný užívací stav. To vyplýva najmä z ustanovenia § 4 ods. 1, 2 zákona č. 22/1964 Zb., podľa ktorého na základe ohlásených zmien, miestneho vyšetrenia a merania sa eviduje iba skutočný (užívací) stav, kým zápisy právnych vzťahov sa vykonávajú len na základe rozhodnutí súdov, národných výborov, štátnych notárstiev alebo iných orgánov a organizácií oprávnených rozhodovať o právnych vzťahoch, alebo na základe zmlúv a iných listín, prípadne návrhov orgánov a organizácií oprávnených na to podľa osobitných predpisov. Mapovaním v roku 1989-1991 sa teda zisťoval skutočný užívací stav pozemkov. Toto mapovanie mohlo slúžiť ako jeden z podkladov na evidenciu právneho stavu, avšak v danom prípade odchýlka nového mapovania bola väčšia ako krajná odchýlka ustanovená geodetickými normami, preto sa na základe nového mapovania mohla vyznačiť len skutočná, užívacia hranica. Užívací stav by bolo možné považovať za totožný so stavom právnym len pokiaľ by prebehlo katastrálne konanie podľa zákona č. 266/1992 Zb. resp. podľa zákona č. 162/1995 Z. z. Z údajov katastra nehnuteľností však nevyplýva - a ani navrhovatelia to v konaní nepreukázali a ani netvrdili - že by po 1.1.1992, teda za účinnosti nových katastrálnych zákonov, došlo ku katastrálnemu konaniu vo vzťahu k parcelám č. 41 a 42/3. Ani v rámci konania o obnove evidencie a schválení registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) podľa zákona č. 180/1995 Z. z. nebol užívací stav stotožnený so stavom právnym. O tom, že nedošlo k stotožneniu užívacieho stavu so stavom právnym, svedčí aj skutočnosť, že parcely č. 41 a 42/3 sú stále evidované ako parcely registra "E", nie registra "C". Ak sa navrhovatelia odvolávali na kópiu katastrálnej mapy z roku 2002, na ktorej sú zakreslené hranice parciel č. 240 a 241 v súlade s ich návrhom (teda poza hospodársku budovu), súd uvádza, že parcely č. 240 a 241 nemajú v katastri nehnuteľností založené listy vlastníctva, teda ich vlastník nie je určený. Išlo len o parcely na účely evidencie skutočného užívacieho stavu, nie však stavu vlastníckeho, ktoré boli do katastrálnej mapy z roku 2002 zakreslené pravdepodobne na základe vyšetrovacieho a meračského náčrtu z roku 1989. Právni predchodcovia navrhovateľov F. N. a V. N. teda neboli vlastníkmi (resp. nemali podľa právnych predpisov účinných v roku 1989 právo osobného užívania) parciel č. 240 a 241, ale len parciel registra "E" č. 41 a 42/3. Napokon aj z vyjadrenia Správy katastra Bánovce nad Bebravou z 26.4.2010 vyplýva, že pozemky parc. č. 41, 42/1 a 42/2 sú síce vo vyšetrovacom a meračskom náčrte zobrazené ako identické s parc. č. 237, 238, 239, 240 a 241, avšak listy vlastníctva boli po mapovaní založené len k parcelám č. 237, 238 a 239 (teda k parcelám na ľavej strane dvora rodiny N.), nie k parcelám č. 240 a 241 (na pravej strane dvora N. v susedstve s pozemkami rodiny Z., dnes pozemkami odporcu), a to pravdepodobne z dôvodu, že výmera skupiny dovtedy evidovaná v katastri nehnuteľností a výmera skupiny vyplývajúca z nového mapovania prekračovala povolenú odchýlku. To potvrdzuje aj spätná identifikácia parciel vykonaná Správou katastra Bánovce nad Bebravou, podľa ktorej je súčet výmery parciel č. 42/1, 42/2 a 41 spolu 1094 m2, kým výmera parciel č. 237, 238, 239, 240 a 241 je spolu 1181 m2. Pokiaľ znalec Ing. Ivan Špaček došiel k záveru, že terajšie parcely C KN parc. č. 240/2 a 241/2 vznikli z bývalej pozemkovoknižnej parcely č. 41, odkazoval pritom na to, že pozemková kniha je už neplatná, lebo je spracovaný ROEP, a tiež na ustanovenie zákona č. 162/1995 Z. z., podľa ktorého treba považovať za hranicu medzi parcelami ten stav, ktorý je medzi susedmi nesporný. Znalec však nebral do úvahy, že pre súd je v tomto smere rozhodujúci právny stav v čase, keď sa robilo vyšetrovacie meranie, teda rok 1989. Znalec Ing. Ivan Špaček tiež odkazoval na rôzne dohody medzi vlastníkmi, napr. vyrovnávanie hraníc, aby nemali komplikované oplotenia, pri rešpektovaní zámeny výmer. V tomto prípade by však nešlo o zámenu výmer a ani o vyrovnávanie hranice: výmera pozemku F. N. sa zmenou hranice zväčšila bez kompenzácie na inom mieste a pokiaľ ide o tvar hranice, kým na pôvodnej pozemkovoknižnej mape je hranica v prednej časti pozemku (od domov až do polovice pozemku) rovná čiara, na kópii z katastrálnej mapy z r. 2002 je zalomená tak, aby obchádzala hospodársku stavbu. Čo

je však podstatnejšie, žiadna dohoda medzi právnymi predchodcami navrhovateľov a odporcu, a to ani ústna, nebola preukázaná, naopak, svedkovia z oboch strán vypovedali, že nevedia o žiadnej dohode o zmene hranice. Podobne keď znalec Ing. Roman Wágner uvádza, že priebeh hraníc bol zisťovaný za účasti vlastníkov, pričom ak bolo vlastníkovi alebo inej oprávnenej osobe doručené predvolanie do vlastných rúk alebo verejnou vyhláškou, jeho neprítomnosť nebola prekážkou katastrálneho konania, odvoláva sa tým na ustanovenie § 31 ods. 2 zákona č. 266/1992 Zb., avšak v tomto prípade bolo mapovanie vykonávané v roku 1989, keď ešte neexistoval právny predpis upravujúci katastrálne konanie a ani možnosť určiť (vlastnícku) hranicu pozemku takýmto spôsobom. Na základe všetkých týchto skutočností dospel súd k záveru, že sporné parcely č. 240/2 a 241/2 boli právne, z hľadiska pôvodného (evidenčného) vlastníctva súčasťou parcely 40/1 a F. N., a po ňom V. N., neboli ich pôvodnými vlastníkmi resp. spoluvlastníkmi. Napokon aj navrhovatelia v podaní zo 6.6.2012 uviedli, že nebudú spochybňovať závery znaleckého posudku znalca Ing. Romana Wágnera, aj keď sa s nimi nestotožňujú, a ďalej chcú argumentovať už len vydržaním. C. K vydržaniu parciel č. 240/2 a 241/2: Po zistení, že F. N. resp. V. N. neboli pôvodnými vlastníkmi sporných parciel č. 240/2 a 241/2, súd ďalej skúmal, či sa stali vlastníkmi týchto parciel titulom vydržania. Aj keď navrhovatelia nepredložili žiadne listinné dôkazy preukazujúce dôvod nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu 5/12 k pozemkom parc. č. 41 a 42/3 F. N. (ako bolo uvedené vyššie, z pozemkovoknižnej vložky č. 68 vyplýva len nadobudnutie podielu 1/6 v r. 1941, kým nadobudnutie podielu 3/12 v r. 1969, tvrdené navrhovateľmi, nebolo nijako preukázané), súd považoval túto skutočnosť za nespornú, rovnako ako to, že pôvodní vlastníci, ktorí nadobudli pozemky parc. č. 41 a 42 ešte v r. 1913 (podľa pozemkovoknižnej vložky č. 68 Š. N. a W. N.) boli právnymi predchodcami navrhovateľov, teda že pozemky parc. č. 41 a 42 resp. 42/3 boli od r. 1913 vo vlastníctve právnych predchodcov navrhovateľov. Túto skutočnosť odporca nespochybnil. Táto skutočnosť však ani nebola predmetom tohto konania. Podstatou sporu totiž nie je dobromyseľnosť držby (a teda splnenie podmienok vydržania) pozemkov pôvodne vedených pod parc. č. 41 a 42/3 právnymi predchodcami navrhovateľov, ale dobromyseľnosť držby práve len sporných častí na hranici medzi pozemkami navrhovateľov (resp. v súčasnosti B.. V. N.) a odporcu, ktoré sú v súčasnosti označené ako parcely registra "C" parc. č. 240/2 a 241/2 (po zmene návrhu, pripustenej uznesením z 20.5.2010 č. k. -144, spolu o výmere 27 m2). Teda skutočnosť, že pozemky parc. č. 41 a 42/3 boli vo vlastníctve právnych predchodcov navrhovateľov, že tieto pozemky boli predmetom dohody o majetkoprávnom vysporiadaní a užívaní podielového spoluvlastníctva medzi Š. N. a F. N. z 25.8.1978 a že boli neskôr (v roku 2002) zahrnuté do osvedčenia o dedičstve po neb. F. N., nepreukazuje, že sa v tom čase za súčasť týchto parciel považovali aj dnešné parcely č. 240/2 a 241/2. Práve naopak, v osvedčení o dedičstve notárky JUDr. Anny Pčolovej z 10.4.2002 sp. zn. sa na tretej strane k parcelám č. 41 a 42/3 výslovne uvádza, že sú podľa registra C KN neidentické a je potrebný geometrický plán a majetkovoprávne vysporiadanie. Z výpovedí svedkov mal súd preukázané, že pozemky pod hospodárskou budovou a priľahlé pozemky (teda aj pozemky parc. č. 240/2 a 241/2) najneskôr od postavenia hospodárskej budovy v roku 1978 až do svojej smrti 22.1.2001 užíval právny predchodca pôvodného navrhovateľa Alojz Kajaba spoločne so svojim bratom Š. N., ktorí boli spoluvlastníkmi pozemku parc. č. 41 a 42/3. Odporca poukazoval na to, že hospodársku stavbu postavil a užíval Š.G. N. a nie F. N., čo potvrdili aj svedkovia navrhnutí navrhovateľmi, pričom Š. N. nebol priamym právnym predchodcom pôvodného navrhovateľa V. N.. Súd však k tomu uvádza, že v tom čase boli Š. N. a F. N. (otec pôvodného navrhovateľa V. N.) spoluvlastníkmi pozemkov parc. č. 41 a 42/3. Ak jeden z nich užíval sporné parcely č. 240/2 a 241/2 a postavil na nich hospodársku stavbu v presvedčení, že ide o súčasť parcely č. 41 alebo č. 42/3, nešlo o držbu výlučne pre seba, ale v prospech všetkých spoluvlastníkov parcely č. 41 a 42/3. Sporné však zostalo, či boli predmetné pozemky (dnes označené ako parc. č. 240/2 a 241/2) v držbe právnych predchodcov navrhovateľov aj pred stavbou hospodárskej budovy. K tomu, či a aký plot bol medzi pozemkami rodiny navrhovateľov a rodiny odporcu, vypovedali svedkovia podstatne odlišne, keď niektorí (svedkovia navrhnutí navrhovateľmi) tvrdili, že tam bol plot neustále, len sa menilo jeho vyhotovenie, iní (svedkovia navrhnutí odporcom) uvádzali, že plot bol pri stavbe hospodárskej budovy rodiny N. posúvaný. Svedkovia Š. N., V. N., Z. Z. a B. Z. sa zhodli v tom, že v niektorých obdobiach bol plot čiastočne porušený a v roku 1978 sa plot prestavoval (hoci podľa vyjadrenia Š. N. a V. N. pritom nedošlo k posunutiu plota). Svedkovia - a to ani svedkovia navrhnutí navrhovateľmi - sa nezhodovali v tom, kto plot staval (svedok Š. N. uvádzal, že plot staval jeho dedo Š. N., svedkyňa Z. Z. že plot staval jej otec, rovnako svedok S. N. uvádzal, že plot robil S. Z.). Navyše samotná navrhovateľka 3/ do zápisnice dňa 6.4.2010 uviedla, že "hranica medzi pozemkami nebola nikdy vyznačená plotom". Za takýchto okolností

(keď výpovede svedkov patriacich do rodiny navrhovateľov neboli podložené žiadnymi inými dôkazmi a navyše boli čiastočne vzájomne rozporné) súd nepovažoval za preukázané, že pozemky, ktoré sú v súčasnosti vedené ako parc. č. 240/2 a 241/2, boli v držbe právnych predchodcov navrhovateľov aj pred postavením hospodárskej stavby v r. 1978. Svedok V. N. ďalej uvádzal, že v roku 2008 upozornil starostu a vedúceho stavebného úradu z Rybian na staré pôvodné ploty, ktoré sa nachádzali medzi pozemkami. Aj znalec Ing. Ivan Špaček v znaleckom posudku č. 16/2010 uvádza, že v teréne sa zachovali pozostatky podmurovky oplotenia. Išlo však o pozostatky základov oplotenia v spojnici zlomových bodov 87 - 91, teda v časti hranice, ktorá nie je sporná. Počas obhliadky na mieste neboli v sporných miestach (najmä za hospodárskou budovou rodiny N.) zistené žiadne pozostatky plota. Samotná existencia plota by však dokazovala len držbu súčasnú (resp. držbu v nedávnej minulosti), ktorú súd tak či tak považuje za preukázanú od roku 1978. Súd súhlasí s tvrdením navrhovateľov, ktoré uviedli v odvolaní, že hospodárska budova (drevená pajta), ktorú postavil právny predchodca odporcu ešte pred rokom 1978, mala zadnú stenu zošikmenú, to však podľa názoru súdu nepreukazuje, že rovnako zošikmená bola už vtedy aj vlastnícka alebo užívacia hranica medzi pozemkami. Súvislosť medzi stenou pôvodnej drevenej pajty a hranicou pozemkov zoslabuje aj vyjadrenie svedka B. Z., otca odporcu, ktorý (ešte na pojednávaní dňa 15.8.2012) uviedol, že tam bola medzera, kade sa chodilo k úprave ich hospodárskej budovy. Rovnako svedkyňa Z. Z. počas ohliadky na mieste uviedla, že "medzi našou drevenou pajtou a ich drevenou šopou bol voľný priestor, aby sme mohli opravovať našu pajtu, dalo sa tade prejsť s táčkami". Aj bez zreteľa na tieto vyjadrenia (keďže ide o svedkov z rodiny odporcu), tvrdenie navrhovateľov, že zošikmenie zadnej steny drevenej hospodárskej budovy postavenej právnym predchodcom odporcu už pred rokom 1978 kopírovalo vtedajšiu užívaciu hranicu pozemkov, považuje súd za ničím nepodloženú úvahu navrhovateľov. Aj keby súd prihliadol na výpovede svedkov z rodiny navrhovateľov, ktorí tvrdili, že plot bol na tom istom mieste celý čas, odkedy si to pamätajú, teda aj pred stavbou hospodárskej budovy právnymi predchodcami navrhovateľov v roku 1978, preukazuje to len nepretržitosť držby (pričom nie je jasné odkedy, najmä nie je zrejmé, či takýto užívací stav existoval už v čase, keď sa stal vlastníkom pozemkov parc. č. 41 a 42/3 F. N.). Pre vydržanie sa však vyžaduje nielen samotná nepretržitá držba počas vydržacej doby, ale aj dobromyseľnosť tejto držby. Vzhľadom k tomu, že v rozsudku z 20.2.2013 č. k. -359 súd prvého stupňa vyslovil prerušenie dobromyseľnosti právnych predchodcov navrhovateľov počas plynutia vydržacej doby (kvôli existencii geometrického plánu z r. 1978), nepovažoval vtedy za potrebné zaoberať sa dobromyseľnosťou vstupu do držby. Po tom, čo odvolací súd vrátil vec na ďalšie konanie, bolo potrebné zaoberať sa aj touto okolnosťou. Inštitút vydržania bol v občianskom práve aplikovateľnom na území dnešnej Slovenskej republiky upravený do r. 1950 obyčajovým právom, potom bolo vydržanie ustanovené v Občianskom zákonníku účinnom do 31.3.1964 (Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb.) a potom v Občianskom zákonníku č. 40/1964 Zb. novelizovanom od 1.4.1983. Do 31.12.1950 obyčajové právo platné na území Slovenska stanovovalo 32-ročnú vydržaciu dobu, pričom sa vyžadovala dobromyseľnosť pri nastúpení do držby. Od 1.1.1951 postačovala 10-ročná držba a dobromyseľnosť bola požadovaná nielen pri nastúpení do držby, ale počas celého plynutia vydržacej doby. To isté vyžaduje Občiansky zákonník účinný od 1.4.1983. Dobromyseľnosť pri nastúpení do držby teda bola (a je) podmienkou vydržania tak podľa práva účinného do 31.12.1950, ako aj od 1.1.1951 a aj v súčasnosti. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dobu dôvodné (R 8/1991). Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať i k okolnostiam, za ktorých mohlo vecné právo vzniknúť, a teda aj k právnemu dôvodu, titulu, ktorý mohol mať za následok vznik práva. Okolnosti, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery sa spravidla týkajú právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčia o poctivosti nadobudnutia, teda o titule uchopenia sa držby. Povinnosť tvrdiť a preukázať tieto okolnosti pritom zaťažuje toho, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Napriek tomu, že odvolací súd v uznesení sp. zn. -395 výslovne uviedol, že "je potrebné vykonať obhliadku na mieste samom za prítomnosti svedkov, ktorých navrhnú sporné strany s tým, aby bolo preukázané, odkedy vstúpili právni predchodcovia navrhovateľov do držby sporných pozemkov a na základe akých skutočností" a súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 2.12.2014, po vykonaní ohliadky na mieste uviedol, že považuje naďalej za sporné, za akých okolností došlo k zmene držby, navrhovatelia nepredložili ani nenavrhli súdu také dôkazy, ktoré by preukazovali, kedy a na základe akých skutočností vstúpili ich právni predchodcovia do držby sporných pozemkov. Navrhovatelia teda nepreukázali existenciu (hoci domnelého) právneho titulu vstupu do držby sporných pozemkov, prípadne ospravedlniteľného omylu svojich právnych predchodcov, od ktorého by mohli odvodiť dobromyseľnosť v tom, že im sporné pozemky patria aj vlastnícky.

Z listinných dôkazov ani z výpovedí svedkov nebolo možné zistiť, kedy, akým spôsobom a prečo došlo k zmene užívacieho stavu oproti vtedy platnej pozemkovoknižnej mape (t. j. k začleneniu pozemkov, ktoré sú predmetom tohto konania, do dvora rodiny navrhovateľov). Nebolo ani preukázané, či súčasný užívací stav (teda užívanie parciel č. 240/2 a 241/2 právnymi predchodcami navrhovateľov) existoval už v čase, keď sa stal vlastníkom pozemkov parc. č. 41 a 42/3 F. N.. Navrhovatelia teda neuniesli dôkazné bremeno, pokiaľ ide o dobromyseľnosť uchopenia držby F. N.. Pokiaľ ide o vstup do držby V. N., ako už bolo uvedené vyššie, jeho dobromyseľnosť je spochybnená tým, že v osvedčení o dedičstve notárky JUDr. Anny Pčolovej z 10.4.2002 sp. zn. sa k parcelám č. 41 a 42/3 výslovne uvádza, že sú podľa registra C KN neidentické a je potrebný geometrický plán a majetkovoprávne vysporiadanie. Okrem toho od vstupu V. N. do držby sporných pozemkov v r. 2001 (po smrti F. N.) do času, keď sa V. N. podľa vlastného vyjadrenia dozvedel o geometrickom pláne Ing. Petra Žiklu č. 33 404 062-363/97 (teda o tom, že pozemky parc. č. 240/2 a 241/2 majú v katastri nehnuteľností zapísané vlastníctvo odporcu) a začal sa spor o vlastníctvo predmetných pozemkov, neuplynula 10-ročná vydržacia doba. Súd preto u žiadneho z právnych predchodcov navrhovateľov nemohol dospieť k záveru o dobromyseľnej držbe tej časti pozemku, ktorá je dnes vedená ako parcely č. 240/2 a 241/2 a ktorá je predmetom sporu (najmä pokiaľ ide o okolnosti vstupu do držby týchto pozemkov). Z tohto dôvodu súd návrh zamietol.

V súlade s ustanovením § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) súd o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, keďže ide o zložitý prípad, navyše tento rozsudok bol vyhlásený na pojednávaní odročenom na vyhlásenie rozsudku a pri vyhotovovaní písomného vyhotovenia rozsudku nebolo známe, či sa účastníci konania a ich právni zástupcovia na tomto pojednávaní zúčastnia, teda nebol ešte ustálený rozsah trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne na Okresný súd Bánovce nad Bebravou do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník obdržal jeden rovnopis. Ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

- odvolacím súdom má byť schválený zmier; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.