Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_1T-78-2022.pdf
PDF · 98.49 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/78/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, samosudkyňou JUDr. Beátou Polyákovou, v trestnej veci obžalovaného T. Z., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s použitím § 127 odsek 4 Trestného zákona, s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 10.01.2023 takto
rozhodol:
Obžalovaný:
T. Z., narodený XX.XX.XXXX v U., trvale bytom C. XXX, t. č. vo väzbe v Q. na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody D. odo dňa 15.08.2022 od 21.06 hod.,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :
od presne nezisteného dňa v auguste 2019 do dňa 15.08.2022 v O., kde bývali v žrebčíne, v U. v Azylovom dome a v C., kde bývali najskôr na ranči a od júna 2022 v dvojizbovom byte č. 165, kde spoločne bývali ako partneri aj so šiestimi maloletými deťmi, pričom je biologickým otcom štyroch detí, opakovane fyzicky a psychicky napádal poškodenú O. G. tak, že poškodenú pravidelne, niekoľkokrát týždenne a najmä pod vplyvom alkoholu fyzicky napádal tak, že ju rukami fackal po tvári a všade kde zasiahol, sácal do nej a hádzal ju na zem a na posteľ, kde ju bil, ťahal ju za vlasy a takto pravidelne ju bil aj počas jej predchádzajúcich tehotenstiev, hrubo a vulgárne jej nadával a ponižoval ju, že je kurva, ktorá s každý spáva, že deti, ktoré čaká nie sú jeho a odskáče si to, dve staršie deti poškodenej, ktorých nie je biologickým otcom nazýval panghartami, ktoré nie sú roveň jeho deťom, kričal a vyhrážal sa jej, keď prišiel pod vplyvom alkoholu domov, zobudil poškodenú, vyfackal ju a zbil, púšťal nahlas hudbu, aby nemohla spať, v dôsledku čoho sa zobudili aj maloleté deti, ktoré plakali, keď videli ako bije ich matku, pri týchto útokoch a vulgárnych nadávkach bol tak hlučný, že v nočných hodinách budil aj obyvateľov susedných bytov, pred deťmi ju sexuálne atakoval chytaním na intímnych miestach, vykrikoval s použitím oplzlých nadávok, že on pracuje a zarába, len vďaka nemu má kde bývať, ona nič nerobí, všetko majú len vďaka nemu, ona je nikto a nič neznamená, že ak od neho odíde, on si ju nájde a zlikviduje ju, poškodená počas celého obdobia zo strachu nikam nechodila a s nikým sa nerozprávala, zamykal poškodenú v byte a zobral jej kľúč, aby nemohla ísť von, pretože žiarlil, podozrieval ju z nevery a aby sa s nikým nerozprávala, ako žijú, preto poškodená dva mesiace nebola vonku, vyhrážal sa, že pozabíja ju aj jej deti, že má sestru a bratranca, ktorí sedeli za vraždu a lúpež, nájdu si ju a pozabíjajú ich, v dôsledku izolovania od okolia, ekonomickej závislosti a vyhrážok sa ho poškodená skutočne bála, z jeho správania začala obviňovať seba, čo spôsobovalo poškodenej psychické a fyzické príkorie,
t e d a :
blízkej osobe spôsoboval fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, násilnou izoláciou a správaním, ktoré
ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie a obmedzuje jej bezpečnosť, bezdôvodným odopieraním oddychu a spánku, čin spáchal závažnejším spôsobom konania, po dlhší čas, t ý m s p á c h a l :
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek X písmeno a), písmeno b), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s použitím § 127 odsek 4 Trestného zákona, § 138 písmeno b) Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno j), písmeno l), písmeno n) Trestného zákona a nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona mu výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a zároveň mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona mu ustanovuje skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov. Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona a § 51 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona a § 51 odsek 3 písmeno f) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze akéhokoľvek kontaktu s poškodenou O. G., narodenou XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C. vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami s výnimkou realizácie rodičovských práv a povinností k ich spoločným maloletým deťom.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona a § 51 odsek 4 písmeno a) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej O. G., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej O. G., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C. s výnimkou realizácie rodičovských práv a povinností k spoločným maloletým deťom, najmä styku obžalovaného s maloletými deťmi určeným rozhodnutím súdu.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona a § 51 odsek 4 písmeno f) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze písomne sa ospravedlniť poškodenej O. G., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C..
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona a § 51 odsek 4 písmeno j) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve zameranom predovšetkým na dosiahnutie zrelých foriem správania, rozvinutie schopnosti sebaregulácie, podporovanie úcty k iným, osobnej a spoločenskej zodpovednosti a vedenie k rešpektovaniu noriem spoločnosti.
Podľa § 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona a § 74 odsek 1 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry v Nitre zo dňa 09.12.2022 pod č. 1 Pv 410/2022/4403, podanej na Okresný súd Nitra dňa 14.12.2022, prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému T. Z. (ďalej v texte len „obžalovaný“).
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.01.2023 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu jej kladený za vinu vo vyššie označenej obžalobe.
Keďže na všetky otázky súdu, položené mu podľa ustanovenia § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, odpovedal obžalovaný kladne, po súhlasnom stanovisku prokurátora súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd tak rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní a tiež z dôvodu, že konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s použitím § 127 odsek 4 Trestného zákona, s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona. Súd mal teda za to, že týmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutok zavinene spáchal práve obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby, v dôsledku čoho bol tento skutok aj správne právne kvalifikovaný a následne súd vykonal dokazovanie iba čo sa týka výroku o treste, náhrady škody a ochranného opatrenia.
K osobným pomerom obžalovaného súd z listinných dôkazov zistil, že podľa odpisu registra trestov (čl. 696) obžalovaný doposiaľ nebol nikdy súdne trestaný. Podľa výpisu z CESDAP (č.l. 697 - 818) súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ päťdesiatšesťkrát priestupkovo prejednávaný a postihovaný za priestupky spáchané v rokoch 2016 až 2022 najmä v doprave, ale aj proti občianskemu spolunažívaniu, proti majetku, proti verejnému poriadku, pričom v posledných dvoch rokoch bol priestupkovo prejednávaný a postihovaný za priestupky proti verejnému poriadku, ktorých sa dopustil dňa 14.08.2022 tým, že rušil nočný kľud a bol zaň postihnutý blokovou pokutou vo výške 20,- eur nezaplatenou na mieste a dňa 15.08.2022 tým, že neuposlúchol výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci, za čo bol postihnutý blokovou pokutou vo výške 30,- eur nezaplatenou na mieste. Z výsluchu obžalovaného súd zistil, že obžalovaný žil pred vzatím do väzby v spoločnej domácnosti s družkou, poškodenou O. G., s ktorou majú spoločné štyri maloleté deti a ešte zabezpečovali starostlivosť o dve maloleté deti poškodenej z predchádzajúceho vzťahu. Obžalovaný bol riadne zamestnaný pred vzatím do väzby na ranči C., dosahoval príjem vo výške 750,- eur, poškodená bola aj v súčasnosti ešte stále je na rodičovskej dovolenke, jej príjem pozostáva len z prídavkov na deti. Obžalovaný pred vzatím do väzby hradil všetky výdavky spojené s bývaním a starostlivosťou o rodinu (nájom, stravu, a iné nevyhnutné výdavky). Obžalovaný by si našiel náhradné bývanie v prípade nahradenia väzby, dodržiaval by obmedzenia a povinnosti, ktoré by mu súd uložil. Z listu poškodenej (č.l. 837) súd zistil, že poškodená je v kontakte s obžalovaným, ktorého ľúbi a na ktorého čaká, pričom dúfa, že obžalovaného čím skôr pustia, aby sa mohol starať o rodinu.
K výroku o škode súd zistil, že poškodená O. G. si v prípravnom konaní neuplatnila nárok na náhradu škody v zmysle § 46 odsek 3 Trestného poriadku (č.l. 54).
K výroku o ochrannom opatrení súd postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku so súhlasom prokurátora a obžalovaného čítal znalecký posudok O.. G. F. č. 43/2022 (č.l. 315 - 337) z ktorého zistil, že znalkyňa u obžalovaného diagnostikovala plne rozvinutú závislosť od alkoholu, jedná sa u neho o chorobný sklon k užívaniu alkoholických nápojov. Znalkyňa navrhla obýžalovanému uložiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4, odsek 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy.
V súvislosti s rozhodovaním o treste u obžalovaného súd poukázal na základné pravidlá dôležité pri ukladaní trestu, medzi ktoré v prvom rade patrí ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona zakotvujúce účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých členov spoločnosti, robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia). V treste je teda obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické. Osobu obžalovaného treba hodnotiť vždy vo všetkých súvislostiach. V rámci hodnotenia osoby obžalovaného nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Zásada proporcionálnosti trestu znamená, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Z hľadiska dosiahnutia účelu trestu je princíp proporcionality založený hlavne na vhodnosti, resp. dodatočne dôležitom cieli a rozumnej väzbe medzi aplikovanou právnou normou a cieľom, na zisťovaní kritéria nevyhnutnosti, potrebnosti či použitia najmenej drastických - šetrnejších prostriedkov, a na proporcionalite (úmernosti) v užšom zmysle slova. Nemožno opomenúť, že v treste, ako najvýznamnejšom prostriedku štátneho donútenia, nemôže absentovať zásada humanizmu, v zmysle ktorej treba dodržať princíp úmernosti represie, aby táto zrejme neprekročila mieru, nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu, pretože účel trestu neplní ani príliš mierny trest, ale ani príliš tvrdý trest (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL-ÚS 106/2011, z 28.11.2012). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka obžalovaného a možnosti jeho nápravy.
Súd aplikujúc skôr rozvedené právne úvahy pri ukladaní trestu a jeho výmery prihliadol na poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 Trestného zákona a to, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (písmeno j), nakoľko z odpisu registra trestov vyplynulo, že doposiaľ nebol nikdy súdne trestaný, obžalovaný síce bol v minulosti päťdesiatšesťkrát priestupkovo prejednávaný a postihovaný, prevažne sa jednalo o priestupky spáchané v doprave za jazdu na bicykli pod vplyvom alkoholu, ale aj proti občianskemu spolunažívaniu, proti majetku, proti verejnému poriadku, za ktoré bol postihnutý sankciou na jeho majetkových právach, teda blokovou pokutou, avšak v tomto smere súd poznamenáva, že hoci zákon o priestupkoch neupravuje inštitút zahladenia pristupku, v zmysle judikatúry a per analogiam je možné konštatovať, že sa uplatňuje dvojročná lehota na pomyselné zahladenie priestupku. Obžalovaný sa v posledných dvoch rokoch dopustil spáchania len dvoch priestupkov proti verejnému poriadku, ktorých sa dopustil dňa 14.08.2022 tým, že rušil nočný kľud a bol zaň postihnutý blokovou pokutou vo výške 20,- eur nezaplatenou na mieste a dňa 15.08.2022 tým, že neuposlúchol výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci, za čo bol postihnutý blokovou pokutou vo výške 30,- eur nezaplatenou na mieste, ktoré súd vyhodnotil ako menej závažné, ktoré nemajú vplyv na to, aby súd vyslovil záver o tom, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu neviedol riadny život. Obžalovaný sa priznal k spáchaniu skutku a tento aj úprimne oľutoval (písmeno l). Priznanie uskutočnil prostredníctvom vyhlásenia podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku a na hlavnom pojednávaní uviedol, že svoje konanie ľutuje, pričom z výpovede obžalovaného z prípravného konania tiež vyplýva, že sa priznal ku skutku, čo súdu umožňovalo prihliadnúť aj na poľahčujúcu okolnosť uvedenú pod písmenom n), keďže týmto postojom obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní ako aj súdu. V danom prípade obžalovaný totiž vyhlásením o vine a odpovedaním na otázky podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g), h) Trestného poriadku umožnil prevziať výsledky rozsiahleho dokazovania z prípravného konania (výpovede piatich svedkov, znalecké dokazovanie a iné listinné dôkazy) čím napomohol súdu v urýchlenom rozhodnutí vo veci samej bez toho, aby výsledky dokazovania z prípravného konania boli konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní, ktoré by bolo časovo náročnejšie ako je tomu v prípade, keď súd nevykonáva dokazovania v otázke viny. Z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona súd u obžalovaného nezistil žiadnu. Trest odňatia slobody bol v prípade obžalovaného jasne určený trestnou sadzbou uvedenou v osobitnej časti § 208 odsek 3 Trestného zákona, kedy za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s použitím § 127 odsek 4 Trestného zákona, s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona je možné potrestať
páchateľa trestom odňatia slobody na 7 rokov až 12 rokov. Súd s poukazom na zistený výsledný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (3:0), aplikoval u obžalovaného § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, pričom súd mohol potrestať obžalovaného v sadzbe 7 rokov až 10 rokov a 4 mesiace.
Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste u obžalovaného, vzhľadom najmä na jeho osobu, jeho doterajší spôsob života je toho názoru, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom, aj na samotnej spodnej hranici vo výmere sedem rokov, by bolo pre páchateľa neprimerane prísne, že nebude bezprostredne nevyhnutné, aby obžalovaný uložený trest vykonal priamo v ústave na výkon trestu odňatia slobody, ale že na zabezpečenie ochrany spoločnosti ako aj poškodenej a na nápravu obžalovaného postačí a bude aj účelnejšie, za použitia ustanovenia § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona, ktorým súd mimoriadne znížil trest obžalovanému pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu, podmienečné odloženie trestu uloženého vo výmere troch rokov, a to za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním počas plynutia skúšobnej doby, ktorú mu súd určil v maximálnej výmere piatich rokov. Súd však zároveň pri určení rozsahu mimoriadneho zníženia trestu zohľadnil aj okolnosti prípadu, preto súd obžalovanému neznížil trest v maximálnej zákonom prípustnej miere na dva roky. Obžalovanému súd dáva možnosť preukázať, že podmienečný trest s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe, kratšieho trvania pod dolnú hranicu trestnej sadzby, bude mať na neho dostatočný výchovný účinok tak, aby svoje správanie vo vzťahu ku poškodenej - družke a matke ich spoločných detí prehodnotil. Súd tak rozhodol z dôvodu, že z hľadiska individuálnej prevencie a s prihliadnutím na osobnostný profil obžalovaného (bezúhonný, riadne pracujúci človek, jediný živiteľ rodiny, na ktorého príjem je odkázaných sedem maloletých detí) považoval za účelnejšie podrobiť ho v súčinnosti s probačným úradníkom takému programu, ktorý bude zameraný na dosiahnutie zrelých foriem správania, rozvinutie schopnosti sebaregulácie a tiež podporovanie úcty k iným, osobnej a spoločenskej zodpovednosti a vedenie k rešpektovaniu noriem spoločnosti, pričom súd prihliadal aj na ochranu poškodenej, ktorú mu súd zakázal akoukoľvek formou kontaktovať, ku ktorej sa počas plynutia skúšobnej doby v zmysle uložených príkazov nebude môcť priblížiť na vzdialenosť menšiu ako päť metrov, nebude sa môcť zdržiavať v blízkosti jej obydlia, samozrejme pri plnom rešpektovaní výkonu jeho rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, teda s výnimkou jeho styku s maloletými deťmi, ktorý bude určený rozhodnutím súdu. Zároveň súd uložil obžalovanému povinnosť písomne sa ospravedlniť poškodenej. Takto uložený trest je podľa názoru súdu zákonný, primeraný, spravodlivý a zároveň schopný splniť svoj účel aj z hľadiska generálnej prevencie, teda z hľadiska potreby ochrany spoločnosti a odradenia iných osôb od páchania tohto druhu trestnej činnosti a že súčasne vyjadruje aj morálne odsúdenie obžalovaného.
Čo sa týka nároku na náhradu škody poškodenej O. G., ktorá si v prípravnom konaní neuplatnila žiadny nárok na náhradu škody podľa § 46 odsek 3 Trestného poriadku, súd nerozhodoval o nároku na náhradu škody.
Berúc do úvahy odporučenie znalkyne MUDr. G. F., súd postupom podľa § 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona a § 74 odsek 1 Trestného zákona uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, nakoľko bola zistená u neho chronická závislosť od užívania alkoholický nápojov a práve pod vplyvom alkoholu dochádzalo zo strany obžalovaného k páchaniu trestnej činnosti.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.