Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_57Ek-3200-2021.pdf
PDF · 89.83 KB
Case nature
Subarea
57Ek/3200/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom: Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO:35937874 proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: XXX XX C. D. o vymoženie 716,67 EUR s prísl., vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Helena Kríková, so sídlom: E. F. X, XXX XX G., pod sp. zn. 34EX 636/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 27.11.2021 domáhal od povinného vymoženia 716,67 EUR na základe exekučného titulu – výkaz nedoplatkov vydaný Union zdravotnou poisťovňou, a.s. dňa 17.02.2024, č. 1490081841, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.03.2014 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie poveril na vykonanie exekúcie dňa 27.09.2021 súdneho exekútora: Mgr. Helena Kríková, so sídlom: E. F. X, XXX XX G., IČO:42147735, ktorý ju vedie pod sp. zn. 34EX 636/21 (ďalej len „súdny exekútor“).
3. Povinnému bolo vo vyššie uvedenej exekučnej veci dňa 12.11.2021 doručené Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 05.11.2021. Následne bol dňa 04.01.2024 súdnemu exekútorovi doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie, tzn. nebol podaný v lehote 15 dní od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie, pričom takto podaný návrh nemá odkladný účinok. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že žiada o preskúmanie výšky exekučného konania, nakoľko je presvedčený, že ide o nezákonné navýšenie trov súdneho exekútora a je to v rozpore s ľudskými mravmi.
4. Súdnemu exekútorovi bolo v zmysle § 61k ods.5 Exekučného poriadku doručené Vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 23.01.2024, v ktorom uviedol, že exekúciu je možné zastaviť len z taxatívne uvedených dôvodov, pričom dôvody, ktoré uvádza povinný nezodpovedajú žiadnemu zákonnému dôvodu zastavenia exekúcie. Pohľadávka predstavuje neuhradené poistné. Zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v SR – výnimky umožňuje len zákon. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Finančné prostriedky, ktoré v systéme verejného zdravotného poistenia absentujú z dôvodu nedisciplinovanosti platiteľov poistného, pocítia aj ostatní platitelia, ktorí pravidelne do systému prispievajú, či už ako zamestnanci, SZČO, zamestnávatelia, samoplatitelia, a pod. Preto je dôležité, aby pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov. Na základe vyššie uvedených skutočností oprávnený oznamuje, že nesúhlasí so zastavením exekučného konania.
5. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 16.03.2023 Predloženie návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods.5 Exekučného poriadku. Ako prílohy predložil: návrh povinného na zastavenie exekúcie, Vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, Upovedomenie o začatí exekúcie + doručenka povinný. Na základe Žiadosti súdu zo dňa 27.03.2023, doručenej súdnemu exekútorovi dňa 27.03.2023, doručil súdny exekútor súdu dňa 29.03.2023 Upovedomenie o začatí exekúcie.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b exekučný titul bol zrušený, c)je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e)je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 9. Podľa § 61k ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok, ak ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu, inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, a o návrhoch na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 4 písm. b) a c) rozhoduje súd prednostne.
12. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.
13. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
14. Podľa § 45 ods. 2 písm. h) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie a výkaz nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia. 15. Podľa § 196 Exekučného poriadku trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením
konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
17. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty. 18. Podľa § 6 vyhlášky č. 68/2017 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhlášky“), základom na určenie odmeny exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženého plnenia. To platí rovnako aj vtedy, ak ide o exekúciu na vymoženie výživného. 19. Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky, odmena exekútora je 20 % zo základu na jej určenie. 20. Podľa § 21 ods. 1 vyhlášky, exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
21. Podľa § 21 ods. 2 vyhlášky, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie. Náhrada paušálnych výdavkov zahŕňa najmä a)náklady na vedenie spisu, b)náklady na cestovné, poštovné a za služby elektronických komunikácií, c)náklady na šetrenie majetkových pomerov povinného v informačných systémoch, d)náklady spojené s podávaním správ exekútora o zisťovaní majetku povinného zaslaných elektronickými prostriedkami, e)iné administratívne náklady. 22. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60,00 Eur.
23. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50%. 24. Podľa § 29 ods. 1 vyhlášky, základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor. 25. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Exekučný súd je teda viazaný obsahom takýchto rozhodnutí (exekučných titulov) a musí z nich priamo vychádzať. V prípade, ak by existovali vady v čase priebehu základného konania, tie sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky základného konania sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20Cdo/1940/2008). Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať.
26. Súd po oboznámení sa s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, s vyjadrením oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie a s vyjadrením súdneho exekútora zistil, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. V takomto neskôr podanom návrhu môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Návrhy podané po lehote slúžia na riešenie situácie, keď sa exekúcia začala po práve a dôvod na jej zastavenie nastal až následne. 27. Skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu mal povinný namietať v základnom konaní, a ak tak opomenul, nie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu, a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, prípadne ho akokoľvek vecne preskúmavať. Exekučný súd nemožno považovať za orgán, ktorý je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu z pohľadu
hmotného práva a zároveň exekučný súd nemôže v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu oprávneného rozhodovať o riadnych zákonných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu súdu, ktorý exekučný titul vydal. 28. Exekučným titulom je vykonateľný Výkaz nedoplatkov vo veciach verejného zdravotného poistenia. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu, a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, prípadne ho akokoľvek vecne preskúmavať. Pokiaľ povinný mal voči Výkazu nedoplatkov výhrady, mal voči nemu podať námietky. V danom prípade neobstojí už v štádiu výkonu rozhodnutia to, že povinný začne uplatňovať námietky, ktoré mal po správnosti uplatniť v základnom konaní. Nakoľko je výkaz nedoplatkov právoplatný a vykonateľný, je teda spôsobilým exekučným titulom a súd musí z neho vychádzať. Súd záverom dáva do pozornosti povinnému zásadu, ktorá platila už v rímskom práve „vigilantibus iura scripta sunt“, podľa ktorej „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. 29. Z Upovedomenia o začatí exekúcie vyplýva, že pre situáciu splnenia vymáhaného do 15 dní od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie si súdny exekútor uplatnil trovy v celkovej výške 123,60 EUR, ktoré pozostávajú z odmeny (10 %) vo výške 73,00 EUR a náhrady hotových výdavkov vo výške 30,00 EUR a zo sumy dane z pridanej hodnoty vo výške 20,60 EUR. 30. V zmysle § 7 ods. 2 vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, patrí exekútorovi odmena vo výške 10 % zo základu na jej určenie. V danom prípade výška odmeny pri celkovom nároku, ktorý je vo výške 726,67 EUR, predstavuje sumu vo výške 72,667 EUR (10%). Predmetná suma sa podľa § 29 vyhlášky zaokrúhľuje na najbližších 50 eurocentov nahor, v čoho dôsledku podľa uvedeného ustanovenia sa táto suma zaokrúhľuje na sumu 73,00 EUR. Pre danú situáciu súdnemu exekútorovi patrí nárok na náhradu paušálnych trov podľa § 22 ods. 2 vyhlášky vo výške 30,00 EUR. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku sa hodnota odmeny a paušálnej náhrady výdavkov navyšuje o predmetnú daň. Na základe uvedeného súd konštatuje, že pre situáciu splnenia vymáhaného nároku v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku súdny exekútor má nárok na náhradu trov v celkovej výške 123,60 EUR, ktorý pozostáva z odmeny (10 %) vo výške 73,00 EUR, paušálnej náhrady hotových výdavkov vo výške 30,00 EUR a zo sumy dane z pridanej hodnoty vo výške 20,60 EUR. Po preskúmaní uvedeného nároku v Upovedomení o začatí exekúcie súd konštatoval, že trovy súdneho exekútora boli vyčíslene správne a zákonne v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku a vyhlášky. 31. Z Upovedomenia o začatí exekúcie vyplýva, že pre situáciu nesplnenia vymáhaného nároku do 15 dní od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie si súdny exekútor uplatnil trovy v celkovej výške 246,60 EUR, ktoré pozostávajú z odmeny (20 %) vo výške 145,50 EUR a náhrady hotových výdavkov vo výške 60,00 EUR a zo sumy dane z pridanej hodnoty vo výške 41,10 EUR. 32. V zmysle § 7 ods. 1 vyhlášky, odmena exekútora je 20 % zo základu na jej určenie. V danom prípade výška odmeny pri celkovom nároku, ktorý je vo výške 726,67 EUR, predstavuje sumu vo výške 145,334 EUR (20%). Predmetná suma sa podľa § 29 vyhlášky zaokrúhľuje na najbližších 50 eurocentov nahor, v čoho dôsledku podľa uvedeného ustanovenia sa táto suma zaokrúhľuje na sumu 145,50 EUR. Pre danú situáciu súdnemu exekútorovi patrí nárok na náhradu paušálnych trov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky vo výške 60,00 EUR. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku sa hodnota odmeny a paušálnej náhrady výdavkov navyšuje o predmetnú daň. Na základe uvedeného súd konštatuje, že pre situáciu nesplnenia vymáhaného nároku v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku súdny exekútor má nárok na náhradu trov v celkovej výške 246,60 EUR, ktorý pozostáva z odmeny (20 %) vo výške 145,50 EUR, paušálnej náhrady hotových výdavkov vo výške 60,00 EUR a zo sumy dane z pridanej hodnoty vo výške 41,10 EUR. Po preskúmaní uvedeného nároku v Upovedomení o začatí exekúcie súd konštatoval, že trovy súdneho exekútora boli vyčíslene správne a zákonne v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku a vyhlášky. 33. Bolo možné konštatovať právny záver, že súdny exekútor postupoval pri výpočte svojich trov (pri každej vyššie uvedenej situácií) zákonne, v čoho dôsledku súd nemohol považovať tvrdenie povinného o neprimeranosti, resp. nezákonnosti trov súdneho exekútora, ako aj namietaný rozpor s ľudskými mravmi, za dôvodné. Trovy súdneho exekútora boli v tomto exekučnom konaní preukázateľné vyčíslené
zákonným spôsobom, a sú predmetom výkonu exekúciu spolu s nárokom oprávneného deklarovaným exekučným titulom. 34. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15 dní od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Povinný neuviedol, ani nepreukázal vyššie uvedené dôvody zastavenia exekúcie, a teda je nepochybné, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný.
35. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.