Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/23/2013

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v právnej veci navrhovateľa: C. T. R..F.., Š. XXX, XXX XX V., C.: XX XXX XXX, zastúpeného: Kutan & PARNERS s.r.o., advokátska kancelária, Laurinská 18, Bratislava, IČO: 36 861 308, proti odporcom: 1/ C.. R.. P. Š., bytom G. X/XX, V. 2/ C.. R.. E. Š., bytom: G. X/ XX, V., obaja zastúpení AK Šimko Legal s.r.o., so sídlom Pečnianska 1198/3, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 17.096,96 euro s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 16.08.2013, č.k. -128, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) , takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal uložiť odporcom v 1/ a 2/ rade povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu XX. XXX,XX euro s úrokom z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej sumy denne odo dňa 09.06.2010 do zaplatenia, ako i náhrady trov konania. V rozhodnutí ďalej s použitím Os.p. uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcom v 1/ a / rade spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške vo výške X.XXX,XX euro k rukám ich právneho zástupcu a s použitím povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava III trovy štátu vo výške XX,XX euro, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie právne odôvodnil , ,, , , a tým, že daný vzťah vyplývajúci z uzavretej zmluvy o dielo z 5.5.2010 ( ďalej „ ZOD“) ustálil ako vzťah uzavretý podľa ustanovení , nakoľko odporcovia ako manželia a fyzické osoby podnikateľmi nie sú a zmluva o dielo nebola uzatvorená za účelom podnikateľskej činnosti medzi účastníkmi konania v zmysle .

Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že účastníci konania po uzatvorení Zmluvy o budúcej zmluve z 3.11.2008 svoje vzájomné vzťahy právne doriešili Kúpnou zmluvou a ZOD zo dňa 5.5.2010 a to vlastníctvo a dostavbu rodinného domu, nachádzajúceho sa na parc. č.559/199 v k.ú. C. P. Y.. Odporcovia si k tomuto dátumu dali vypracovať Znalecký posudok č. 49/2010 C.. W., ktorý zachytával stav rozostavanosti domu. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že všetky zmluvy vo veci pripravoval a vypracovával navrhovateľ. Z textu ZOD súd zistil, že jej súčasťou malo byť viacero príloh, pričom navrhovateľ súdu predložil iba dve, a to Prílohu č. 3 - Časový harmonogram PSV prác, a Prílohu č. 4-Splátkový kalendár. Najdôležitejšie prílohy, ktoré popisujú sporný stav rozostavanosti hrubej stavby rodinného domu, t.j. Zápisnicu o stave rozostavanosti rodinného domu (tzv. stopstav), Preberací protokol s prílohami (príslušnú stavebno-technickú dokumentáciu - projektovú dokumentáciu, stavebný denník) a zoznam vád a nedorobkov vykázaných rozdielom medzi stavebno-technickou dokumentáciou a určením stavebnotechnickej dokončenosti rodinného domu, ktoré mali tvoriť Prílohu č. 2 tejto zmluvy ( tak ako sú uvedené v čl. I., bod 1.) však navrhovateľ počas celého súdneho konania nepredložil. Súd prvého stupňa preto prihliadol ako na smerodajný odporcami k dátumu 5.5.2010 vypracovaný Znalecký posudok č. 49/2010 C..W. popisujúci stav rozostavanosti domu. Keďže medzi účastníkmi konania nebolo

sporné, že práce 1.etapy v zmysle ZOD na dokončení domu sa začali dňom podpisu ZOD, teda 5.5.2010 a mali sa podľa harmonogramu ZOD ukončiť do 30 dní, potom táto lehota mala navrhovateľovi ako zhotovovateľovi stavby rodinného domu odporcov mala skončiť dňa 4.6.2010.

Navrhovateľ však ešte pred ukončením tejto lehoty, a to už dňa 24.5.2010 vystavil odporcom faktúru ( v zmysle Prílohy č. 4) na 1. splátku vo výške XX.XXX,XX euro za práce 1.etapy. Súd prvého stupňa poukázal na to, že v zmysle čl. III., bod 2 ZOD však jednotlivé splátky ceny diela mali byť splácané odporcami až po riadnom ukončení prác podľa harmonogramu a splátkového kalendára. Navrhovateľ mal v zmysle ZOD pri predpoklade riadneho dokončenia a odovzdania diela nárok po ukončení každej z celkom troch etáp na jej zaplatenie. Z dokazovania mal ďalej za preukázané, že odporcovia mali pri odovzdaní prác 1. Etapy k ukončeniu prác a ich kvalite výhrady a tieto namietali najskôr ústne, a potom i písomne ( listami zo dňa 25.6.2010, 22.7.2010, 4.8.2010 ). Keďže k odstráneniu závadného stavu zo strany navrhovateľa nedošlo, po márnom uplynutí lehoty, odporcovia písomne, podaním zo dňa 16.8.2010 od zmluvy s navrhovateľom platne ( v zmysle § 642 Obč. zákonníka) odstúpili a v odstúpení špecifikovali zoznam nedokončených prác a vád. Súd prvého stupňa mal za jednoznačné, že dielo odporcov v čase ich odstúpenia od zmluvy zhotovené nebolo ( čo vyplýva z listu samotného navrhovateľa zo dňa 20.7.2010 a i z výsluchu svedka C.. Á. vykonávajúceho stavebný dozor na diele ), do 6.6. 2010 nebola vykonaná na diele žiadna z prác uvedených podľa harmonogramu 1. etapy ( výhrady odporcov na nedorobky boli oprávnené ) a konštatoval, že vystavená faktúra na žalovanú sumu za práce 1. Etapy bola predčasná, práce neboli riadne ukončené a preto odporcovia nemali povinnosť túto faktúru uhradiť.

Súd prvého stupňa sa následne zaoberal povinnosťou odporcov po odstúpení od zmluvy zaplatiť navrhovateľovi ( ako zhotovovateľovi) sumu na práce už vykonané a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. Po vzhliadnutí navrhovateľom predložených dokladov za práce vykonané a preukazujúcich účelne vynaložené náklady zistil, že ani jeden z dokladov predložených navrhovateľom ktorými preukazoval výšku uplatnených nárokov nie je hodnoverný a vystavený v súlade so zákonom o účtovníctve.

Po vykonanom dokazovaní a jeho zhodnotení súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľ vo veci dôkazné bremeno neuniesol, súdu nepredložil podstatné a pre rozhodnutie vo veci dôležité dokumenty ako Zápisnicu o stave rozostavanosti rodinného domu (tzv. stopstav), Preberací protokol s prílohami (príslušnú stavebno-technickú dokumentáciu - projektovú dokumentáciu, stavebné povolenie, stavebný denník) a zoznam vád a nedorobkov vykázaných rozdielom medzi stavebno-technickou dokumentáciou a určením stavebnotechnickej dokončenosti rodinného domu, ktoré mali tvoriť dľa textu Prílohu č. 2 ZOD. Všetky zmluvy medzi účastníkmi konania naviac vypracovával sám navrhovateľ a tvrdenie odporcov v 1/a 2/ rade, že im tieto prílohy nikdy nedodal, žiadnym spôsobom ani nevyvrátil, ani nespochybnil.

Súd prvého stupňa mal za to, že od začatia prác 1. etapy ( od 5.5.2010 do 24.5.2010 ) do vystavenia spornej faktúry o zaplatenie týchto prác, tento v konaní nepreukázal aké práce, s akými dodávateľmi a za akú cenu na dome odporcov, za skôr ako zmluvne dohodnutý čas vykonal. V tejto súvislosti uviedol, že niektoré podklady boli vyhotovované navrhovateľom ex post ( vyjadrenie L.. P.) a za najzávažnejšiu vo vzťahu k uplatnenému nároku označil svedeckú výpoveď stavebného dozoru, ktorý potvrdil, že do 6.6. 2010 neboli vykonané v ich dome žiadne práce 1.etapy. Uvedené znamená, že navrhovateľ jednak nemal dôvod dňa 24.5.2919 za práce 1.etapy žalovanú sumu fakturovať, a ak fakturoval, potom je možné zhodnúť sa s odporcami, že ide o duplicitnú platbu za práce, ktoré už odporcovia zaplatili do času F., t.j. do 5.5.2010. Na základe uvedeného, pri nezaoberaní sa ďalšími menej závažnými dôkazmi, návrh navrhovateľa posúdil ako nedôvodný.

Navrhovateľ podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie v ktorom navrhol, aby odvolací súd v zmysle napadnuté rozhodnutie zmenil a v novom rozhodnutí uložil odporcom v 1/ a 2/ rade povinnosť spoločne a nerozdielne mu zaplatiť sumu XX.XXX,XX euro spolu s príslušenstvom, ako aj náhradu trov konania. Odvolateľ poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (, , ).

Odvolateľ poukázal na to, že súd prvého stupňa arbitrárne posúdil právny vzťah medzi účastníkmi konania založený uzavretou zmluvou o dielo za občianskoprávny vzťah i napriek tomu, že účastníci si jasne a zrozumiteľne zvolili pre svoj právny vzťah založený touto zmluvou, že sa budú spravovať príslušnými ustanoveniami , a to v súlade s . V tejto súvislosti poukázal na článok VII , bod 5 ZOD, v ktorom si účastníci dohodli, že vylučujú platnosť celého ustanovenia v platnom znení týkajúce sa odstúpenia od zmluvy o dielo, pričom si upravili odlišný spôsob odstúpenia od zmluvy o dielo. Odporcovia odstúpili od zmluvy predčasne a preto neplatne. Navrhovateľ uviedol, že v tomto konaní opakovane vyjadril názor, že objednávateľ nie je oprávnený namietať vady diela pred jeho dokončením, dielo do jeho dokončenia je vadné, nemá vymienené vlastnosti, pretože nie je dokončené. Preto v tomto prípade nemožno namietať vady diela počas jeho zhotovenia a takýmto postupom sa vyhnúť splneniu povinnosti zaplatiť preddavok jeho ceny. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa mal navrhovateľ za zrejmé, že práce v rámci 1. etapy diela boli z jeho strany riadne vykonané, a to do odstúpenia od ZOD zo strany odporcov dňa 16. 8. 2010, pričom títo nenamietali vykonanie prác v rámci 1. etapy a iba uviedli, ktoré práce evidujú za neukončené. Naviac, na diele boli navyše vykonané aj práce v rámci 2.etapy ( v rozsahu vnútorných omietok) a to bez ohľadu na čas, kedy boli tieto práce realizované. Na jeho ujmu nemôže byť to, že niektoré práce v rámci 1. etapy vykonával v predstihu pred stanoveným Harmonogramom prác a vystavenie faktúry z jeho strany bolo preto dôvodné. Odvolateľ nesúhlasil o závere prijatom súdom prvého stupňa o nehodnovernosti dokladov, ktorými preukazoval náklady na vykonanie realizovaných prác na diele. V tejto súvislosti predložil jednak faktúry vykonaným prácam, príjmové doklady zo strany jednotlivých vykonávateľov prác a poukázal aj na výpovede jednotlivých vykonávateľov týchto prác. Doklady, ktoré predložil na preukázanie svojich nárokov predstavujú jednak doklady o realizovaných prácach na rodinnom dome odporcov a taktiež náklady vynaložené prostredníctvom subdodávateľov, alebo priame náklady. Predmetné doklady boli vystavené s náležitosťami podľa zákona číslo o účtovníctve.

Odporcovia v 1/ a 2/ rade v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľa navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil a zaviazal ho k povinnosti zaplatiť im náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodnutie súdu prvého stupňa mali za vecne správne a obsah odvolania označili za bezpredmetný. Poukázali na to, že navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne relevantné odôvodnenie ním tvrdeného odvolacieho dôvodu podľa a udávané odvolacie dôvody podľa a nie sú v tomto prípade dané. Námietky navrhovateľa k prijatému záveru o neunesení dôkazného bremena svojich tvrdení o vykonaní všetkých dohodnutých prác 1. etapy riadne a čas nevyplývajú zo skutkového a právneho stavu veci, nemajú oporu v ustanoveniach platného právneho poriadku a sú účelové s cieľom získať od nich dvojité peňažné plnenie za jedenkrát vykonané práce. Navrhovateľ opomenul uviesť skutočnosť, že svedok C.. Á. písomne opravil svoju svedeckú výpoveď tak, že výslovne uviedol, že vytknutá statická vada nebola navrhovateľom na ich rodinnom dome odstránená vôbec (listina je súčasťou súdneho spisu na č.l. ). Navrhovateľom namietaný Znalecký posudok číslo 49/2010 zo dňa 5. 5. deň 2010 vypracovaného znalkyňou C.. W. W. bol zákonným predpokladom zápisu do katastra nehnuteľností v rámci urovnania vzájomných vzťahov účastníkov zo zmluvy o budúcej zmluve, jeho vypracovanie bolo nevyhnutné k realizácií dohodnutého spôsobu urovnania a účastníkmi urovnania ( ktorí sú účastníkmi tohto konania ) aj predpokladané. K námietkám na nezohľadnenie záverov Znaleckého posudku č.137/2010 z 31.8.2010 vypracovaného C.. W. M. poukázali na skutočnosť, že tento posudok určuje technické zhodnotenie stavby porovnaním stavu realizácie stavby ku dňu 1.11.2009 so stavom ku dňu 31.8.2010 - z takéhoto porovnania potom nemožno určiť stav realizácie stavby k 5.5.2010 (deň účinnosti predmetnej zmluvy o dielo ) , ani jej technické zhodnotenie v relevantnom období od 5. 5. 2010 do 4. 6. 2010. S uvedeným znaleckým posudkom sa súd prvého stupňa vysporiadal tak, že tento vyhodnotil ako nespôsobilý zvrátiť stav rozhodnutia vo veci samej. Podľa názoru odporcov navrhovateľ teda v konaní nepredložil dokumentáciu preukazujúcu jeho tvrdenia o vykonaní všetkých prác prvej etapy v dohodnutej dobe (od 5. 5.2010 do 4. 6. 2010 ) prípadne po tejto dobe až do dňa ukončenia prác na stavbe a výslovne uviedol, že predloženie dokladov k preukázaniu stavby ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy o dielo ( tzv. F. ) nepovažoval v konaní za potrebné, v čoho dôsledku neuniesol v konaní dôkazné bremeno svojich tvrdení.

Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej bol viazaný rozsahom odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že v prejednávanom

prípade nie sú dané zákonné podmienky ani na potvrdenie ( ) a ani na zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia ( ).

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu nebolo vydané v konaní postihnutou niektorou z procesných vád uvedených v , t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde sa konanie mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom nesprávne obsadeným, odvolací súd po posúdení okolnosti prejednávanej veci dospel k záveru, že konanie súdu prvého stupňa má vadu uvedenú v ust. , .

Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojim procesným postupom v rozpore so zákonom, spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú, možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhému účastníkovi. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska garantovaného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie.

Predmetom daného konania je nárok navrhovateľa , v ktorom sa domáhal uložiť odporcom v 1/ a 2/ rade povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu XX. XXX,XX euro s úrokom z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej sumy denne odo dňa 09. 06. 2010 do zaplatenia predstavujúcu nárok vyplývajúci z medzi účastníkmi dňa 5.5.2010 uzavretej Zmluvy o dielo na vykonanie diela-stavebno- technického dokončenia rodinného domu, postaveného na parc. č. 559/109, k. ú. C. P. Y., pokračovanie v zhotovovaní rodinného domu po ukončení hrubej stavby a následné odstránenie prípadných vád a nedorobkov v prípade ich výskytu.

Spornou medzi účastníkmi bola otázka právneho posúdenia označenej Zmluvy o dielo ( majúca vplyv na následné posúdenie obsahu hmotnoprávneho vzťahu účastníkov a ich úkonov realizovaných v súvislosti s predmetom diela v priebehu roka 2010 ), t.j. či je ho nutné posudzovať podľa ust. a nasl. alebo podľa príslušných ustanovení ( a nasl. ).

Podľa v platnom znení ( ďalej „ „) strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v §) 261, sa spravuje týmto zákonom.

Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu. Touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení záväzkov zo zmlúv, pre ktoré si strany zvolili použitie tohto zákona podľa odseku 1, ak osoba poskytujúca zabezpečenie s tým prejaví súhlas alebo v čase vzniku zabezpečenia vie, že zabezpečovaný záväzok sa spravuje touto časťou zákona.

Ustanovenie dáva možnosť stranám konkrétneho záväzkového vzťahu dohodnúť sa, že na ich vzťah sa bude vzťahovať režim , a to aj v prípadoch, keď v zmysle tento vzťah nemožno podriadiť režimu . Zákon dáva možnosť dohodou rozšíriť aplikovateľnosť . Môže ísť o prípady, keď subjektmi na oboch stranách záväzkového vzťahu sú nepodnikatelia a v konkrétnom prípade bude pre nich výhodnejšie podriadiť vzťah, ktorý zakladajú, režimu alebo o prípad, keď aspoň na jednej strane bude podnikateľ. Aj keď si strany dohodou zvolia aplikovateľnosť , na tie vzťahy, ktoré neupravuje, sa budú aplikovať ustanovenia , a to v zmysle ustanovenia .

Podmienkou, ktorú ustanovuje je požiadavka písomnej formy takejto dohody. Zákon písomnú formu vyžaduje aj v tom prípade, ak pre zmluvu, ktorej sa má voľba pôsobnosti týkať, sa písomná forma nevyžaduje. Ustanovenie o forme dohody o voľbe režimu je kogentné. Možnosť dohody zmluvných strán o voľbe je však obmedzená v záujme zabezpečenia ochrany spotrebiteľa. Vyplýva to z o ochrane spotrebiteľa podľa ktorého má každý spotrebiteľ právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa ( až 60) alebo , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa , sa primerane použijú ustanovenia . Uvedené znamená, že za splnenia podmienok ustanovených v tomto ustanovení sa bude primerane aplikovať aj na zmluvy uzavreté podľa .

V prejednávanom prípade z obsahu doloženej Zmluvy o dielo uzavretej medzi účastníkmi dňa 5.5.2010 vyplýva, že túto účastníci uzavreli podľa a nasl. v znení neskorších predpisov ( úvodná časť zmluvy ). Z obsahu zmluvy sa tak za daného stavu javí , že účastníci tým jasne prezentovali vôľu, aby sa ich zmluvný vzťah spravoval .

Za situácie, kedy sa súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s touto podstatnou právnou skutočnosťou, nie je možné prikloniť sa k jeho záveru o tom, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi vzniknutý na základe Zmluvy o dielo uzavretej dňa 5.5.2010 je nutné právne posúdiť podľa ust. a nasl. odôvodneného len tým, že odporcovia podnikateľmi nie sú a predmetná ZOD nebola uzatvorená za účelom podnikateľskej činnosti medzi účastníkmi konania v zmysle . Súd prvého stupňa však dôsledným nevysporiadaním sa s podstatnou právnou skutočnosťou ( prejavenej vôli účastníkov spravovať zmluvný vzťah ustanoveniami ) neodpovedal na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu ( ).

So zreteľom na uvedené nemožno preto považovať predčasné právne závery súdu prvého stupňa o neopodstatnenosti návrhu navrhovateľa za správne. Rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom by však za tohto stavu veci v celom rozsahu nahrádzalo prvostupňové rozhodnutie, čím by bolo účastníkom odoprené právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel právnym posúdením skutkových zistení z hľadiska tých rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za významné na rozdiel od prvostupňového súdu, ktorý sa nimi buď dostatočne náležite nezaoberal alebo opomenul vôbec zaoberať. Posúdenie podstaty veci v rámci dvojinštančného súdneho konania je však súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti konania je možné učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím.

So zreteľom na všetky vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ dôvodne vytýka súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnych skutkových záveroch a nesprávnom právnom posúdení veci, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil (, ) a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ), v ktorom sa súd prvého stupňa bude dôsledne zaoberať dôvodnosťou návrhu navrhovateľa vo veci samej vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je viazaný ( ). Úlohou súdu prvého stupňa bude pri ďalšom prejednaní veci vyhodnotiť vykonané dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, opätovne vo veci rozhodnúť výrokom zodpovedajúcim ust. a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. , v novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.