Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6To-166-2022.pdf
PDF · 92.2 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/166/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Szabó a sudcov Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. X. marca XXXX v C., trvale bytom D. XXX, E. A., okr. Myjava, t. č. vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Trestného zákona a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 16. novembra 2022, č. k. 8T/68/2022-163, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. januára 2023 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Trestného zákona a prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona na nasledovnom skutkovom základe:
„dňa 22.7.2022 v čase o 22:14 hod. po ulici Hlavná v obci Krakovany viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Citroën C3, EČV: A. XXXDH, pričom prostredníctvom prístroja AlcoQuant 6020 plus mu bola v čase o 22:14 hod. nameraná hodnota 1,31 mg/l alkoholu vo vydychovanom vzduchu, čo predstavuje 2,73 promile alkoholu v krvi a pri opakovanej skúške v čase o 00:02 hod. mu bola nameraná hodnota 1,07 mg/l alkoholu vo vydychovanom vzduchu, čo predstavuje 2,23 promile alkoholu v krvi, hoci trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/88/2019 zo dňa 5.2.2020, právoplatným dňa 13.3.2020 mu bol uložený okrem iného trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu štyridsať mesiacov a to odo dňa 14.3.2020, pričom z výkonu trestu odňatia slobody bol prepustený dňa 4.4.2021 a rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ Nové Mesto nad Váhom, Okresného dopravného inšpektorátu Myjava pod č. k. ORPZ-NM-ODI3/2020-P zo dňa 6.2.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.2.2020 mu bola uložená sankcia zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu tridsať mesiacov odo dňa 13.3.2020.“
Napadnutým rozsudkom okresný súd obžalovanému podľa § 289 ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 4 a § 41 ods. 1 Trestného zákona uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Okresný súd zároveň obžalovanému podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona s použitím § 43 Trestného zákona uložil ďalší trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 7 (sedem) rokov.
V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na to, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. novembra 2022 urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu obžaloba kladie za vinu. Okresný súd ďalej uviedol, že prijatiu vyhlásenia o vine nebránil ani tzv. materiálny korektív podľa § 10 odsek 2 Trestného zákona, lebo zo spôsobu vykonania činu (vedenie motorového vozidla bez vodičského oprávnenia a pod vplyvom veľkého množstva alkoholu) a najmä jeho následku (ohrozenie ostatných účastníkov cestnej premávky), ale aj okolností, za ktorých bol spáchaný (obžalovanému plynul zákaz činnosti uložený v správnom konaní aj v súdnom konaní, pričom doposiaľ nebol držiteľom vodičského oprávnenia) a miere zavinenia obžalovaného (konanie v priamom úmysle) je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti činov bol vyšší ako nepatrný a konanie tak bolo treba definovať ako prečiny.
K výroku o treste okresný súd uviedol, že na obžalovaného nemali výchovný vplyv predchádzajúce nepodmienečné odsúdenia a ani dve dopravné nehody pod vplyvom alkoholu, pričom za poslednú z ich mu bol taktiež ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody a zákaz činnosti, ktorý mu ešte plynie. Okresný súd poukázal na to, že obžalovaný je závislý od alkoholu, ktorý požíva takmer denne vo veľkom množstve, konzum alkoholu nemá pod kontrolou a možnosť liečby sa podľa znalkyne javí ako neúčelná pre nekritický postoj obžalovaného a jeho chýbajúcu motiváciu. Bez perspektívy liečby závislosti obžalovaného a pre jeho postoj k nerešpektovaniu skutočnosti, že nemá vodičské oprávnenie, resp. má uložený zákaz činnosti, sa možnosť nápravy obžalovaného javí ako takmer mizivá. Okresný súd tiež uviedol, že v prípade obžalovaného len trest odňatia slobody môže zabezpečiť dostatočnú ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej či priestupkovej činnosti v súvislosti s vedením vozidla pod vplyvom alkoholu a zároveň vytvorí podmienky pre jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a dodržiaval najmä právne predpisy upravujúce vedenie motorových vozidiel. Iný trest ako trest odňatia slobody okresný súd nemohol uložiť ani s prihliadnutím na všetky okolnosti skutku ako aj osobu obžalovaného, prihliadnuc najmä na jeho priestupkovú a trestnú minulosť súvisiacu s vedením motorového vozidla pod vplyvom alkoholu a jeho celkový ľahostajný postoj k tomu, že viedol opakovane motorové vozidlo bez vodičského oprávnenia a pod vplyvom alkoholu, hoci už v tej súvislosti mal dopravné nehody.
Uloženie trestu odňatia slobody pri hornej hranici upravenej trestnej sadzby (pozn. od 8 mesiacov do 2 rokov) okresný súd odôvodnil poukazom na viaceré okolnosti. Obžalovaný spáchal dva úmyselné trestné činy, vozidlo viedol bez vodičského oprávnenia v čase zákazu činnosti uloženého mu v správnom aj v súdnom konaní a pod vysokým množstvom alkoholu v dychu (2,73 promile), čo úplne vylučovalo riadne vedenie motorového vozidla a mohlo viesť k bezprostrednému ohrozeniu ostatných účastníkov cestnej premávky, pričom ani predchádzajúce nepodmienečné odsúdenie za obdobný skutok, pri ktorom spôsobil aj dopravnú nehodu, našťastie len s materiálnymi škodami, na obžalovaného nemalo žiadny výchovný vplyv. S poukazom aj na neúčelnosť prípadného protialkoholického liečenia, bolo podľa okresného súdu potrebné obžalovanému ukladať trest odňatia slobody pri hornej hranici trestnej sadzby, keďže predchádzajúce odsúdenie na 10 mesiacov na neho nemalo výchovný vplyv, hoci taktiež bolo ukladané pri hornej hranici trestnej sadzby, ktorá vtedy bola 12 mesiacov. Okresný súd má za to, že trest odňatia slobody kratšieho trvania by nezabezpečil dostatočne ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, kde by v prípade ďalších dopravných nehôd mohol spôsobiť aj následky na zdraví iných osôb, nie len materiálne škody.
Vo vzťahu k možnosti podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody okresný súd uviedol, že vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život, kedy opakovane nerešpektoval to, že nie je držiteľom vodičského oprávnenia a motorové vozidlo viedol opakovane pod vplyvom alkoholu, pričom spôsobil aj dve dopravné nehody a ani predchádzajúce nepodmienečné tresty odňatia slobody neviedli k jeho náprave, pričom posledný trest odňatia slobody za obdobný skutok vykonal 4. apríla 2021 má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutý. Okresný súd obžalovaného zaradil pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných 10 rokoch pred spáchaním skutku bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
K trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel okresný súd uviedol, že obžalovaný doposiaľ nemal vodičské oprávnenie, mal už dve dopravné nehody pod vplyvom alkoholu a aktuálne nemá ešte vykonaný celý trest zákazu činnosti uložený mu Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom taktiež za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. S poukazom na tieto skutočnosti okresný súd obžalovanému ukladal trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby podľa § 61 odsek 3 Trestného zákona, keďže už bol za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona odsúdený a súčasne aj ako ďalší trest zákazu činnosti, ktorý s doteraz nevykonanou časťou nemohol prevyšovať najvyššiu výmeru, teda 10 rokov. Okresný súd obžalovanému uložil ďalší trest zákazu činnosti vo výmere 7 rokov, ktorý spolu s nevykonanou časťou trestu zákazu činnosti vo výmere 1 rok a necelých 10 mesiacov, je trestom uloženým tesne pod najvyššou výmerou 10 rokov. Obžalovaný z trestu zákazu činnosti uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/88/2019 vo výmere 40 mesiacov vykonal časť vo výmere 1 rok, 6 mesiacov a 10 dní (v období od 13. marca 2020, teda od právoplatnosti trestného rozkazu do 4. júna 2020, kedy nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody a od 4. apríla 2020, teda od prepustenia z výkonu trestu do 22. júla 2022, kedy bol vzatý do väzby) a zostáva mu tak vykonať trest zákazu činnosti vo výmere 1 rok, 9 mesiacov a 20 dní. Uložený ďalší trest zákazu činnosti vo výmere 7 rokov, ktorý s nevykonanou časťou trestu vo veci Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom predstavuje 8 rokov a takmer 10 mesiacov, okresný súd považuje za dostatočný na ochranu spoločnosti.
Po vyhlásení napadnutého rozsudku sa prokurátor vzdal práva podať odvolanie a obžalovaný si lehotu na podanie odvolania ponechal. Obžalovaný následne prostredníctvom obhajcu odvolanie dňa 28. novembra 2022 podal v odvolaní uviedol, že uložený trest odňatia slobody ako aj uložený ďalší trest zákazu činnosti považuje za neprimerane prísne. Obžalovaný okresnému súdu vytýka, že neaplikoval poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona a uvádza, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, nakoľko sa už pri prvom výsluchu priznal k spáchaniu trestnej činnosti a jej spáchanie úprimne oľutoval, pričom v danom prípade ani nemal ako viac svojim priznaním a pravdivým opisom priebehu skutkového deja a súčinnosťou s vyšetrovateľom a znalcom napomôcť k objasneniu trestnej činnosti. Priznaním poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona by tak mal vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Obžalovaný ďalej okresnému súdu vytýka, že nezohľadnil skutočnosť, že jeho úmyslom bolo pomôcť svojej bývalej priateľke, ktorá zostala v núdzi na ulici bez strechy nad hlavou a z tohto dôvodu sadol do auta a išiel za ňou, aby jej pomohol, pričom pri jazde autom išiel pomaly a opatrne, aby nič nespôsobil. Obžalovaný preto navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zmenil a uložil mu miernejší trest odňatia slobody a miernejší trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v cestnej premávke.
Prokurátor sa k odvolaniu obžalovaného do predloženia veci krajskému súdu nevyjadril.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku (1) Ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku Ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku Ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.
Krajský súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že odvolanie proti napadnutému rozsudku podala oprávnená osoba /§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku/ a odvolanie bolo podané včas /§ 309 ods. 1 Trestného poriadku/. Po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov ako aj správnosti postupu konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Zo spisu okresného súdu krajský súd zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany podal dňa 27. septembra 2022 na obžalovaného obžalobu pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Trestného zákona a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v predmetnej obžalobe. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. novembra 2022 urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré vyhlásenie okresný súd prijal a zároveň rozhodol, že vykoná dokazovanie len vo vzťahu k výroku o treste a ochrannom opatrení.
Obžalovaný v odvolaní namieta, že okresný súd neaplikoval ustanovenie § 36 písm. n) Trestného poriadku, teda že okresný súd mu nepriznal poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n) Trestného zákona je, ak páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Táto poľahčujúca okolnosť je založená na aktívnej spolupráci páchateľa pri objasňovaní svojej trestnej činnosti, a to najmä vo forme uvádzania dôkazov, ktoré slúžia na objasnenie skutkových okolností daného trestného činu a jej hodnotenie je závislé od toho, do akej miery páchateľ sám svojim prístupom participuje na objasnení trestného činu. /Burda, E., Čentéš, J., Kolesár, J., Záhora, J. a kol., Trestný zákon, Všeobecná časť, Komentár, I. diel, 1. vydanie, Praha: C. H. Beck, 2010, 295 s./. Krajský súd upriamuje pozornosť obžalovaného na skutočnosť, že obžalovaný bol zastavený hliadkou polície počas toho, ako viedol osobné motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, pričom vozidlo viedol napriek uloženému trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel. Trestná činnosť obžalovaného tak bola prakticky preukázaná bezprostredne po vykonaní opakovanej dychovej skúšky pri výkone služobného zákroku. Pokiaľ obžalovaný argumentuje tým, že ani nemal viac ako svojim priznaním a súčinnosťou s vyšetrovateľom a znalcom napomôcť pri objasňovaní svojej trestnej činnosti, krajský súd s uvedeným argumentom súhlasí, avšak zároveň dodáva, že praktická nemožnosť napomáhať orgánom činným v trestnom konaní objasňovať svoju trestnú činnosť v tom ktorom prípade so sebou automaticky nespája povinnú aplikáciu ustanovenia § 36 písm. n) Trestného zákona a aplikácia tejto poľahčujúcej okolnosti je dôvodná len tam, kde obvinený napomáha svoju trestnú činnosť obhajovať takým spôsobom, že orgánom činným v trestnom konaní výrazne napomôže túto objasniť. Samotné priznanie sa obžalovaného potom, ako bol hliadkou zastavený však podľa názoru krajského súdu uvedené atribúty nespĺňa, a preto priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti nie je dôvodné. Krajský súd len dopĺňa, že priznanie sa obžalovaného k spáchaniu trestných činov a úprimné oľutovanie ich spáchania mu okresný súd správne zohľadnil priznaním poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona.
Krajský súd na návrh obhajoby na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie výsluchom obžalovaného zameraného na dôvody spáchania trestných činov, resp. na motiváciu jeho konania, keď napriek skutočnosti, že si bol vedomý konzumácie alkoholu a uložených zákazov činnosti vedenia motorových vozidiel, viedol osobné motorové vozidlo, pričom z výsluchu obžalovaného vyplynulo, že tak mal urobiť
v snahe pomôcť svojej priateľke, ktorá sa mala ocitnúť na ulici. Krajský súd vo väzbe na doplnené dokazovanie uvádza, že dôvod jazdy obžalovaného s cieľom pomôcť jeho priateľke obžalovaného ani nevyviňuje a ani neospravedlňuje, pretože pokiaľ by malo byť pravdivé tvrdenie obžalovaného o jeho snahe pomôcť priateľke, potom mohol situáciu riešiť napr. tým, že by požiadal niekoho, kto nie je pod vplyvom alkoholu, aby ho za jeho priateľkou odviezol, resp. by si zavolal taxislužbu. Motivácia obžalovaného preto na výrok o treste v napadnutom rozsudku nemôže mať žiaden vplyv. Rovnako tak nemôže mať žiaden vplyv na výrok o treste obžalovaným tvrdená skutočnosť, že jeho otcovi bolo diagnostikované onkologické ochorenie a silná astma.
Krajský súd preto zastáva názor, že okresný súd v prípade ukladania trestu správne aplikoval poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) a dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h) a písm. m) Trestného zákona, a teda zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody pri prísnejšie trestnom čine, ktorým je prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Krajský súd sa tiež stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku pokiaľ ide o výmeru úhrnného trestu odňatia slobody, ktorý okresný súd obžalovanému uložil pri hornej hranici zvýšenej trestnej sadzby. Ako uviedol okresný súd, obžalovaný spáchal dva úmyselné trestné činy, vozidlo viedol bez vodičského oprávnenia v čase zákazu činnosti uloženého mu v správnom aj v súdnom konaní a pod vysokým množstvom alkoholu v dychu, čo úplne vylučovalo riadne vedenie motorového vozidla a mohlo viesť k bezprostrednému ohrozeniu ostatných účastníkov cestnej premávky, pričom ani predchádzajúce nepodmienečné odsúdenie za obdobný skutok, pri ktorom spôsobil aj dopravnú nehodu, na obžalovaného nemalo žiadny výchovný vplyv. Okresný súd nepochybil ani vo výroku o zaradení obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestných činov bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený pre úmyselný trestný čin.
Krajský súd sa tiež stotožnil s výrokom o uložení ďalšieho trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 7 (sedem) rokov. Obžalovaný už mal dve dopravné nehody pod vplyvom alkoholu a aktuálne nemá ešte vykonaný celý trest zákazu činnosti uložený mu Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom taktiež za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Uloženie takéhoto trestu si vyžaduje ochrana spoločnosti a takto uložený trest zákazu činnosti je primeraný vo vzťahu k okolnostiam spáchania prejednávaných prečinov.
Pretože krajský súd nezistil dôvody na zrušenie a ani na zmenu napadnutého rozsudku, odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 163 ods. 4, § 180 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.