Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/30/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, o zaplatenie 83 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 83 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 83 eur od 18.6.2020 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobou doručenou súdu dňa 26.4.2022 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 83 eur s príslušenstvom (špecifikovaným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 83 eur od 18.6.2020) do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 09.04.2021 boli odstúpené podklady na vymáhanie pohľadávky štátu voči povinnému a žalovanému bola dňa 18.05.2020 vystavená faktúra č. 6060077829 vo výške 83 eur, splatná do 17.06.2020 za stravu zabezpečenú počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení CUZ Štrbské Pleso za obdobie 07.05.2020 do 13.05.2020. Keďže žalovaný pohľadávku štátu v lehote splatnosti faktúry neuhradil, žalobca zaslal žalovanému výzvu na úhradu pohľadávok po lehote splatnosti zo dňa 19.10.2020, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy do 30 dní od vystavenia tejto výzvy. Následne žalobca zaslal žalovanému výzvu na úhradu pohľadávky štátu vo výške 83 eur zo dňa 14.01.2022, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy do 10 dní od doručenia tejto výzvy. Uvedenú doporučenú listovú zásielku prezval žalovaný dňa 21.01.2022. Keďže žalovaný nezaplatil žalobcovi dlžnú sumu v lehote splatnosti, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu, čím mu zároveň vznikla povinnosť zaplatiť aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne. Zároveň žalobca legitímnosť požadovaného nároku odvodzuje od ustanovenia o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré ustanovenie umožňuje obmedziť vlastníctvo fyzickej osoby v rozsahu nákladov, ktoré vzniknú pri plnení povinností uložených fyzickej osobe v záujme ochrany verejného zdravia tým, že tieto náklady je fyzická osoba povinná znášať. Uloženie povinnosti podľa ustanovenia znášať náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, osobe, ktorá je povinná tieto povinnosti plniť, je podľa Ústavného súdu SR v súlade s ustanoveniami SR (nález Ústavného súdu SR sp. zn. ). Faktúra predstavuje plnenie v podobe paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola žalovanému zabezpečená počas doby nariadenej izolácie v karanténnom zariadení. Žalobca zastáva názor, že žalovaný by si potreboval

zabezpečiť stravu aj v prípade, ak by nebol umiestnený v karanténnom zariadení, a preto žalobca postupoval v súlade s príslušnými platnými právnymi predpismi a stravu žalovanému zabezpečil.

Žalobca v priebehu konania na doplnenie podaním zo dňa 3.1.2023 (č.l. 36) uviedol, že

Vláda Slovenskej republiky vyhlásila podľa ustanovenia o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov počnúc dňom 12.3.2020 od 06:00 hod. mimoriadnu situáciu. V nadväznosti na vyhlásenie mimoriadnej situácie a v súvislosti s riešením situácie šíriaceho sa korona vírusu na území Slovenskej republiky, Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 113 z 15. marca 2020 písmeno A.6. uložila ministerke vnútra SR „vykonať so zabezpečením povinnej karantény občanov SR, ktorí sa skupinovo vracajú z postihnutých oblastí do karanténnych zariadení určených Ministerstvom vnútra SR“. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky ako príslušný orgán štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva podľa ustanovenia o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v rozhodnom čase z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky nariadil podľa ustanovenia a ustanovenia č. zo dňa 15.3.2020, ktoré v bode D/ opatrením č. zo dňa 16.03.2020 zmenil nasledovne: „Všetkým osobám, ktoré sa od 16.marca 2020 od 6:00 hod. ako zorganizované skupiny vrátili z postihnutých oblastí zahraničia na územie Slovenskej republiky alebo o repatriácii ktorých na územie Slovenskej republiky sa rozhodne, sa nariaďuje izolácia v zariadeniach určených Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky na dobu nevyhnutnú na vykonanie laboratórnej diagnostiky COVID-19 a následne po zistení negatívneho výsledku sa tejto osobe nariaďuje domáca izolácia v celkovej dobe spoločne 14 dní.“ Žalovaný absolvoval izoláciu v karanténnom zariadení CUZ Kremenec Štrbské Pleso od 7.5.2020 do 13.5.2020 a počas doby nariadenej izolácie v karanténnom zariadení mu bola zabezpečená strava. Žalobca s poukazom na vyššie uvedené vymáha od žalovaného paušálne náklady za stravu, keďže plnil za žalovaného to, čo mal podľa ustanovenia plniť žalovaný sám. Pri vyčíslení výšky stravného vychádzal žalobca zo všeobecne záväzného právneho predpisu platného v rozhodnom čase, a to zo o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov v spojení s opatrením MPSVR SR č. o sumách stravného (ďalej len „“). Podľa ustanovenia je suma stravného za deň vo výške 11, eur, k čomu bola pripočítaná suma 1, eur za plastový obal. Súčtom uvedených súm vznikla paušálna suma za stravu vo výške 13 eur za deň. Žalobca na podporu svojich tvrdení poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: -136 zo dňa 8. 12. 2021 publikovaný v Zbierke V náleze ÚS SR, ktorý v bode ktorý v bode 168. konštatuje „uloženie povinnosti podľa zákona o ochrane verejného zdravia znášať (bez náhrady) náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, osobe, ktorá je povinná tieto povinnosti plniť, je v súlade s čl. 20 ods. 1, 3, 4 a 5, čl. ods. 1 a i v spojení s čl. 1 dodatkového protokolu“. V bode 177. nálezu ÚS SR sa uvádza „Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti preto ústavný súd návrhu navrhovateľky na vyslovenie nesúladu ustanovenia zákona o ochrane verejného zdravia s , a a 2 v spojení s čl. 5 ods. 1 písm. e) Dohovoru, s čl. 35 ods. 3 druhou vetou, čl. 39 ods. 1 v spojení s a a ods. 4 a s , 3, 4 a 5, a v spojení s čl. 1 dodatkového protokolu nevyhovel (výrok 3 nálezu)“.

Žalovanému ako fyzickej osobe súd doručoval písomnosti na adresu evidovanú v registri

obyvateľov SR - Povina 11 a keďže sa žalobu nepodarilo doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a/, súd zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu od 6.7.2022 do 6.8.2022.

Žalovaný sa k návrhu nevyjadril, na termín pojednávania sa neustanovil. Žalobca svoju

neúčasť na pojednávaní vytýčenom na deň 11.1.2023 ospravedlnil a súhlasil, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.

Súd na základe vykonaného dokazovania v tomto spore zistil skutkový stav tak, ako ho

udával žalobca vo svojom návrhu a považoval za nesporné, že žalovanému bola nariadená izolácia v karanténnom zariadení CÚZ Kremenec, Štrbské Pleso od 7.5.2020 do 13.5.2020 a počas doby nariadenej izolácie v karanténnom zariadení mu bola zabezpečená strava. Na výzvy žalobcu zo dňa 19.10.2020 a 14.1.2022 na úhradu pohľadávky štátu vo výške 83 eur na základe neuhradenej faktúry č. 6060077829 za vzniknuté náklady za stravu poskytnutú počas nariadenej štátnej karantény žalovaný nereagoval, výzvu prevzal dňa 21.1.2022.

Podľa a o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení platnom do 17.5.2020), na účely tohto zákona izolácia je oddelenie osôb chorých na prenosné ochorenie počas ich infekčnosti od iných osôb na účely zamedzenia šíreniu prenosného ochorenia. Karanténne sú karanténa, zvýšený zdravotný dozor a lekársky dohľad.

7. Podľa zákona o ochrane verejného zdravia, ministerstvo nariaďuje podľa ; počas výnimočného stavu, núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie (ďalej len "krízová situácia") pri ohrození verejného zdravia nariaďuje ďalšie , ktorými môže zakázať alebo nariadiť ďalšie činnosti v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas

Podľa zákona o ochrane verejného zdravia, na

predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení sú: izolácia v domácom prostredí alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení, zvýšený zdravotný dozor, lekársky dohľad, karanténne ,

9. Podľa zákona o ochrane verejného zdravia, Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia nariaďuje , ktorými sú: nútená izolácia osôb chorých na prenosné ochorenie, ktoré odmietajú nariadené podľa ,

10. Podľa § 51 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane verejného zdravia, fyzické osoby sú povinné podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam lekárskym vyšetreniam a diagnostickým skúškam, ktoré nie sú spojené s nebezpečenstvom pre zdravie, preventívnemu podávaniu protilátok a iných prípravkov, povinnému očkovaniu, liečeniu prenosných ochorení, izolácii a karanténnym opatreniam.

Podľa § 58 ods. 2 zákona o ochrane zdravia, náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.

V danej prejednávanej veci bol žalovaný povinný v zmysle citovaných ustanovení zákona o ochrane zdravia podriadiť sa nariadenej karanténe v zariadení, ktorú karanténu v určenom karanténnom zariadení žalovaný aj absolvoval, a to v období od 7.5.2020 do 13.5.2020, pričom táto skutočnosť v konaní nebola sporná. V konaní nebolo sporné, že v uvedenom období bola žalovanému zabezpečená strava zo strany žalobcu. Úrad verejného zdravotníctva bol oprávnený vydať takéto a nariadiť karanténu v zmysle , kde fyzické osoby s poukazom na ustanovenie boli povinné podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam aj karanténnym opatreniam, kde s poukazom na ustanovenia všetky náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinnosti ustanovených týmto zákonom alebo inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.

Nálezom ÚS SR č. -136 zo dňa 8.12.2021 bolo rozhodnuté, že ustanovenia o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, na základe ktorých bola nariadená aj karanténa pre žalovaného (t.j. ust. , , ako aj časť ust. , , ) nie sú v súlade s SR. V súvislosti s nálezom ÚS SR je potrebné tiež poukázať na skutočnosť, že predmetnom návrhu na začatie konania pred ÚS SR bol nesúlad ustanovenia týkajúcej sa nákladov, ktoré vzniknú pri plnení povinnosti ustanovených zákonom fyzickým osobám, ktoré sú povinné plniť povinnosti,

kedy v zmysle tohto ustanovenia je povinný uhrádzať náklady ten, kto je povinný povinnosti podľa zákona o ochrane zdravia plniť. V tejto časti však ÚS SR návrhu na vyslovenie nesúladu nevyhovel.

Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že žalovaný by si potreboval zabezpečiť stravu aj v prípade, keby nebol umiestnený v karanténnom zariadení a keďže žalobca žalovanému stravu nesporne zabezpečil, je dôvodné od neho požadovať náhradu nákladov na zabezpečenie stravy počas obdobia od 7.5.2020 do 13.5.2020; v danom prípade žalobca od žalovaného nežiadal refundáciu nákladov na zabezpečenie ubytovania v karanténnom zariadení.

15. Žalobca v konaní preukázal faktúrou č. 6060077829 splatnou do 17.6.2020 vo výške 83 eur za stravu zabezpečenú počas nariadenej izolácie, na základe ktorej boli žalovanému fakturované náklady na stravu počas nariadenej karantény za obdobie od 7.5.2020 do 13.5.2020. Žalovaný nenamietal žiadnu takú okolnosť, ktorá by spochybňovala pohľadávku žalobcu na zaplatenie. Žalobca stravu dodal, žalovaný ju prijal a do vyhlásenia rozsudku náklady za poskytnutú stravu nezaplatil. Výška nákladov uplatnená zo strany žalobcu predstavuje 13 eur za stravu na deň, ktorú vyčíslil žalobca v súlade so o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov v spojení s opatrením MPSVaR SR č. o sumách stravného a súd nemal dôvod o nej pochybovať. Súd nárok žalobcu považoval za skutkovo a právne dôvodný a preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 83 eur tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

16. Podľa veta prvá a , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

17. Podľa Nariadenia vlády SR č., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Žalobca popri istine uplatňoval i úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 83 eur od splatnosti faktúry až do zaplatenia. Nárok na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. Keďže žalovaný v lehote splatnosti dlh neuhradil dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu, a preto súd návrhu aj v tejto časti príslušenstva pohľadávky vyhovel.

19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v spojení s súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania s poukazom na plný úspech žalobcu vo veci tak, že žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

21. O samotnej výške tejto náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne podľa po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania s poukazom na ust. a , keďže žalovaný svoj dlh, ktorý bol priznaný titulom stravného, neuhradil.

23. Podľa ust. 255 ods. 1 v spojení s ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v spojení s , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalovanému, pričom vznik trov na strane žalobcu

z obsahu spisu nevyplýva a je v súlade s základných princípov zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že nárok na náhradu trov konania nepriznáva (uznesenie NS SR sp. zn. , ako aj rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod R 72/2018), preto súd žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. (ďalej len „“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. , odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. , odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).