Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Tos-246-2014.pdf
PDF · 67.45 KB
Case nature
Area
Subarea
6Tos/246/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr. Mariána Jarábka a JUDr. Daniely Šramelovej, v trestnej veci proti odsúdenému M. S., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave pod sp. zn. 30PP/151/2014 zo dňa 31.10.2014, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 23.12.2014, takto
rozhodol:
Podľa § 194 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku napadnuté uznesenie sa zrušuje. Podľa § 66 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona sa odsúdený M. S., nar. XX.XX.XXXX, podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu uložil Okresný súd v Komárne rozsudkom zo dňa 27.09.2007 pod sp. zn. 2T/59/2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 17.01.2008 pod sp. zn. 5To/49/2007 podľa § 208 odsek 2 Trestného zákona v trvaní 9 (deväť) rokov a 8 (osem) mesiacov. Podľa § 68 odsek 1 Trestného zákona sa podmienečne prepustenému určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dvoch) rokov.
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu v Trnave pod sp. zn. 30PP/151/2014 zo dňa 31.10.2014 tento (okresný súd) podľa § 66 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona žiadosť odsúdeného M. S., nar. XX.XX.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu uložil Okresný súd Komárno rozsudkom zo dňa 27.09.2007 pod sp. zn. 2T/59/2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 17.01.2008 pod sp. zn. 5To/49/2007 podľa § 208 odsek 2 Trestného zákona v trvaní 9 (deväť) rokov 8 (osem) mesiacov nepodmienečne, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, zamietol. Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu je zistiteľné, že k negatívnemu rozhodnutiu (o zamietnutí žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody) dospel tento, zisťujúc nenaplnenie materiálnej podmienky umožňujúcej rozhodnúť výrokom pozitívnym. V konkrétnosti súd I. stupňa poukázal na skutočnosť, že tento (odsúdený M. S.) už v minulosti bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Tiež z odpisu z registra trestov je zistiteľné že bol viackrát v minulosti súdne trestaný, tieto okolnosti v súhrne nevytvárajú reálne záruky na konštatovanie, že v prípade podmienečného prepustenia by na slobode viedol riadny život. K takémuto záveru dospel súd I. stupňa napriek prevažujúcim pozitívnym poznatkom viažucim sa k doposiaľ vykonávanému trestu odňatia slobody u tohto (odsúdeného M. S.) vyúsťujúce v doporučenie na jeho podmienečné prepustenie. Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažnosť odsúdený M. S., bezprostredne po vyhlásení uznesenia, pričom podanú sťažnosť odôvodňoval prostredníctvom obhajcu. V dôvodoch podanej sťažnosti nestotožňuje sa s uznesením okresného súdu zamietajúcim jeho návrh na podmienečné prepustenie z výkonu testu odňatia slobody. Poukazuje na skutočnosť, že v minulosti zamietajúce uznesenie o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v tej istej trestnej veci bolo odôvodnené predovšetkým tou skutočnosť, že mal byť v minulosti opakovane súdne trestaný, resp. že nevykonal nariadenú ochrannú liečbu. Tieto (okolnosti) vzhľadom na odstup času uplynuvší od predchádzajúcich odsúdení, resp. vzhľadom na aktuálnu situáciu v podobe vykonanej ochrannej liečby počas realizovaného výkonu testu odňatia slobody zrejme pominuli. Naviac tento (odsúdený) poukázal
na pozitívne hodnotenie, spracované riaditeľom ústavu, kde naposledy trest vykonával vyúsťujúce do samotného jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Samotné predchádzajúce rozhodnutie zamietajúce jeho žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu odňatia trestu slobody považuje za nevyvážené, keďže zohľadňovalo len negatívne okolnosti viažuce sa k jeho samotnej osobe. Naopak, vôbec absentoval popis pozitívnych skutočností vyplynuvších priamo z hodnotiacej správy riaditeľa ústavu, kde naposledy trest vykonával. Vzhľadom na konštatované skutočnosti v konečnom dôsledku navrhol, aby odvolací súd jeho sťažnosti vyhovel a prepustil ho podmienečne z výkonu testu odňatia slobody. Na podklade podanej a súčasne odôvodnenej sťažnosti, odvolací súd postupoval podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku s tým, že preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie predchádzajúce jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného M. S. možno vyhodnotiť za dôvodnú. Odvolací súd primárne preskúmavajúc napadnuté uznesenie podanú sťažnosť, ako i príslušný na vec vzťahujúci sa spisový materiál zistil, že t. č. odsúdený M. S. splnil formálnu podmienku umožňujúcu rozhodovať o podmienečnom prepustení z výkonu testu odňatia slobody v podobe minimálnej dĺžky trestu majúceho sa vykonať. Z hľadiska posudzovania ďalších (materiálnych podmienok) umožňujúcich rozhodnúť pozitívnym, resp. negatívnym výrokom tento (krajský súd) sa oboznámil so skutočnosťami obsiahnutými už v samotnom napadnutom uznesení. Jednalo sa hlavne o hodnotiacu správu riaditeľa ústavu, kde naposledy trest tento (odsúdený M. S.) vykonával. Z tejto (hodnotiacej správy) je zistiteľné, že počas realizovaného výkonu trestu bol 11-krát disciplinárne odmenený, naopak disciplinárne tresty nemá vykázané. V rámci realizovaného výkonu trestu absolvoval rekvalifikačný kurz „Obsluha použitia osobného počítača“. V rámci realizovaného výkonu trestu plní ciele stanovené programom zaobchádzania. Samotná resocializačná prognóza z hľadiska rizika sociálneho zlyhania v zmysle podanej (hodnotiacej správy) sa javí byť ako menej priaznivá, a to s odôvodnením, resp. s poukázaním na jeho minulosť, z ktorej je zrejmé, že bol opakovane súdne trestaný, ako aj s poukazom na konštatovanú závislosť od alkoholu. V konečnom dôsledku samotná hodnotiaca správa konštatuje, že odsúdený preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a riaditeľ ústavu ho odporučil podmienečne prepustiť. Zo samotného odpisu z registra trestov je zistiteľné to, že v minulosti skutočne bol opakovane súdne trestaný, avšak v drvivej väčšine odsúdení sa jedná o skutky páchané na konci 80-tych, resp. na začiatku 90-tych rokov, ktoré (odsúdenia) mal v drvivej väčšine zahľadené. Oboznamujúc sa aj s týmto (odpisom z registra trestov) možno zistiť že medzi predchádzajúcimi odsúdeniami u tohto (M. S.) a tým, ktorý vykonával aktuálne je možné konštatovať časový odstup dlhšieho trvania. Predmetná skutočnosť pritom indikuje záver, že v osobe tohto (odsúdeného M. S.), nemožno bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že má sklony k páchaniu trestnej činnosti trvalejšieho charakteru. Vzhľadom na vyššie komentované skutočnosti, berúc do úvahy aktuálne údaje vyplynuvšie z hodnotiacej správy riaditeľa ústavu, kde naposledy odsúdený trest vykonával, ako aj s poukazom na ďalšie krajským súdom konštatované skutočnosti, dospel tento (odvolací súd) k záveru, že je možné v prípade tohto (odsúdeného (M. S.) rozhodnúť výrokom pozitívnym (o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody). Krajský súd preto jednak zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a sám vo veci rozhodol, že sa tento (M. S.) podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu uložil Okresný súd v Komárne rozsudkom zo dňa 27.09.2007 pod sp. zn. 2T/59/2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 17.01.2008 pod sp. zn. 5To/49/2007 podľa § 208 odsek 2 Trestného zákona v trvaní 9 (deväť) rokov a 8 (osem) mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon testu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne podľa § 68 odsek 1 Trestného zákona podmienečne prepustenému určil skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov, počas ktorej bude súd sledovať správanie sa odsúdeného.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.