Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11Co-163-2014.pdf
PDF · 78.53 KB
Case nature
Subarea
11Co/163/2014
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v právnej veci navrhovateľa: Z. F..E..D.., F. F. X. V., Z. XX, C.: XX XXX XXX, zastúpeného: Advokátska kancelária SLIVKA & LEČKOVÁ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Turčianska 16, proti odporcovi: Slovenská E. - U. F. F., F. F. Ž. O. XX, V., o náhradu škody, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.09.2014, č.k. 25C/106/2011-213, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvého stupňa sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
V napadnutom uznesení súd prvého stupňa s použitím § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie daného konania do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 17C 72/2013, v ktorom sa rieši otázka aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti akceptoval argumentáciu navrhovateľa, podľa ktorého bola jeho aktívna vecná legitimácia posudzovaná v iných súdnych konaniach ( konania vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. Er 1234/98, na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 22C/39/2007 a 16C 41/05 ). Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25.3.2014 ďalej konštatoval, že Mgr. Dagmar Kmeťková neosvedčila naliehavosť právneho záujmu na ňou požadovanom určení neplatnosti napadnutej Zmluvy o postúpení pohľadávok.
Proti uzneseniu súdu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, alternatívne, aby ho zmenil tak, že konanie preruší do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 17C 72/2013. Odvolateľ poukázal na arbitrárnosť napadnutého uznesenia v ktorom absentuje odôvodnenie, prečo súd považoval súdne konanie vedené na OS Bratislava II pod sp.zn. 17C 72/2013 za konanie nemajúce žiadny vplyv na toto súdne konanie. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, že súd prvého stupňa by mal k dispozícii rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 22C 39/2007 a sp.zn. 16C 41/2005 a nie je z neho zrejmé, ako mohol konštatovať, že týmito rozhodnutiami bola už otázka platnosti alebo neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky ( a následne otázky aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa ) v tomto súdnom konaní vyriešená. Súd prvého stupňa vôbec nereagoval na podstatný argument odporcu, že v inom súdnom konaní sa rieši zásadná otázka majúca významný a podstatný vplyv na výsledok tohto súdneho konania, nakoľko od vyriešenia tejto právnej otázky závisí aj existencia aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa. Otázka vecnej legitimácie je zásadnou otázkou, od vyriešenia ktorej je závislé celé toto súdne konanie, nakoľko je základným predpokladom úspešnosti navrhovateľa v konaní. Pri posudzovaní vhodnosti prerušenia konania je v tomto prípade potrebné prihliadať aj na ust. § 135 ods. 2 druhá veta O.s.p. - ide tu totiž o situáciu, kedy iný vecne a miestne príslušný súd rieši otázku, ktorá môže mať , a samozrejme aj mať bude podstatný a významný vplyv na rozhodnutie súdu v tomto konaní. V súlade so zásadou hospodárnosti nie je posudzovať otázku platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky predbežne v tomto súdnom konaní, keď o tom koná iný vecne a miestne príslušný súd. Súd prvého stupňa akceptoval tvrdenia navrhovateľa o vyriešení otázky aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v iných konaniach len na základe jeho tvrdenia, pričom vôbec neskúmal listinné dôkazy, z ktorých by mala takáto skutočnosť plynúť. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, či prvostupňový súd mal navrhovateľom označené rozsudky k dispozícii. Odporca napokon vyslovil názor, že ani v jednom z týchto konaní sa neriešila otázka platnosti alebo neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, nakoľko meritom veci v týchto súdnych konaniach boli iné právne nároky a iné právne otázky. Platnosť, resp. neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok v týchto konaniach vôbec namietaná nebola, a preto sa príslušné súdy nemohli touto otázkou vôbec zaoberať. Je nepochybné, že práva v konaní vedenom na OS Bratislava II pod sp.zn. 17C 72/2013 sa rieši otázka platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, na základe ktorej sa navrhovateľ stal účastníkom exekučného konania na strane oprávneného a následne aj účastníkom tohto súdneho konania. V prípade vyslovenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok navrhovateľ automaticky stráca postavenie aktívne vecne legitimovaného účastníka v tomto súdnom konaní, nakoľko na neho neprešli práva zo zmluvy o postúpení pohľadávky, teda sa nemohol stať ani účastníkom exekučného konania a následne ani poškodeným podľa zák.č. 514/2003 Z.z., nakoľko mu predmetná pohľadávka nepatrí.
Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadril.
Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods.1 O.s.p.), po tom, ako odvolaniu voči uzneseniu, ktoré vydal vyšší súdny úradník, sudca súdu prvého stupňa nevyhovel ( § 374 ods.4 O.s.p.), prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu je možné priznať úspech.
Podľa ust. § 109 ods.2 písm. c/ zák.č. 99/1963 Zb. v platnom znení ( ďalej „ O.s.p.“) pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka , ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Odvolací súd ako prvoradé poznamenáva, že v § 109 ods.2 O.s.p. sú uvedené prípady, v ktorých súd môže pri zohľadnení konkrétnych okolností prípadu prerušiť konanie. Hore citované ustanovenie pritom ponecháva na úvahe súdu , či v prípade existencie takýchto prekážok konanie preruší, prípadne urobí iné vhodné opatrenia. Súd musí pri prerušení, resp. neprerušení konania v zmysle § 109 ods.2 písm. c/ O.s.p. dbať najmä na zásadu hospodárnosti konania, ako aj práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vyplývajúceho z čl. 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky.
V prejednávanej veci je predmetom konania náhrada škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom U.. E. T. ako súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. Ex 145/2006 účastníkov Z. F..E..D.. ( ako oprávnený ) a Y. M. ( ako povinnej ) o vymoženie peňažnej pohľadávky vyplývajúcej z rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23.9.1996, č.k. 8Cb 231/1993 - 55 ( ktorú súdny exekútor síce v exekučnom konaní vymohol, avšak oprávnenému ju nevydal). Odporca v priebehu pojednávania nariadeného na deň 7.4.2014 navrhol konanie podľa § 109 ods.2 písm. c/ O.s.p. prerušiť z dôvodu, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 17C /72/2013 sa rieši otázka platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.9.2004 uzavretej medzi postupcom P. R..F.. v likvidácii a postupníkom Z. F..E..D.., na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá bola predmetom exekučného konania a exekúcie vedenej bývalým súdnym exekútorom U.. E. T. ( od ktorého sa odvíja nárok uplatnený v tomto konaní ).
Zohľadňujúc obsah odvolacích námietok odporcu odvolací súd konštatuje, že vady konania vymedzené v ust. § 221 ods.1 O.s.p. sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl.6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. E. Z. N. Š. z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci W..E..Z.. N. Š. z roku 1993, sťažnosť č. XXXXX/XX) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn.I. ÚS 226/03 ) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04 ) vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods.1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu (I. ÚS 241/07).
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie uznesenia bolo presvedčivé.
Podľa § 167 ods.2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa je treba prisvedčiť námietke odporcu v tom, že napadnuté uznesenie je nedostatočne odôvodnené, nepresvedčivé a arbitrárne, keď v ňom na jednej strane absentuje vyporiadanie sa s podstatnou argumentáciou odporcu použitou v návrhu na prerušenie konania o tom, že v inom konaní ( vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 17 C/72/2013 ) je riešená otázka, od ktorej závisí aktívna vecná legitimácia navrhovateľa v tomto konaní, a zároveň sú v ňom uvedené podstatné skutkové okolnosti nemajúce v danom štádiu konania oporu v doposiaľ vykonanom dokazovaní.
Z obsahu spisu nie je možné totiž jednoznačne prijať záver prijatý súdom prvého stupňa o tom, že otázka aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa už bola posudzovaná v iných súdnych konaniach ( v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. Er 1234/98, na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 22C/39/2007 a 16C 41/05 ), keď z v spise v tomto štádiu konania založených listinných dôkazov takáto skutočnosť nevyplýva. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení ani nezaoberal a neposudzoval dôvody, pre ktoré konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 17C/72/2013 ( ktoré nie je doposiaľ právoplatne skončené ) považoval za konanie nemajúce žiadny vplyv na prejednávanú vec, a to vo vzťahu k namietanej otázke aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa. Z odôvodnenia rozhodnutia potom nie je vo vzťahu k prijatému záveru vysloveného vo výroku rozhodnutia možné jednoznačne vyvodiť dôvody, pre ktorý súd prvého stupňa návrh odporcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p zamietol. Otázka vecnej aktívnej legitimácie navrhovateľa ( ktorú si však môže súd ako predbežnú otázku vyriešiť i v tomto konaní ) je pritom zásadnou otázkou, od vyriešenia ktorej je závislé celé súdne konanie a ktorú súd rieši rozhodnutím vo veci samej.
Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O. s. p.. Úlohou súdu prvého stupňa bude o návrhu odporcu na prerušenie konania opakovane rozhodnúť s tým, že nové rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods.2 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.