Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_0Er-573-1999.pdf
PDF · 68.72 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/573/1999
Uznesenie
Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: Poľnohospodárske družstvo Radvaň nad Dunajom, Radvaň nad Dunajom, IČO: 00 589 594 o vymoženie 1.194,82 eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekučné konanie vedené u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Szabóa, Exekútorský úrad Komárno, Palatínova č. 41, pod sp. zn. Er/573/1999 (EX 230/1999) v y h l a s u j e za n e p r í p u s t n é a z a s t a v u j e.
Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom na začatie exekúcie zo dňa 22.2.1999 domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na zaplatenie pohľadávky vo výške 1.194,82 eur a trov exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 24.2.1999.
Okresný súd Komárno na základe žiadosti súdneho exekútora a návrhu oprávneného vydal dňa 12.3.1999 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5401*004871 pre súdneho exekútora JUDr. Ladislava Szabóa.
Dňa 16.12.2014 doručil súdny exekútor na Okresný súd Komárno podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol dňa 9.6.2009 ex offo vymazaný z Obchodného registra. Zároveň súdny exekútor uviedol, že náhradu trov exekúcie si uplatňuje vo výške 28,61 eur.
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 107 ods.4 O.s.p. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Podľa § 235 ods.2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Súd výpisom z Obchodného registra zistil, že uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 4K/388/99-495 zo dňa 23.09.2008 súd zrušil konkurz na majetok úpadcu Poľnohospodárske družstvo Radvaň nad Dunajom a družstvo bolo vymazané z Obchodného registra Okresného súdu Nitra, odd. Dr 81/N dňom 9.6.2009. Výmaz povinného z obchodného registra a s tým spojený jeho zánik bez právneho nástupcu, je dôvodom pre ktorý nemožno exekúciu vykonať a táto musí byť zastavená. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované ustanovenia zákonov súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
Súd ďalej poznamenáva, že exekúciu nezastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda pre nemajetnosť povinného ako to žiadal súdny exekútor v podnete na zastavenie exekúcie. Exekučné konanie sa začalo dňa 5.12.1997. Z uvedeného dôvodu a s poukazom na znenie prechodného ustanovenia § 235 ods. 2 Exekučného poriadku na predmetné exekučné konanie sa vzťahujú ustanovenia Exekučného poriadku účinného do 31. januára 2002. Nakoľko zákonné ust. § 57 ods. 1 EP v znení platnom do 31. januára 2002 neobsahovalo ako dôvod zastavenia exekúcie nemajetnosť povinného, súd je toho názoru, že exekúciu nemožno zastaviť na základe ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Podľa § 203 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia exekučný súd zaviaže oprávneného k náhrade trov exekúcie, ak sú na to splnené podmienky. Oprávnený je zaviazaný na náhradu trov exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu. Použitie tohto ustanovenia prichádza do úvahy, len ak sú splnené zákonné predpoklady, t.j. exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Výnimkou je ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, kedy musí oprávnený uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie nezavinil a nemohol predvídať, ale toto zákonné ustanovenie bolo zavedené až novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom č.32/2002 Z.z. s účinnosťou od 1. februára 2002.
S poukazom na skutočnosť, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na Exekútorský úrad dňa 24.2.1999, súd sa bude pri rozhodovaní o trovách exekúcie riadiť právnym názorom Ústavného súdu vysloveným v náleze Ústavného súdu SR, sp. zn. II. 272/08 zo dňa 22.10.2008, a o trovách exekúcie nebude rozhodovať podľa § 203 ods.2 Exekučného poriadku účinného od 1. februára 2002.
Z ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. januára 2002 vyplývalo, že v prípade zastavenia exekúcie mohol súd uložiť oprávnenému uhradiť trovy exekúcie, avšak výlučne iba vtedy, ak zastavenie exekúcie procesne zavinil oprávnený, prípadne, ak oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti v čase podania návrhu predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
V dôsledku zániku povinného, t.j. straty spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania, súd exekúciu zastavil. Pritom je zrejmé, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať objektívnu okolnosť, a to že dôjde k zániku povinného výmazom z Obchodného registra a následne k zastaveniu exekúcie. Preto na náhradu trov exekúcie nemohol byť zaviazaný. Rovnako nemohla byť uložená povinnosť náhrady trov konania neexistujúcemu subjektu. Vychádzajúc z uvedeného súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal postupujúc v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu vysloveným v uznesení NS SR sp.zn. 2MCdo/15/2011, zo dňa 27.9.2012.
Z ustanovení Exekučného poriadku možno vyvodiť, že súdnych exekútorov treba považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby spĺňajúcej predpísané predpoklady, že sa dá vymenovať za súdneho exekútora. Exekútorskú činnosť vykonávajú súdni exekútori za účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime. Na preklenutie prípadných ťažkostí spojených s financovaním exekučnej činnosti môžu požadovať od oprávneného zloženie preddavku. Neposkytnutie preddavku je dôvodom na zastavenie exekúcie. Možno preto ustáliť, že súdny exekútor vystupuje pri svojej činnosti v postavení podnikateľa. Základnou charakteristikou postavenia podnikateľa je sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Súdny exekútor má z úspešne vykonanej exekúcie zisk, ale
súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie.
Možno konštatovať, že hoci súdny exekútor má zákonný nárok na náhradu trov exekúcie, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže (mutatis mutandis Van der Mussele v. Belgicko z 23. novembra 1983).
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vychádzajúc z citovaných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokoch tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Komárno. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods.1 OSP).