Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2S-1-2022.pdf
PDF · 135.09 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/1/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a členov senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu KORDES Poprad, s.r.o., so sídlom Rázusova 2672/13, 058 01 Poprad, IČO: 46 700 358, zastúpeného konateľkou A. B., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. októbra 2021 Číslo: 102031048/2021 na základe podanej správnej žaloby jednohlasne takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Závery správnych orgánov
Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako príslušný odvolací orgán podľa § 74 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) odvolaniu proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov zo dňa 01.06.2021 Číslo: 100950402/2021, ktorým správca dane podľa § 68 os. 5 Daňového poriadku vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane v sume 32 392,02 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2019, nevyhovel a rozhodnutie potvrdil.
Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný poukazom na dôvody odvolania, ktoré sú totožné so žalobnými dôvodmi, ktoré sú uvedené v podanej žalobe, v ktorých žalobca argumentuje tým, že správca dane opomenul relevantné vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu zo dňa 05.05.2021, čím procesne pochybil, v dôsledku čoho je z procesného hľadiska rozhodnutie vydané predčasne, bez náležitého zistenia skutkového stavu veci, nerešpektujúc pritom právo kontrolovaného daňového subjektu vyjadriť sa ku všetkým dôležitým skutočnostiam. Ďalej daňový subjekt v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu uviedol, že svojej daňovej povinnosti sa nikdy nevyhýbal, avšak objektívne obmedzenia spôsobili, že nebol vždy schopný predložiť požadované dokumenty v určenej lehote. V súlade s princípom ústnosti, uplatňovanom aj v daňovom konaní požadoval, aby pri jeho výkone založenej na spoľahlivých informáciách, vierohodne uvedených v kontrolnom výkaze predkladanom daňovému úradu aj od tretích osôb mohol byť prítomný zástupca kontrolovaného daňového subjektu a to štatutárny orgán alebo jeho splnomocnený zástupca a tento dôkaz navrhol právny zástupca pri prerokovaní protokolu z určovania dane podľa pomôcok.
S poukazom na označené dôkazy, ktoré považuje daňový subjekt za nevyhnutné zabezpečiť od tretích osôb, označuje doterajší proces daňovej kontroly za nezákonný a napadnuté rozhodnutie za predčasné. Poukázal pritom na čestné vyhlásenie C. D., bývalého spoločníka a konateľa spoločnosti POWER BUILDING, s.r.o., ktorý prehlásil, že v predmetnom zdaňovacom období spolupracoval s kontrolovaným daňovým subjektom, ale nemôže predložiť žiadne doklady, pretože spoločnosť bola predaná a účtovné dokumenty boli odovzdané novému konateľovi. Zároveň v odvolaní namietal daňový subjekt, že svoje zákonné povinnosti si pravidelne plnil a teda dočasná absencia predložených účtovných dokladov, ktorých obsah je správcovi dane známy z inej úradnej evidencie, nemôže byť zákonným dôvodom, aby správca dane použil inštitút vyrubenia dane podľa pomôcok. Z dôvodu trvania pandémie a vzhľadom na situáciu, ktorá z uvedenej pandémie vyplynula preto zastáva názor, že nebol zistený úplný skutkový stav zo strany správcu dane a navrhol prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a na základe výsledkov nového konania priznať odpočet dane z pridanej hodnoty daňovému subjektu.
Finančné riaditeľstvo ako odvolací orgán preskúmalo podľa ustanovenia § 74 ods. 5 Daňového poriadku odvolaním napadnuté rozhodnutie a zistil tento skutkový stav.
Daňový úrad Prešov začal vykonávať u daňového subjektu KORDES Poprad, s.r.o. daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2019 a to zaslaním oznámenia zo 06.02.2020, doručené daňovému subjektu 14.02.2020. Z dôvodu šírenia ochorenia COVID sa správca dane s kontrolovaným daňovým subjektom dohodli na termíne predloženia požadovaných dokladov k výkonu predmetnej daňovej kontroly na deň 26.03.2020. Dňa 13.03.2020 správca dane telefonicky kontaktoval konateľku kontrolovaného daňového subjektu E. A. B. za účelom presunutia termínu na predloženie dokladov a to na deň 26.03.2020, pričom kontrolovaný daňový subjekt prostredníctvom konateľky požiadal o posunutie termínu a to na deň 30.03.2020 a následne dňa 29.03.2020 elektronickým podaním požiadal daňový subjektu správcu dane o posunutie termínu výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie september a október 2019 z dôvodu práceneschopnosti. Daňová kontrola, ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, bola v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. prerušená od 20.03.2020 do 24.04.2020 a zároveň správca dane telefonicky kontaktoval konateľku daňového subjektu, aby jej oznámil, že doklady potrebné na výkon daňovej kontroly bude možné doručovať priebežne elektronickými prostriedkami po ukončení prerušenia daňovej kontroly. Zároveň poukázal žalovaný na to, že správcovi dane bola doručená žiadosť daňového subjektu zo dňa 06.05.2020 o prerušenie daňových kontrol za september a október 2019, na čo reagoval správca dane tým, že prerušil odo dňa 07.05.2020 do 30.09.2020 daňové kontroly. Na to správca dane opäť telefonicky kontaktoval daňový subjekt, pričom konal s A. F., ktorá uviedla, že doklady budú predložené dňa 15.10.2020. Konateľka daňového subjektu E. B. elektronickým podaním z 15.10.2020 ospravedlnila svoju neúčasť na dohodnutom termíne z dôvodu hospitalizácie a následne správca dane výzvou zo dňa 15.10.2020 požiadal o predloženie dokladov potrebných na výkon kontroly a splnenie si povinnosti podľa § 45 ods. 2 písm. d) Daňového poriadku. Táto výzva bola doručená daňovému subjektu 20.10.2020, na ktorú daňový subjekt nereagoval. Následne dňa 13.11.2020 bola správcovi dane doručená odpoveď na žiadosť, ktorou Finančné riaditeľstvo SR žiadal sekciu boja proti podvodom a analýz rizík o odtajnenie údajov z kontrolných výkazov kontrolovaného daňového subjektu za zdaňovacie obdobie september a október 2019. O doručení kontrolných výkazov spoločnosti POWER BUILDING, s.r.o., ktorý bol dodávateľom kontrolovaného daňového subjektu a Angel Wealth Management, ktorý mal byť dodávateľom spoločnosti POWER BUILDING, s.r.o. správca dane spísal úradné záznamy. Kontrolovaný daňový subjekt bol opätovne vyzvaný na predloženie dokladov výzvou zo 16.11.2020, doručenou daňovému subjektu 25.11.2020. Následne správca dane uložil rozhodnutím zo 07.12.2020 daňovému subjektu pokutu za správny delikt, ktorá bola na základe odvolania voči predmetnému rozhodnutiu rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR daň zo dňa 04.02.2021 zrušená a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Dňa 04.03.2021 vydal správca dane rozhodnutie, ktorým daňovému subjektu uložil pokutu za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. j) Daňového poriadku. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.04.2021. O výsledku určovania dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie september 2019 správca dane podľa § 49 ods. 1 Daňového poriadku vyhotovil protokol dňa 05.05.2021, doručený daňovému subjektu 07.05.2021, ktorý sa k protokolu vyjadril 27.05.2021. Správca dane prerokoval pripomienky predložené daňovým subjektom 15.06.2021, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní a následne vydal
rozhodnutie z 23.06.2021, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume 32 392,02 eura na DPH za zdaňovacie obdobie september 2019 a spisový materiál spolu s odvolaním a predkladacou správou predložil odvolaciemu orgánu.
Žalovaný ďalej v odôvodnení rozhodnutia citoval príslušné ustanovenia zákona č. 222/2004 Z. z. ako aj Daňového poriadku a pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z uvedených ustanovení zákonov.
Zistil, že správca dane vyrubil rozdiel dane v sume 32 392,02 eura na DPH za zdaňovacie obdobie september 2019 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku z dôvodu, že daňový subjekt k výkonu daňovej kontroly nepredložil na základe oznámenia o daňovej kontrole a ani na základe opakovaných výziev zo strany správcu dane účtovné doklady, ktoré by preukazovali právo na odpočítanie dane deklarované v daňovom priznaní k DPH, ako i uskutočnenie zdaniteľných obchodov za zdaňovacie obdobie september 2019. Správca dane konštatoval, že daňový subjekt neumožnil vykonať daňovú kontrolu, čím nastali skutočnosti uvedené v § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku a v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 uvedeného zákona správca dane oznámením z 24.02.2021 oboznámil daňový subjekt s postupom určovania dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie september 2019. S poukazom na ustanovenie § 44 ods. 1 Daňového poriadku a s poukazom na to, že v rámci dokazovania je daňový subjekt povinný preukazovať skutočnosti v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku, odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu uvedenom v § 74 ods. 5 Daňového poriadku, t. j. dodržanie zákonných podmienok na použitie ustanovenia § 48 Daňového poriadku a zistil, že daňový subjekt neumožnil vykonať daňovú kontrolu, teda v danom prípade bola splnená zákonná podmienka na použitie tohto spôsobu určenia dane. Zároveň odvolací orgán uviedol, že pri určení dane podľa pomôcok správca dane nezistil v zmysle ustanovenia § 48 ods. 5 Daňového poriadku ďalšie okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, čo správca dane uviedol v napadnutom rozhodnutí. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že správca dane dodržal zákonný postup uvedený v §48 a § 49 Daňového poriadku a z predloženého spisového materiálu, ako aj odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, aké konkrétne úlohy správca dane realizoval v snahe vykonať daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie september 2019. Kontrolovaný daňový subjekt nebol súčinný, t. j. so správcom dane nespolupracoval, ním navrhované lehoty nedodržal a žiadne daňové a účtovné doklady v období odo dňa 19.03.2020, t. j. dňa začatia daňovej kontroly do 08.03.2021, teda do oznámenia o začatí určovania dane podľa pomôcok nepredložil.
Žalovaný ďalej uviedol, že tvrdenie, že svoje zákonné povinnosti si daňový subjekt plnil a teda išlo o dočasnú absenciu predložených účtovných dokladov nemožno považovať za vierohodné a to s poukazom aj na uloženie pokuty, ktorú správca dane uložil daňovému subjektu za dlhodobé poručovanie povinnosti nepeňažnej povahy v zmysle ustanovenia §154 ods. 1 písm. j) Daňového poriadku.
Zároveň žalovaný uviedol, že nesúhlasí s tvrdením kontrolovaného daňového subjektu, že správca dane môže získať navrhované dôkazy od tretích osôb z vlastnej evidencie a uviedol, že daňový subjekt KORDES Poprad, s.r.o. v procese daňovej kontroly, ani v procese určovania dane podľa pomôcok nepredložil faktúry, ktoré by preukazovali deklarované zdaniteľné obchody, na základe ktorých si uplatnil odpočítanie dane podľa zákona č. 222/2004 Z. z. Rovnako ani predložené čestné vyhlásenie C. D., bývalého spoločníka a konateľa spoločnosti BUILDING, s.r.o. nemôže hodnoverným spôsobom preukázať existenciu vzájomnej spolupráce s kontrolovaným daňovým subjektom, keďže ani tento daňový subjekt, teda spoločnosť BUILDING, s.r.o. nepredložil žiadne doklady, ktoré mali byť predmetom daňovej kontroly. Keďže správca dane nemal k dispozícii faktúry, nemohol ani overiť, či skutočne došlo k skutočnostiam uvedeným v §25 ods. 1 zákona o DPH.
Zároveň finančné riaditeľstvo uviedlo, že podľa § 48 ods. 3 Daňového poriadku správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si obstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. V žiadnom prípade však zákon neurčuje, čo musí správca dane vykonať. Ďalej k tvrdeniu kontrolovaného daňového subjektu, že v priebehu manipulácie s jeho registratúrou došlo k strate registračného zakladača, obsahom ktorého boli účtovné doklady týkajúce sa obdobie september 2019 a nie je v možnostiach daňového subjektu, aby tieto dokumenty predložil, žalovaný uviedol, že považuje uvedené za nedôveryhodné. S poukazom na ustanovenie§ 31 ods. 5 zákona č. 431/2002 Z.
z. o účtovníctve je daňový subjekt povinný umožniť oprávneným osobám zoznámiť sa s obsahom nimi určených účtovných záznamov v technickej forme. Túto povinnosť má účtovná jednotka po dobu, počas ktorej je povinná viesť alebo uchovávať uvedené účtovné záznamy. Zároveň svoje tvrdenie o strate účtovných dokladov žiadnym spôsobom daňový subjekt nepreukázal.
Žalovaný ako odvolací orgán uviedol, že správca dane postupoval pri určovaní dane podľa pomôcok procesne správne, t. j. námietka daňového subjektu, že správca dane nepostupoval v zmysle Daňového poriadku a to hlavne s ohľadom na obdobie pandémie, je neopodstatnená. Správca dane žiadnym spôsobom neukrátil kontrolovaný daňový subjekt na jeho právach, pričom práve z dôvodu šírenia ochorenia COVID-19 umožnil daňovému subjektu rôzne formy komunikácie a predkladania dokladov, ktoré opakovane daňový subjekt nevyužil.
II.
Žalobné dôvody
Včas podanou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania trov konania. V žalobe poukázal žalobca na rozhodnutia tak správcu dane, ako aj žalovaného, pričom argumentoval tým, že v odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že správca dane vyrubil rozdiel dane v príslušnej sume z dôvodu, že daňový subjekt k výkonu daňovej kontroly nepredložil na základe oznámenia o daňovej kontrole a ani na základe opakovaných výziev zo strany správcu dane účtovné doklady, ani daňový subjekt neumožnil vykonať daňovú kontrolu, teda v danom prípade bola splnená podmienka určenia dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku. Podľa žalobcu žalovaný v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že správca dane dodržal zákonný postup uvedený v Daňovom poriadku a námietky daňového subjektu považuje za neopodstatnené. Žalovaný podľa tvrdenia žalobcu nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že správca dane môže získať navrhované dôkazy z podaných záznamov od tretích osôb zo systému Finančnej správy SR.
Žalobca ďalej v žalobe namietal, že účelové odmietanie jednotlivých dôkazov, medzi inými aj odmietnutie listinného dôkazu riadneho písomného vyhlásenia pána C. D. týkajúce sa spolupráce obchodnej spoločnosti BUILDING, s.r.o. so žalobcom v kontrolovanom období má tiež podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej, resp. v tej časti, ktorá preukazuje rozsah uskutočnenej fakturácie medzi podnikateľskými subjektami, pričom odmietnutie predloženého dôkazu je nezákonným postupom tak správcu dane ako aj žalovaného a tým významným spôsobom zasahuje do práv žalobcu.
Podľa žalobcu žalovaný potvrdením napadnutého rozhodnutia správcu dane jednoznačne nerešpektoval zákonné právo žalobcu prostredníctvom nepriamych dôkazov uniesť dôkazné bremeno na preukázanie všetkých rozhodujúcich skutočností, pričom vo veci legitímneho práva daňového subjektu na unesenie dôkazného bremena v daňových veciach rozhodol v obdobnom prípade aj Najvyšší súd SR v konaní 1Vs/1/2020 z 18.05.2021. S poukazom na uvedené súdne rozhodnutie dal žalobca do pozornosti správnemu súdu upretie práva žalobcu na unesenie dôkazného bremena žalovaným aj správcom.
Žalobca pri svojej podnikateľskej a obchodnej činnosti s dotknutými tretími osobami vychádzal zo zásady dobromyseľnosti, pričom je zjavné, že žalobca obchodoval so svojimi obchodnými partnermi v zmysle zásady poctivého obchodného styku, o čom svedčí aj skutočnosť, že svoje záväzky im vždy riadne a včas zaplatil. Tak ako uviedol v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, má žalobca za to, že jeho právna argumentácia je spôsobilá vzťahovať aj na toto súdne konanie, preto v zmysle zásady hospodárnosti uvádza iba skutočnosti argumentačne vhodné pre súdne konanie, nakoľko ostatné skutočnosti sú jednotlivým účastníkom známe z administratívneho spisu žalovaného. Podľa žalobcu správca dane aj žalovaný v tomto prípade porušil v priebehu konania viaceré svoje povinnosti s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 a 3 Daňového poriadku. Žalovaný podľa žalobcu nepostrehol pochybenie správcu dane a nezákonne potvrdil súvisiace rozhodnutie správcu dane.
V závere žaloby žalobca zdôraznil, že ako daňový subjekt si je vedomý, že je povinný predložiť všetky doklady a dôkazy preukazujúce skutočnosti vymedzené v ustanovení § 49 ods. 1 a 2 písm.
a), ako aj v ustanovení § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, ktoré má k dispozícii v čase kontroly a túto svoju povinnosť doložením jemu dostupných dokladov splnil. Z uvedených ustanovení zákona však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno daňovému subjektu ako kontrolovanému subjektu na právne vzťahy týkajúceho sa jeho dodávateľov a daňový subjekt nemôže znášať ani dôkaznú núdzu z týchto skutočností. Takýto názor podľa žalobcu vychádza aj z ustálenej súdnej praxe, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 3Sžf/1/2010, 5Sžf/6/2012, ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 1Vs/1/2020 z 18.05.2021.
Žalobca preto nemôže znášať takto vzniknutú dôkaznú núdzu iba preto, že správca nedostatočne zistil skutkový stav, resp. sa k danej veci neoboznámil s okolnosťami, ktoré sú správcovi známe z dostupnej vlastnej úradnej evidencie. Preto podľa názoru žalobcu, ak žalovaný objektívne disponuje informáciou o existencii materiálneho plnenia na základe záznamov z úradnej evidencie Finančnej správy SR, nemožno prenášať dôkazné bremeno iba na podnikateľský subjekt, pričom tieto okolnosti si mal uvedomiť aj žalovaný a predošlé rozhodnutie správcu dane zrušiť. Žalovaný takto nepostupoval a preto jeho napadnuté rozhodnutie je podľa žalobcu nezákonné. Žalobca ďalej tvrdil, že žiadny všeobecne záväzný právny predpis mu nedáva legitímne právne prostriedky na vymáhanie dokumentov od tretích osôb, pričom obsah požadovaných dokumentov je totožný s obsahom dokumentov, ktoré sám daňový subjekt stratil. Z doterajšieho konania žalobcu je zjavné, že sám vyvinul maximálne úsilie na to, aby správcovi sprístupnil obsah listinných dokumentov, ktoré správca ku daňovej kontrole požadoval. Jedným z predložených listinných dôkazov spôsobilých do konania o daňovej kontrole bolo písomné vyhlásenie tretej osoby pána C. D., bývalého konateľa spolupracujúceho subjektu BUILDING, s.r.o., ktorého osobné svedectvo ako jeden z dôležitých dôkazov malo preukázať relevantnú spoluprácu so žalobcom. Podľa žalobcu napadnutým rozhodnutím žalovaného, ako aj správcu bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý postup a s ním súvisiace spravodlivé rozhodnutie orgánov Finančnej správy SR.
III.
Vyjadrenie žalovaného
K včas podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 03.03.2022 vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na skutkových a právnych okolnostiach uvedených v napadnutých rozhodnutiach tak správcu dane ako aj žalovaného a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
IV.
Replika žalobcu
K vyjadreniu žalovaného sa písomným stanoviskom zo dňa 30.03.2022 vyjadril právny zástupca žalobcu, ktorý zotrval na dôvodoch podanej žaloby a navrhol tejto vyhovieť, rozhodnutie žalovaného zrušiť.
V.
Závery správneho súdu
Správny súd v súlade s príslušnými ustanoveniami Správneho súdneho poriadku (zákona č. 162/2015 Z. z.), účinného od 01.07.2016 v danej veci postupoval pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného.
Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa §70, pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona daňový subjekt preukazuje
a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Podľa § 44 ods. 1 citovaného zákona daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona kontrolovaný daňový subjekt ma vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:
a/ umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, c/ poskytovať požadované informácie sám alebo ním poverenou osobou, d/ predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane. ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia. e/ predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, g/ zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie.
Podľa § 46 ods. 9 citovaného zákona daňová kontrola je ukončená dňom
a/ doručenia protokolu podľa odseku 8. b/ doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo c/ zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu.
Podľa § 48 ods. 1 písm. c) citovaného zákona správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2.
Podľa § 48 ods. 2 citovaného zákona správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok. Určovanie dane podľa pomôcok vykoná správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa prvej vety.
Podľa § 48 ods. 3 citovaného zákona správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť
najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených v bankách a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov.
Podľa § 48 ods. 5 citovaného zákona pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.
Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona o určení dane podľa pomôcok správca dane vyhotoví protokol o určení dane podľa pomôcok, ktorý doručí daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie. Na obsah tohto protokolu sa primerane vzťahuje § 47. Súčasťou protokolu o určení dane podľa pomôcok je aj súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň.
Podľa § 49 ods. 2 citovaného zákona daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Podľa § 49 ods. 3 citovaného zákona v znení neskorších predpisov určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok podľa odseku 1.
Podľa § 74 ods. 5 citovaného zákona, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použitie § 48. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí.
Na základe uvedených ustanovení vyššie citovaných zákonných noriem správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a jednohlasne dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj predtým vydané rozhodnutie správcu dane bolo vydané v súlade so zákonom.
Žalobca ako správny súd vyššie argumentoval, sa domáha žalobou zrušenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR z 27.10.2021 hlavne z dôvodu, že rozhodnutie podľa neho vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, pričom podľa žalobcu žalovaný uprel žalobcovi možnosť uniesť dôkazné bremeno. S uvedeným dôvodom sa správny súd vôbec nestotožňuje, pretože, ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu a napokon aj z rozhodnutia správcu dane a rozhodnutia žalovaného, správca dane viacerými postupmi uložil žalobcovi predložiť doklady za zdaňovacie obdobie september 2019, ktoré bolo predmetom daňovej kontroly u žalobcu, ktorá začala na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 06.02.2020. Správny súd argumentuje tým, že v súvislosti s ochorením a šírením COVID-19 správca dane komunikoval s kontrolovaným daňovým subjektom a dohodli sa dňa 13.03.20202 na termíne predloženia požadovaných dokladov k predmetnej daňovej kontrole na deň 26.03.2020. Zároveň z administratívneho spisu vyplýva aj tá skutočnosť, že kontrolovaný daňový subjekt následne prostredníctvom konateľky požiadal o posunutie termínu predloženia a to na deň 30.03.2020. Z administratívneho spisu vyplýva aj tá skutočnosť, že daňový subjekt dňa 29.03.2020 prostredníctvom elektronického podania požiadal správcu dane o posunutie termínu na výkon daňových kontrol na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia september 2019 a október 2019 z dôvodu práceneschopnosti. Daňová kontrola bola správcom dane následne podľa § 6 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. prerušená od 20.03.2020 do 24.04.2020. Správca dane telefonicky kontaktoval konateľku daňového subjektu a oznámil jej, že doklady potrebné na výkon daňovej kontroly bude možné doručovať priebežne elektronickými prostriedkami. Uvedený úradný záznam zo dňa 06.04.2020 túto skutočnosť potvrdzuje.
Následne dňa 06.05.2020 bola správcovi dane doručená žiadosť daňového subjektu o prerušenie daňových kontrol dane z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobia a preto správca dane opätovne prerušil výkon daňových kontrol od 06.05.2020 do 30.09.2020. Po uvedenom prerušení správca dane sa skontaktoval s A. F., ktorá uviedla, že doklady budú predložené dňa 15.10.2020, k čomu však nedošlo, nakoľko konateľka daňového subjektu E. B. elektronickým podaním z 15.10.2020 ospravedlnila svoju neúčasť na dohodnutom termíne z dôvodu hospitalizácie. Zároveň správcovi dane oznámila, že z uvedeného dôvodu ustanovila právneho zástupcu, ktorý bude správcu dane kontaktovať dňa 19.10.2020. Správca dane následne výzvou z 15.10.2020 požiadal o predloženie dokladov potrebných na výkon kontroly a splnenie si povinnosti daňového subjektu v zmysle ustanovenia § 42 ods. 2 písm. d) Daňového poriadku, pričom táto výzva bola daňovému subjektu doručená 20.10.2020, na ktorú daňovú subjektu nereagoval. Dňa 13.11.2020 bola správcovi dane doručená odpoveď na žiadosť z 03.11.2020, ktorou Finančné riaditeľstvo SR žiadal sekciu boja proti podvodom a analýz rizík o odtajnenie údajov z kontrolovaných výkazov kontrolovaného daňového subjektu za zdaňovacie obdobie september a október 2019. O doručení kontrolných výkazov spoločnosti POWER BUILDING, s.r.o., ktorý bol dodávateľom žalobcu a spoločnosť Angel Wealth Management, ktorý mal byť dodávateľom spoločnosti POWER BUILDING, s.r.o. správca dane spísal úradný záznam. Kontrolovaný daňový subjekt bol opätovne vyzvaný na predloženie dokladov výzvou zo 16.11.2020, ktorá bola daňovému subjektu doručená 25.11.2020, pričom správny súd konštatuje, že ani na základe tejto výzvy doklady zo strany daňového subjektu, teda žalobcu predložené neboli.
Ako ďalej vyplýva z obsahu administratívneho spisu, správca dane uložil rozhodnutím zo 07.12.2020 daňovému subjektu pokutu za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm.j) Daňového poriadku a zároveň, ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, dňa 14.12.2020 splnomocnený zástupca daňového subjektu požiadal správcu dane o zmenu termínu na predloženie dokladov a to dňa 18.12.2020. Správca dane dňa 26.01.2021 opakovane zaslal daňovému subjektu výzvu na predloženie dokladov, ktorá mu bola doručená 05.02.2021, v ktorej vyzval daňový subjekt na predloženie dokladov a uviedol, že doklady je možné zaslať aj prostredníctvom e-mailu, avšak daňový subjekt požadované doklady nepredložil ani na základe tejto výzvy.
Oznámením z 24.02.2021 správca dane oboznámil daňový subjekt o tom, že nastali skutočnosti podľa § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku o určovaní dane podľa pomôcok, pričom uvedené oznámenie bolo doručené daňovému subjektu 08.03.2021. Ako ďalej vyplýva z obsahu administratívneho spisu, žalovaný zrušil rozhodnutie o uložení pokuty zo dňa 07.12.2020 a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Tento dňa 04.03.2021 vydal rozhodnutie, ktorým opätovne uložil daňovému subjektu pokutu za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. j) Daňového poriadku z dôvodov uvedených v tomto rozhodnutí, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 12.04.2021. Ako vyplýva ďalej, o výsledku určovania dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie september 2019 správca dane vyhotovil Protokol z 05.05.2021, doručený daňovému subjektu 07.05.2021, ktorý dňa 27.05.2021 podal vyjadrenie, správca dane prerokoval pripomienky predložené 15.06.2021 a následne vydal rozhodnutie zo dňa 23.06.2021, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil daňovému subjektu, teda žalobcovi rozdiel dane v sume 32 392,02 eura na DPH za zdaňovacie obdobie september 2019.
Z uvedeného postupu, na ktorý správny súd poukázal, bezpochyby vyplýva, že správca dane umožnil žalobcovi ako daňovému subjektu predložil doklady potrebné na preukázanie jeho nároku na základe prebiehajúcej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie september 2019. Neobstojí preto podľa správneho súdu tvrdenie žalobcu v žalobe, že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav veci a že práve správcovi dane boli známe z výkonu úradnej moci skutočnosti, ktoré správca dane ako vykonávateľ daňovej kontroly poznal. Žalobca zároveň argumentuje tým, že potvrdením napadnutého rozhodnutia žalovaným tento nerešpektoval zákonné právo žalobcu prostredníctvom nepriamych, teda riadne označených dôkazov uniesť dôkazné bremeno, pričom týmto dokladom malo byť prehlásenie bývalého konateľa spoločnosti BUILDING, s.r.o. C. D., že medzi podnikateľskými subjektami bola uskutočnená fakturácia. Uvedený doklad ani podľa správneho súdu nepreukazuje, že medzi uvedenými spoločnosťami žalobcu a dodávateľskej spoločnosti BUILDING, s.r.o. došlo k odberateľsko-dodávateľskému vzťahu, resp. k preukázaniu toho, že došlo k fakturácii, k dodaniu tovaru, resp. k dodaniu služieb tak, ako to deklaruje žalobca v samotnej žalobe.
Správny súd ďalej dospel k záveru, že správca dane postupoval v danom prípade v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ako aj v zmysle Daňového poriadku, teda zákona č. 563/2009 Z. z., konkrétne v zmysle ustanovenia §48 ods. 1, 2, 3 a 5 Daňového poriadku. V súlade s ustanovením § 74 ods. 5 Daňového poriadku žalovaný ako odvolací orgán mal povinnosť preskúmať napadnuté rozhodnutie a zaoberať sa dodržaním zákonných podmienok na použitie ustanovenia §48 Daňového poriadku zo strany správcu dane. Záver žalovaného, v ktorom konštatoval, že správca dane pri svojom postupe podľa daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie september 2019 u žalobcu splnil obsah predmetného ustanovenia § 48 Daňového poriadku čo bolo bezpochyby preukázané nielen rozhodnutím správcu dane a žalovaného, ale aj poukazom správneho súdu na celý postup správcu dane vyššie v odôvodnení tohto rozsudku.
Tvrdenie žalobcu, že svoje zákonné povinnosti si pravidelne plnil a teda že išlo o dočasnú absenciu predložených účtovných dokladov, ani správny súd nevyhodnotil ako vierohodné. S poukazom na viaceré výzvy a možnosti správcu dane, aby žalobca ako daňový subjekt predložil doklady na výkon daňovej kontroly, len preukazuje to, že zo strany správcu dane bolo umožnené žalobcovi využiť všetky zákonné prostriedky a doručiť požadované doklady nielen písomnou formou, ale aj e-mailom, poprípade využiť všetky elektronicky dostupné prostriedky na to, aby preukázal, že jeho nárok uplatnený v daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie september 2019 je v súlade so zákonom.
Správny súd nemohol vyhodnotiť ani tvrdenie žalobcu, že správca dane nesprávne posúdil predložené doklady, teda samotné čestné vyhlásenie C. D. ako bývalého spoločníka a konateľa spoločnosti BUILDING, s.r.o., pretože uvedené vyhlásenie nenahrádza doklady, ktoré mal povinnosť žalobca ako daňový subjekt predložiť správcovi dane počas daňovej kontroly na posúdenie.
Poukaz na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 1Vs/1/2020 s dôrazom na to, že aj v uvedenom rozsudku Najvyššieho súdu SR podľa názoru žalobcu je potrebné zdôrazniť, že daňový subjekt si je vedomý, že je povinný predložiť všetky doklady a dôkazy v zmysle ustanovení zákona o DPH a z týchto ustanovení však podľa žalobcu, ako vyplýva zo žaloby, doložením jeho dostupných dokladov splnil a z týchto ustanovení zákona však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno jemu ako kontrolovanému daňovému subjektu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľov a daňový subjekt nemôže znášať ani dôkaznú núdzu z týchto skutočností. V žiadnom prípade správny súd nemohol vyhodnotiť toto tvrdenie ako vierohodné, resp. ako dôvodné, pretože všeobecné dôkazné bremeno, ako tvrdí žalobca daňového subjektu uplatňujúceho odpočet DPH je tiež modifikovaný právom Európskej únie, pričom správca dane nesprávne vychádzal iba z vnútroštátnych predpisov a vec neposúdil z hľadiska práva Európskej únie. Ide o tvrdenie nedôvodné a nevzťahujúce sa na daný prípad, pretože správny súd jednoznačne dospel k záveru, že žalobca ako daňový subjekt si nesplnil svoje základné povinnosti predložiť doklady, ktoré boli potrebné za účelom vykonania daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie september 2019 správcovi dane. Aplikácia uvedeného rozhodnutia, v ktorom dospel najvyšší súd k záveru, že daňové orgány nepreukázali, že spoločnosť Agrodrevo nemohla dodať žalobcovi predmet konania, teda drevo, nemožno vôbec aplikovať a použiť v danej veci, v ktorej správca dane vyhodnotil nespoluprácu daňového subjektu žalobcu a na základe príslušného ustanovenia § 48 Daňového poriadku vykonal daňovú kontrolu so záverom, že uvedené konanie žalobcu ako daňového subjektu vyhodnotil a určil daň podľa pomôcok.
Z ustanovenia § 48 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku vyplýva, že správca dane zistí základ a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu, čo v danom prípade bolo bezpochyby preukázané. Žalobca aj napriek viacerým výzvam, ako aj napriek uloženej pokute za nesplnenie si svojej povinnosti nepredložil požadované doklady na preukázanie oprávnenia odpočtu DPH tak, ako si to uplatnil v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september 2019 a preto správny súd dospel k záveru, že správca dane bezpochyby rozhodol v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z., ako aj v súlade s ustanovením § 48 Daňového poriadku a určil daň podľa pomôcok na základe preukázaných skutočností zistených u žalobcu za zdaňovacie obdobie september 2019.
Zákonodarca v § 48 Daňového poriadku zveruje do právomoci správcu dane zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok v stanovených prípadoch, po tom, čo správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň uvedený v oznámení. Zákonodarca ponecháva na správnej úvahe správcu dane pri určení dane použitie pomôcok, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti sa daňovým subjektom, pričom príkladmo uvádza pomôcky tak, že nimi môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených v bankách a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov. Pokiaľ daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Súčasne zákonodarca správcovi dane pri určení dane podľa pomôcok ukladá povinnosť prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.
V § 49 Daňového poriadku zákonodarca ustanovuje postup správcu dane tak, že správca dane o určení dane podľa pomôcok vyhotoví protokol, ktorý doručí daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie. Na obsah tohto protokolu sa primerane vzťahuje § 47 Daňového poriadku, pričom súčasťou protokolu o určení dane podľa pomôcok je aj súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň a oprávnenie daňového subjektu sa písomne vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok podľa odseku 1.
V § 3 Daňového poriadku sú uvedené základné zásady správy daní tak, že pri správe daní sa postupuje podľa všeobecných záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie alebo vybratie dane. Daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti. Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. Správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Zo skutkových zistení nesporne vyplýva, že správca dane v danom prípade k určeniu dane podľa pomôcok pristúpil až po zistení objektívnej nemožnosti určiť daň v dôsledku nepredloženia daňových dokladov v stanovenej lehote, t. j. do ukončenia daňovej kontroly. Správny súd dáva do pozornosti žalobcu, že daňové úrady a Finančné riaditeľstvo SR chránia fiškálne záujmy štátu. Ich úlohou je vykonávať dozor, aby si daňové subjekty splnili v súlade s hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Je povinnosťou daňového subjektu preukázať, že skutočnosti, t. j. rozhodné údaje, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, to platí aj pre údaje uvedené v daňovom priznaní, sú úplné a správne. Ak daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú povinnosť pri určení výšky dane, daň určí správca dane podľa pomôcok. Správca dane pritom vychádza z dostupných podkladov. Ak daňový subjekt nesplní niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho v súčinnosti s ním nemožno daň určiť (napr. nepodá daňové priznanie, urobí úkon dôsledkom ktorého je zníženie dane, alebo neumožní vykonať daňovú kontrolu a pod.), správca dane je oprávnený určiť daň sám, pričom vychádza
z dokladov, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si sám zaobstará. V preskúmavanej veci daňový subjekt so správcom dane nespolupracoval, preto boli splnené zákonom stanovené podmienky na určenie dane podľa pomôcok.
Na základe uvedených skutočností preto správny súd jednohlasne rozhodol tak, že žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
Zároveň správny súd rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Vo veci správny senát rozhodol v pomere 3:0 hlasov (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. c) v spojení s § 444 ods. 1 Správneho súdneho poriadku)..
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno zmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.