Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Er-2022-2009.pdf
PDF · 73.22 KB
Case nature
Area
Subarea
18Er/2022/2009
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom: JUDr. František Radzo, Radlinského 1728/47, 026 01 Dolný Kubín, vo veci oprávneného: Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140, Michalská 18, 815 63 Bratislava, proti povinným: 1/ KRISMEL s.r.o., IČO: 36 412 694, Mudroňova 41, 036 01 Martin, 2/ M. B., C.. XX.XX.XXXX, C. M. XXX/XX, XXX XX Ž., občan SR, 3/ U. B., C.. XX.XX.XXXX, S. XXX/XX, XXX XX Ž. - O., občan SR, takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 117,59 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 06.07.2009, súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 109.154,23 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie.
Súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 13.02.2013 podal podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. l písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) z dôvodu, že majetok povinných nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. l písm. h/ EP súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. l EP exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd vychádzajúc zo zistení súdneho exekútora o majetkových pomeroch povinných vyplývajúcich z predloženého exekučného spisu č. EX 376/2009 dospel k záveru, že došlo k naplneniu zákonom predpokladaných skutočností v zmysle ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ EP, preto exekúciu podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení zastavil. Súdny exekútor v súvislosti s vedenou exekúciou vykonal viacero šetrení ohľadne majetku povinných, keď počas šetrenia zistil, že povinní nevlastnia žiaden exekvovateľný hnuteľný ani nehnuteľný majetok na základe čoho vzal súd za preukázané, že majetok povinných nepostačuje ani na pokrytie trov vedenej exekúcie, a preto z uvedených dôvodov nie je možné ďalej v predmetnej exekúcii pokračovať.
Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 5 EP, pričom v zmysle § 203 ods. 2 EP k náhrade týchto trov zaviazal oprávneného z dôvodu nemajetnosti povinného.
Súdny exekútor si vo vyčíslení trov exekúcie uplatnil náhradu trov exekúcie v celkovej výške 303,16 Eur.
Súd preskúmal súdnym exekútorom uplatnený nárok podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „vyhláška“) a priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie spolu vo výške 117,59 Eur, ktorá pozostáva z:
1/ odmeny exekútora vo výške 33,19 Eur + DPH (§ 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33, 19 eura.);
2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 56,22 Eur + DPH (§ 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky): 1. Poštovné - 47,80 Eur; 2. Cestovné náhrady - 8,42 Eur;
Exekučný súd z pripojeného exekučného spisu zistil, že súdny exekútor v tomto exekučnom konaní zaslala 5. bankám žiadosti na zistenie bankových účtov povinného. Na základe toho si súdny exekútor uplatnil hotové výdavky podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, ktoré mu vznikli v súvislosti s týmito úkonmi exekučnej činnosti, a to poplatok účtovaný bankami za poskytnutie informácii o bankových účtoch povinného vo výške 154,64 Eur + DPH.
Vzhľadom k tomu, že Exekučný poriadok ustanovuje povinnosť exekučnému súdu preskúmať súdnym exekútorom uplatnený nárok na náhradu trov exekúcie nielen z hľadiska skutočného vykonania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a vynaloženia hotových výdavkov, ale aj z hľadiska hospodárnosti a účelnosti vedenia exekučného konania (§ 200 ods. 1 veta druhá EP), exekučný súd tieto uplatnené trovy exekúcie posúdil ako nehospodárne a z toho dôvodu ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal.
Podľa ustanovenia § 95 ods. 1 písm. a/ EP exekútor poverený vykonávaním exekúcie prostredníctvom príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke prikáže banke, ktorá vedie účet povinného, aby po jeho doručení zablokovala sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva z účtu povinného. Z uvedeného vyplýva, že vydaniu príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke by malo predchádzať samotné zisťovanie účtu povinného a až následne by mal súdny exekútor príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz prikázaním pohľadávky z účtu v banke vydať. Avšak zisťovanie bankového účtu povinného by mal súdny exekútor vykonávať účelne a najmä hospodárne, a preto by mal požiadať daňový úrad miestne príslušný podľa sídla/bydliska povinného o poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní bankových účtov a následne na základe poskytnutia informácie o bankových účtoch povinných ďalej vo veci konať. Prípadne, ak je súdny exekútor toho názoru, že daňový úrad nedisponuje aktuálnymi informáciami o bankových účtoch povinného, resp. považoval z hľadiska rýchleho núteného uskutočnenia práva oprávneného zisťovať bankové účty povinných v každom jednom peňažnom ústave osobitne, mal vydať a doručiť bankám príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a vyčkať na ich zrealizovanie bankou alebo na oznámenie banky o nemožnosti zrealizovať príkaz. Keďže už z úkonov banky pri príkaze na začatie exekúcie by bolo zrejmé, či povinný má uložené peňažné prostriedky v banke. O to viac, ak úkony banky pri príkazoch na začatie exekúcie nie sú bankami spoplatňované, pričom poskytnutie informácie o bankových účtoch povinného už podlieha poplatkovej povinnosti. V tomto prípade súdny exekútor neúčelne zisťoval bankový účet povinného v jednotlivých peňažných ústavoch, pričom svojím postupom pri vykonávaní exekúcii zapríčinil vznik hotových výdavkov, ktoré súd posúdil ako nehospodárne a z toho dôvodu ich súdnemu exekútorovi nepriznal. Nakoľko hotové výdavky vo výške 154,64 Eur + DPH by súdnemu exekútorovi nevznikli, ak by pri vykonávaní exekúcie postupoval účelne a hospodárne, resp. boli by podstatne nižšie (pozostávali by z poštovného za zisťovanie bankového účtu povinného na daňovom úrade / z poštovného za doručenie príkazov na začatie exekúcie).
3/ náhrady za stratu času vo výške 8,58 Eur + DPH za stratu času celkovo v trvaní 6 hodín a 10 minút; (§ 23 vyhlášky náhrada za stratu času vo výške 0, 66 Eur za každú aj len začatú polhodinu pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť): 1. Cesta vykonaná dňa 06.08.2009 za účelom zisťovania majetkových pomerov povinných na trase Dolný Kubín - Žilina a späť v trvaní 6 hodín a 10 minút;
4/ DPH 20% zo základu 97,99 Eur vo výške 19,60 Eur (§ 196 veta druhá EP v platnom znení ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.)
Súd mal z verejne dostupného registra daňových subjektov registrovaných pre DPH (www.drsr.sk) preukázané, že súdny exekútor je platiteľom DPH, a preto súd zvýšil odmenu, hotové výdavky a náhradu za stratu času súdneho exekútora o 20% DPH.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.