Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-2-2022.pdf
PDF · 97.98 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/2/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Ján Baláž, v trestnej veci obžalovaného A. B., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. januára 2023 v Rožňave,
rozhodol:
Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v Rožňave, trvale bytom C., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach,
j e v i n n ý,
dňa 01.10.2022 v čase okolo 21,00 hod. v Rožňave, v chodbe bytu č. XX D. E. F. G. XXXX/X, v ktorom býva spolu so svojimi rodičmi, sa pod vplyvom alkoholu a predchádzajúcich vulgárnych nadávkach slovne vyhrážal svojej matke H. B., nar. XXXX a svojmu otcovi I. B., nar. XXXX, že ich pozabíja, pričom zároveň fyzicky napadol svojho otca tak, že ho päsťami udrel do hrudníka a následne odstrčil rukami, následkom čoho takmer spadol na zem, čím u svojich rodičov vzbudil dôvodnú obavu o ich život a zdravie, t e d a
sa inému vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o život a zdravie a čin spáchal na chránených osobách – blízkych osobách a osobách vyššieho veku,
č í m s p á c h a l
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona a za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. l) Trestného zákona a na priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 písm. m) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obvineného zaraďuje pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona sa obvinenému ukladá aj ochranné protialkoholické liečenie, ktoré podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona vykoná ústavnou formou.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Rožňava podal dňa 24.11.2022 na obžalovaného obžalobu pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. s poukázaním na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Tr. zák., ktorého sa mal obžalovaný dopustiť tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní chcel s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po poučení podľa § 257 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku po osobitnom poučení, že vyhlásenie o vine je neodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný.
Samosudca vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného postupoval podľa § 333 ods. 3 písm. c, d, f, g, h/ Trestného poriadku a obžalovanému postupne všetky ustanovenia, na ktoré musí odpovedať, prečítal. § 333 ods. 3 písm. c/ Trestného poriadku: Či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Obžalovaný uviedol – áno § 333 ods. 3 písm. d/ Trestného poriadku: Či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby. Obžalovaný uviedol - áno. § 333 ods. 3 písm. f/ Trestného poriadku: Či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu. Obžalovaný uviedol - áno. § 333 ods. 3 písm. g/ Trestného poriadku: Či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený za vinu. Obžalovaný uviedol - áno. § 333 ods. 3 písm. h/ Trestného poriadku: Či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý je uvedený v obžalobe. Obžalovaný uviedol – áno
Podľa § 257 ods. 6 Tr. por. pred rozhodnutím súdu o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, ako aj pred rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa odseku 4, súd zistí stanovisko prokurátora, poškodeného a zúčastnenej osoby, ak sú prítomní na hlavnom pojednávaní.
Podľa § 257 ods. 7 Tr. por. súd po vyhlásení obžalovaného podľa odseku 5 rozhodne uznesením, či toto vyhlásenie obžalovaného prijíma alebo neprijíma.
Podľa § 257 ods.8 Tr. por. ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa odseku 5 prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná iba dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej trestnej činnosti. Keďže obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie, že je vinný, na všetky otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/ g/ a h/ Tr. por. odpovedal „áno“ a prokurátor a obaja poškodení súhlasili s prijatím vyhlásenia, a teda boli splnené všetky podmienky k tomu, aby súd vyhlásenie obžalovaného prijal, tento jeho vyhlásenie prijal a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Vzhľadom na takto prevedené dokazovanie potom súd nemal pochybnosti, čo do zistenia skutkového stavu, nakoľko tento mal jednoznačne za preukázaný priznaním obžalovaného, resp. jeho vyhlásením. Po právnej stránke potom súd jeho konanie kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukázaním na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Tr. zák., teda že inému sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o život a zdravie a čin spáchal na chránených osobách – blízkych osobách a osobách vyššieho veku.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením záznamu z dychovej skúšky, predvolania na prejednanie priestupku, správ na obžalovaného, aktuálneho výpisu z centrálnej evidencie priestupkov, odpisu z registra trestov, Trestného rozkazu Obvodního soudu Praha 9 a znaleckého posudku č. 157/2022.
Obžalovaný je t. č. vo výkone väzby, odkiaľ je hodnotený kladne. Priestupkovo postihnutý bol doposiaľ 2 – krát a to prvý krát za verejné pohoršenie dňa 16.10.2016, kedy v blokovom konaní dostal pokutu 30,- Eur a druhý krát úmyselne narušil občianske spolunažívanie, kedy v rozkaznom konaní dostal pokarhanie. Súdne trestaný bol dvakrát, z toho prvé odsúdenie je z roku 2009 a na obžalovaného sa hľadí ako keby nebol odsúdený a naposledy bol odsúdený Trestným rozkazom Obvodního soudu Praha 9, zo dňa 17.12.2021, sp. zn. 2T 144/2021, právoplatným 07.01.2022 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 146 ods. 1 trestního zákonníku na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby v trvaní 18 mesiacov (do 07.07.2023). Súd takto zistil, že obžalovaný sa dopustil prejednávaného trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu v inej trestnej veci.
So súhlasom prokurátora, obhajcu a obžalovaného, súd prečítal na hlavnom pojednávaní znalecký posudok č. 157/2022, FORENZA – znalecká organizácia psychiatrická spol. s r.o., zo záverov ktorého vyplynulo, že znalec u obvineného zistil prítomnosť syndrómu závislosti od alkoholu v terminálnom – konečnom štádiu. V čase vyšetrovaného skutku išlo u obvineného o stav ťažkej opitosti. Obvinený netrpí ani v čase spáchania skutku netrpel duševnou poruchou, nie je duševne chorý a schopnosť obvineného rozpoznať protiprávnosť svojho konania ako aj jeho schopnosť svoje konanie ovládať boli u neho v čase páchania trestnej činnosti zmenšené len vplyvom alkoholu. Obvinený teda vedel, aký účinok má alkohol na jeho konanie a daný stav si privodil vlastným pričinením. Znalec ďalej konštatoval, že obvinený nie je pre spoločnosť nebezpečný, k užívaniu alkoholu a svojej závislosti je nekritický a aj napriek tomu znalec doporučil uložiť obvinenému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, najmä preto, že trestnú činnosť pácha pod vplyvom alkoholu kedy je agresívny a dopúšťa sa protiprávneho konania.
Prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Trestného zákona sa dopustí ten, kto sa inému vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a takto konal na chránených osobách - blízkych osobách a osobách vyššieho veku. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, v rámci ktorého sa priznal k spáchaniu skutku, sa súd bližšie otázkou viny obžalovaného nezaoberal. S poukazom na tieto skutočnosti súd nemal žiadne pochybnosti o vine a obžalovaného, ktorého v celom rozsahu uznal vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 písm. c/, písm. e/ Trestného zákona.
V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,
pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu. V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.
V danom prípade bola u obžalovaného vylúčená možnosť uloženia podmienečného trestu a to jednak s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 1,2 Trestného zákona podľa ktorého (1) Súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, alebo b) prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.
A jednak s poukazom na ustanovenie § 7b ods. 2 Trestného zákona podľa ktorého právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie v trestnom konaní sa na účely trestného konania zohľadní rovnako, ako keby bolo vydané súdom Slovenskej republiky, ak bolo vydané pre čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.
Na tomto mieste súd tiež poznamenáva, že pre trestné stíhanie obžalovaného pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania sa nevyžaduje súhlas poškodeného v zmysle § 211 Trestného poriadku (Trestný čin nebezpečného vyhrážania sa nenachádza v exemplifikatívnom výpočte trestných činov, na ktoré sa súhlas poškodeného vzťahuje), preto i prípadný nesúhlas poškodených s trestným stíhaním obžalovaného je v dnom prípade irelevantný, tento sa môže prejaviť pri ukladaní trestu.
Vzhľadom na to, že obžalovaný bol Trestným rozkazom Obvodního soudu Praha 9, zo dňa 17.12.2021, sp. zn. 2T 144/2021, právoplatným 07.01.2022 odsúdený pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 146 ods. 1 trestního zákonníku na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby v trvaní 18 mesiacov (do 07.07.2023) je uloženie podmienečného trestu odňatia slobody s poukazom na ust. § 49 ods. 2 Trestného zákona vylúčené. Súd prihliadol aj na citované ustanovenie § 7b ods. 2 Trestného zákona a zistil, že trestný čin za ktorý bol obžalovaný právoplatne odsúdený uvedeným trestným rozkazom súdom českej republiky (čl. štát EÚ) je trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Pri rozhodovaní o druhu trestu sa teda súd zaoberal aj možnosťou uloženia podmienečného trestu odňatia slobody.
Pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, že sa obžalovaný priznal a svoj čin úprimne oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/
Trestného zákona a to, že už bol za trestný čin odsúdený. Pri prečine nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia slobody od šiestich mesiacov až do troch rokov. Vzhľadom na popisované okolnosti nebolo potrebné upravovať hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby.
Pri rozhodovaní o výške trestu odňatia slobody súd prihliadol aj na skutočnosti, za akých bol trestný čin spáchaný, na zistenú závislosť obžalovaného na alkohole v terminálnom štádiu, na pohnútku a skutočnosť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je vinný, čím neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny bez vykonania dokazovania ohľadom viny na hlavnom pojednávaní. Súd má za to, že z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov je trestom primeraným a zodpovedajúcim zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákona. Súd teda obžalovanému vymeral trest na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 6 mesiacov, a to aj napriek recidíve, spoliehajúc sa na to, že tento trest v spojení s ochranným protialkoholickým liečením ústavnou formou je spôsobilý naplniť tak svoju výchovnú, represívnu ako aj preventívnu funkciu, umožní obžalovanému aj za pomoci dlhodobej abstinencie od alkoholu uvedomiť si protiprávnosť svojho konania a odradí ho od ďalšieho protiprávneho konania. Súd tak má za to, že uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v spojitosti s uloženým ochranným protialkoholickým liečením je dostatočným trestom pre nápravu obžalovaného. Protialkoholická liečba ústavnou formou spojená s abstinenciou vo výkone trestu, tak môže naplniť svoj účel aj bez potreby uloženia vyššieho trestu ako je trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby.
Súčasne je súd toho názoru, že druh a výmera trestu dostatočne vyjadruje i morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, zaradil ho súd na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Súd sa stotožnil aj so závermi znaleckého posudku č. 157/2022, FORENZA – znalecká organizácia psychiatrická spol. s r.o. a preto súd obžalovanému uložil i ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou v zmysle záverov znaleckého posudku. Z tohto znaleckého posudku je zrejmé, že u obžalovaného dochádza k častému abúzu alkoholu, ktorý potom vedie k agresívnemu správaniu. Potreba protialkoholického liečenia je výrazne akcentovaná aj samotným prístupom obžalovaného, ktorý je síce nekritický k svojej závislosti od alkoholu, avšak neodmieta nevyhnutnosť svojho liečenia. Ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou tak bude okrem iného plniť aj ochrannú funkciu.
Súd je toho názoru, že uvedený trest splní svoj represívny i preventívny účel, tak z pohľadu individuálnej ako i generálnej prevencie, je trestom zákonným, plne v súlade so zásadou proporcionality trestu a dostatočným spôsobom odráža závažnosť protiprávneho konania obžalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 ) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.