Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_5C-184-2014.pdf
PDF · 108.61 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/184/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci navrhovateľa Slovak Telekom a.s., so sídlom v Bratislave, Bajkalská 28, IČO: 35 763 469, zastúpený advokátom JUDr. Oliverom Balážom, so sídlom v Bratislave, Zámocká 10, proti odporkyni H. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Ž. X. P., H.. M. XXX/XX, t. č. pobytom na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu vo Zvolene, U. J., o návrhu na zaplatenie sumy 936,93 € s prísl. takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 594,26 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne, počítaný od 6.11.2010 do zaplatenia, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd čo do zvyšku návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Odporkyňa je p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania a zaplatiť ich do rúk právneho zástupcu navrhovateľa, JUDr. Olivera Baláža vo výške 53,05 €, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia od odporkyne spolu sumy 936,93 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne, počítaný od 6.11.2010. Poukázal na to, že právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporkyňou Zmluvu o pripojení, pričom jej bola aktivovaná užívateľská SIM karta, pridelené telefónne číslo a bol aktivovaný poplatok služieb Podľa seba 3 s mesačným paušálnym poplatkom 8,3941 € bez DPH, zároveň jej bol poskytnutý mobilný telefón Nokia 7230 za zľavnenú cenu 1 €, ktorého skutočná hodnota bola 159 €. Navrhovateľ v návrhu konštatoval, že odporkyňa sa zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov a riadne si plniť svoje povinnosti. Zároveň uviedol, že odporkyňa svoje povinnosti od počiatku neplnila, preto dňa 10.9.2010 bola činnosť jej SIM karty obmedzená na prijímanie hovorov a núdzové volania. Z doby viazanosti 24 mesiacov bola pripojená len dva mesiace a do konca doby viazanosti zostávalo jej zotrvať v zmluvnom vzťahu ešte 22 mesiacov. Poukázal na to, že keďže odporkyňa porušila svoje povinnosti, navrhovateľ od zmluvy odstúpil. Navrhovateľ uviedol, že žalovaná suma pozostáva zo sumy 594,26 € titulom poskytnutých služieb a neuhradenia faktúr, pričom zvyšok sumy tvorí suma 158 € ako skutočná škoda, ktorá predstavuje rozdiel medzi skutočnou hodnotou mobilného telefónu a zľavnenou cenou 1 €. Žalovaná suma ďalej pozostáva zo sumy 184,67 € ako ušlého zisku s poukazom na to, že nedodržaním dojednanej doby, počas ktorej mala odporkyňa využívať služby a platiť za ne o 22 mesiacov dlhšie, vznikol navrhovateľovi výpadok tržieb, pričom ušlý zisk sa prejavuje stratou očakávaného výnosu navrhovateľa, ktorý by bol dosiahol, nebyť protiprávneho konania odporkyni. V písomnom podaní, ktoré doručil právny zástupca navrhovateľa konštatoval, že navrhovateľ odstúpil od zmluvy, pričom táto skutočnosť je uvádzaná v pokuse o zmier - predsporovej výzve zo dňa 31.10.2012. Zároveň uviedol, že Novela zákona č.
241/2012, ktorou sa do zákona o elektronických komunikáciách zaviedlo nové ustanovenie § 44 ods. 12, nadobudla účinnosť až dňom 1.9.2012, pričom navrhovateľ od zmluvy odstúpil dňa 13.11.2010, a preto nie je povinný dokladať písomné odstúpenie od zmluvy zo dňa 31.10.2010. Zároveň poukázal na bod 14 Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého pokus o zmier je potrebné považovať za doručený vzhľadom na uvedenú úpravu oznamovania.
Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť s poukazom na hospodárnosť konania ospravedlnil.
Súd o návrhu navrhovateľa pôvodne rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 11Ro 479/13 zo dňa 8.8.2013. Uvedený platobný rozkaz sa odporkyni nepodarilo doručiť, preto ho súd uznesením zo dňa 8.10.2014 zrušil a vo veci nariadil pojednávanie.
Súd uznesením sp. zn. 5C 184/14 ustanovil odporkyni opatrovníčku vzhľadom na to, že jej pobyt nebol známy, a to v osobe súdnej tajomníčky Okresného súdu Zvolen, U. J.. Opatrovníčka sa na pojednávanie nedostavila, doručenie mala riadne vykázané, neúčasť neospravedlnila ani nepožiadala o odročenie pojednávania. Súd konal v jej neprítomnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to oboznámil sa s podaným návrhom, so zmluvou o pripojení, s dodatkom k zmluve, so Všeobecnými obchodnými podmienkami, s faktúrami, s pokusom o zmier - predsporová výzva, s ostatným spisovým materiálom.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení platnom a účinnom v čase vzniku právneho vzťahu zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom v čase vzniku právneho vzťahu, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností, uvedených v zákone.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa T-Mobile Slovensko, a.s. uzatvoril s odporkyňou dňa 9.7.2010 Zmluvu o pripojení, a toho istého dňa aj Dodatok k predmetnej zmluve. V zmysle zmluvy bola odporkyni aktivovaná účastnícka SIM karta s prideleným telefónnym číslom, a bol aktivovaný príslušný zvolený program. Z tabuľky č. 1 Dodatku súd zistil, že bola určená doba viazanosti 24 mesiacov, pričom jej bol odpredaný mobilný telefón Nokia 7230 za kúpnu cenu 1 €. Z predloženej tabuľky súd zistil, že hodnota predaného mobilného telefónu bola 159 €.
Z uvedených listinných dôkazov súd zistil, že účastníci konania síce uzavreli zmluvu o pripojení v zmysle Zákona 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, ktorá však nie je upravená ako typ zmluvy v Obchodnom zákonníku ani Občianskom zákonníku, dostatočne si však určili predmet svojich záväzkov, čím uzavreli v zákone výslovne neupravenú, tzv. nepomenovanú zmluvu, na základe ktorej vzniklo veriteľovi (navrhovateľovi) právo na plnenie od dlžníka (odporkyne) a dlžníkovi vznikla povinnosť splniť záväzok. Navrhovateľ pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti, pričom odporkyňa pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto je zrejmé, že účastníci konania uzatvorili zmluvu spotrebiteľskú.
Odporkyňa využívala služby žalobcu, avšak za poskytnuté služby neplatila riadne a včas. Odporkyňa nezaplatila faktúru č. 7006669284 za fakturačné obdobie od 15.6.2010 do 14.7.2010 sumou 33,33 €, faktúra zo dňa 14.7.2010 bola splatná dňa 5.8.2010. Odporkyňa nezaplatila ani faktúru č. 7007653969 za fakturačné obdobie od 15.7.2010 do 14.8.2010 vo výške 396,79 €, faktúra zo dňa 15.8.2010, splatná dňa 5.9.2010. Odporkyňa nezaplatila ani faktúru č. 7008589408 za fakturačné obdobie od 15.8.2010 do 14.9.2010 vo výške 161,64 €, faktúra zo dňa 15.9.2010, ktorá bola splatná dňa 5.10.2010. Odporkyňa nezaplatila ani faktúru č. 7009601373 za fakturačné obdobie od 15.9.2010 do 14.10.2010 vo výške 2,50 €, faktúra bola vyhotovená dňa 15.10.2010 a splatná dňa 5.11.2010. Vzhľadom na to, že odporkyňa nezaplatila riadne a včas cenu poskytovaných služieb, vzniklo navrhovateľovi právo na zaplatenie sumy vo výške 594,26 €. Súd v tejto časti návrh navrhovateľa považuje za dôvodný, a preto mu vyhovel.
Odporkyňa sa s plnením dostala do omeškania, a preto navrhovateľovi vzniklo aj právo na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., účinného do 31.1.2013, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov, účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013 (§ 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., účinný od 1.2.2013). Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania od 6.11.2010, aj keď mu vzniklo právo uplatniť si úrok z omeškania počnúc dňom, nasledujúcim po splatnosti každej faktúry. Vzhľadom na to, že súd je viazaný podaným návrhom, súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania za obdobie od 6.11.2010. Aj v časti žalovaného úroku z omeškania zo sumy 594,26 € súd považoval návrh navrhovateľa za dôvodný, a preto aj v tejto časti mu vyhovel.
Napriek tomu, že v Dodatku k Zmluve o pripojení bola za nedodržanie doby viazanosti 24 mesiacov dohodnutá zmluvná pokuta, navrhovateľ zjavne na základe toho, že obdobné dojednania o zmluvnej pokute boli vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pristúpil k zmene svojej procesnej aktivity tak, že už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty, ale náhradu škody vo výške, rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. V prejednávanej veci je tento rozdiel 158 € a tento rozdiel považuje navrhovateľ za škodu, vzniknutú porušením právnej povinnosti.
Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporkyne zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu viazanosti, ktorá bola 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občiansko-právnej zodpovednosti: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie.
Občiansko-právna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne spojenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa, nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie predpokladu, uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu navrhovateľ nepreukázal, že odporkyňa v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov. Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v Článku 13 (Podmienky predĺženia a ukončenia poskytovania služieb, trvanie a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných dátových služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa bodu 13.2 týchto VP platnosť zmluvy zaniká a/ uplynutím času, na ktorý bola uzavretá, b/ dohodou, c/ odstúpením, d/ výpoveďou, e/ ak tak ustanovuje osobitný právny predpis, f/ iným spôsobom podľa Všeobecných podmienok. VP ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov.
Podľa bodu 13.1 VP Zmluva je uzavretá podpisom oprávnených zástupcov obidvoch strán. Podľa bodu 13.12 VP v prípade odstúpenia od zmluvy oprávnenou osobou končí platnosť a účinnosť Zmluvy, a teda Zmluva sa zrušuje ku dňu doručenia písomného oznámenia o odstúpení od Zmluvy druhej zmluvnej strane.
Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne (§ 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V prejednávanej veci navrhovateľ písomné ukončenie písomne uzavretej Zmluvy o pripojení nepreukázal.
Navrhovateľ predložil súdu list zo dňa 31.10.2010 s názvom Upozornenie a následne s označením veci: Pokus o zmier - Predsporová výzva, ktorej obsahom bolo uvedenie dlžných faktúr spolu s dlžnou sumou a zároveň táto výzva obsahuje text: „Súčasne vám oznamujeme, že ak vo vyššie uvedenom termíne vyššie uvedenú dlžnú sumu v celom rozsahu neuhradíte, spoločnosť Slovak Telwekom týmto listom s účinkami odo dňa, nasledujúceho po uplynutí lehoty, poskytnutej na úhradu už splatnej pohľadávky, uvedenej vyššie v tomto liste v súlade s bodom 15.3 písm. b/ Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej telefónnej siete spoločnosti Slovak Telekom a.s. (ďalej len VP) odstupuje od Zmluvy o pripojení, uzavretej s vami, v dôsledku čoho vám prestane poskytovať mobilné telefónne služby prostredníctvom SIM-karty s vyššie uvedeným telefónnym číslom a zároveň v súlade s bodom 15.10 písm. c/ VP odstupuje od všetkých zmlúv o pripojení, uzavretých medzi vami a spoločnosťou Slovak Telekom, ktoré evidujeme pod nasledujúcimi telefónnymi číslami: alebo Zmluvy o pripojení - služba T-Mobile mobilný internet.“
Súd vyzval navrhovateľa na preukázanie doručenia predsporovej výzvy, ktorou malo byť odstúpené od Zmluvy o pripojení navrhovateľom. Na túto výzvu navrhovateľ reagoval podaním súdu dňa 18.12.2014, v ktorom uviedol, že nie je túto skutočnosť povinný preukazovať, pretože podľa ustanovenia § 44 ods. 12 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách odstúpením od Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy bol doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň. Zároveň uviedol, že predmetná Novela č. 241/2012, ktorou sa do Zákona o elektronických komunikáciách zaviedlo nové ustanovenie § 44 ods. 12, nadobudla účinnosť až dňom 1.9.2012 a navrhovateľ od zmluvy odstúpil dňa 13.11.2010, a preto nie je povinný dokladať písomné odstúpenie od zmluvy zo dňa 31.10.2010.
Uvedený právny názor navrhovateľa nie je správy. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Z uvedeného je zrejmé, že hmotnoprávny úkon pôsobí voči jeho adresátovi až keď sa dostane do sféry jeho dispozície.
Zároveň je výrazom ustálenej súdnej praxe, že ten, kto s doručením určitej listiny spája pre seba priaznivé dôsledky, musí doručenie tejto listiny preukázať. Táto osoba má dôkaznú povinnosť v tom, že táto listina bola doručená druhej strane, teda dostala sa do jej dispozície. O tom svedčí aj samotný navrhovateľom vyššie citovaný bod 13.12 VP. Súd teda uzatvára, že navrhovateľ platné odstúpenie od zmluvy nepreukázal. Zároveň treba poukázať na to, že predložená predsporová výzva nespĺňa náležitosti písomného právneho úkonu, ktorý by mal viesť k odstúpeniu od zmluvy vzhľadom na to, že nie je podpísaná konajúcou osobou a na to oprávnenou, a zároveň ani nie je podpis nahradený mechanickými prostriedkami.
Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č. 2), k tomu súd uvádza, že podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma, spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. To, čo poškodenému ušlo, ušlý zisk, je ujmou, spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný rast vecí (R 55/1971).
Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Aj keby bol zo strany navrhovateľa predpoklad protiprávneho úkonu splnený, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel, sledovaný teraz navrhovateľom podaným návrhom bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporkyne, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporkyňou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporkyňou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu.
Z vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie tretieho predpokladu pre vznik škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania odporkyne v zmluvnom vzťahu po určenú dobu dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva s odporkyňou s nedodržaním dojednanej kúpnej ceny.
Ak z hľadiska nepriznania škody - ušlého zisku je rozhodujúce to, že navrhovateľ nepreukázal, že zo strany odporkyne nebola dodržaná lehota viazanosti 24 mesiacov z dôvodov vyššie uvedených.
Nesprávny je aj názor navrhovateľa na to, čo je ušlým ziskom. Navrhovateľ za ušlý zisk považuje stratu minimálne očakávanej tržby vzhľadom na výšku paušálneho poplatku. Otázka ušlého zisku je inštruktívne rozobratá v rozhodnutí NS ČR sp. zn. 25Cdo 1233/2006, ktorý uviedol, že ušlý zisk je ujmou, spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodovej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď by sa to dalo pri pravidelnom behu veci očakávať. Ušlý zisk z podnikania znamená stratu očakávaného prínosu za situácie, že poškodený mal zaistené predpoklady pre tzv. pravidelný beh vecí, teda bol nielen ochotný, ale aj schopný v predmetných priestoroch svoju podnikateľskú činnosť vykonávať. Okolnosť, že pri určení vyššie ušlého zisku sa vychádza z čiastky, ktorú by za obvyklých okolností, keby nebolo škodnej udalosti, poškodený zo svojej činnosti získal, s prihliadnutím k nákladom, ktoré by musel na dosiahnutie týchto výnosov vynaložiť, nevylučuje možnosť vzniku skutočnej škody. Náklady, ktoré na dosiahnutie zisku podnikateľ vynaložil, získava totiž pri splnení podnikateľskej činnosti späť, lebo k tomu, aby bol dosiahnutý zisk, musí byť príjem z podnikateľskej činnosti vyšší než vynaložené náklady. Pri stanovení výšky ušlého zisku sa vychádza z celkových predpokladaných výnosov z podnikania, zníženého o predpokladané náklady. Ušlý zisk
je teda hypotetická kategória a jeho výška je daná rozdielom medzi celkovým príjmom z podnikania a nákladmi, potrebnými k dosiahnutiu tohto príjmu bez ohľadu na to, či tieto náklady boli poškodením skutočne vynaložené alebo nie.
Je teda zrejmé, že aj keby súd dospel k záveru, že ku škode vo forme ušlého zisku na strane žalobcu došlo, táto škoda by nemohla spočívať iba vo forme predpokladanej tržby bez zníženia o predpokladané náklady. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa aj v tejto časti zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Navrhovateľ mal v konaní úspech len čiastočný. Vynaložil trovy konania na zaplatenom súdnom poplatku vo výške 56 € a trovy právneho zastúpenia za prípravu a prevzatie veci a spísanie návrhu (dvakrát po 51,45 €), jedenkrát režijný paušál za úkon spísania žaloby (úkon v roku 2013) vo výške 7,81 €, jedenkrát režijný paušál vo výške 7,21 € za prípravu a prevzatie veci (úkon v r. 2010). Spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 117,92 €. Vzhľadom na to, že právny zástupca navrhovateľa predložil súdu Osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, súd mu priznal aj DPH vo výške 20 % sumou 23,58 €. Spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 141,50 €. Navrhovateľ mal v konaní úspech len v pomernej časti, a to vo výške 594,26 € s úrokom z omeškania. Navrhovateľ mal úspech vo výške 63,43 %. Odporkyňa mala úspech vo výške 36,57 %. Vzhľadom na to vzniklo navrhovateľovi právo na náhradu trov konania vo výške 26,86 % (63,43 % - 36,57 % ). Vzhľadom na to súd priznal navrhovateľovi trovy konania vo výške 53,05 €, čo je 26,86 % z trov konania vo výške 197,50 € (56 € súdny poplatok a 141,50 € trovy právneho zastúpenia).
Súd zaviazal odporkyňu zaplatiť trovy konania do rúk právneho zástupcu navrhovateľa v zmysle § 149 ods. 1 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.