Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-9P/58/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom Mgr. Petrom Gučkom vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: I. V., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. U., T. XX/X, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, pracovisko Skalica, dieťa rodičov: D. V., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. U. Z. XX a neuvedeného otca, o návrhu navrhovateľov: 1/ C.I. B., F.. XX.X.XXXX, Q. T. U., T. XX/X a 2/ U. B., F.. X.X.XXXX, Q. T. U., T. XX/X, na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti takto

rozhodol:

I. Súd z v e r u j e maloleté dieťa I. V., F.. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti C. B., F.. XX.X.XXXX, ktorý je p o v i n n ý vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia a je o p r á v n e n ý zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach, a to s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd konanie o návrhu navrhovateľky v 2. rade zastavuje.

III. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa stanovenú podľa osobitného zákona, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

IV. Súd styk matky s maloletým dieťaťom n e u p r a v u j e.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ v 1. rade sa návrhom doručeným súdu dňa 4.7.2022 domáha, aby súd zveril maloletého I. V., F.. XX.XX.XXXX do jeho náhradnej osobnej starostlivosti. Svoj návrh odôvodnil tým, že Okresný súd Skalica uznesením vydaním pod sp. zn. dňa 24.1.2017 zveril maloletého I. do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželov, a to konkrétne navrhovateľa a jeho manželky U. B., F.. X.X.XXXX. Okresný súd Skalica rozsudkom č. k. zo dňa 28.6.2022 manželstvo navrhovateľa a jeho manželky rozviedol, čím zanikla aj spoločná náhradná osobná starostlivosť o maloleté dieťa. Navrhovateľ uvádza, že má s maloletým pekný vzťah a chcel by sa o neho aj naďalej starať, s čím maloletý súhlasí a chce zostať pri navrhovateľovi. Navrhovateľka v 2. rade sa návrhom doručeným súdu dňa 4.7.2022 domáha, aby súd zveril maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosti, toto konanie bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. . Súd po preskúmaní konaní vedených na tunajšom súde pod sp. zn. a sp. zn. uznesením -18 zo dňa 25.8.2022 predmetné konania spojil na spoločné konanie, pričom rozhodol, že veci budú vedené pod sp. zn. , nakoľko uvedené konania sa vedú na tunajšom súde vo veci starostlivosti o maloleté dieťa tých istých rodičov, pričom spolu skutkovo súvisia. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 11.1.2023 zobrala svoj návrh na zverenie maloletého dieťaťa do jej náhradnej osobnej starostlivosti späť.

2. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti matky maloletého dieťaťa, nakoľko svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila, pričom súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie rodným listom maloletého dieťaťa, výsluchom navrhovateľov, spisom Okresného súdu Skalica sp. zn. , písomnými vyjadreniami účastníkov konania, správou o povesti, potvrdením zamestnávateľov, správou úradu práce, správou centra pre deti a rodiny, oznámením Sociálnej poisťovne, lekárskymi správami a potvrdeniami, žiadosťou o zriadenie trvalého príkazu, mandátom na inkaso, výpisom z účtu, lekárskou správou, odpismi z registra trestov, rozsudkom Okresného súdu Skalica č. k. , doložkou právoplatnosti, lustráciou v Sociálnej poisťovni, správou z prešetrenia pomerov. Súd na základe uvedeného zistil tento skutkový stav:

3. Z rodného listu maloletého dieťaťa I. V. vyplýva, že sa narodil dňa XX.XX.XXXX R. Q., pričom ako matka je uvedená D. V., F.. XX.XX.XXXX a otec je neuvedený. Rozsudkom Okresného súdu Skalica č. k. -63 zo dňa 24.1.2017 bol maloletý I. zverený do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželov U. B.L., F.. X.X.XXXX I. C. B., F.. XX.X.XXXX.

4. Z lekárskej správy maloletého dieťaťa zo dňa 2.11.2022 E.. L. S. mal súd preukázané, že maloleté dieťa je v starostlivosti Ambulancie všeobecnej zdravotnej starostlivosti o deti a dorast od 1.2.2010. Dieťa je dispenzarizované v Detskom kardiocentre NÚSCH v T.. Na srdci dieťaťa boli vykonané opakované operačné zákroky pre vrodenú vývojovú chybu srdca a ďalšie zákroky sú plánované podľa stavu dieťaťa. Z uvedených dôvodov dieťa je pravidelne sledované, vyšetrované a liečené medikamentóznou liečbou, ktorú treba zodpovedne dodržiavať. Zdravotný stav dieťaťa si vyžaduje zvýšenú starostlivosť, dodržiavanie všetkých pokynov a doporučení lekárov. Dieťa do ambulancie vždy prichádza v sprievode navrhovateľky, spolupráca s ňou je veľmi dobrá. Pravidelne navštevuje s dieťaťom ambulanciu podľa objednania a dohovoru, zároveň sú aj v telefonickom kontakte, rešpektuje odporúčania lekárov.

5. Z oznámenia Sociálnej poisťovne má súd preukázané, že navrhovatelia a ani matka maloletého dieťaťa nie sú poberateľmi dávok dôchodkového, nemocenského, úrazového poistenia a ani garančného poistenia. Navrhovateľ je od 12.6.2017 zamestnaný v obchodnej spoločnosti E. U., J..S..Z.., pričom jeho mesačný príjem je približne 1.000,- €. Navrhovateľka poberala dávky v nezamestnanosti v období od 15.3.2022 do 14.9.2022 v sume približne 800,- € mesačne. Dňa 15.9.2022 ukončila poberanie dávky v nezamestnanosti z dôvodu vyčerpaného podporného obdobia.

6. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 13.10.2022 mal súd preukázané, že navrhovateľ nepoberá žiadne dávky, príspevky pomoci v hmotnej núdzi a ani žiadne štátne sociálne dávky. Nie je a v posledných 12 mesiacoch ani nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Navrhovateľka poberá štátne sociálne dávky, a to prídavok na dieťa v období od 1.9.2021 do 31.12.2021 v sume 25,50 € mesačne, v období od 1.1.2022 do 30.6.2022 v sume 25,88 € mesačne a v období od 1.7.2022 doteraz v sume 30,- € mesačne. Taktiež poberá opakovaný príspevok náhradnému rodičovi v období od 1.9.2021 do 30.6.2022 v sume 194,20 € mesačne, jednorazovo vyplatený príspevok vo výške 100,- € a v období od 1.7.2022 doteraz v sume 280,80 € mesačne. Menovaná je od 22.11.2022 zamestnaná v W., pričom jej mesačný príjem bol v mesiaci november 2022 vo výške 425,67 € a v mesiaci december 2022 vo výške 953,81 €.

7. Z odpisov z registra trestov zo dňa 10.10.2022 mal súd preukázané, že navrhovateľ má jeden záznam v registri trestov, avšak z dôvodu amnestie sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Navrhovateľka nemá žiadny záznam v registri trestov.

8. Zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov súd zistil, že maloletý I. žije s navrhovateľom v meste U.. Pracovníčka Úradu práce sociálnych vecí a rodiny vykonala dňa 8.12.2022 pohovor s maloletým dieťaťom a s navrhovateľmi, zároveň boli vykonanie šetrenia v ich domácnostiach. Navrhovateľov ako svojich náhradných rodičov oslovuje otec a matka. Maloletý uviedol, že býval s navrhovateľkou v dvojizbovom byte v J. spolu s plnoletým synom navrhovateľky a jej priateľom pánom E. U.. Maloletý považuje syna navrhovateľky za svojho brata, dobre si s ním vychádza. S priateľom navrhovateľky si maloletý I. nevychádzal, považoval ho za cudzieho človeka, nerozprávajú sa spolu. Navrhovateľka sa snažila zlepšiť ich vzťah, avšak neúspešne. Vzhľadom na uvedenú situáciu maloletý I. nechcel naďalej bývať s navrhovateľkou a jej priateľom, a preto sa rozhodol bývať u navrhovateľa, s čím navrhovateľka súhlasila. S navrhovateľom si vychádzajú dobre, maloletému nič nechýba, má vlastnú

izbu, má blízko školu, nemusí chodiť autobusom. Maloletý uviedol, že obidvoch rodičov má rád a nechce ich stratiť, keby u navrhovateľky nebýva jej priateľ, zostane bývať tam. Maloletý uviedol, že pokiaľ bude navrhovateľka bývať s jej novým partnerom, zostane radšej u navrhovateľa. Navrhovateľka rešpektuje rozhodnutie maloletého, majú spolu dobrý vzťah a nechce, aby prišlo medzi nimi k odcudzeniu. Navrhovateľ býva v rodinnom dome v U., ktorý je v spoločnom vlastníctve s navrhovateľkou. Rodinný dom má 4 izby, a to obývačku, spálňu a dve detské izby. Súčasťou domácnosti je kuchyňa a sociálne zariadenie. Čistota a hygiena v domácnosti je na dobrej úrovni. Navrhovateľ pracuje na jednu smenu vo firme E. U., pričom jeho čistý mesačný príjem je vo výške 800,- €. Výchovu a starostlivosť o maloletého zabezpečuje dobre. Nezabraňuje maloletému stretávať sa s navrhovateľkou. Navrhovateľka je zamestnaná od 22.11.2022 v W. H. J. J., pracovnú zmluvu má na dobu určitú. Matka maloletého I. sa o neho vôbec nezaujíma. Na základe zistených skutočností z vykonaných pohovorov pracovníčka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny navrhuje, aby maloletý bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľovi. 9. Z výsluchu navrhovateľa v 1. rade súd zistil, že na návrhu na zverenie maloletého I. do náhradnej osobnej starostlivosti trvá. Dôvodom podania návrhu je, že navrhovateľka má zlého partnera, ktorý býva často opitý a maloletý ho nemá rád. Zakazoval mu chodiť k navrhovateľovi. S maloletým majú dobrý vzťah, je v jeho starostlivosti od 2.11.2022, predtým býval s navrhovateľkou od apríla 2022 kedy odišla zo spoločnej domácnosti. Nakoľko v tom čase bola navrhovateľka nezamestnaná, chodila ona s maloletým na potrebné vyšetrenia k lekárom. Po príchode navrhovateľa z práce sa spolu s maloletým hrali. Keď bude zverený do starostlivosti jemu, bude ho sprevádzať on. Maloletý má vážne ochorenie srdca, mal už dve operácie, každý deň mu dvakrát denne chystá lieky. Momentálne zabezpečuje jeho starostlivosť, kupuje mu všetko, čo potrebuje. V spoločnej domácnosti s nimi býva aj plnoletý syn navrhovateľky. Zdravotný stav navrhovateľa je dobrý. Jeho čistý mesačný príjem je približne vo výške 800,- €. Výdavky sú vo výške 500,- € za stravu, vo výške 150,- € na domácnosť.

10. Z výsluchu navrhovateľky v 2. rade mal súd preukázané, že s maloletým majú dobrý vzťah, ale momentálne sa nestretávajú, naposledy sa videli v decembri 2022. Navrhovateľka zabezpečovala celodennú starostlivosť o maloletého. Navrhovateľ sa o maloletého začal viacej zaujímať až po rozvode. Maloletý a partner navrhovateľky nemajú dobrý vzťah. Navrhovateľka nebude brániť maloletému, ak chce byť zverený do starostlivosti navrhovateľa.

11. Podľa , , , a o rodine (ďalej len zákon o rodine) v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

12. Podľa § 26 zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 13. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

14. Podľa § 44 ods. 2 zákona o rodine náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.

15. Podľa § 44 ods. 3 písm. a) zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča.

16. Podľa § 45 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 6, ods. 8 zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa.

17. Podľa § 46 ods. 1 zákona o rodine maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.

18. Podľa § 47 ods. 1 písm. f) zákona o rodine náhradná osobná starostlivosť zaniká rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti podľa § 46.

19. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja

rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

22. Podľa § 78 ods. 1, ods. 3 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

23. Podľa § 81 ods. 1 zákona o rodine ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

24. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že návrh navrhovateľa v 1. rade na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti je dôvodný. Súd pri skúmaní dôvodnosti návrhu prihliadol najmä na najlepší záujem maloletého dieťaťa a na jeho citové väzby k účastníkom konania, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd môže maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa v najširšom slova zmysle je, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju, aby bol jeho majetok spravovaný s náležitou starostlivosťou a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch.

25. Na základe uvedených skutočností s poukazom na späťvzatie návrhu navrhovateľky súd zveril maloletého I. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľovi v 1. rade C. B., a to s účinnosťou právoplatnosti rozsudku, pričom konanie o návrhu navrhovateľky v 2. rade zastavil. Súd mal preukázané, že matka maloletého nemá vytvorené vhodné podmienky a nejaví ani záujem o zabezpečovanie starostlivosti o maloleté dieťa. Z uvedených dôvodov sa javí ako žiaduce, aby malo maloleté dieťa zabezpečenú riadnu starostlivosť, ktorú skutočnosť (t.j. riadnu výchovu a starostlivosť zo navrhovateľa) mal súd preukázanú. U navrhovateľa sú vytvorené vhodné podmienky na výchovu a zverenie maloletého dieťaťa do jeho náhradnej osobnej starostlivosti je v jeho záujme. Maloleté dieťa má u navrhovateľa stabilné domáce prostredie, z vykonaného dokazovania neboli zistené také skutočnosti, ktoré by naznačovali problémy s výchovou či s celkovou starostlivosťou. Súd mal preukázané, že navrhovateľ spĺňa podmienky upravené v ustanovení § 45 ods. 1 zákona o rodine, t.j. má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a osobné predpoklady a spôsob jeho života zaručuje, že náhradnú osobnú starostlivosť bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

26. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa vychádzal zo správ kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov, ako aj z výpovedí účastníkov konania. Matka sa o maloleté dieťa vôbec nezaujíma a tak súd rozhodol aj bez jej vyjadrenia vo veci, nakoľko v konaní zostala pasívna. Otec maloletého

dieťaťa nie je v rodnom liste uvedený. Matka maloletého dieťaťa nemá vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o maloletého, nakoľko maloletý sa narodil so srdcovou vadou.

27. Súd uvádza, že navrhovateľ je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Má právo a povinnosť mať dieťa pri sebe, vykonávať nad ním dohľad a zabezpečovať starostlivosť o jeho výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj. Navrhovateľ má právo zastupovať maloletého I. a spravovať jeho majetok len v bežných veciach súvisiacich s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa (prijímanie výživného, dôchodkov, dávok a pod.). Majetok maloletého dieťaťa v určenom rozsahu je povinný spravovať s náležitou starostlivosťou, prijaté výživné, dávky či dôchodky, ako aj výnosy z majetku maloletého dieťaťa použiť výlučne na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa. Pri výkone správy majetku na seba nesmie brať neprimerané majetkové riziká, t.j. ohrozovať uchovanie hodnôt či vykonávať pri správe majetku maloletého dieťaťa činnosť, pri ktorej je vysoká pravdepodobnosť straty, a pod. Matka maloletého dieťaťa bude vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria navrhovateľovi. Na záver súd poukazuje na ustanovenie § 45 ods. 9 zákona o rodine, podľa ktorého je povinnosťou súdu najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotiť výkon náhradnej osobnej starostlivosti a prípadne zvážiť obnovenie riadnej rodičovskej starostlivosti.

28. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného (t.j. v danom prípade maloletého dieťaťa), ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného je nutné rozumieť základné potreby, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky a podobne, ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Výraznou mierou sú potreby maloletého dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov. Možnosti a schopnosti povinného sú dané jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. V danom prípade sa jedná o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu a súd nie je viazaný nielen požiadavkou na úpravu od konkrétneho požadovaného času, ale ani požiadavkou konkrétneho výživného.

29. Súd v konaní skúmal schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky. Súd nemal preukázané jej osobné a majetkové pomery, z ktorého dôvodu súd určil výživné v sume 30 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa, t.j. aktuálne vo výške 32,11 €. Matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Takto určené výživné predstavuje zákonné minimum, ktorým je povinný každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery plniť svoju vyživovaciu povinnosť. V zmysle uvedeného súd takto určené výživné považuje za primerané schopnostiam a možnostiam matky, tak aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Rodič si musí uvedomiť, že dieťa má znášať životnú úroveň svojich rodičov. Súd dodáva, že v zmysle (ďalej len ) sú rozsudky o výživnom vykonateľné doručením.

30. Súd styk matky s maloletým dieťaťom neupravil, pričom pri rozhodovaní vychádzal z vyjadrení navrhovateľa, ktorý jej v stretávaní s maloletým nebráni.

31. O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko neboli naplnené podmienky, v zmysle ktorých by podľa bolo možné účastníkovi trovy konania priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie zo strany navrhovateľov a kolízneho opatrovníka, pretože sa títo účastníci vzdali práva podať odvolanie po jeho vyhlásení v zmysle .

Proti tomuto rozsudku má právo podať odvolanie matka maloletého dieťaťa v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).