Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoE/107/2014

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: O. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, B., o vymoženie 623,75 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. -23 zo dňa 09.09.2014 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e sa uznesenie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § Exekučného poriadku, , o rozhodcovskom konaní, § až 4; ods. 1, , , .

Konštatoval, že zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným, rovnako aj rozhodcovská zmluva v danej veci, sú formulárové zmluvy, ktorých obsah druhá strana nemá možnosť meniť, a ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania dohôd rovnakého druhu a neurčitého počtu.

Preto sa súd zameral na kontrolu exekučného titulu a rozhodcovskej doložky, ktoré bola podkladom pre konanie rozhodcovského súdu, berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda či rozhodcovská doložka nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ( ).

V súvislosti s týmto skúmaním súd prvého stupňa konštatoval, že znenie rozhodcovskej zmluvy upravujúcej riešenie sporov je upravené na samostatnom liste papiera, a teda má formálne charakter rozhodcovskej zmluvy a netvorí súčasť formulárovej zmluvy o úvere. Napriek tomu je rozhodcovská zmluva neprijateľnou podmienkou, a teda neplatnou z dôvodu, že nespĺňa podmienku individuálneho dojednania.

Rozhodcovská zmluva bola vopred pripravená oprávneným a povinný sa s ňou mohol oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť jej obsah.

Zákon síce nevylučuje možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní aj v spotrebiteľských veciach, ak však má byť rozhodcovská zmluva, resp. doložka uzavretá so spotrebiteľom akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, a teda ako individuálne dojednaná, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán.

Z predloženej rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že povinnému sa poskytli jasné a zrozumiteľné informácie, predovšetkým čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a aké sú jeho dôsledky. Absentujú v nej akékoľvek informácie o podstatných skutočnostiach a následkoch rozhodcovského konania. Je ťažké si predstaviť rokovanie spotrebiteľa o rozhodcovskej doložke, ak spotrebiteľ nepozná jej obsah, resp. nepozná procesné pravidlá konania pred rozhodcovským súdom. Z úradnej činnosti súdu sa javí, že predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formulára, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Takýto postup je možné označiť za nekalú obchodnú praktiku, pričom na tomto nič nemení technika predkladania rozhodcovských zmlúv, resp. doložiek, t. j. či inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok, alebo vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera.

Všetky tieto okolnosti uzavretia rozhodcovskej doložky navodzujú dojem, ktorý hraničí až s presvedčením, že oprávnený zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami osobe nie sú zákonom zakázané sa správa síce podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiadúci.

Za takéhoto stavu nepovažuje súd rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú. Vo veci rozhodoval orgán, ktorý na to nemal právomoc, a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Vo veci aplikoval aj ust. zákona o rozhodcovskom konaní, pričom toto ustanovenie síce upravuje možnosť exekučného súdu zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský súd ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale súd prvého stupňa toto ustanovenie nesprávne aplikoval.

Podľa oprávneného v rámci exekučného konania nemôže exekučný súd zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov.

V prípade, ak exekučný súd na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie zákona o rozhodcovskom konaní spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní, alebo .

Oprávnený v odvolaní ďalej uviedol, že s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. a nasl. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných podmienok, ktorú sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd tieto skutočnosti nezisťoval a zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom v zmysle osobitného právneho predpisu, a to o rozhodcovskom konaní, ako aj v zmysle Rokovacieho poriadku. V zmysle článku 2 odsek 2 druhá veta povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na všeobecný súd.

Zmyslom ustanovenia podľa odôvodnenia zákonodarcu je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia , bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, správne aplikoval právne predpisy a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi závermi, uvedenými v rozhodnutí súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd len dopĺňa, že je pravdou, že podľa § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 tohto zákona, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok súdu. Ide o právoplatnosť formálnu a materiálnu. Formálna právoplatnosť znamená, že takéto rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnym opravným prostriedkom, v dôsledku čoho žiadne opravné prostriedky proti takému rozhodnutiu nemajú odkladný účinok.

Materiálna právoplatnosť rozhodnutí nie je bezvýnimočná, ale z vážnych dôvodov existujú z nej výnimky. Určenie týchto dôvodov a rozsahu, v akom sa na účinky materiálnej právoplatnosti nemá prihliadať patrí zákonu, teda zákonodarcovi a súdom nepatrí skúmať vhodnosť či nevhodnosť zákonodarcom zvoleného riešenia, pokiaľ nie je v rozpore s , ústavnými zákonmi alebo medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené v súlade so zákonom ( a ).

Vzhľadom na ustanovenie o rozhodcovskom konaní sa uvedené vzťahuje aj na rozhodcovský rozsudok, ktorý nadobudol účinky právoplatného rozsudku súdu. Z účinkov materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku tak existujú výnimky rovnako, ako z účinkov materiálnej právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Typickým prejavom takejto výnimky je ustanovenie zákona o rozhodcovskom konaní, o žalobe o zrušení rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by totiž bolo ustanovenie o rozhodcovskom konaní vykladané doslovne, potom by súd v konaní o tejto žalobe nemohol rozhodcovský rozsudok vôbec preskúmať, pretože by ním bol v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s viazaný. Takýto výklad by bol zjavne proti zreteľne vyjadrenej vôli zákonodarcu, ktorý v zákona o rozhodcovskom konaní zakotvil oprávnenie súdu takýto rozhodcovský rozsudok preskúmať v rozsahu tam uvedenom.

Z uvedeného dôvodu je preto potrebné i ustanovenie o rozhodcovskom konaní v spojení s redukovať tak, že účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného rozhodcovského rozsudku nie je viazaný súd, ktorý tento rozhodcovský rozsudok preskúmava na základe žaloby podľa zákona o rozhodcovskom konaní. V tomto zmysle je potom potrebné vykladať aj ustanovenie citovaného zákona. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút

- prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia.

Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 zákona rozhodcovskom konaní je potrebné na účely § 45 zákona o rozhodcovskom konaní vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je pri postupe podľa citovaného zákona oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol, teda nie je ním viazaný v zmysle a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v zákona o rozhodcovskom konaní, aj čo do jeho materiálnej právoplatnosti.

K odvolacej námietke oprávneného, že rozhodcovskú doložku s povinným uzatvára formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine a v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, odvolací súd konštatuje, že oprávnený ani v odvolacom konaní nepreukázal, že by bola rozhodcovská zmluva individuálne dojednaná a že by bola výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, teda oprávneného a povinného. Oprávnený nepreukázal, že by bol povinný poučený o dôsledkoch rozhodcovského konania.

V prípade, ak rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc od neplatnej rozhodcovskej zmluvy, platí záver, ku ktorému správne dospel v napadnutom uznesení súd prvého stupňa. Nemožno totiž spochybniť, že v danom prípade nedošlo k individuálne dojednanej rozhodcovskej doložke.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ust. ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.