Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoE/181/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, 29. augusta 8, IČO: 30 807 484, pobočka Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 2269/18, proti povinnému: OM-MONT, spol. s r.o., naposledy so sídlom v Partizánskom, Februárová 154, IČO: 36 813 664, t. č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie sumy 3.950,45 Eur a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 12. mája 2014, č. k.

- 25, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku I. o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vo výroku I. exekúciu zastavil a vo výroku II. uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Ivanovi Jamborovi trovy exekúcie vo výške 58,16 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Dôvodil, že z pripojeného výpisu z obchodného registra súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. -50 zo dňa 28.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.10.2013, bol povinný zrušený bez likvidácie a následne vymazaný z obchodného registra ku dňu 16.11.2013. S poukazom na uvedené súd prvého stupňa zistil dôvod na zastavenie exekúcie, a preto exekúciu podľa § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil. Uviedol, že v zmysle ustálenej súdnej judikatúry sa pri zastavení exekúcie v prípade zániku povinného výmazom z obchodného registra dajú skúmať dôvody výmazu, a preto, ak príčinou zániku povinného bol nedostatok jeho majetku, exekučný súd musí zastaviť exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku). O náhrade trov exekúcie rozhodol súd prvého stupňa podľa § 196, § 200 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku a s poukazom na príslušné ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v exekučných konaniach v platnom znení. Súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 58,16 Eur. S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku k náhrade trov exekúcie súd zaviazal oprávneného, pretože exekúcia sa zastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý uviedol, že uznesenie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Povinný výmazom z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, strata spôsobilosti účastníka konania robí exekúciu neprípustnou. Vzhľadom na stratu spôsobilosti povinného byť účastníkom konania, zastával názor, že exekúcia mala by vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Pokiaľ by súd posudzoval dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, tento dôvod by musel byť daný v čase rozhodovania súdu, to znamená v čase, keď ešte existoval povinný, ktorého majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvého stupňa však rozhodoval o zastavení exekúcie za situácie, kedy bol povinný vymazaný z

Obchodného registra Slovenskej republiky, stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, bol bez právneho nástupcu a tento stav už trval takmer 6 mesiacov. Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré viedlo súd prvého stupňa k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, bol následne oprávnený zaviazaný k náhrade trov exekúcie. Mal za to, že súd pri uložení povinnosti oprávnenému nahradiť trovy exekúcie podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku však musí uvážiť, ktoré trovy potreboval súdny exekútor na účelné vymáhanie nároku a či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Poukázal na to, že oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie. Podľa jeho názoru nie je daný dôvod, aby oprávnený znášal trovy exekúcie. V prípade, ak dôjde k zániku povinného z dôvodu jeho výmazu z obchodného registra, súd má možnosť rozhodnúť aj o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku vo svojom texte obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov exekúcie. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -16 zo dňa 16.12.2008. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd ako odvolací súd vec preskúmal v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné vo výroku I. o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením a právnym posúdením veci, na ktoré v podrobnostiach odkazuje podľa § 219 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na začatie exekúcie zo dňa 16.11.2011, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi Mgr. Ivanovi Jamborovi dňa 25.11.2011, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému o vymoženie sumy 3.950,45 Eur, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany č. 700-1510278910-GC04/10 zo dňa 13.04.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.05.2010, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany č. 700-1510621210-GC04/10 zo dňa 12.06.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.08.2010, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany č. 700-1510491710-GC04/10 zo dňa 07.06.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.07.2010, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany č. 700-1510121210-GC04/10 zo dňa 22.02.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.03.2010, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany č. 700-1510041110-GC04/10 zo dňa 08.02.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.03.2010 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany č. 700-1511167411-GC04/11 zo dňa 30.08.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07.10.2011. Súd prvého stupňa dňa 05.12.2011 udelil menovanému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnému o vymoženie sumy 3.950,45 Eur a účelných trov exekúcie.

Následne súd prvého stupňa na podnet súdneho exekútora Mgr. Ivana Jambora, napadnutým uznesením predmetnú exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

Z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. - 50 zo dňa 28.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.10.2013, súd zrušil bez likvidácie spoločnosť OM-MONT, spol. s r.o., so sídlom Februárova 154, Partizánske, IČO 36 813 664 zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddieli Sro, vložke číslo19232 / R. Povinný bol následne dňa 16.11.2013 ex offo vymazaný z obchodného registra.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26. januára 2012, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24. novembra 2011) bolo sa v predmetnej veci potrebné zaoberať tým, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Z ustanovenia § 68 Obchodného zákonníka vyplýva, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie, zlúčenie, rozdelenie spoločnosti). V predmetnej veci z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného vyplýva, že v danom prípade nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená, že majetok povinného neprešiel na právneho nástupcu a teda možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd Trenčín uznesením č. k. -50 zo dňa 28.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.10.2013, zrušil obchodnú spoločnosť - povinného bez likvidácie, povinný nemal ku dňu zrušenia žiaden majetok. Preto súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku I. o zastavení exekúcie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľ ide o výrok II. uznesenia súdu prvého stupňa o náhrade trov exekúcie, odvolací súd konštatuje, že uznesenie súdu prvého stupňa bolo v tejto časti v súlade s ustanovením § 374 ods. 4 posledná veta O.s.p. zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa z týchto dôvodov:

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

V zmysle § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

V zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka

alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p., stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. mája 2013, sp. zn. ).

Z dikcie citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. V posudzovanom prípade však podal oprávnený odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie po 31. októbri 2013, preto bolo na daný prípad potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 1. novembra 2013, to znamená už v znení zákona č. 299/2013 Z. z. zo dňa 4. septembra 2013, v zmysle ktorej novely bolo s účinnosťou od 01.11.2013 novelizované aj ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku. Citované zákonné ustanovenie v znení účinnom od 01.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 nestanovuje, pričom predmetné rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom súdu prvého stupňa.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že podaním odvolania oprávneným v zákonnej lehote bolo rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vo výroku II. o náhrade trov predmetnej exekúcie zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa (§ 374 ods. 4 posledná veta O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .