Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-431-2012.pdf
PDF · 77.58 KB
Case nature
Area
Subarea
20Er/431/2012
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., so sídlom Mamateyova 17, Bratislava IČO: 35 937 874, proti povinnému: C. V., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom O. XXX/X, L., o vymoženie 1.982,07 EUR s prísl. a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Vierou Uhríkovou, Exekútorský úrad so sídlom Letná 40, Košice, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súd ukladá o p r á v n e n é m u uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 46,55 EUR, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 5.1.2012 a jeho následnej žiadosti bolo Okresným súdom Košice I dňa 8.2.2012 vydané poverenie na vykonanie exekúcie XXXX XXXXXX.
Dňa 22.1.2014 bol súdu predložený exekučný spis na rozhodnutie o zastavení exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pre nedostatok majetku, spolu s vyúčtovaním trov exekúcie vo výške 47,75 EUR.
Z obsahu predložených listín z exekučného spisu sp. zn. EX 105/2012 súd zistil, že povinný zomrel dňa XX.X.XXXX, po začatí exekučného konania, ktoré sa začalo dňa 5.1.2012, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi. Z uznesenia Okresného súdu Košice I, č. k. 25D/78/2013 zo dňa 19.9.2013 exekučný súd zistil, že súd dedičské konanie zastavil podľa § 175h ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej EP), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 EP môže súd exekúciu zastaviť na návrh alebo bez návrhu.
Podľa § 107 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej O.s.p.), konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.
Podľa § 175h ods. 1 O.s.p., ak poručiteľ nezanechal majetok, súd konanie zastaví.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
Podľa § 200 ods. 5 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Ak zomrie povinný, ktorý je fyzickou osobou, v zásade je možné v exekúcii pokračovať proti jeho dedičom (§ 107 ods. 3 O.s.p). Ak je však dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť (§ 175h O.s.p.), musí súd exekúciu zastaviť. V takomto prípade pre zastavenie exekúcie nestačí iba smrť povinného, ktorá spôsobuje zánik jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania, ale k tomuto nedostatku procesnej podmienky musí ako kumulatívna podmienka existovať rozhodnutie súdu o zastavení dedičského konania z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok. Pri splnení týchto dvoch podmienok je rozhodujúca práve tá skutočnosť, že povinný ako poručiteľ bol nemajetný, resp. zanechal majetok nepatrnej hodnoty, preto má byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, čo zároveň umožňuje rozhodnutie o trovách exekúcie podľa § 203 ods. 2 EP.
Z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 MCdo 8/2011 vyplýva záver, že ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 O.s.p.), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku);
Vzhľadom na citované právne ustanovenie a zistený skutkový stav, súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, pretože po tom čo povinný zomrel, nemohol súd v konaní pokračovať s jeho dedičmi, nakoľko bolo dedičské konanie zastavené pre nedostatok majetku.
Nakoľko súd zastavil exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného, uložil oprávnenému uhradiť trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 EP.
Vyúčtovaním trov exekúcie zo dňa 22.1.2014 súdny exekútor žiadal priznať na trovách exekúcie sumu 47,75 EUR (paušálna odmena 33,19 EUR, hotové výdavky 6,60 EUR, DPH z odmeny 7,96 EUR).
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z., Ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z. z., paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.
Podľa § 15 vyhl. č. 288/1995 Z. z. Paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhl. č. 288/1995 Z. z., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 25 vyhl. č. 288/1995 Z. z., v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Súd po preskúmaní vyčíslenia trov exekúcie a exekučného spisu považoval za účelne vynaložené a priznal poverenému exekútorovi trovy podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. takto:
1. paušálna odmena podľa § 14 ods. 1 písm. cit. vyhlášky: 33,19 Eur
2. náhrada hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhlášky: poštovné: 5,60 Eur
Celkom:
paušálna odmena 33,19 EUR
náhrada hotových výdavkov 5,60 EUR
DPH 7,76 EUR
46,55 EUR
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkon - kancelárske potreby ( kancelársky papier, obálky, tlačivá, tlač a ďalší spotrebný materiál) nakoľko podľa názoru súdu ide o úkon v súlade s ustanovením § 25 vyhlášky 288/1995 Z. z. , teda administratívne práce a úkony už sú zahrnuté do odmeny pre exekútora.
Na základe vyššie uvedených skutočností a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd exekúciu zastavil a uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 46,55 EUR.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.