Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15C-89-2014.pdf
PDF · 81.69 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/89/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, Bratislava, zastúpeného: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, (zn. 0110175148) proti žalovanému: I.Z. E., Z.. XX. T. XXXX, bytom J. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, IČO: 42 362 962, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Bohdan Jakubis, advokát, Bratislava, o 293,27 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 293,27 € z titulu ceny elektronických komunikačných služieb s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 5. februára 2013, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 92,02 € (v tom trovy právneho zastúpenia 74,52 € a iné trovy konania 17,50 €) do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku do rúk advokátskej kancelárie Bobák, Bollová a spol., s.r.o.
III. Vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 21. februára 2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sú uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že uzavrel so žalovaným zmluvy č. T. a T., ktorými mu vypožičal 2 SIM karty umožňujúce mu využívať telekomunikačné služby. Okrem toho uzavrel so žalovaným dodatky k týmto zmluvám, ktorými mu predal dva mobilné telefóny za akciovú cenu 1 € a žalovaný sa zaviazal využívať služby žalobcu po určitý čas. Nedodržaním tohto záväzku vznikla žalobcovi škoda vo výške rozdielu medzi predajnou a akciovou cenou mobilného telefónu vo výške 365,13 €, resp. 454,76 €. Okrem toho žalovaný neuhradil fakturované plnenia vo výške 293,27 €, ktoré si žalobca tiež uplatni.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe vyjadril pripravenosť zaplatiť sumu 293,27 €, spochybnil však predpoklady nároku na náhradu škody.
3. V nadväznosti na to žalobca 30. júna 2014 vzal svoju žalobu čiastočne späť v rozsahu náhrady škody (818,89 €) a súd konanie v tejto časti zastavil uznesením č.k. 15 C 89/2014-71, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29. augusta 2014. Tým sa vec stala drobným sporom (§ 200ea O. s. p.), ktorého predmetom zostal len nárok na zaplatenie ceny elektronických komunikačných služieb.
4. Podaním z 11. augusta 2014 ohlásil vedľajší účastník svoju účasť v konaní na strane žalovaného. Vo svojom vyjadrení k žalobe vedľajší účastník žiadal žalobcu zamietnuť v časti o zaplatenie náhrady škody, keďže žalobca nepreukázal vznik škody ani príčinnú súvislosť s porušením právnej povinnosti.
5. Súd mimo pojednávania (§ 115 ods. 2 O. s. p.) vykonal dokazovanie listinami (zmluvou o pripojení č. T. zo 6. mája 2004, zmluvou o pripojení č. XXXXXXX z rovnakého dňa, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., platnými a účinnými od 1. januára 2012, pokusom o pokonávku z 21. januára 2013 a súvisiacimi faktúrami) a v spojení so všeobecne známymi, resp. nespornými skutočnosťami (§ 121, § 153 ods. 1 O. s. p.) zistil tento
skutkový stav:
6. a) Žalobca ako „Podnik“ (prostredníctvom obchodného zástupcu) a žalovaný ako „účastník Fyzická osoba - nepodnikateľ“ podpísali 6. marca 2004 dve v podstate zhodné zmluvy o pripojení, ktorými sa žalobca na určených SIM kartách zaviazal poskytovať žalovanému dohodnutý účastnícky program s dohodnutými službami a ktorej obsahom je okrem niekoľkých dojednaní (zúčtovacie obdobie, spôsob doručovania faktúry, blokácia mobilného telefónu, neurčitá doba zmluvy) v podstate len deklarácia záväznosti ďalších dokumentov (cenníka, všeobecných obchodných podmienok) medzi stranami.
b) Na základe označených zmlúv žalobca vystavil žalovanému celkovo šesť faktúr, a to takto:
č. XXXXXXXXXX z 1. 7. .2012, splatnú 15. 7. 2012, za obdobie do 26. 6. 2012, ktorou mu fakturoval rôzne služby elektronickej komunikácie v sume 74,16 € s DPH,
č. XXXXXXXXXX z 1. 7. 2012, splatnú 15. 7. 2012, za obdobie do 26. 6. 2012, ktorou mu fakturoval rôzne služby elektronickej komunikácie v sume 114,52 € s DPH,
č. XXXXXXXXXX z 1. 8. 2012, splatnú 15. 8. 2012, za obdobie do 26. 7. 2012, ktorou mu fakturoval rôzne služby elektronickej komunikácie v sume 40,81 € s DPH,
č. XXXXXXXXXX z 1. 8. 2012, splatnú 15. 8. 2012, za obdobie do 26. 7. 2012, ktorou mu fakturoval rôzne služby elektronickej komunikácie v sume 55,82 € s DPH,
č. XXXXXXXXXX z 1. 9. 2012, splatnú 15. 9. 2012, za obdobie do 26. 8. 2012, ktorou mu fakturoval rôzne služby elektronickej komunikácie v sume 3,98 € s DPH,
č. XXXXXXXXXX z 1. 9. 2012, splatnú 15. 9. 2012, za obdobie do 26. 8. 2012, ktorou mu fakturoval rôzne služby elektronickej komunikácie v sume 3,98 € s DPH.
c) Žalobca zaslal žalovanému list z 21. januára 2013 označený ako „Pokus o pokonávku“, v ktorom mu zaslal prehľad jeho dlžných súm za jednotlivé obdobia a vyzval ho na ich zaplatenie do 4. februára 2013.
7. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 132 O. s. p.).
Skutkové zistenia v bode 6 písm. a) až c) sú v podstate len reprodukciou príslušných listinných dôkazov, resp. ich častí, voči pravosti ktorých neboli vznesené žiadne námietky.
Právne vec súd posúdil takto:
8. Zmluvy medzi žalobcom a žalovaným zo 6. mája 2004 sú zmluvami o pripojení v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom k tomuto dňu, čo nakoniec vyplýva aj z jej záhlavia. Z tejto zmluvy vznikla žalovanému ako účastníkovi podľa § 42 ods. 4 písm. b) cit. zákona
povinnosť platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení určenú v zmluve aspoň odkazom na tarifu (§ 43 ods. 2 cit. zákona).
9. V prerokúvanej veci je zo zisteného skutkového stavu [bod 6 písm. b)] zrejmé, že žalobca poskytol žalovaného určité služby elektronickej komunikácie, ktoré mu aj riadne vyfakturoval. Na základe vyššie citovaných ustanovení zákona č. 610/2003 Z. z. tak žalovanému vznikla povinnosť túto cenu uhradiť. Žalovaný sám priznal, že tak doteraz neurobil. Preto súd v tejto časti žalobe vyhovel (výrok I).
10. Nárok na úroky z omeškania sa zakladá na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného ku dňu splatnosti jednotlivých faktúr, kedy sa žalovaný dostal do omeškania. Keďže si však žalobca nárok na úrok z omeškania uplatnil až od 5. februára 2013, nemohol mu ho súd priznať od skoršieho dátumu.
11. O trovách bolo rozhodnuté takto:
a) Žalobca mal vo veci úspech v časti, ktorá zostala predmetom konania po späťvzatí časti žaloby, preto mu súd priznal náhradu trov podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Účelne vynaložené trovy, ktoré sa mu majú nahradiť, predstavuje súdny poplatok vo výške 17,50 € (teda časť prislúchajúca k sume 293,17 €, ktorá zostala predmetom konania po čiastočnom späťvzatí) a trovy právneho zastúpenia. Základná sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty veci 293,17 € v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. je 23,24 €. Súd za nahraditeľné trovy právneho zastúpenia považoval sumu 75 €, ktorá pozostáva zo
- základnej sadzby odmeny za dva úkony právnej služby v roku 2013 a 2014 (príprava a prevzatie zastúpenia a žaloba - § 13a ods. 1 písm. a/ a c/ vyhl. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. júla 2013) po 23,24 €, teda celkovo 46,48 €,
- paušálnej náhrady (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) za jeden úkon v roku 2013 v sume 7,81 € a za jeden úkon v roku 2014 v sume 8,21 €, teda celkovo 16,02 €.
- dane z pridanej hodnoty (18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) vo výške 20 % zo sumy 46,48+16,02, teda 12,50 €.
Pretože žalobcom žiadaná náhrada trov právneho zastúpenia predstavovala len sumu 74,52 €, priznal mu ju súd len v tejto výške. Náhradu určenú vo výroku III rozsudku je žalovaný povinný zaplatiť advokátovi žalobcu (§ 149 ods. 1 O. s. p.).
b) Vedľajší účastník náhradu trov žiadal. Keďže však do konania vstúpil až po čiastočnom späťvzatí žaloby na strane žalovaného, ktorý bol v zostávajúcom predmete konania neúspešný, súd mu podľa § 142 ods. 1 a contrario O. s. p. náhradu trov konania nepriznal. Okrem toho treba dodať, že argumentácia vedľajšieho účastníka v jeho (inak jednostránkovom) vyjadrení sa týkala v podstate len otázky nedôvodnosti nároku na zmluvnú pokutu, ktorý však v čase jeho vstupu už nebol predmetom konania, a preto bola pre konečné rozhodnutie súdu v podstate bezvýznamná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde.
V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatný rozsudok, môže sa žalobca domáhať splnenia ich povinnosti návrhom na vykonanie exekúcie.