Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-7C/153/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: Mgr. Bc. R. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, zastúpený JUDr. Petrom Škerlíkom, CSc., advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne, J. Ťatliaka 2051/8, proti žalovanej: Mgr. M. J. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., M. XXXX/ XX, zastúpená JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, M. R. Štefánika 1822, IČO: 36832103, v konaní o zaplatenie sumy 500,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu ohľadne zaplatenia sumy 500,- eur s 9 % ročným úrokom z omeškania za obdobie od 01.01.2010 až do jej zaplatenia zamieta.

II. Súd priznáva žalovanej voči žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 438,46 eura, ktorú je žalobca povinný zaplatiť zástupcovi žalovanej do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tunajší súd 16.12.2011 sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 791,10 eura s úrokmi od 01.01.2010 do zaplatenia, ktoré predstavujú za kalendárny rok 2010 výšku 2,5 % ročne a ďalej zodpovedajú za každý ďalší kalendárny rok, v ktorom trvá omeškanie, percentuálnej výške fixnej úrokovej sadzby stanovenej ECB a platnej pre prvý deň príslušného kalendárneho polroka vynásobenej dvoma, ako aj náhrady trov konania. Odôvodnil ju tým, že J. D., F. X, U., bezodplatne previedol dňa 17.02.2009 na neho v celosti Lyoness konto č. XXXXXXXXXXXX. Dňa 17.02.2009 objednal 50 kusov tzv. Lyoness welcome package (ďalej len „LWP“) od spoločnosti LYONESS Slovakia, s. r. o., v hodnote 10,- eur/kus, celková obstarávacia cena 500,- eur. Dňa 18.02.2009 potvrdil svoju objednávku u p. J., referentky LYONESS Slovakia, s. r. o., kde ju informoval, že zrealizoval finančný transfer v objeme 500,- eur zo svojho súkromného účtu na komerčný účet spoločnosti LYONESS Slovakia, s. r. o. V tom čase bol emočne závislý na žalovanej - svojej vtedajšej partnerke, s ktorou v tom čase partnersky spolunažíval. Žalovaná ho požiadala, aby premiestnil 50 kusov LWK (zrejme správne LWP) z jeho bydliska U. XXX do jej bydliska M. XXXX/XX, W.. Kvôli emočnému nátlaku, ktorý na neho žalovaná ako psychologička a partnerka vytvárala, za fyzickej pomoci p. Ľ. X., U. XX, ktorý mu pri tom asistoval a celé odovzdanie videl, 50 kusov LWP previezol do bytu matky žalovanej - W., M.Á. XXXX/XX. V tom období v rámci náboru distribútorov výhod vernostného systému Lyoness, do tohto systému zregrutoval medzi mnohými inými aj p. Ing. A. J., U. XXX, majiteľa spoločnosti O.C. Marína s. r. o., Hviezdoslavove námestie 1, Námestovo. Po prvom stretnutí žalovanej s menovaným bolo nezaujatému pozorovateľovi zjavné, že žalovaná mala zámer ukončiť vzťah smerujúci k svadbe s ním a začať si s vlastníkom spoločnosti O.C. Marína, s. r. o. Nakoľko bol emočne ovplyvnený (závislý) popieral tento ich pomer. Žalovaná trávila väčšinu času s p. J.Č. a 03.03.2009 sa p. J. zaregistroval do spoločnosti Lyoness. Žalovaná bez jeho vedomia vložila do jeho Lyoness konta č. XXXXXXXXXXXX iné než jeho číslo bankového účtu na prevod provízií z jeho obchodnej činnosti pre spoločnosť Lyoness, a

to číslo svojho súkromného bankového účtu v Y., a. s. Žalovaná prijímala na svoj súkromný účet v Y. a. s., provízie z jeho obchodnej činnosti až do 20.04.2011. Ako vidieť na prílohe D6a - výpis vyplatenia prémií na bankový účet prevod z 24.03.2009 v celkovej hodnote 161,90 eura a prevod z 14.04.2009 v sume 27,20 eura, boli prevedené bez jeho vedomia na súkromný účet žalovanej v Y. Y., a. s., pod internou značkou SZU1 (Š. M. 1- SZU1). Tú istú skutočnosť dokazuje aj príloha D6b - výpis provízií na jeho Lyoness konte č.: XXXXXXXXXXXX, rovnako je to vidieť na prílohe D6c, čo je prepis SMS správ informujúcich vlastníka Lyoness konta č.: XXXXXXXXXXXX o finančných prevodoch z jeho provízneho účtu na komerčný bankový účet v mene euro. Ako vidieť na prílohe D6d dňa 16.04.2009 zistil toto nekalé konanie žalovanej a zmenil v nastaveniach svojho Lyoness konta č.: XXXXXXXXXXXX svoj súkromný komerčný bankový účet č.: XXXXXXXXXX/XXXX, na ktorý od 21.04.2009 už prichádzali korektne výnosy z jeho osobnej obchodnej činnosti pre Lyoness Slovakia, s. r. o., a neprichádzali už na súkromné bankové číslo SZU1 žalovanej. Žalovaná si dlhodobo počas vzťahu s ním vyhľadávala mimopartnerské pomery. Vždy prejavovala otvorenú inklináciu k starším mužom s finančnou istotou pre jej osobu, čo vyplýva z jej životnej skúsenosti - smrť otca v jej pubescentnom veku. Onedlho po tom, ako žalovaná ukončila ich vzťah, okamžite prestala skrývať sympatie voči p. J. a skutočnosť, že žila s p. J. počas ich vzťahu. V nádeji, že mu dané prostriedky vráti, žalovanú viacnásobne osobne, telefonicky aj sprostredkovane žiadal o vrátenie 50 kusov produktov alebo obstarávacej ceny 500,- eur, ako i jemu prináležiacich provízií z jeho obchodnej činnosti v sume 189,10 eura. Žalovanej volal, tá mu však telefón nezdvíhala. Navštívil ju i doma v mieste jej trvalého bydliska, avšak nikto mu neotvoril. Cestoval kvôli tomu 5-krát z U. do W.. Rovnako žalovanej v snahe mimosúdneho vyrovnania poslal dva listy, kde ju žiadal o vrátenie daných finančných prostriedkov. Behom tejto doby jazdil do W. 30 km tam a 30 km späť, celkom teda 300 km v priebehu 5 dní roku 2010, t. j. 300 km za 60,- eur, pretože priemerná spotreba jeho vozidla je 7 l/100 km a 1 l benzínu Natural 95 stojí 1,4 eura (2010). Ako svedka realizácie týchto ciest označil Ľ. X., U. XX. Všetko toto bolo vykonané bezúspešne. Celková čiastka teda po pripočítaní nákladov na jej vymáhanie (42,- eur) predstavuje 791,10 eura.

Na pojednávaní 03.12.2012 žalobca spresnil žalobný petit tak, že žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 791,10 eura s 2,5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 689,10 eura za obdobie od 01.01.2010 až do jej zaplatenia, ako aj na náhradu trov tohto konania, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že vo zvyšnej časti zobral žalobu späť.

Na uvedenom pojednávaní vypovedal, že žalovaná celý jeho nárok spochybňuje vznesenou námietkou premlčania. Dvojročná subjektívna premlčacia doba začala plynúť až odo dňa, kedy sa dozvedel, že konanie žalovanej, ktorého sa dopustila voči nemu, je neoprávneným obohatením, čo sa dozvedel v mesiaci február 2010 v súvislosti s informáciou poskytnutou mu policajtom po tom, ako podal trestné oznámenie na viaceré osoby, ktoré si od neho následne vynútili vyplatenie peňazí 3.000,- eur, ktoré boli peniazmi jeho matky uloženými na jeho komerčný účet, s ktorými mohol on disponovať. O tom, že až vtedy sa dozvedel o tom, že sa žalovaná na jeho úkor obohatila, svedčia aj jeho výzvy pripojené k žalobe z 22.02.2010. Podľa neho podal žalobu v rámci plynutia subjektívnej lehoty. Dovtedy, kým bol vypočutý a poučený na polícii, vychádzal z toho, že jeho ex-priateľka je čestná osoba a že mu tie peniaze dobrovoľne vráti, keďže aj chodí do kostola. Na jednej strane je pravdou, čo uviedol v bode 1.10 žaloby, ale žiadal zohľadniť, že žalobu písal ako laik a je to jedna z jeho prvých žalôb, ktorej vzor našiel na internete a tiež žiadal zohľadniť, že nemá právneho zástupcu. Keby disponoval v čase písania žaloby tou sumou vedomostí, akú má teraz, tak by to teraz tak neuviedol. Pri koncipovaní žaloby vychádzal z poznatkov, ktoré mal v čase jej písania a s ohľadom na ten stav vedomostí uviedol to, čo uviedol v bode 1.10 žaloby. V čase jej písania v decembri 2011 už o tomto bezdôvodnom obohatení vedel a myslel si, že o tomto bezdôvodnom obohatení vedel už 16.04.2009. To, že tomu tak v skutočnosti nebolo, svedčí to, v akom bol ťažkom psychickom rozpoložení, že bol skoro zrelý ísť do ústavu. Žiadal, aby súd nepristupoval k žalobe príliš formalisticky, lebo potom to bude mať ďaleko od spravodlivosti. Stále si v roku 2009 naivne myslel, že žalovaná mu to vráti. Môže preukázať aj čestnými prehláseniami jeho viacerých priateľov, že v čase rozchodu so žalovanou niekedy v máji 2009, bol na tom dosť psychicky zle, schudol 15 kg, došlo u neho k zmene práce, keď odišiel z Centra poradensko-psychologického poradenstva a prevencie v Námestove, kde dovtedy pracoval so žalovanou, do spoločnosti Klauke v Dolnom Kubíne ako manažér predaja. Vtedy nebol schopný riešiť nejakých 500,- eur, ktoré sú predmetom žaloby, ale k týmto záležitostiam sa dostal až po tom, ako sa jeho psychický stav upravil a prestal byť emočne závislý od žalovanej a tiež sa mu zlepšila finančná situácia, čo nastalo v januári v r. 2010. Vtedy sa dostal do psychickej pohody a začal si robiť poriadky vo financovaní. Až vtedy, ako v januári 2010 zistil, že došlo zo strany žalovanej k bezdôvodnému obohateniu tým konaním, ktoré nastalo a v tom období aj zistil,

že toto právo podlieha premlčaniu a že si toho bol vedomý práve v tom období, svedčí aj z toho, kedy podal túto žalobu, čo bolo zhruba po 22 mesiacoch, odkedy to zistil. Skôr tak neurobil aj preto, lebo bol aj veľmi pracovne vyťažený ako starosta obce U.. Dňa 16.04.2009 zmenil nastavenie svojho Lyoness konta preto, lebo vtedy tam zistil, že je tam uvedený nie jeho účet. Nevedel presne, koho to je účet, hoci si myslel, že to môže byť účet žalovanej. Vtedy to však bližšie neriešil, lebo stále vychádzal z toho, že žalovaná je čestná osoba, že mu tie peniaze vráti.

Žalovaná prostredníctvom splnomocneného zástupcu v podaní zo 16.01.2012 doručenom súdu 17.01.2012 označila za nepravdivé skutočnosti uvádzané žalobcom ohľadom toho, že by sa mala na jeho úkor bezdôvodne obohatiť. Nepovažovala za potrebné detailne sa k ním vyjadrovať, pretože, ak by aj pripustila tú možnosť, že by mohol byť nárok žalobcu čiastočne oprávnený, tento nárok je ku dňu 16.12.2011, t.j. ku dňu, kedy bola podaná žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia, premlčaný, poukazujúc v tejto súvislosti na ustanovenie (ďalej len „“).

Na pojednávaní 03.12.2012 zástupca žalovanej doplnil, že tvrdenia žalobcu na tomto pojednávaní sú v rozpore s tým, čo uvádza v žalobe pod bodom 1.10, z ktorého je zrejmé, že o údajnom nekalom konaní žalovanej sa mal dozvedieť 16.04.2009. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania toho, že žalovaná sa mala na jeho úkor obohatiť, a to práve v žalovanej výške. Ak by súd mal vziať do úvahy argumentáciu žalobcu na pojednávaní, teda že on v apríli 2009 nevedel o tom, že sa má jednať o bezdôvodné obohatenie, poukázal na všeobecnú platnú zásadu nášho práva, že neznalosť práva neospravedlňuje.

Tunajší súd vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom z 03.12.2012 č. k. -109 v spojení s opravným uznesením z 30.09.2014 č. k. -187 tak, že žalobu ohľadne zaplatenia sumy 791,10 eura s 2,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 689,10 eura za obdobie od 01.01.2010 až do jej zaplatenia zamietol (výrok I.), vo zvyšnej časti konanie zastavil (výrok II.) a žalovanej voči žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 212,69 eura (výrok III.).

Na základe odvolania žalobcu voči uvedenému rozsudku Krajský súd v Žiline rozsudkom z 21.05.2014 č. k. -199 rozsudok tunajšieho súdu vo výroku, ktorým zamietol žalobu ohľadne zaplatenia sumy 500,- eur s 2,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 500,- eur za obdobie od 01.01.2010 až do zaplatenia a vo výroku o trovách konania zrušil a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok okresného súdu, ktorým zamietol žalobu ohľadne zaplatenia sumy 291,10 eura s 2,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 291,10 eura za obdobie od 01.01.2010 až do zaplatenia, potvrdil, a zároveň vyslovil, že výroku, ktorým okresný súd vo zvyšnej časti konanie zastavil sa (jeho rozhodnutie) nedotýka. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd označil za správne v celom rozsahu závery okresného súdu o premlčaní nároku žalobcu na zaplatenie sumy 189,10 eura špecifikovanej ako provízia neoprávnene vyplácaná na účet žalovanej, ktorý pri ustálení momentu začiatku plynutia premlčacej doby dôsledne vychádzal z tvrdení žalobcu v žalobe a jeho výpovedi. Za správny považoval aj záver o nepreukázaní dôvodnosti nároku na zaplatenie sumy 60,42 (správne 102,- eur) titulom nákladov vynaložených na uplatnenie zvyšku žalovanej istiny voči žalovanej, pozostávajúcej zo sumy 42,- eur, ktorú žalobca bližšie nešpecifikoval a až v odvolacom konaní žalobca uviedol, že má predstavovať zaplatený súdny poplatok a sumy 60,- eur špecifikovanej žalobcom ako náklady na benzín v súvislosti s jeho cestami do bydliska žalovanej za účelom domôcť sa vrátenia bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom uplatnených z uvedených súm. Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom okresného súdu o premlčaní žalobcovho nároku na zaplatenie sumy 500,- eur špecifikovanej ako nákladov uhradených spoločnosti LYONESS Slovakia, s. r. o., za 50 ks výrobkov LWP v hodnote 10,- eur/ks, ktoré žalobca premiestnil do bydliska matky žalovanej. Zdôraznil, že súd je pri rozhodovaní viazaný skutkovým vymedzením uplatneného nároku účastníkov, nie jeho právnym posúdením. Žalobca v žalobe uviedol, že sám zakúpil 50 kusov výrobkov, ktoré dobrovoľne odovzdal žalovanej, na preukázanie čoho navrhol vypočuť ako svedka Ľ. X.. Okresný súd sa bližšie okolnosťami odovzdania týchto 50 kusov výrobkov nezaoberal. Ustálil, že na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu a následne v tejto súvislosti vyhodnocoval aj námietku premlčania. Jeho právne závery sú však vzhľadom na zistený skutkový stav predčasné. Bolo potrebné bližšie sa zaoberať okolnosťami tohto odovzdania, ako aj prípadnej náhrady za tieto výrobky, resp. okolnosti vrátenia týchto výrobkov. Nemožno z takéhoto tvrdenia žalobcu jednoznačne ustáliť, že neexistoval právny dôvod tohto odovzdania a na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu. Uložil tunajšiemu súdu, aby v ďalšom konaní podrobne zistil okolnosti odovzdania 50 ks výrobkov žalobcom žalovanej, či boli medzi nimi dohodnuté podmienky

vrátenia týchto výrobkov, resp. odplaty za ne. Následne po týchto zisteniach vyhodnotiť, o aký právny vzťah medzi účastníkmi ide a opätovne sa zaoberať vzhľadom na tieto zistenia vznesenou námietkou premlčania. V novom rozhodnutí zároveň rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania ( ).

Po rozhodnutí odvolacieho súdu a následne na pojednávaní 22.09.2014 na návrh žalobcu pripustenej zmeny žaloby čo do jej rozšírenia ohľadne úrokov z omeškania zostal predmetom ďalšieho konania žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 500,- eur s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 01.01.2010 až do jej zaplatenia, ako aj rozhodnutie o trovách celého tohto konania.

V súvislosti so sumou 500,- eur, ktorá predstavovala žalobcom uhradenú kúpnu cenu za 50 ks výrobkov LWP (1ks po 10,- eur), ktoré mal následne žalobca za pomoci Ľ. X. previesť žalovanej do bytu jej rodičov, tunajší súd vo svojom zrušenom rozhodnutí uviedol, že odhliadnuc od toho, že v tomto smere žalobca ničím nepreukázal, že by daným plnením malo skutočne dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej na jeho úkor (konaním spadajúcim pod niektorú zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia definovaných v ), žalobca už v čase, kedy takto konal (ktorý dátum vymedzil len tým, že sa tak stalo, keď so žalovanou partnersky spolunažíval, teda sa tak mohlo stať len niekedy pred májom 2009), musel už v čase tohto plnenia vedieť (opäť ak by skutočne malo z nejakého pre súd neznámeho dôvodu dôjsť týmto plnením žalobcu k bezdôvodnému obohateniu žalovanej, v prospech ktorej mal takto konať, na jeho úkor), že ide o bezdôvodné obohatenie a teda žalobcov nárok považoval za premlčaný. Uvedený záver zdieľa tunajší súd aj po doplnení dokazovania v rozsahu naznačenom odvolacím súdom vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých účastníkmi, na základe vykonaným dokazovaním zisteného skutkového stavu, považujúc žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu za nedôvodný v prvom rade pre nepreukázanie existencie bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej a v druhom rade (ak by napriek tomu malo u žalovanej bezdôvodné obohatenie vzniknúť) pre dôvodne vznesenú námietku premlčania.

Žalobca v ďalšom konaní vo výpovedi na pojednávaní 22.09.2014 uviedol, že k odovzdaniu 50 ks LWP žalovanej došlo niekedy v marci 2009, priviezol ich on na osobnom motorovom vozidle patriacom žalovanej, na ktorom prišiel spolu s jeho známym Ľ. X.. Priviezol ich do bytu matky žalovanej, v ktorom v tom čase bývala žalovaná, ktorá im dokonca pomáhala tieto balíčky vynášať a tieto od nich prebrala. Teda balíčky z auta vynášali on, žalovaná a Ľ. X.. On sa stal členom - klientom Lyoness klubu a fungoval ako člen v rámci organizácie konateľa hotela Altis p. J. D.. J. D. mu daroval klientske číslo zrejme 06.02.2009. Žalovaná, ktorá takým číslom nedisponovala, bola činná pre neho ako jeho asistentka a mali to rozdelené tak, že on robil prezentácie a ona ako asistentka uzatvárala zmluvy s klientmi. Keďže žalovaná mala motorové vozidlo, v rámci efektivity práce sa dohodli, že tie balíčky budú u nej doma, keďže tie balíčky sa odovzdávali klientom spravidla v tom čase pri podpise zmluvy. Jeho vzťah so žalovanou trval cca do mája 2009. Keď sa rozišli, bol v stave, že nebol emočne schopný sa s ňou rozprávať, takže o balíčkoch s ňou od konca ich vzťahu do konca roku 2009 nekomunikoval. Ohľadne balíčkov s ňou začal komunikovať až po tom, ako zistil, že mu nemieni vrátiť tieto balíčky a ani peniaze, ktoré mohla z toho získať a ani neevidoval registrácie z týchto balíčkov v jeho prvej línii. Dohoda so žalovanou pri odovzdávaní balíčkov a za prítomnosti Ľ. X. bola taká, že buď bude zapisovať klientov do jeho prvej línie alebo mu nevyužité balíčky do konca roka vráti alebo v prípade, že ich speňaží, že mu vráti peniaze. On v tom období ani nezisťoval, či je alebo či bola žalovaná pre neho činná, nedokázal sa s ňou stretnúť. Teda dohodli sa na tom, že sa to usporiada do konca roku 2009 z toho dôvodu, že vedeli, že určite sa tie balíčky do konca roku 2009 minú. Začal byť aktívnym v Lyoness klube pod darovaným číslom od 06.02.2009 a skončil s tým koncom roku 2009. Nevedel uviesť, koľko zmlúv za toto obdobie bolo pod jeho ID číslom uzavretých a koľko uvítacích balíčkov bolo odovzdaných tretím osobám. Keď záujemca prevzal uvítací balíček, tak úzus bol taký, že priamo klient nemusel nič platiť, ale ak ten klient chcel zaregistrovať ďalšieho klienta, tak už musel platiť a platil tomu, od koho ten balíček prebral. Takto by to malo byť podľa pravidiel, ale dialo sa to v praxi rôzne. On si neviedol od doby jeho aktívneho členstva v Lyoness klube evidenciu odovzdaných a prijatých uvítacích balíčkov. Pri preberaní uvítacích balíčkov žalovanou nespisovali žiadny preberací protokol. Myslí, že žiadne balíčky z jeho činnosti nezostali, a ak by mu aj zostali, tak by už boli neplatné. Registračné formuláre boli vždy bianko, čiže tie balíčky sa mohli spolu s formulármi použiť aj pre iné osoby, čiže neboli preddefinované pre neho, ale mohli byť použité pre ktoréhokoľvek iného člena Lyoness.

Žalovaná vo výpovedi na uvedenom pojednávaní 22.09.2014 potvrdila priateľský vzťah so žalobcom začiatkom roku 2009 a že žalovaný uskladnil LWP balíčky v byte jej matky, ktorých mohlo byť 50 ks a priniesol ich tam dobrovoľne. Tiež potvrdila, že so žalobcom spolupracovala a bola činná pod jeho ID číslom. Tvrdila, že všetky jeho balíčky boli využité na registráciu klientov. Ona asi do apríla 2009 fungovala ako asistentka (sekretárka) žalobcu, ktorý robil prezentácie a ona mala na starosti administratívne práce - registráciu klienta, odovzdanie balíčka a odoslanie registračných formulárov do spoločnosti Lyoness buď poštou alebo e-mailom. Všetkých cca 50 balíčkov sa spotrebovalo v priebehu tých mesiacov február až marec 2009 a jej žiadne balíčky nezostali. Keď sa niekto registroval priamo pod žalobcu v prvej línii tak jej za uvítací balíček neplatil. Ak to šlo ďalej nižšie a boli nejaké peniaze, tak tie peniaze odovzdávala žalobcovi. Nielen ona disponovala s tými balíčkami, ktoré boli v byte jej matky, keďže sa spolu priatelili. Žalobca bežne chodil do bytu jej matky, taktiež mohol a aj disponoval s týmito balíčkami. Žalobca v období, keď mala s ním vzťah, využíval jej auto, v ktorom tiež časť týchto balíčkov bola. Boli aj také prípady, že nielen ona, ale aj žalobca registroval nového člena, akurát ona potom odoslala tie papiere do centra. LWP balíčky boli voľne položené v izbe a neboli nijako zabezpečené proti tomu, aby sa k nim nedostala osoba, ktorá by sa mohla zdržiavať v byte. Aj ona získala vlastné číslo v organizácii v rámci činnosti p. D. a potom si aj ona zakupovala balíčky, prostredníctvom ktorých pre seba registrovala ďalšie osoby.

Pokiaľ na základe vykonaného dokazovania, rovnako ako v prvom svojom rozhodnutí, tunajší súd konštatuje nedôvodnosť podanej žaloby, je tomu tak z dôvodu, že žalobca v prvom rade nepreukázal, že by vôbec došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia žalovanej na úkor žalobcu, hoci z tvrdení žalobcu bolo nesporné, že 50 ks LWP balíčkov bolo skutočne uskladnených v byte matky žalovanej, v ktorom v tom čase bývala aj žalovaná. Sporným bol však dátum, kedy sa tak malo udiať, keď žalobca naposledy tvrdil, že sa tak malo stať až dňa 15.03.2009. Prvýkrát taký dátum uviedol v podaní z 15.12.2014 a zotrval na ňom aj na poslednom pojednávaní 22.12.2014. Pritom ešte z obsahu podania jeho zástupcu z 10.11.2014 vyplýva, že tento sám pripúšťal, že po dátume odovzdania 50 ks LWP boli zo žalovanou doložených registračných formulárov registrácie - prvá už dňa 05.03.2009 - tento dátum vyplýva z opravy tohto podania jeho zástupcom na pojednávaní dňa 08.12.2014 a posledná 19.04.2009 v celkovom počte 37. Žalovaná tvrdila, že to bolo určite skôr - najneskôr koncom februára 2009. Tiež uvádzala, že s danými LWP mohol disponovať ktokoľvek, kto sa v danom byte nachádzal a tiež tieto balíčky mali byť následne v určitých častiach aj v jej aute, ktoré v danom čase prevažne využíval žalobca, ku ktorým tvrdeniam žalovanej ohľadne dispozície s balíčkami sa žalobca nijako bližšie nevyjadroval. Žalovaná tiež tvrdila, že medzi ňou a žalobcom bola taká dohoda ohľadne dispozície s predmetnými LWP, že disponovať s nimi budú obaja, teda ktorýkoľvek z nich podľa potreby a že v čase ukončenia ich vzťahu začiatkom mesiaca máj 2009 už žiadne balíčky neboli, preto ani nebol dôvod, aby sa o nich so žalobcom bavili. Nebolo sporné, že v čase prinesenia LWP do bytu matky žalovanej žalovaným a svedkom X. boli účastníci okrem toho, že spoločne vykonávali v rámci Lyoness systému pod ID žalobcu činnosť tým spôsobom, ako to obaja prakticky zhodne popisovali, aj v navzájom blízkom vzťahu. V rámci svojej činnosti v súvislosti s nakladaním s LWP a finančnou hotovosťou inkasovanou za ich odovzdanie (do nižšej ako prvej línie) nebolo preukázané ani dojednanie nejakých pravidiel umožňujúcich tretej osobe odkontrolovať faktický stav disponovania s danými LWP zakúpenými žalobcom, v prípade, ak by boli tvrdenia účastníkov navzájom rozporné. Teda ak žalobca ako žalujúca strana, na ktorom spočíva dôkazné bremeno, tvrdil, že žalovaná nemala použiť LWP balíčky v počte 50 ks dohodnutým spôsobom, resp. ak ich aj použila na registráciu do inej než prvej línie žalobcu, že nedošlo k odovzdaniu žalovanou inkasovaných peňazí, bolo na žalobcovi, aby tieto tvrdenia preukázal. Pokiaľ ide o registrácie do tzv. prvej línie žalobcu, z registračných formulárov predložených žalovanou žalobca v priebehu konania najprv pripustil, že 5 ks LWP použila žalovaná na registráciu v jeho prvej línii - pojednávanie 03.11.2014, v podaní z 10.11.2014 to už mali byť len maximálne 3 a minimálne za ostatné po ich odpredaji mala zinkasovať po 10,- eur/ks a ešte neskôr to podľa žalobcu mal byť nepochybne už len jeden balíček tvrdiac, že u G. T. a F. Y. došlo k porušeniu dobrých mravov žalovanou tým, že ich blízki príbuzní boli následne registrovaní nad ním pod ID žalovanej. Pokiaľ ide o registrácie do nižších línií z výpovede žalobcu na pojednávaní 22.09.2014 vyplynulo, že v praxi sa nie vždy postupovalo podľa pravidiel pokiaľ ide o rozdiel v registrácii do prvej a do nižších línií pokiaľ ide o povinnosť platenia v prípade registrácie do nižších línií.

Pre preukázanie žalobcom tvrdených záverov o tom, že sa mala žalovaná na jeho úkor bezdôvodne obohatiť, v žiadnom prípade nepostačuje preukázanie len toho, že daný počet LWP mal byť daný do bytu matky žalovanej a že za takejto situácie je žalovaná povinná preukázať, že skutočne dané LWP použila na registrácie do prvej a nižších línií pod ID žalobcu a že za každú z osôb registrovanú do nižšej

ako prvej línie odovzdala žalobcovi 10,- eur a ak to len tvrdí a konkrétne nepreukáže svoje tvrdenie, že postačí u žalobcu pre jeho úspech vo veci, jednoducho takéto jej tvrdenia popierať, ak súčasne vykonané dokazovanie nepreukázalo, že medzi účastníkmi v rámci ich spoločnej činnosti pod ID žalobcu nebol dojednaný nejaký preukázateľný spôsob upravujúci disponovanie s LWP, preberanie a odovzdávanie inkasovaných peňazí za ne, resp. nebola preukázaná existencia takého dojednania (zrejme práve preto, že v tom čase bol medzi nimi blízky vzťah). Naviac nebolo preukázané ani to, že by s danými LWP mala disponovať a aj skutočne disponovala výlučne žalovaná. Do daného bytu a teda aj k predmetným LWP mala prístup nielen žalovaná. Pritom nielen v tomto byte sa následne v určitých častiach mali dané LWP nachádzať (žalovaná tvrdila, že tieto boli aj v jej aute, ktoré v tom čase prevažne používal žalobca a obaja mali disponovať podľa potreby s týmito LWP). Pokiaľ ide o samotné inkasovanie úhrady 10,- eur od osôb registrovaných do nižšej ako prvej línie pod ID žalobcu, keď sám žalobca pripustil, že v praxi sa to dialo nie vždy podľa stanovených pravidiel (teda nie vždy sa inkasovali peniaze od takých osôb), nebolo preukázané ani to, že by žalovaná mala vždy obdržať danú úhradu za ňou odovzdané LWP danej osobe.

Vykonané dokazovanie nepreukázalo ani to, v ktorý konkrétny deň boli dovezené LWP do bytu matky žalovanej. Žalobca nepreukázal, že by to bol ním naposledy tvrdený deň a že to skutočne nebolo skôr ako to tvrdila žalovaná, čo by malo význam z hľadiska možnosti použitia daných LWP žalovanou na registrácie prevedené v línii žalobcu v období pred 15.03.2009 a po tom ako ich žalobca nadobudol. Rovnako nepreukázané zostalo tvrdenie žalobcu v súvislosti s registračnými formulármi predloženými žalovanou (č.l. 246 - 274 v počte 48), ktorý uvádzal, že k všetkým tým formulárom, ktoré vlastnoručne vypisoval on, použil iné LWP ako niektoré zo sporných 50 LWP tvoriacich predmet konania. Z dokladov od LYONESS Slovakia, s. r. o., vyplýva, že v rámci prvej línie žalobcu bolo registrovaných v období od 13.02.2009 do 17.11.2009 prostredníctvom LWP celkovo 27 osôb, z toho 9 osôb pred dátumom 15.03.2009 a pred dátumom 19.02.2009, kedy žalobca zakúpil uvedených 50 ks LWP z uvedených 9 osôb 4 osoby. Ako nepriami členovia v línii žalobcu bolo v období po 19.02.2009 registrovaných celkovo 76 osôb, čiže celkovo bolo v línii žalobcu po 19.02.2009 registrovaných s LWP 99 osôb a pred dátumom 19.02.2009 ďalších 8 osôb, t.j. celkovo 107 osôb (doklady č.l. 228 - 234). Žalobca mal celkovo zakúpiť 80 ks LWP (18.02.2009 30 ks a 19.02.2009 už zmienených 50 ks, t.j. celkovo 80 ks, čo je menej než celkový počet cez LWP zaregistrovaných osôb po 19.02.2009 „len“ v prvej a druhej línii žalobcu. Keďže na registrácii osôb cez LWP mohli byť (aj v prípade osôb registrovaných do uvedených línií žalobcu) použité akékoľvek LWP (z hľadiska subjektu, ktorý ich zakúpil), na jednej strane z toho nemožno vyvodzovať, že by to preukazovalo to, že týmto spôsobom (pre registráciu uvedených osôb do línií žalobcu, a to aj do väčšej hĺbky, než bola spoločnosť LYONESS Slovakia, s. r. o., schopná zdokladovať) boli použité všetky žalobcom zakúpené LWP, ale na strane druhej takúto možnosť nemožno vylúčiť. Bolo preto na žalobcovi, aby preukázal, že na ich registráciu neboli skutočne použité práve sporné LWP. Žalovaná až po tom, ako sa narušil osobný vzťah účastníkov, nadobudla až dve ID v systéme Lyoness, z nich prvé č. XXX.XXX.XXX.XXX nadobudla dňa 11.05.2009 prevodom, na ktoré zakúpila dňa 12.05.2009 40 ks LWP a 16.05.2009 ďalšie 2 ks. Pod dané ID boli po dátume prevodu zaregistrované cez LWP v prvej línii 3 osoby a v ďalšej línii 7 osôb. Za uvedeného stavu nie je zrejmé, prečo by táto už dňa 12.05.2009 sama kupovala 40 ks LWP, naviac v podstatne väčšom rozsahu, než aký je počet osôb registrovaných v jej zdokladovaných líniách, ak by mala ako to tvrdil žalobca ešte disponovať jeho LWP. Uvedená skutočnosť nasvedčuje pravdivosti tvrdenia žalovanej, že v čase ukončenia vzťahu účastníkov a súčasne aj ich vzájomnej spolupráce (spoločnej činnosti) v systéme Lyoness pod ID žalobcu, už boli predmetné LWP použité.

Súd hodnotí výpoveď svedka Ľ. X., prítomného (popri žalobcovi a žalovanej) pri donesení balíčkov do bytu matky žalovanej, ktorý uvádzal, že vtedy malo dôjsť medzi účastníkmi k dohode, že buď tie balíčky dokonca roka (2009 pozn. súdu) žalobcovi vráti, alebo že sa s ním vyrovná, ako nevierohodnú a účelovú. Toto tvrdenie zrejme malo slúžiť „posunu“ začiatku plynutia premlčacej doby oproti jej ustáleniu súdom na základe tvrdení žalobcu v žalobe a v jeho prvotnej výpovedi. Súd túto účelovosť vyvodzuje jednak z toho, že ani žalobca do prvého rozhodnutia tunajšieho súdu vo veci, hoci bol vo veci aj vypočutý, také niečo netvrdil. Ďalej nevierohodnosť tohto svedka súd vyvodzuje z toho, že uvedený svedok vo svojej výpovedi tiež tvrdil, že mal byť svedkom telefonátu žalobcu do firmy Lyoness v r. 2010 v súvislosti so zisťovaním žalobcu ako boli tie balíčky použité a z hlasitého odposluchu telefonátu počuť odpoveď z firmy, že balíčky neboli použité pod menom žalobcu, ale pod menom žalovanej, resp. pre žalovanú, za čo mala získať nejaké provízie. Možnosť takej informácie od nejakého pracovníka spoločnosti Lyoness je viac ako pochybná, keďže ako vyplýva z vykonaného dokazovania, nie je možné zistiť nakladanie s LWP balíčkami, ktoré si niekto zakúpi, t.j. na registráciu koho konkrétneho boli dané balíčky použité a preto

taká informácia, akú mal uvedený svedok počuť, nemohla od pracovníka danej spoločnosti odznieť. Podľa správy LYONESS Slovakia, s. r. o., z 20.10.2014 uvítacie balíčky nie sú viazané na konkrétne ID číslo, ktoré vzniká až po registrácii člena do vernostného systému Lyoness a z toho dôvodu nie je možné identifikovať, ktoré členské registrácie pochádzajú z jednotlivých LWP zakúpených žalobcom. Pre súd s ohľadom na spôsob spoločnej činnosti účastníkov a jej dynamiku do mesiaca apríl 2009, nie je ani logicky vysvetliteľné, prečo by sa účastníci mali dohodnúť už v čase, keď boli prinesené LWP do bytu matky žalovanej, kedy ich vzájomné vzťahy boli dobré, že má dôjsť k ich vyúčtovaniu žalovanou a že dokonca sa tak má stať až ku koncu r. 2009. Žalobca nevyvrátil tvrdenie žalovanej, že aj on mal možnosť disponovania s danými LWP a že tak aj skutočne robil, keď aj samotný žalobca pripustil, že tiež niekedy vypisoval registračné formuláre a odovzdával LWP, že v takom prípade medzi ním odovzdávanými LWP neboli (u registrácií prevedených po dátume, keď sporné LWP boli privezené do bytu matky žalovanej) aj nejaké zo sporných 50 ks LWP.

S poukazom na už uvedené súd nemal vykonanými dôkazmi preukázané, že by sa žalovaná tak ako to žalobca tvrdil, mala bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu tým, že by s niektorým z dotknutých 50 ks LWP disponovala inak ako na registráciu do prvej a ďalších línií pod ID žalobcu v Lyoness nákupnom spoločenstve (žalovaná nebola jedinou osobou, ktorá k nim mala mať a mala prístup a nebolo preukázané, že by aj skutočne ako jediná s nimi disponovala a v akom konkrétnom rozsahu s nimi disponovala), keď súčasne nebola preukázaná dohoda účastníkov, podľa ktorej by žalovaná mala registrovať osoby výlučne len do prvej línie žalobcu a nemohla dané LWP použiť na registráciu aj do jeho hlbších línií a že by s finančnými prostriedkami, ak tieto skutočne obdržala pri registrácii do hlbších línií žalobcu, nakladala v rozpore s dojednaním so žalobcom.

To, že žalovaná mala mať profit aj z registrácií osôb pod ID žalobcu v dôsledku toho, že následne nadobudla dve ID nad ID žalobcu, uvedený profit v žiadnom prípade nepredstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej a že takýto profit mala, je len dôsledok pyramídovej štruktúry daného systému, do ktorého sa žalobca dobrovoľne za podmienok, ktoré mu boli známe, zapojil. Ak by súd vychádzal z argumentácie zástupcu žalobcu v jeho záverečnej reči danej písomne, tak fakticky všetky subjekty vlastniace ID nad ID žalobcu, ktoré vďaka nastaveniu daného systému mali z činnosti žalobcu a osôb pod ním prospech, museli by sa rovnako ako žalovaná na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť. Rovnako takýto prospech nepredstavuje ani škodu, ktorá by naviac mala byť spôsobená žalobcovi, keď pre vznik takéhoto zodpovednostného nároku nie sú splnené zákonom stanovené predpoklady.

Aj v prípade, že by došlo v nejakom rozsahu k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej na úkor žalobcu (žalobcom v tomto spore nepreukázanom), súd v zhode so svojim predchádzajúcim rozhodnutím uvádza, že by šlo v súvislosti so žalovanou opakovane vznesenou námietkou premlčania o premlčaný nárok pre uplynutie subjektívnej dvojročnej premlčacej doby podľa , keď zo žaloby vyplýva, že už dňa 16.04.2009 žalobca podľa svojich vlastných tvrdení mal zistiť nekalé konanie žalovanej, ktorý uvedeného dňa zmenil nastavenie svojho konta tak, aby výnosy neodchádzali na účet žalovanej, ale na jeho osobný účet. Ak mal k uvedenému dňu zistiť zmienené nekalé konanie žalovanej a súčasne k uvedenému dňu by skutočne mali zostať ešte nejaké žalobcom zakúpené LWP, ktorými by mohla žalovaná disponovať, hoci spolupráca žalobcu so žalovanou pod ID žalobcu sa ukončila (stalo sa tak najneskôr začiatkom mesiaca máj 2009, kedy sa účastníci rozišli a narušil sa aj žalobcov vzťah k bratovi žalovanej Ing. Š. a aj k J. D., vďaka ktorému získal ID, pod ktorým bol v Lyoness systéme činný a ktoré osoby žalobca následne žaloval), žalobca musel najneskôr v čase ukončenia tejto ich spolupráce, čo bola zásadná zmena okolností oproti situácii existujúcej v čase privezenia 50 ks LWP do bytu žalovanej, ktorý úkon súvisel práve s ich dovtedajšou spoločnou činnosťou a rozdelením úloh, vedieť, že žalovaná má majetkový prospech na jeho úkor, keď podľa názoru súdu bola žalobcom len účelovo tvrdená nepreukázaná dohoda o údajnom vysporiadaní daných LWP až ku koncu r. 2009.

O trovách konania súd rozhodol za použitia tak, že priznal žalovanej, majúcej plný úspech vo veci, proti žalobcovi právo na plnú náhradu dôvodne vzniknutých a uplatnených trov. Žalovanej priznané trovy 438,46 eura pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 7 úkonov právnej služby 1/ príprava a prevzatie zastúpenia 11.01.2012, 2/ písomné vyjadrenie žalovanej podaním zo 16.01.2012, 3/ účasť na pojednávaní 03.12.2012 (úkon uvedený vo vyčíslení z 03.12.2012 - č.l. 123, ktorý na rozdiel od ostatných priznaných úkonov nebol uvedený vo vyčíslení trov z 03.11.2014), 4/ vyjadrenie zo 06.03.2013 k odvolaniu žalobcu voči rozsudku, 5/ účasť na pojednávaniach na tunajšom súde dňa 22.09.2014, 6/ dňa 03.11.2014 a 7/ 22.12.2014 (1 úkon á 51,45 eura - u úkonov 1/ až 4/ a 1

úkon á 34,86 eura - u zvyšných úkonov 5/ až 7/ + režijný paušál k prvým dvom úkonom z r. 2012 po 7,63 eura, k úkonom 3/ a 4/ z r. 2013 po 7,81 eura a k úkonom 5/ až 7/ vykonaným v r. 2014 po 8,04 eura + 20 % DPH z odmeny a režijného paušálu, vyčíslených v súlade s , v spojení s , , , a , , a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. v znení účinnom v čase vykonania toho-ktorého úkonu. Na rozdiel od vyúčtovania trov, súd pri úkonoch 5/ až 7/ zohľadnil, že vo veci v dôsledku právoplatného rozhodnutia o časti predmetu konania (čo do sumy 291,10 eura), predstavoval následný predmet konania v čase, kedy boli uvedené úkony vykonané, sumu 500,- eur s príslušenstvom. Žalovanej priznané trovy je žalobca povinný s poukazom na zaplatiť zástupcovi žalovanej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín ( ), písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - v znení neskorších zmien ( ).