Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-1936-2011.pdf
PDF · 80.32 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/1936/2011
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: Caparol Slovakia s.r.o., so sídlom Bajkalská 4, Bratislava, IČO: 35 684 992, pr. zast. AK Mikolaj s. r. o., advokátskou kanceláriou so sídlom Košická 56/5590, Bratislava, IČO: 36 855 049, proti povinnému: SLOVBOHEMIA, s. r. o., so sídlom Družstevná 4, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 386 537, pre vymoženie pohľadávky 23.848,97 eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Pavlom Mikom, so sídlom Exekútorského úradu Krupinská cesta 5, Zvolen, pod spisovou značkou Ex 1073/2011, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e .
Súd oprávnenému u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Pavlovi Mikovi trovy exekúcie vo výške 75,80 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom Mgr. Pavlom Mikom sa dňa 27. 10. 2011 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 1073/2011 na vymoženie pohľadávky vo výške 23.848,97 eur s prísl., priznanej vykonateľným platobným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 1Ro/366/2011, zo dňa 2. 8. 2011. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 033796* zo dňa 28. 11. 2011, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 23.848,97 eur s príslušenstvom a trovy exekúcie.
V priebehu konania doručil oprávnený súdu návrh na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnil tým, že exekútor hodnotí priznanú pohľadávku ako nevymožiteľnú (povinný nemá žiaden exekučne postihnuteľný majetok a má množstvo záväzkov). Z týchto dôvodov navrhol oprávnený exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Exekučné konanie, ako konanie návrhové, je ovládané tzv. dispozičnou zásadou, na základe ktorej sa môže exekúcia začať len na návrh oprávneného a nemôže sa v nej pokračovať proti jeho vôli. Oprávnený
môže v ktoromkoľvek štádiu navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný jeho vôľu rešpektovať. Oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. V dôsledku tejto skutočnosti bolo v záujme oprávneného podať návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko ďalším pokračovaním exekúcie by vznikali náklady, ktoré by pre nemajetnosť povinného znášal oprávnený. Preto ak oprávnený vyslovil, že navrhuje zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, súd rozhodol s súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. c) v spojení s ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a exekúciu zastavil.
Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 163,90 eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Z dôvodu nemajetnosti povinného súd v súlade s citovaným ustanovením uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej výške 33,19 eur podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ako si túto uplatnil. Okrem odmeny za výkon exekučnej činností má exekútor podľa § 22 vyhlášky nárok aj na náhradu hotových výdavkov. Súdnemu exekútorovi patrí poštovné za doručovanie nasledujúcich zásielok: žiadosť o udelenie poverenia (1,20 eur), upovedomenie o začatí exekúcie povinnému a oprávnenému (3,20 eur), exekučný príkaz - predajom hnuteľných vecí (2,27 eur - pr. zást. oprávneného pomerne pre 3 exekúcie), zrušenie termínu dražby (3,40 eur), vyúčtovanie trov + zaslanie spisu (1,60 eur), spolu vo výške 11,67 eur. Takto vynaložené náklady na poštovné súd považoval za účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Súd pri určovaní súm poštovného za doručenie uvedených listín vychádzal z cien poštovného zverejneného Slovenskou poštou, platného v čase ich doručovania. Súdnemu exekútorovi nepatrí náhrada nákladov za doručovanie oznámenia o dražbe hnuteľných vecí (inej osobe než oprávnenému a povinnému, ktorým sa doručovalo v jednej zásielke spolu s exekučným príkazom), nakoľko vynaloženie týchto nákladov nie je v predloženom exekútorskom spise preukázané. Pokiaľ ide o budúce náklady na doručovanie súdneho exekútora, súd k týmto poznamenáva, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preň záväzný stav v čase rozhodovania, priznanie budúcich trov je teda vylúčené. Vynaloženie týchto nákladov nie je v tomto štádiu konania ani preukázateľné. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani náhradu nákladov za doručovanie príkazov na začatie exekúcie a exekučných príkazov celkom 12 bankám. Takto vynaložené trovy sú totiž v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti, ako aj v rozpore s ust. § 95 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, podľa ktorého sa zasiela príkaz na začatie exekúcie (a následne teda aj exekučný príkaz) tej banke, ktorá vedie účet povinného. Súdny exekútor bez toho, aby vykonal akékoľvek úkony
na zistenie účtu povinného, rozposlal najprv príkazy na začatie exekúcie a následne aj exekučné príkazy dvanástim rôznym bankám, pričom ani v jednom prípade nie je v exekútorskom spise preukázané, že by dotyčná banka skutočne viedla účet povinného. Súd sa s takýmto postupom súdneho exekútora, ktorý považoval za nehospodárny a nesúladný s prísl. ust. Exekučného poriadku, nestotožnil a náhradu nákladov za takéto doručovanie mu nepriznal. Pre úplnosť súd dodáva, že súdny exekútor si uplatnil náhradu za doručovanie bankám spolu vo výške 44,20 eur (26 zásielok), túto by však aj v prípade jej priznanie bolo potrebné podstatne znížiť, nakoľko z exekútorského spisu vyplýva, že súdny exekútor doručoval tieto príkazy v jednej zásielke vždy pre 3 alebo aj viacej exekúcií. Súdnemu exekútorovi však patrí náhrada nákladov za žiadosť o súčinnosť - evidencia vozidiel (0,20 eur), ktoré sú exekútorským spisom preukázané. Za žiadosť o súčinnosť - peňažné ústavy (0,70 eur) súd súdnemu exekútorovi náhradu nákladov neuznal, nakoľko tieto nemal preukázané na základe predloženého spisu súdneho exekútora. Celkom tak priznaná náhrada hotových výdavkov (poštovné, elektronická súčinnosť) činí 11,87 eur.
Súdny exekútor pri vykonávaní exekúcie uskutočnil dňa 5. 4. 2012 cestu na trase Zvolen - Liptovský Mikuláš a späť, ktorá je preukázaná listinnými dôkazmi v exekútorskom spise (najmä zápisnicou o vykonaní súpisu hnuteľných vecí). Cesta bola vykonaná na účely zisťovania majetku povinného, preto súd považoval náklady súdneho exekútora v súvislosti s touto cestou za účelne vynaložené pri vykonávaní exekučnej činnosti. Na cestu bolo použité osobné motorové vozidlo, ktoré má podľa predloženej fotokópie technického preukazu spotrebu 8,2 l/100 km. Nakoľko súdny exekútor nepreukázal cenu pohonných hmôt dokladom o kúpe, súd vychádzal z cien zverejnených štatistickým úradom, a to 1,15 eur / l (týždeň 2.4.2012 - 8.4.2012, priemer benzín 95 a LPG). Súdny exekútor má právo na náhradu za spotrebované pohonné látky, ktorú si uplatnil, a to vo výške 18,11 eur (1,15 eur x 192 km x 0,082 l/km).
Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd v súlade s § 196 Exekučného poriadku zvýšil priznanú odmenu s náhradami v celkovej výške 63,17 eur o 20% DPH, t. j. o sumu 12,63 eur. Celkom tak súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 75,80 eur, z toho na odmenu súdneho exekútora pripadá 33,19 eur, na náhradu hotových výdavkov 11,87 eur, na náhradu cestovného 18,11 eur a na DPH 12,63 eur. Tieto trovy je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Pavlovi Mikovi oprávnený.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej O. s. p., ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Nakoľko súd zastavuje exekúciu (konanie už nebude ďalej prebiehať), niet žiadneho dôvodu, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.