Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-13C/48/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Janou Tvrdou v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej č. 14, IČO: 45 535 108, právne zastúpeného: advokátska kancelária SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej č. 14, IČO: 36 862 711, proti odporkyni: L. O., D..: XX.XX.XXXX, N. A.V., S. Y. Č.. XXXX/XX, v konaní zastúpenej ustanovenou opatrovníčkou: Z. N. - súdna tajomníčka Okresného súdu Piešťany, o zaplatenie 574,69 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 242,75 eura spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 76,18 eura od 06.02.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 121,18 eura od 06.03.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 43,73 eura od 06.04.2010 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 1,66 eura od 06.05.2010 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd návrh zamieta.

III. Súd odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.11.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 574,69 eura spolu s príslušenstvom. Istinu tvorí nezaplatená cena poskytnutých telekomunikačných služieb v sume 242,75 eura a 331,94 eura je titulom zmluvnej pokuty. Tiež žiadal nahradiť trovy konania.

Odporkyni sa nepodarilo doručiť návrh, prílohy ani procesné poučenia pre účastníka konania. Šetrením sa nepodarilo pobyt odporkyne zistiť, preto jej bola súdom ustanovená opatrovníčka, a to uznesením zo dňa 18. augusta 2014, č.k.: - 64. Ustanovená opatrovníčka návrh, prílohy i poučenia prevzala dňa 09.09.2014. K týmto sa nevyjadrila.

Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. ( )

Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor ( ).

Súd prejednal vec v zmysle bez nariadenia pojednávania, nakoľko ide o drobný spor, a zo Zmluvy o pripojení a dodatku k zmluve zo dňa 27.11.2009, faktúry č. 7000325725 splatnej dňa 05.02.2010 vystavenej na sumu 76,18 eura, faktúry č. 7001373012 splatnej dňa 05.03.2010 vystavenej

na sumu 121,18 eura, faktúry č. 7002413088 splatnej dňa 05.04.2010 vystavenej na sumu 43,73 eura, faktúry č. 7003457728 splatnej dňa 05.05.2010 vystavenej na sumu 1,66 eura, faktúry č. 7100352069 splatnej dňa 03.02.2011 vystavenej na sumu 331,94 eura, všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných dátových služieb, ako i ostatného obsahu spisu zistil tento stav veci:

Z obsahu Spr. zaevidovanej na tunajšom súde pod číslom 559/2010 mal súd objektívne preukázané, že spoločnosť Slovak Telekom, a. s. sa dňa 01.07.2010 stala univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s., ktorá v dôsledku zlúčenia spoločností zanikla ku dňu 30.06.2010.

Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. Karadzičova 10, Bratislava , IČO: 35 763 469 ako postupca uzatvoril dňa 06.12.2011 Zmluvu o postúpení pohľadávok so spoločnosťou BL Telecom debt, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108 ako postupníkom, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok a medzi inými i pohľadávka voči odporkyni. Predmetná zmluva je evidovaná na tunajšom súde pod Spr. 100/12.

Na základe Zmluvy o pripojení a dodatku k zmluve zo dňa 27.11.2009 uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľa (T-Mobile Slovensko, a.s.) a odporcom, spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. poskytovala odporkyni službu mobilným telefónnym prístrojom. Odporkyňa sa zaviazala riadne a včas platiť cenu služieb Podniku a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou o pripojení, všeobecnými podmienkami o poskytovaní verejných elektronických komunikačných služieb navrhovateľa, cenníkom služieb navrhovateľa. Odporkyňa sa zmluvou zaviazala využívať najmenej po dobu 24 mesiacov program služieb PODLA SEBA 5(3000) a prevzala mobilný telefón Nokia 5530. V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti bližšie špecifikovanej v dodatku Zmluvy o pripojení je navrhovateľ oprávnený požadovať od odporkyne zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 331,94 eura.

Odporkyni boli vyfakturované sumy podľa faktúry č. 7000325725 splatnej dňa 05.02.2010 vystavenej na sumu 76,18 eura, faktúry č. 7001373012 splatnej dňa 05.03.2010 vystavenej na sumu 121,18 eura, faktúry č. 7002413088 splatnej dňa 05.04.2010 vystavenej na sumu 43,73 eura, faktúry č. 7003457728 splatnej dňa 05.05.2010 vystavenej na sumu 1,66 eura. Faktúrou č. 7100352069 splatnej dňa 03.02.2011 vystavenej na sumu 331,94 eura bola odporkyni vyfakturovaná zmluvná pokuta.

Podľa o elektronických telekomunikáciách (ďalej len Zákon o elektronických telekomunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 Zákona o elektronických telekomunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 43 ods. 3 písm. c) Zákona o elektronických telekomunikáciách, zmluva o pripojení zaniká odstúpením od zmluvy.

Podľa § 43 ods. 5, písm. b), e) Zákona o elektronických telekomunikáciách, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti alebo opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je , že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , (účinného v čase uzavretia zmluvy a dodatku), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa veta prvá ( účinný v čase uzatvárania zmlúv o pripojení a dodatkov k nim ), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "").

Podľa ( účinný v čase uzatvárania zmlúv o pripojení a dodatkov k nim ), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ splniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

Podľa ( účinný v čase uzatvárania zmlúv o pripojení a dodatkov k nim), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády SR č. (účinného k 06.02.2010 - 06.05.2010), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Citované ustanovenie vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Ustanovenie sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné ( pre porovnanie uznesenie ). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou ( ). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné zdôrazniť,

že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Právo na zmluvnú pokutu podľa zmluvy vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaným žiadneho úkonu zo strany podniku (napr. odstúpením od zmluvy alebo prerušením, či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia povinnosti).

Predmetom konania je zaplatenie ceny poskynutých telekomunikačných služieb v sume 242,75 eura a zmluvnej pokuty v sume 331,94 eura vyplývajúcej z Zmluvy o pripojení, ktoré sú nepochybne spotrebiteľskými zmluvami a vzťahujú sa na ne ustanovenia a nasl. . Z ustanovenia vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinnosti plynúcich zo zmluvy. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v a teda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Podstatným v tomto smere je, že takto dojednaná zmluvná pokuta zaväzovala odporkyňu k jej zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, teda 24 mesiacov a to aj v prípade, ak si účastník zmluvy plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované žalobcom, riadne platil ich úhradu až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, pričom v prípade nezaplatenia poslednej úhrady mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu stále v plnej výške. V tomto smere navrhovateľ nerozlišoval medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ ukončí zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti, alebo keď sa tak stane na začiatku doby viazanosti. V oboch týchto prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné.

Podľa a ods. 1,2 , ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že návrh bol podaný dôvodne len sčasti. Je nepochybné, že medzi účastníkmi konania navrhovateľom ako podnikateľom v zmysle a odporcom ako fyzickou osobou nepodnikateľom bola uzatvorená zmluva o pripojení v zmysle zákona o telekomunikáciách. Na základe uvedenej zmluvy navrhovateľ poskytoval odporcovi telekomunikačné elektronické služby. Podľa dodatku k zmluve sa odporkyňa zaviazala, že v prípade porušenia jeho zmluvných povinností a následného vypojenia SIM karty uhradí zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eura.

Navrhovateľ v danej veci vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporca ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a ani obsah všeobecných podmienok k týmto zmluvám o pripojení. Súd dospel k záveru, že zmluva o pripojení a dodatok k nej uzavreté medzi účastníkmi konania majú charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa a nasl. o ochrane spotrebiteľa a . Vzhľadom na uvedený charakter postavenia účastníkov záväzkového vzťahu bol teda navrhovateľ povinný rešpektovať a riadiť sa ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa ako aj ustanoveniami o spotrebiteľských doložkách upravených v a nasl. . Účastníci uzavreli

spotrebiteľskú zmluvu podľa osobitého zákona - z. č. o elektronických komunikáciách. Ale súd má za to, že aj na takto dohodnuté záväzkové vzťahy je v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa potrebné uplatniť primerane ustanovenia a výkladovo prihliadať i na smernice ES zaoberajúce sa právnym postavením účastníkov spotrebiteľského vzťahu.

v obsahuje príkladmý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ich uvedenie v zmluve spája () s právnym následkom ich neplatnosti. Smernica rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách obsahuje širší výpočet príkladov neprijateľných podmienok. Podľa bodu 1 písm. e) prílohy cit. Smernice za nekalú podmienku sa považuje aj podmienka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu (v tomto prípade ide o výšku zmluvných pokút). Smernica má podľa svojej povahy interpretačný význam pri uplatnení domácej právnej úpravy, ktorou bol implementovaná.

Súd na právny vzťah účastníkov aplikoval ustanovenia , lebo ich dohodu o uplatnení „ostatných právnych predpisov“ na ich vzájomné právne vzťahy vyhodnotil ako neplatnú v zmysle . Toto dojednanie vyplýva z toho, že účastníci zmluvou písomne odkázali na všeobecné podmienky navrhovateľa ako súčasť zmlúv, a že sa ich záväzkový vzťah bude spravovať zákonom o telekomunikáciách a ostatnými právnymi predpismi, pričom podľa charakteru záväzku jednoznačne vyplýva plnenie podľa . Navrhovateľ nepreukázal súdu, že s odporcom individuálne prerokovali a dohodli obsah jednotlivých zmluvných podmienok zmlúv a najmä všeobecných zmluvných podmienok ani samotnú výšku zmluvnej pokuty za porušenie povinností.

Ustanovenie a je dôsledkom transpozície Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,a“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“.

S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ ( ). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať.

Ustanovenie zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná ( ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval ( ). Plnenie z takejto podmienky naviac vždy zakladá bezdôvodné obohatenie ( ; ,,z neplatného právneho úkonu“). Naviac zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C ).

Záverom už len súd dodáva, že či už hlavná zmluva o pripojení ako aj jej dodatok sú typickými štandardnými formulárovými listinami, na ktoré zásadne dopadá súdna kontrola. Preto aj vzhľadom na vyššie uvádzanú analýzu zmluvnej pokuty už nepristúpil k opätovnému vyhodnocovaniu zmluvnej pokuty, lebo je právoplatne judikovaná ako neprijateľná a iný postup by len relativizoval ciele únie zabrániť súvislému používaniu nekalej klauzuly, ktoré má súd naplniť a nie svojou rozhodovacou činnosťou spochybňovať a popierať. Zmluvná pokuta bola vopred zo strany navrhovateľa naformulovaná bez možnosti jej zmeny zo strany spotrebiteľa. Nemožno preto prisvedčiť tvrdeniam mobilného operátora o individuálnom vyjednaní zmluvnej pokuty. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou ( ). Z tohto dôvodu i zamietol návrh v časti zmluvnej pokuty.

Podľa , súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.

Podľa , ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

Ustanovenie zmluvy, ktoré sa týkajú zmluvnej pokuty súd vyhodnotil ako neprijateľné, a teda neplatné. Právo na zaplatenie peňažnej sumy z neplatnej zmluvnej podmienky tak nemožno priznať.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť dlžnú sumu spočívajúcu v nezaplatenej cene poskytnutých služieb 242,75 eura, vo zvyšku (čo do zaplatenia zmluvnej pokuty), návrh zamietol, avšak zmluvnú podmienku týkajúcu sa zmluvnej pokuty nevyhlásil za neprijateľnú. Ku dňu 06.02.2010 - 06.05.2010 výška sadzby predstavovala 8% ročne, úrok z omeškania je tak potom 9% ročne.

Pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, bola postúpená spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., ktorá je dodávateľom v zmysle , na spoločnosť BL Telecom debt, s.r.o. Dodávateľ (pôvodný veriteľ) nie účastníkom tohto konania, nakoľko došlo k postúpeniu pohľadávky dodávateľa (postupcu) na postupníka ešte pred podaním návrhu na začatie predmetného konania. Účastníkom konania na strane navrhovateľa je spoločnosť BL Telecom debt, s.r.o. (postupník). Postupník nemôže ovplyvniť obsah zmluvy alebo dodatku uzavretých medzi dodávateľom a odporkyňou ako spotrebiteľom obsahujúcich neprijateľnú podmienku. Vyhlásenie neprijateľnej podmienky obsiahnutej v dodatku za neplatnú by nebolo účelné a bolo by bezpredmetné, nakoľko by nebolo možné uplatniť a realizovať základný účel inštitútu vyhlásenia neprijateľnej podmienky súdom za neplatnú. Týmto účelom je zabezpečiť, aby dodávateľ ďalej nepoužíval neprijateľnú podmienku v zmluvách a ich dodatkoch, všeobecných obchodných podmienkach lebo iných dokumentoch. Navrhovateľ, ktorý nie je dodávateľom, nemôže odstrániť neprijateľnú podmienku zo zmlúv, dodatkov alebo všeobecných obchodných podmienok alebo iných dokumentov dodávateľa (postupcu), ktoré takéto podmienky obsahujú. A keďže dodávateľ nie je účastníkom toho konania, v prípade vyhlásenia

neprijateľnej podmienky za neplatnú súdom, by sa nevzťahovala povinnosť zdržať sa používania neprijateľnej zmluvnej podmienky .

Vzhľadom k tomu, že v danom prípade prišlo k postúpeniu pohľadávky pred podaním návrhu na súd, dodávateľ už nie je účastníkom tohto konania, preto súd nie je povinný v zmysle výslovne vo výroku rozsudku uviesť neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nejde o nepriznanie plnenia dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky ale postupníkovi, pre ktorého akýkoľvek hmotnoprávny dôsledok takéhoto vyhlásenia nie je účinný. S ohľadom na tieto skutočnosti súd nevyhlásil vo výroku podmienku za neprijateľnú, avšak z neplatného dojednania postupníkovi plnenie nepriznal.

Podľa , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Suma 242,75 eura s príslušenstvom, na zaplatenie ktorej má navrhovateľ nárok predstavuje jeho úspech v konaní. V časti zamietnutej, teda čo do zaplatenia sumy 331,94 eura s príslušenstvom, bol navrhovateľ neúspešný. Z uvedeného vyplýva, že úspešnejšou v konaní bola odporkyňa, má preto právo na pomernú náhradu trov konania. Keďže si však náhradu trov neuplatnila, súd jej ani pomernú náhradu trov konania nepriznal.

Súd lehotu na splnenie povinnosti uloženej odporkyni týmto rozsudkom určil v súlade s

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo.

Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti (z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.