Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/398/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO 35792752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO 47233516, proti povinným 1/ N. S., bydliskom R. C. R. C. č. XX, 2/ E. S., bydliskom R. C. R. C. č. XX, obaja zastúpení JUDr. W. F., advokátom so sídlom P. XX/ XX, N. D., o vymoženie 2 652,90 eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 26. augusta 2014, č. k. -28, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť povinným trovy odvolacieho konania vo výške 70,40 eur na bankový účet právneho zástupcu povinných vedeného v Tatra banka, a.s., pobočka Považská Bystrica, IBAN SK60 1100 0000 0026 1784 8713, BIC (SWIFT) TATRSKBX, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa výrokom I. vyhlásil exekúciu za neprípustnú, výrokom II. exekúciu zastavil a výrokom III. uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy právneho zastúpenia povinným vo výške 140,81 eur na bankový účet právneho zástupcu povinných. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, s poukazom na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že tamojší súd poveril súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera, PhD., poverením č. 5304 039457 zo dňa 25.03.2014 vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 2 652,90 eur s príslušenstvom a zmluvnú pokutu, a to na základe exekučného titulu - Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline č. k. RK-PC-2586/13-EK zo dňa 22.10.2013. Dňa 16.05.2014 boli tamojšiemu súdu doručené námietky proti exekúcii, návrh na odklad exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie, ktorým povinní žiadali, aby konajúci súd rozhodol tak že povolí odklad exekúcie, exekučné konanie zastaví a uloží oprávnenému povinnosť uhradiť právnemu zástupcovi povinných trovy konania spolu vo výške 140,81 eur. K predmetnému podaniu sa oprávnený vyjadril prípisom doručeným tamojšiemu súdu dňa 29.07.2014 s tým, že rozhodcovská zmluva nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. V predmetnom exekučnom konaní sa vymáha plnenie zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500014839 uzavretej v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka dňa 28.08.2012 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným 1/ ako dlžníkom a povinným 2/ ako spoludlžníkom. Súd prvého stupňa právny vzťah medzi účastníkmi konania založený uvedenou zmluvou považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je bez právneho významu právna forma zmluvy. V danej veci je ďalej nepochybné, že povinní 1/ a 2/ sú a aj v čase uzavretia zmluvy boli spotrebiteľmi, pretože nebolo preukázané, že by pri uzavieraní zmluvy konali v rámci predmetu svojho povolania, ani zamestnania, či inej podnikateľskej činnosti. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že zmluvné

strany uzavreli Rozhodcovskú zmluvu č. 8500014839 zo dňa 28.08.2012. Poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská doložka prijatá v rozhodcovskej zmluve (článok 5) je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovská zmluva vylučuje uplatňovanie pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve v tomto prípade nebola individuálne dojednaná, jedná sa o vyplnené tlačivo, vopred pripravené oprávneným, bez možnosti jej zmeny, či úpravy. Predmetná rozhodcovská zmluva/zmluvy sa javí ako absolútne nevyvážená, a preto nekalá. Na základe tejto rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je treba vykladať aj so zreteľom na ustanovenie § 106 OSP, ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom. Ak rozhodcovská zmluva dáva na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Súd prvého stupňa považoval výkon práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej doložky uvedenej v rozhodcovskej zmluve za nezlučiteľný s normami na ochranu spotrebiteľa, ako aj s dobrými mravmi. Pri závere o neprijateľnosti zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, ak by sa mal podľa nej vydaný rozhodcovský rozsudok vykonať na návrh oprávneného, je dôvodné exekučné konanie zastaviť, pretože pri nekalej povahe rozhodcovskej doložky nie je možné v takomto prípade rozdeliť exekúciu na dovolenú a nedovolenú podľa práva Európskej únie. Dojednanie uvedené v rozhodcovskej zmluve a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného prvostupňový súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd zastaví exekúciu resp. zamietne žiadosť v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z., § 44 Exekučného poriadku). Po dôkladnom preskúmaní rozhodcovského rozsudku, pripojenej zmluvy o úvere, rozhodcovských zmlúv a všeobecných zmluvných podmienok, súd prvého stupňa dospel k názoru, že rozhodcovská zmluva uzatvorená s povinným 1/ a 2/ tvoriaca podklad pre vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v predmetnom konaní, je neprimeranou (neprijateľnou) a preto neplatnou zmluvnou podmienkou. Z uvedeného vyplýva, že neplatná rozhodcovská doložka/zmluva nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky, teda stať sa spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie a preto súd predmetnú exekúciu vyhlásil v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku za neprípustnú a exekúciu zastavil. Súd prvého stupňa o podaných námietkach a odklade povinných proti exekúcii zo dňa 02.05.2014, doručených súdu dňa 16.05.2014, nebude rozhodovať s prihliadnutím na skutočnosť, že predmetná exekúcie bola zastavená. O trovách súd prvého stupňa rozhodol v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta OSP. Vzhľadom k tomu, že konanie bolo zastavené z vyššie uvedených dôvodov zavinením oprávneného, súd súčasne priznal náhradu trov povinným v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. podľa § 13 ods. 2 písm. c), vychádzajúc z hodnoty pohľadávky vo výške 2 652,90 eur , pričom celková výška trov konania spolu s 20% DPH (23,47 eur) tvorí sumu 140,81 eur. O trovách exekúcie súd prvého stupňa rozhodne samostatným uznesením.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. h), podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) OSP. Uviedol, že rozhodcovské zmluvy č. 8500014839 neboli podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Uviedol, že rozhodcovské zmluvy spĺňajú charakter individuálneho ustanovenia, ktorá nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere, čo jednoznačne vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ako aj z právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy, ktorý dlžníkovi umožňuje odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Preto rozhodcovské zmluvy nemôžu byť (resp. ich časť) neprijateľnou podmienkou. Oprávnený namietal, že exekučný súd vychádzal z výkladu pojmu spotrebiteľ, ktorý nemá oporu ani vo vnútroštátnej a ani v komunitárnej úprave. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22.11.2012 uviedol, že v prejednávanej veci rozhodcovská zmluva nie je súčasťou všeobecných podmienok. Mal za to, že medzi účastníkmi uzavretá rozhodcovská zmluva popri tom, že je individuálnym

dojednaním, by nespĺňala ani definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 1 resp. ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. V prípade rozhodcovskej zmluvy je, vzhľadom na ustanovenie bodu 3 a 5, vylúčené splnenie podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, a teda rozhodcovská zmluva ani žiadnu neprijateľnú podmienku neobsahuje a ani sama takouto podmienkou nie je. Ďalej uviedol, že dôvody uvádzané v napadnutom uznesení neobstoja ani pri výklade § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka založenom na princípe nepriameho účinku smernice 93/13/EHS. Oprávnený poukázal aj na uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 21.11.2013, sp. zn. zo dňa 10.12.2013 a uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. -42 zo dňa 31.01.2014. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd v celom rozsahu zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 105,60 eur vrátane DPH.

K odvolaniu oprávneného zaslali povinní písomné vyjadrenie. Ohľadom podmienenia uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere súčasným uzatvorením rozhodcovskej zmluvy uviedli, že nie je možné rozhodnúť na základe klauzuly obsiahnutej v rozhodcovskej zmluve, ale je potrebné skúmať materiálnu pravdu. Mali za to, že rozhodcovská zmluva, príp. rozhodcovská doložka je platná a exekučný titul, ktorý bol vydaný na jej základe je riadne uplatniteľný v exekučnom konaní za podmienky, že rozhodcovské konanie bolo vedené na návrh spotrebiteľa. Povinní považovali napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa za správne a žiadali odvolací súd, aby ho potvrdil a zaviazal oprávneného na náhradu ďalšieho úkonu právnej služby vo výške 70,41 eur (50,63 eur + 8,04 eur + 20% DPH).

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 OSP.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie správne aplikoval príslušné právne predpisy, ktoré aj správne vyložil. Ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ukladá súdu zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b) alebo c), t. j. ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a), b), alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Zo znenia ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. explicitne vyplýva, že pri zistení dôvodov uvedených v citovanom zákonnom ustanovení, súd výkon rozhodcovského rozsudku zastaví bez ohľadu na štádium, v akom sa výkon rozhodnutia, prípadne exekúcia nachádza.

Pre posúdenie dôvodu na postup podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, sa súd má zaoberať existenciou dôvodu pre uvedený postup podľa § 45 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, t. j. či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 18. 09. 2012).

Odvolací súd považuje za správny právny názor súdu prvého stupňa, že predmetná Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 28.08.2012 je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 01. 2008, podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy, a teda že medzi oprávneným a povinnými bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Preto súd prvého stupňa postupoval správne, ak na vzťah účastníkov konania aplikoval príslušné právne normy chrániace spotrebiteľa. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že v danej veci je za neprimerané potrebné považovať rozhodcovské zmluvy uzatvorené

medzi účastníkmi konania dňa 28.08.2012, t. j. v rovnaký deň ako oprávnený s povinnými uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere. Veriteľ mohol na základe týchto rozhodcovských zmlúv vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovských zmlúv spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Odvolací súd je rovnakého názoru ako súd prvého stupňa v tom smere, že konanie pred rozhodcovským súdom iniciuje práve veriteľ. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 ažC-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Rozhodcovské zmluvy preto odvolací súd vyhodnotil ako nekalé, postihnuté sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v rozhodnom období.

Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská zmluva a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.02.2011 sp. zn. ). Predmetný rozhodcovský rozsudok, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatných rozhodcovských zmlúv, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 41ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.

Čo sa týka ustanovenia rozhodcovských zmlúv, v zmysle ktorých mali povinní právo od zmlúv jednostranne odstúpiť, aj bez uvedenia dôvodu, do 14 kalendárnych dní od ich doručenia, odvolací súd uvádza, od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Taktiež odvolací súd poukazuje na to, že za individuálne dohodnuté zmluvy sa nepovažujú zmluvy, ktoré boli vopred dodávateľom (veriteľom) naformulované a spotrebitelia ich obsah nemali možnosť ovplyvniť. Rozhodcovské zmluvy sa nestávajú individuálne dohodnutou len tým, že spotrebitelia majú v úzkej časovej lehote hneď po ich podpise právo od týchto zmlúv odstúpiť. Uvedené tiež nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovských zmlúv, keď v posudzovanom prípade bola spotrebiteľom v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nim žalobu na rozhodcovskom súde.

Znenie rozhodcovských zmlúv nemusí odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádzajú (in fraudem legis). O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný (nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 24. 05. 1995).

Čo sa týka náhrady trov konania uplatnených povinnými, odvolací súd konštatuje, že aj keď Exekučný poriadok neobsahuje právnu úpravu o náhrade trov exekučného konania vzniknutých povinným, nie je vylúčené použitie ustanovení OSP o náhrade trov konania. Z ustanovenia § 251 ods. 4 OSP totiž vyplýva, že na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Odvolací súd vychádza z právneho názoru vyjadreného v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. .

Ustanovenia § 142 až § 150 OSP upravujú predpoklady, za splnenia ktorých majú účastníci konania právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili.

Podľa § 146 ods. 2 prvá veta OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

V predmetnej exekučnej veci odvolací súd zastáva názor, že povinní majú nárok na náhradu trov konania, keďže oprávnený zavinil zastavenie exekúcie. Zavinenie oprávneného spočíva v tom, že exekúcia bola zastavená z dôvodu, že oprávnený predložil exekučný titul - rozhodcovský rozsudok rozhodcu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľných rozhodcovských zmlúv. Rozhodcovský rozsudok je teda nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul.

S ohľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 146 ods. 2 OSP vecne správne rozhodol aj o trovách konania, ktorých výšku a náhradu oprávnený v odvolaní nenamietal.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 251 ods. 4, § 224 ods. 1, § 146 ods. 2, § 151 ods. 1 OSP tak, že povinným priznal ich náhradu spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia vo výške 70,40 eur, keď z obsahu spisu vyplýva, že im tieto trovy skutočne vznikli. Povinným patrí náhrada trov odvolacieho konania, spočívajúca v odmene za právne zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. c), § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 101,25 eur za 1 úkon, znížená na polovicu základnej sadzby, t. j. 50,63 eur, režijný paušál 8,04 eur, 20 % DPH vo výške 11,73 eur, spolu trovy odvolacieho konania vo výške 70,40 eur.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .