Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/28/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudcom JUDr. Máriou Ondrejovou, v trestnej veci obžalovanej M. X. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno a), písmeno b), písmeno c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 19. decembra 2014 takto

rozhodol:

Obžalovaná: M. X., narodená XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom Q., R. A. kríži XXXX/X, prechodne bytom Q. Y. XXX,

sa uznáva vinnou že:

ako matka maloletého J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca J. E. v Q., hoci má k nemu vyživovaciu povinnosť priamo zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. zo dňa 26.01.2009, právoplatným dňa 15.01.2010, bola zaviazaná prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, ktorú je povinná platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk otca, si túto povinnosť z nedbanlivosti riadne neplnila po dlhší čas, od 18.06.2012 až do 19.12.2014 a takto vydala oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze, obvinená tak konala napriek tomu, že bola za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdená a to trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. , právoplatným dňa 17.10.2012, čím obvinenej za vyššie uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom (po odpočítaní čiastočnej úhrady 30 eur dňa 04.06. 2014 ) vo výške 777,30 €,

teda:

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnila z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného, čím vydala oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze, konala závažnejším spôsobom konania- po dlhší čas a konala tak napriek tomu, že bola za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdená,

tým spáchala:

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno a), písmeno b), písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona

Za to jej súd ukladá:

Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, sa obžalovaná zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. prejednal súd trestnú vec proti obžalovanej M. X.. Súd vykonal hlavné pojednávanie voči obžalovanej v jej neprítomnosti po splnení zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 252 odsek 2 Trestného poriadku. Obžalovaná bola na hlavné pojednávanie riadne predvolaná s poučením podľa ustanovení § 252 Trestného poriadku, bola jej zaslaná obžaloba spolu s výzvou podľa § 240 odsek 3 Trestného poriadku ako aj výzva s poučením podľa § 86 Trestného zákona o účinnej ľútosti. Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovanej M. X. z prípravného konania, výsluchom svedka J. E., prečítaním výpovede svedka J. E. z prípravného konania, prečítaním listinných dôkazov zabezpečených v spise a oboznámením pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. .

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaná M. X. sa po riadne a včas doručenom predvolaní na hlavné pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnila, nepožiadala o odročenie hlavného pojednávania. Za splnenia zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 252 odsek 2 Trestného poriadku, súd vykonal hlavné pojednávanie v jej neprítomnosti a postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku prečítal jej výpoveď z prípravného konania ( čl. 68-72 zo dňa 19.02.2014) v ktorej uviedla, že si je vedomá vyživovacej povinnosti voči svojmu synovi J. E., že sa pokúšala so synom stretávať, ale jeho otec jej to neumožnil. Keď synovi kúpila nejaké hračky, jeho otec ich hodil do koša. Nemá žiadny príjem, žije pod hranicou životného minima. Žije s novou rodinou, riešia si spoločné bývanie. Bola si vedomá výšky dlžnej sumy výživného za obdobie od 18.06.2012 až ku dňu výsluchu (509,71 eur) a vyhlásila, že dlžnú sumu výživného uhradí do 05.03.2014 a šek predloží vyšetrovateľovi. Uviedla, že nemala záujem vyhýbať sa trestnému stíhaniu, chcela o syna bojovať, ale má už novú rodinu a potrebuje si dať veci do poriadku. Ďalej k veci odoprela vypovedať podľa § 34 Trestného poriadku.

Svedok J. E., otec maloletého J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že matka maloletého, ktorý býva toho času u neho si svoju povinnosť platiť výživné na maloleté dieťa, ktoré jej bolo určené rozsudkom súdu vo výške 30 % životného minima, neplní od 18.06.2012 až do dnešného dňa. To čo zaplatila počas prípravného konania jej bolo z dlhu odrátané a potom keď bola podaná obžaloba zaplatila ešte 30,- eur. Celkový dlh, ktorý obžalovaná voči nemu ako otcovi maloletého má je 777,30 eur. Obžalovaná už ani predtým neplatila výživné, za čo bola odsúdená a do dnešného dňa nezaplatila ani tie predchádzajúce peniaze. Z aktuálneho dlžného výživného žiadnu ďalšiu sumu nezaplatila.Dieťa nekontaktuje, nestretáva sa s ním, neprispieva žiadnym spôsobom na jeho výživu, záujmy, ani na žiadne iné potreby. Syn má 8 rokov, chodí do Základnej školy, chodí na futbalový krúžok, krúžok šikových rúk. Chodí aj do imunologickej ambulancie, majú zvýšené náklady na lieky (cca 10-20 eur). Uviedol, že sám je toho času nezamestnaný. Od pracovného úrazu, ktorý mal dňa 07.11.2012 bol práceneschopný. Jeho práceneschopnosť ešte trvá, ale už nie je platená, platili mu ju len jeden rok, potom si požiadal o invalidný dôchodok, ale tento mu nepriznali, lebo určili rozsah poškodenia organizmu len na 35 %. Momentálne žije z príspevku z ÚPSVaR, odkiaľ dostáva dávky v hmotnej núdzi vo výške 107,30 eur a dostáva ešte rodinné prídavky a náhradné výživné celkovo vo výške 50,65 eur. Žije u rodičov aj so synom, rodičia platia byt jeho aj synovu stravu. Každý mesiac platí svoje lieky, synove lieky, oblečenie, obuv a školské pomôcky. Nemá z čoho prispievať rodičom na stravu, byt a na náklady s tým spojené. Keby so synom nežili u rodičov, tak by dieťa bolo vystavené nebezpečenstvu núdze. Obžalovaná o ich pomeroch síce nevie, ale nezbavuje ju to povinnosti platiť výživné. Nevedel o tom, že by sa zaujímala o študijné výsledky dieťaťa. Nevedel nič o pomeroch v akých žije obžalovaná, lebo sa navzájom nekontaktujú.

Podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka J. E. (nar. XXXX) z prípravného konania zo dňa 17.02.2014 z čl. 76-77 v ktorej uviedol, že býva v spoločnej domácnosti s dvomi synmi a vnukom J.. Pracuje ako strážnik v spoločnosti Bonul s.r.o. s priemerným mesačným príjmom 400 eur. Manželka pracuje ako pomocná sila v kuchyni na základnej škole s priemerným mesačným príjmom 300 eur. Zo svojich príjmov financujú domácnosť, živia svoje deti a vnuka J.. Syn J. poberá nejaké peniaze z úradu práce, ale je čisto odkázaný na jeho finančnú pomoc, lebo nie je schopný sa sám uživiť a tiež uživiť svojho syna J.. Pokiaľ by ich neživil, ocitli by sa v núdzi. Zabezpečuje im stravu, poskytuje ubytovanie, ošatenie. M. F. (X.) sa o maloletého J. nezaujíma, neprispieva mu na výživu, ošatenie, veci do školy a nekupuje mu na sviatky ani darčeky. Počul o nej, že je vydatá a má dieťa. Žiadal, aby bola braná na zodpovednosť, lebo si riadne neplní vyživovaciu povinnosť voči synovi.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil prečítaním podľa § 269 Trestného poriadku aj ostatný obsah trestného spisu, z neho najmä na vec sa vzťahujúce listinné dôkazy a podstatný obsah pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. .

Na hlavnom pojednávaní bol oboznámený rodný list J. E., z ktorého súd zistil, že obžalovaná M. X. (F.) je matkou maloletého J. narodeného dňa 26.09.2006. Podľa rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. z 15.08.2007, právoplatného dňa 11.09.2007 bol maloletý J. E. zverený do osobnej starostlivosti otca, matka bola zaviazaná prispievať na výživu maloletého dieťaťa minimálnym výživným k rukám otca do 15. dňa príslušného mesiaca vopred a zročné výživné súd matke povolil splácať v mesačných splátkach pod stratou výhody splátok. Súd zároveň upravil styk matky s maloletým dieťaťom a nariadil nad výkonom starostlivosti otca dohľad ÚPSVaR s povinnosťou, podávať v polročných intervaloch správu o výkone dohľadu. Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. z 26. 01. 2009, právoplatným dňa 15.01.2010 bol zmenený pôvodný rozsudok z 15.08.2007 a vyživovacia povinnosť matky maloletého bola zmenená na sumu 30 % zo životného minima od 01.07.2008 so splatnosťou do 15. dňa príslušného mesiaca vopred, citovaným rozsudkom bol zmenený pôvodný výrok súdu o úprave styku matky s maloletým dieťaťom, pričom súd zamietol návrh matky na zmenu v úprave rodičovských práv k maloletému. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra č. NR 1/ OPHN/SOC/2014/58590-0002 z 31.01.2014 právoplatným dňa 10.02.2014 bol žiadateľovi J. E. na základe jeho žiadosti priznaný nárok na výplatu náhradného výživného, ktoré mu je naďalej vyplácané. Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, J. E. (XXXX) od 01.12.2013 poberá pomoc v hmotnej núdzi vo výške 143,86 eur na základe Rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra č. NR 1/OPHN/SOC/2014/56840-0003 z 09.01.2014, právoplatného 10.01.2014. Podľa potvrdenia Základnej školy sv. Marka v Nitre maloletý J. nar. XXXX začal v školskom roku 2013/2014 navštevovať 1. ročník základnej školy.

Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, M. X. (XXXX) nepoberá pomoc v hmotnej núdzi a príspevky. Bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 09.09.2004 do 05.12.2004, následne od 04.09.2012 do 17.12.2012, vyradená bola pre nespoluprácu 18.12.2012 (nedostavenie sa na úrad podľa termínu). M. X. je mesačne vyplácaný prídavok na dieťa R. nar. XX.XX.XXXX od jeho narodenia doposiaľ, vo výške podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (r.2009-21,25eur, r.2010-21,99 eur, r.2011-22,01 eur, r.2012-22,54 eur, r.2013-23,10 eur, r.2014-23,52 eur). Podľa výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Nitra bola v roku 2010 M. X. držiteľkou živnostenského oprávnenia, ktoré zaniklo oznámením 04.09.2012. Podľa správy Daňového úradu Nitra, M. X. za rok 2013 nepodala daňové priznanie, ani čestné prehlásenie. Z výpisu centrálneho depozitára cenných papierov SR a.s. súd zistil, že obžalovaná nemá ani nemala zriadený účet majiteľa cenných papierov, nemá registrované záložné právo k cenným papierom, ani žiadny zabezpečovací prevod cenných papierov a nie je ani registrovaná ako akcionár listinných akcií na meno. Zo správy Market ocp a.s. vyplýva, že obžalovaná nebola a ani nie je majiteľom dlhopisu FNM SR. Na meno obžalovanej sú vedené dve motorové vozidlá, pričom obe vozidlá sú blokované exekútorskou blokáciou. Obžalovaná sa podľa správy Sociálnej poisťovne Nitra nachádzala v evidencii žiadateľov o dávku v nezamestnanosti od 04.09.2012 do 08.10.2012, ktorá jej nebola priznaná pre nesplnenie podmienok. Nie je vedená v evidencii u žiadneho zamestnávateľa, nie je evidovaná ako SZČO, ako poberateľ nemocenských dávok, poberateľ dôchodku, poberateľ úrazových dávok prípadne dávok garančného poistenia. Obžalovaná bola v období rokov 2005-2012 priebežne zamestnávaná na dohodu prostredníctvom rôznych pracovných agentúr.

Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaná bola doposiaľ dvakrát súdne trestaná. Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. zo dňa 22.08.2008, právoplatným dňa 04.10.2008, bola odsúdená pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so skúšobnou dobou na 18 mesiacov do 04.04.2010 s povinnosťou uhradiť v skúšobnej dobe zameškané výživné. Osvedčila sa dňa 18.05.2011 a hľadí sa na ňu, akoby nebola odsúdená. Trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. zo dňa 17.10.2012, právoplatným dňa 19.10.2012, bola odsúdená pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky do 19.10.2014. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bolo zistené, že proti obžalovanej bolo štyrikrát vedené priestupkové konanie V jednom prípade bolo priestupkové konanie zastavené, v druhom prípade bolo odložené. Za priestupok spáchaný dňa 22.05.2012, kvalifikovaný ako priestupok v doprave podľa § 22 odsek 1, písmeno k) zákona č. 372/90 Zb. o priestupkoch, bola riešená Obecnou políciou Lužianky napomenutím (č. 0091/12). Za priestupok spáchaný dňa 16.02.2012, kvalifikovaný ako priestupok proti majetku podľa § 50 odsek 1 zákona č. 372/90 Zb. o priestupkoch, bola riešená Obvodným úradom Nitra pokutou vo výške 30 eur (č. A/2013/01948). Z lustrácie v evidencii MS SR súd zistil, že okrem aktuálneho trestného konania bolo proti obžalovanej vedené len konanie na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. , ktoré bolo právoplatne skončené. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. súd zistil, že obžalovaná bola odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu Nitra, právoplatným 17.10.2014 na základe obžaloby Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. zo dňa 11.06.2012 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky do 17.10.2014

V súvislosti s ustálením výšky zaostalého výživného, ktoré mala obžalovaná povinnosť zaplatiť k rukám otca od 18.06.2012 až do 19.12.2014 vo výške 30 % životného minima (od 01.07.2011 do 30.06.2012 suma 26 eur mesačne, od 01.07.2012 do 30.06.2013 suma 26,65 eur mesačne, od 01.07.2013 do 30.06.2014 suma 27,13 eur mesačne, od 01.07.2014 do 30.06.2015 suma 27,13 eur mesačne) konštatoval súd po výsluchu svedka oprávneného na preberanie výživného, že za obdobie neplnenia vyživovacej povinnosti vznikol obžalovanej celkový dlh na výživnom vo výške 777,30 eur, po odpočítaní čiastočnej úhrady vo výške 30 eur dňa 04.06.2014.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán, v súlade so zásadami Trestného poriadku.

Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal, má znaky trestného činu a že tento skutok spáchala obžalovaná, ktorá svojim konaním naplnila všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno a), b), c) Trestného zákona, keď si najmenej 3 mesiace v období dvoch rokov z nedbanlivosti neplnila zákonnú vyživovaciu povinnosť upravenú súdom, čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, napriek tomu, že bola v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdená a takýmto konaním vydala vyživovanú osobu do nebezpečenstva núdze.

Trestný čin neplnenia vyživovacej povinnosti má charakter pokračovacieho trestného činu s prvkami hromadného trestného činu a v dôsledku toho je vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku tým procesným úkonom, ktorý rozdeľuje prípadné pokračovanie páchateľa v konaní. V tomto zmysle súd vzhľadom na druh posudzovanej trestnej činnosti upravil v skutkovej vete obžaloby obdobie, v ktorom prichádzalo k neplneniu vyživovacej povinnosti až ku dňu vyhlásenia rozsudku a príkladne k tomu ustálil aj výšku zaostalého výživného s úpravou čiastočnej úhrady a následne nevyhnutne vyjadril, že v danom prípade sa jednalo nedbanlivostné konanie obžalovanej s poukazom na skutočnosť, že obžalovaná vedela o povinnosti plniť si vyživovaciu povinnosť aj o možnosti vzniku následku svojho konania, ale hroziaci následok nesprávne vyhodnotila, sústredila pozornosť iba na svoju zložitú sociálnu situáciu a spoliehala sa bez relevantných informácií o aktuálnom stave v rodine vyživovaného dieťaťa, že také ohrozenie nespôsobí.

Chránený objekt je v prípade tohto trestného činu nárok na výživu nazaopatreného dieťaťa vyplývajúci priamo zo zákona a protiprávnym konaním ohrozujúcim chránený objekt je neplnenie vyživovacej povinnosti trestne zodpovedným subjektom, ktorým je osoba povinná poskytovať peňažné plnenie a zaopatrovať tak oprávnenú osobu. Protiprávne konanie obžalovanej spočívalo v tom, že oprávnenej osobe neposkytla včas a riadne to, čo bolo obsahom jej vyživovacej povinnosti. Podľa Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. V tejto súvislosti súd poukazuje, že osoba, ktorá má vyživovaciu povinnosť, musí využiť všetky možnosti na to, aby si svoju povinnosť v takejto výške splnila.

Obžalovaná M. X. sa ku skutku v prípravnom konaní priznala, bránila sa tým, že jej finančná situácia a osobné pomery neumožňovali zaplatiť dlžné výživné na maloletého syna, ale prisľúbila, že dlh na výživnom dodatočne zaplatí. Ku dňu hlavného pojednávania obžalovaná dlh na výživnom nezaplatila, napriek písomnej výzve súdu, zákonnému poučeniu o účinnej ľútosti a poskytnutí dostatočného časového priestoru na úhradu dhu. V priebehu súdneho konania obžalovaná zaplatila do rúk otca maloletého 30 eur. Z listinných dôkazov, z výpovede svedka J. E. a výpovede obžalovanej v prípravnom konaní bolo preukázané, že obžalovaná vedela, že vyživovacia povinnosť jej bola súdom určená a v nadväznosti na túto podstatnú skutočnosť obžalovaná vedela aj to, komu, kedy, koľko a akým spôsobom má platiť výživné. Obžalovaná pri svojom vnútornom hodnotení precenila svoju osobnú zložitú situáciu a spoliehala sa bez relevantných informácií, že škodlivý následok jej konania nenastane, respektíve, že vzhľadom na minimálnu výšku určenej vyživovacej povinnosti k škodlivému následku nedôjde. Obžalovaná otcovi dieťaťa pravidelne neplatila výživné a potom, čo bol jej návrh na úpravu zverenia maloletého civilným súdom zamietnutý, nevyvíjala už žiadnu aktivitu, ktorá by smerovala k uspokojeniu potrieb dieťaťa a k starostlivosti o neho. Tieto skutočnosti vyplývajú jednak z výpovede otca maloletého a jednak z rozsudkov opatrovníckeho súdu. Výpoveďami svedkov J. E., J. E. a rozhodnutiami Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Nitra bolo tiež preukázané, že otec maloletého nemal dostatok financií na to, aby zabezpečil dieťaťu základné životné potreby, preto žil s dieťaťom u svojich rodičov, ktorí mu finančne pomáhali. Otec maloletého bol nútený z dôvodu kritickej finančnej situácie a dlhodobej práceneschopnosti, ktorá už nebola krytá nemocenskými dávkami, požiadať príslušný úrad o poskytovanie náhradného výživného a dávok v hmotnej núdzi (143,86 eur), ktoré finančné čiastky spolu s prídavkom na dieťa, boli jediným zdrojom jeho príjmu. J. E. by bez poskytnutého plnenia zo strany štátu vo forme náhradného výživného a bez pomoci svojich rodičov, ktorí mu pomáhali poskytovaním ubytovania, stravy a ošatenia, nevedel zabezpečiť základné životné potreby pre seba a maloleté dieťa. Obžalovaná sústredila pozornosť najmä na stabilizáciu svojej novej rodiny a svojich osobných pomerov, nezaujímala sa dostatočne o aktuálne pomery dieťaťa a jeho sociálnu situáciu, spoliehala sa na fakt, že neplatenie minimálnej výšky výživného nebude mať na nepriaznivý dopad na výživu maloletého.

Zo všetkých týchto dôvodov súd uznal obžalovanú za vinnú zo žalovaného skutku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, po úprave skutkovej vety, keďže svojim konaním naplnila všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno a), b), c) Trestného zákona, pretože si najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného. Právna kvalifikácia v odseku 3 citovaného ustanovenia je daná skutočnosťou, že obžalovaná si neplnila svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného závažnejším spôsobom konania, spočívajúcim v páchaní trestného činu po dlhší čas od 18.06.2012 až do 19.12.2014, zároveň takýmto konaním vystavila vyživovanú osobu nebezpečenstvu núdze a skutku sa dopustila hoci bola v prechádzajúcich 24 mesiacoch za taký čin odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. , právoplatným dňa 17.10.2012. Opätovne sa teda dopustila rovnakého skutku do dvadsiatich štyroch mesiacov od predchádzajúceho odsúdenia, pričom súd dáva do pozornosti, že trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona je dokonaný už okamihom jeho dokonania, t.j. okamihom, keď páchateľ tri mesiace v období dvoch rokov neplnil čo aj z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného, z čoho vyplýva, že moment spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 3 písmeno c) Trestného zákona v nasledujúcich dvadsiatich štyroch mesiacov od predchádzajúceho odsúdenia alebo prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, je okamih jeho dokonania a nie až okamih jeho reálneho dokončenia.

Z hľadiska zavinenia súd na základe vyššie uvádzaných okolností prípadu vyhodnotil konanie obžalovanej podľa § 16 písmeno a) Trestného zákona, teda že konala vo vedomej nedbanlivosti, kedy

vedela, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený trestným zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehala, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.

Čo sa týka rozhodovania o treste, súd nezistil u obžalovanej žiadnu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 Trestného zákona, ani žiadnu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Trestného zákona ( na odsúdenie Okresným súdom Nitra sp.zn. súd v zmysle ustanovenia § 38 odsek 1 Trestného zákona neprihliadal, aby obžalovanej dvakrát nepriťažil, keďže toto odsúdenie je obsiahnuté v samotnej skutkovej vete a zakladá právnu kvalifikáciu podľa § 207 odsek 3 písmeno c) Trestného zákona). Týmto postupom súd dospel k určeniu pomeru poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností 0:0. Pri ukladaní trestu potom súd vychádzal zo základnej trestnej sadzby uvedenej v ustanovení § 207 odsek 3 Trestného zákona, pri aplikovaní ustanovenia § 38 odsek 2 Trestného zákona, t.j. z rozpätia 1 rok až 5 rokov.

Súd dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 Trestného zákona, tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie, bude v prejednávanej veci dosiahnutý uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 1 rok, t.j. na spodnej hranici trestnej sadzby. Súd rozhodol o výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody prihliadajúc pritom najmä na osobné pomery obžalovanej a okolnosti prípadu, keď obžalovaná ani napriek predchádzajúcemu odsúdeniu za totožný skutok a uloženému trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom, čím jej bola vytvorená možnosť zamestnať sa a platiť výživné, túto šancu a príležitosť nevyužila, výživné neplatila a tým predchádzajúci trest nesplnil výchovný účel a neviedol k náprave obžalovanej, opakovane sa dopustila rovnakej trestnej činnosti, skutok spáchala v čase podmienečného odsúdenia Okresným súdom Nitra sp.zn. .

Súd rozhodol o výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia s poukazom na ustanovenie § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, pretože posledných desať rokov pred spáchaním trestného činu nebola vo výkone trestu odňatia slobody.

Takto uložený trest splní účel trestu v súlade s ustanovením § 34 Trestného zákona, kedy súd pri ukladaní trestu hodnotil nielen osobu obžalovanej, jej osobné pomery a možnosť jej nápravy, ale dbal i na to, aby ukladaný trest odrážal minulosť obžalovanej z hľadiska jej postoja k dodržiavaniu, resp. porušovaniu spoločenských noriem, tak aby trest bol uložený so zreteľom na zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti a kládol pri ukladaní trestu dôraz aj na vytvorenie podmienok na výchovu obžalovanej.

Trest uložený obžalovanej plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu ako aj funkciu generálnej prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a súd vzhľadom na tieto pomenované dôvody, považuje tento trest za adekvátny, spravodlivý a primeraný spáchanému skutku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.